Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 5, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/233/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112201260
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Protznerová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7112201260.9

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci žalobcu: I..
R. W., M..: XX.X.XXXX, Q.: L. Č. B.-T., U. J.: U..G..Q. J.-XX, XXX XX B., proti žalovanému: Slovenská
republika,vzastúpeníMinisterstvomspravodlivostiSR,Župnénámestie13,81311Bratislava,onáhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.1.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 90.000 € ako peňažné odškodnenie za nemateriálnu ujmu.

Svoj návrh odôvodnil tým, že Okresnému súdu Bratislava II bolo podané podanie v roku 2007 pridelené
sudcovi T.. W., sp.zn.: 25Cb/43/2007. V priebehu času piatich rokov sa nekonalo v súlade s právom.
Nekonalo sa. Súd prvé pojednávanie vytýčil na deň 7.2.2012 až po žalobcovej výstrahe, že podá podnet

na protikorupčné orgány a zároveň pod hrozbou okamžitého policajného zásahu priamo v centrále
žalovaného. Neprimeraná dĺžka konania tu nekonania je nesprávny úradný postup. Prepojenie so
žalovaným je povinný preveriť minister a orgány štátu na to určené. Súd zjavne nerešpektoval O.s.p..
Toto je porušenie § 9 zákona číslo 514/2003 Z.z. . Zasiahnuté boli majetkové práva i materiálne práva
a práva detí, súhrnne sa jedná o veľkú škodu, ktorá sa nedá inak vyliečiť, iba relutárnou náhradou,
odškodnením za súhrnný faktor škôd voči osobám, ktorých má ochraňovať verejná moc jednoznačne

súd. Tento to zjavne porušil. Nadriadený orgán nemá inú možnosť, len žiadosti o predbežné prejednanie
nároku na odškodné ako sa mimosúdne dohodnúť. Ak sa nedosiahne mimosúdna dohoda, kde relutárne
navýšená na úroveň škody vedenej v žalobe voči žalovanému plus ďalšie nároky aj ostatných blízkych
osôb.

Tunajší súd vydal dňa 31.7.2012 pod sp.zn. 19Ro/349/2012-17 platobný rozkaz, proti ktorému podala
žalovaná v zákonnej 15-dňovej lehote dňa 22.augusta 2012 odpor vo faxovom podaní, ktoré podanie

v uvedený deň aj podala na poštovú prepravu. V odpore žalovaná uviedla, že žalobca nevymedzil
tvrdený nesprávny úradný postup aspoň základnými skutočnosťami, nekonkretizuje ujmu, ktorá mu mala
byť spôsobená a neuvádza okolnosti, ktoré odôvodňuje jej náhradu v peniazoch. Napokon žalobca sa
ani len nesnaží svoje tvrdenia preukázať, preto jeho nárok sa javí ako nepreukázaný a teda v celom
rozsahu nedôvodný. Z citácie žalobcu v žalobe, že v priebehu času 5 rokov sa nekonalo v súlade s
právom, nekonalo sa, nie je zjavné, v čom konkrétne mal spočívať nesprávny úradný postup, resp. v

súlade s akým právom (ustanovením zákona) sa nekonalo. Je pravdou, že žalobca nie je povinný svoj
nárok právne kvalifikovať, ale je povinný svoj nárok riadne skutkovo vymedziť. Žalobca všeobecnounámietkou, že sa nekonalo v súlade s právom žiadnym spôsobom nevymedzil, aký nesprávny úradný
postup namieta. Z ďalšej vety v žalobe je možné odvodiť záver, že žalobcom namietaným nesprávnym
úradným postupom je postup Okresného súdu Bratislava II spôsobujúci neprimeranú dĺžku súdneho

konania vedeného pod sp.zn.: 25Cb/43/2007. Žalobca teda namieta, že konanie je poznačené vadou
zbytočných prieťahov. Žalovaná považuje existenciu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho
v neprimeranej dĺžke súdneho konania (t.j. v zbytočných prieťahoch v konaní) za nepreukázanú.
Žalobca nepredložil žiadne dôkazy namietaného nesprávneho úradného postupu a ani žiadne dôkazy
nenavrhol. Samotný súdny spis prieťahy v konaní nie je spôsobilý preukázať. V tejto súvislosti sa

natíska otázka, či je prípustné, aby okresný súd v konaní o náhradu škody (nemajetkovej ujmy podľa
zákona č. 514/2003 Z.z.) bol v zásade oprávnený sám na základe vykonaných dôkazov (preskúmanie
priebehu namietaného konania) dospieť k záveru, že konanie iného (či tohto) súdu je poznačené
nedostatkom zbytočných prieťahov. Tu sa zdá vylúčená možnosť, aby okresný súd ako vecne príslušný
na konanie podľa zákona č. 514/2003 Z.z. konštatoval neprimeranú dĺžku konania a sám tak dospel k
záveru, že konanie je poznačené vadou zbytočných prieťahov. Z tohto pohľadu sa javí ako neprípustný

