Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 6, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/239/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214215159
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214215159.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35697270, zast.: Bobák, Bollová
a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Dr. V. Clementisa 10, 82102 Bratislava, proti žalovanej: B. H., N..
XX.P. XXXX, A. Y. Č.. XXX/XX, XXX XX D. K., o zaplatenie 221,85 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 150,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne
zo sumy 150,85 eur od 28.júna 2013 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 24,16 eur na trovách právneho
zastúpenia a 5,94 eur na trovách spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku, to všetko do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.júla 2014 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým
by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy 221,85 eur s príslušenstvom, titulom pohľadávky
pozostávajúcej z neuhradených služieb vo výške 150,85 eur a náhrady škody vo výške 71 eur. Žalobu
odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 22.decembra 2008 zmluvu č. P. o pripojení, tiež dňa

7.novembra 2011 zmluvu č. P. o pripojení aj s dodatkom k tejto zmluve z tohto istého dňa, na základe
ktorých jej vypožičal 2 ks SIM kariet na využívanie ním poskytovaných telekomunikačných služieb.
Dodatkom k zmluve žalobca predal žalovanej mobilný telefón, resp. telekomunikačné zariadenie:
Huawei E173 USB mod za akciovú cenu 9 eur, pričom v dodatku k zmluve mali dohodnutú zmluvnú
pokutu vo výške 71 eur. Žalobca si teda uplatnil nárok vo výške škody, ktorá vznikla žalobcovi za
odpredané zariadenia a to v celkovej výške 71 eur. Podľa žalobcu si bola žalovaná vedomá, že mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie je jej predané za zvýhodnenú cenu len preto, že sa zaviazala

užívať služby žalobcu po dobu viazanosti, dohodnutú v Dodatku, v opačnom prípade je povinná zaplatiť
zmluvnú pokuty podľa článku II.bod 2.5, t.j. vo výške 71 eur.

Súd žalobu s prílohami a procesnými poučeniami doručil žalovanej na vyjadrenie dňa 21.novembra 2014
s výzvou, aby tak učinila v lehote do 15 dní od doručenia. Žalovaná na výzvu súdu nijak nereagovala,
ostala pasívna.

Predmetom konania je suma 221,85 eur, teda suma nižšia než 1.000 eur. Podľa § 200ea Občianskeho
súdneho poriadku (O.s.p.), ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor. Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo vecirozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo
veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže v konaní ide o

drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, podľa § 115a ods. 2 O.s.p..

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Toto oznámenie bolo uverejnené na úradnej tabuli súdu od

7.januára 2015 až do vyhlásenia rozhodnutia (6.februára 2015).

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a pripojenými listinnými dôkazmi, najmä
so Zmluvou o pripojení zo dňa 22.decembra 2008 č. P., Zmluvou o pripojení zo dňa 7.novembra 2011
č. P., Dodatkom k Zmluve č. P. zo dňa 7.novembra 2011, prílohou č. 1 Dodatku k Zmluve (č.l. 11 - 12),
výzvou na plnenie z 13.júna 2013 (č.l. 13), priloženými faktúrami (č.l. 14 - 19), všeobecnými obchodnými

podmienkami (č.l. 22 - 25), a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Na základe zmlúv o pripojení žalobca poskytoval žalovanej telekomunikačné služby podľa zákona č.
610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, a v zmysle dodatku k zmluve z toho istého dňa mu
predal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu 9 eur.

Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie

je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť
od zmluvy o pripojení, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete

alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú
službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky
osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na
výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje
podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo
na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. a), b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je
povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami, platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to
povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť
oboznámiťpreduzavretímzmluvy,...k)požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 549 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k
prvému dňu omeškania, t. j. k 28.6.2013 bola vo výške 1%, úroky z omeškania teda predstavujú 8,5
% ročne.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v časti nároku žalobcu na
zaplatenie vyúčtovaných služieb vyčíslenej na sumu vo výške 150,85 eur dôvodná, nakoľko žalovaná
využívala žalobcom dodané telekomunikačné služby, pričom za tieto služby nezaplatila, v rozpore s §
42 ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách a Čl. 6 Všeobecných zmluvných podmienok žalobcu.

Žalobcasiuplatnilajúrokzomeškaniazcelkovejdlžnejsumyatopočnúcdňomnasledujúcimpouplynutí
lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 28.júna 2013. Súd žalobe v tejto
časti vyhovel a žalobcovi zároveň priznal nárok na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil v zákonnej výške,
t. j. 8,5% ročne.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zákonných alebo zmluvných
povinností. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka možno aplikovať na záväzkovú aj
mimozáväzkovú zodpovednosť. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je 1. protiprávny úkon, 2.

spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie. Škodou sa
podľa súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch.
Škoda sa prejavuje buď ako skutočná škoda alebo ušlý zisk. Skutočná škoda predpokladá zmenšenie
existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to,
aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho,

že navrátenie do predošlého stavu nebolo možné alebo účelné. Ušlý zisk predstavuje majetkovú ujmu,
ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné
odôvodnene očakávať so zreteľom na obvyklý chod veci.

Podľa tvrdenia žalobcu, škoda vo výške 71 eur vznikla tým, že žalovaná získala telekomunikačné

zariadenia za zvýhodnenú cenu oproti trhovej cene, čím žalobcovi vznikla škoda vo výške rozdielu medzi
trhovou a akciovou cenou zariadenia.Zo žaloby a z Dodatku k zmluve o pripojení vyplýva, že žalobca ako podnikateľ v oblasti poskytovania
telekomunikačnýchslužiebnazákladevlastnejaslobodnejvôlepredalžalovanejjednotelekomunikačné
zariadenie za 9 eur s DPH, čo žalovaná aj zaplatila. Kúpna cena je vždy predmetom dohody

kupujúceho a predávajúceho. V predmetnom Dodatku pritom žiadna iná „trhová cena“ nie je uvedená,
ako ani možnosť dodatočnej úpravy ceny v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti, vyplývajúcej z
predložených zmlúv.

V konaní o náhradu škody sa skúmajú základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, konkrétne

porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a vznikom škody a s touto otázkou sa žalobca nezaoberal a nepreukázal náležitosti zodpovednosti
žalovanej za škodu, najmä vznik škody ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére žalobcu a je
objektívne vyjadriteľná, nakoľko táto skutočnosť nie je preukázaná len tvrdením, že žalobca poskytol
žalovanej telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu. Hodnota telekomunikačného zariadenia sa totiž
odvíja od zvoleného mesačného programu, resp. paušálu a žalobca sa vôbec nezaoberal hodnotou

výnosu, spočívajúceho vo výške mesačného poplatku za poskytnuté služby, ktoré žalovaná pravidelne
uhrádzala. Z titulu nezaplatenia kúpnej ceny teda žalobcovi žiadna škoda nevznikla a preto súd žalobu
v tejto časti (71 eur) zamietol.

Podľa § 137 Občianskeho zákonníka, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich

zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania,
je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd

mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ods.
2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď po procesnej stránke bol vo väčšom
rozsahu úspešný žalobca (jeho čistý úspech predstavuje 68%), preto mu súd náhradu trov priznal podľa
jeho úspechu v konaní, t.j. 68% z uplatnených trov právneho zastúpenia vo výške 67,10 eur (2 x úkony
právnej služby po 19,92 eur + 2 x režijný paušál vo výške 8,04 eur + DPH), t.j. vo výške 24,16 eur a 68%
z uplatnenej náhrady za zaplatených súdny poplatok vo výške 16,50 eur, t.j. vo výške 5,94 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave
cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,

2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).