záver, že súd rozhodujúci o žalobe na náhradu škody v princípe môže preskúmavať postup iného
súdu a konštatovať zbytočné prieťahy v konaní. Preto žalovaná nepovažuje predmetný súdny spis
za spôsobilý dôkaz k preukázaniu namietaného nesprávneho úradného postupu. Zo žaloby vyplýva,
že namietané konanie na OS Bratislava II nie je právoplatne skončené. Zákon upravuje prostriedky,
ktorými sa účastník môže brániť proti prípadným zbytočným prieťahom v priebehu súdneho konania a

to môže podať sťažnosť predsedovi súdu smerujúcu proti porušeniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov a podľa článku 127 Ústavy SR sa môže obrátiť na Ústavný súd so sťažnosťou
pre porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavne komfortnejší sa preto
zdá byť názor, že okresný súd v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
- zbytočnými prieťahmi v konaní - sám nemôže konštatovať porušenie práva pre prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov. Vyššie uvedený záver (preskúmavať postup súdu v konaní a konštatovať
zbytočné prieťahy v konaní môže len Ústavný súd SR). Vyplýva to i zo znenia samotnej Ústavy SR a
nadväzujúcej rozhodovacej činnosti ÚS SR. Z rozhodovacej činnosti ÚS SR vyplýva, že ten rozhoduje
o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, dokonca čo do počtu prípadov ide o
jeho najrozsiahlejšiu agendu. V zmysle uvedeného a s poukazom na citovaný článok Ústavy SR a § 49

zák. č. 38/1993 Z.z. je zrejmé, že príslušným na konštatovanie porušenia práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov nie je príslušný okresný súd v konaní o náhradu škody. V tomto prípade niet
rozhodnutiaÚstavnéhosúduSR,ktorýmbybolokonštatovanéporušenieprávažalobcunaprerokovanie
vecibezzbytočnýchprieťahov,tedaniejepreukázanáexistenciazbytočnýchprieťahovakonamietaného
nesprávneho úradného postupu. V zmysle uvedeného má žalovaná za to, že nie je splnená základná

podmienka vzniku zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č.: 514/2003 Z.z. . Už z dôvodov
uvedených v tomto bode vyjadrenia sa nárok žalobcu javí ako nedôvodný. V prípade, že by súd neprijal
argumentáciu žalovanej a sám by posudzoval otázku porušenia práva žalobcu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, je nevyhnutné poukázať najprv na hľadisko, ktoré sa v zmysle judikatúry
ESĽP i ÚS SR musia skúmať: 1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje a povaha

preskúmavanej veci, 2. správanie účastníka konania, 3. postup samotného súdu. Druhým predpokladom
vzniku zodpovednosti štátu za škodu a práva poškodeného na jej náhradu je vznik samotnej škody.
V zmysle ustanovení § 17 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z. je možné za škodu považovať skutočnú
škodu, ušlý zisk i nemajetkovú ujmu. Z hľadiska základných princípov a zásad občianskeho súdneho
konania pre možnosť priznania nároku je nevyhnutné preukázať dôvodnosť nároku. V tomto prípade

k preukázaniu dôvodnosti nároku patrí preukázanie vzniku škody - nemajetkovej ujmy. Žalobca sa ani
len nesnaží preukázať vznik nemajetkovej ujmy, nenavrhuje žiadne dôkazy, dokonca sa neobmedzil ani
len na nepreukázané tvrdenia tak, aby súd sám mohol rozhodnúť o vykonaní dôkazov nevyhnutných
pre rozhodnutie vo veci. V bode III. žaloby žalobca uvádza, že boli zasiahnuté majetkové práva i
materiálne práva a práva detí. V súvislosti s tým žalovaná namieta, že pokiaľ došlo k zásahu do

majetkových práv žalobcu, takýto zásah sa považuje za majetkovú škodu a túto je nevyhnutné riadne
vyčísliť a preukázať. V prípade namietaného zásahu do práv detí, teda iných osôb ako samotného
žalobcu, nároky s tým súvisiace si musia uplatniť tí, do ktorých práv bolo zasiahnuté. Teda nejde o
nárok žalobcu. Odôvodňovanie vzniku nemajetkovej ujmy poukazom na zásah do práv iných osôb (detí)
nie je na mieste. Napokon žalobca len stroho uvádza, že boli zasiahnuté i jeho imateriálne práva.

Takéto strohé tvrdenie ale na preukázanie vzniku nemajetkovej ujmy nepostačuje. Z dôvodov uvedených
vyššie žalovaná nepovažuje za nepreukázanú i druhú podmienku zodpovednosti štátu za škodu podľa
zák. č. 514/2003 Z.z. - vznik škody (nemajetkovej ujmy). Aj napriek tomu, že žalovaná považuje nárok
žalobcunanáhradunemajetkovejujmyvakejkoľvekvýškezanepreukázanýanedôvodný,vyjadrísaajkvýške požadovaného odškodnenia. S prihliadnutím na judikatúru ESĽP, ktorý v nespočetnom množstve
prípadov priznal odškodnenie za porušenie práva podľa článku 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, konkrétne práva na prerokovanie veci v primeranej lehote je nevyhnutné výšku

žalobcom požadovanej náhrady označiť za bezprecedentnú. Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy
vo výške 90.000 € nemá reálny základ. I keď výška priznanej náhrady je predmetom voľnej úvahy
súdu, aj tá sa musí ale opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská. Uplatnenie voľnej
úvahy sa tak nesmie stať nepreskúmateľnou ľubovôľou súdu, vymykajúcou sa akejkoľvek kontrole
a to tým skôr, ak rozpätie, v ktorom sa súd môže pohybovať je žalobou vymedzené tak široko ako

v prejednávanej veci. Súd musí brať zreteľ na prvoradú satisfakčnú funkciu priznávanej peňažnej
čiastky, ktorou je zabezpečenie či zmiernenie nemajetkovej ujmy. S prihliadnutím na konkrétne okolnosti
prípadu možno priznať aj citeľnú sumu, na druhej strane však nemožno priznávať neprimerané či
dokonca premrštené sumy, ktoré by vo svojich dôsledkoch viedli k bezdôvodnému obohacovaniu sa a
pri porovnaní odškodnenia zásahu do iných základných práv zaručených Ústavou, napríklad ujmy na
živote, či na zdraví by mohli tieto ujmy bagatelizovať. V zmysle vyššie uvedeného je odôvodnený záver,

že odškodnenie v žalobcom požadovanej výške presahuje rozumnú náhradu pri namietanom zásahu
orgánu štátu do práv poškodeného a nie je odôvodnené žiadnymi konkrétnymi a preskúmateľnými
hľadiskami. Napokon niekoľko násobne prevyšuje odškodnenie priznávané v obdobných prípadoch
zo strany ESĽP. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaná považuje žalobcom uplatnený nárok v celom
rozsahuzaneopodstatnenýažiada,abysúdžalobuzamietolažalobcovinepriznalnáhradutrovkonania.

Žalovaná vzniesla podľa § 105 ods. 1 O.s.p. aj námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Košice
I..

Žalobca sa vyjadril k odporu žalovanej prípisom zo dňa 28.8.2012 kedy uviedol, že odpor je podaný
oneskorene, nebol doručený overeným spôsobom, napríklad poštou. Ku dňu 27.8.2012, kedy nahliadol
do spisu tam bola len faxová fotokópia, žiadne prílohy, overenia, poverenia, nič iné. Odpor nemá

náležitosti právne relevantného podania podľa O.s.p., nie je podpísaný oprávnenou osobou, štatutárnym
orgánom, resp. osobou s právoplatným plnomocenstvom s podpisom overeným platne správnym
postupom, ktorý striktne vyžaduje zákon. Odpor je právne irelevantný. Nie je vedený proporcionálne
k ujme, ktorá sa týmto súdom domáha. Odpor je podaný bez adekvátneho právneho odôvodnenia
lebo popisuje len všeobecné citácie právnych predpisov, spochybňuje zákonného sudcu, čo je

nespochybniteľné. Odpor podaný žalovanou zjavne má len zastierací charakter. Žalovaná sa ani len v
najmenšom neospravedlnila a písomný prejav v odpore je neprístojný postaveniu procesnej stránky pre
mňa občana. Stanovenie odškodného kopíruje veľmi citlivo ujmu, ktorá nastala. Odškodné je stanovené
vo výške cca 1,5 % z hodnoty sporu (ten je cca 5,5 milióna €), ktorý je v prieťahu, aj keď v čiastočnom,
ale je. Za toto je výška odškodného primeraná a súdom citlivo prejudikovaná v merite rozhodnutia.

Uznesením č.k. 14NcC/25/2012-12 zo dňa 31.5.2012 Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu
proti žalovanej rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Bratislava I v Bratislave s postúpením veci
Okresného súdu Košice I je dôvodný. Miestne príslušný vo veci konať je Okresný súd Košice I.

Žalobca sa v konaní vyjadril písomným podaním doručeným súdu 25.3.2013, kedy uviedol, že súd má za
preukázané, že žalovaná poslala odpor oneskorene. Na vlastné oči pod dohľadom s dvoma príslušnými

osobami preberal v spise, kde bolo preukázané, že žalovaná prevzala platobný rozkaz dňa 8.7.2012,
pričom nepožiadala súd o prolongáciu lehoty. Neexistuje v spise o tom žiaden list, papier, ani žiaden
záznam o osobnom podaní, ani fax, ani e-mail, nič, čo by bolo relevantným podkladom na zmenu lehoty.
Ak teda toto tam jednoznačne nie je, bola lehota na doručenie odporu jediná, a to 24.8.2012. V tejto
lehote sa odporca nevyjadril spôsobom nijakým. V súdnom spise nebolo v pondelok dňa 27.8.2012

nič zadokumentované spisovou kanceláriou, žiadne podanie, žiaden list s dátumom najposlednejším
možným, teda s registračnou pečiatkou súdu zo dňa 24.8.2012. V spise nebolo nič, čo by sa dalo
vyhodnotiť ako odpor podaný v lehote, odporca nepodal nič ani poštou ani kuriérom, ničím, dôkaz, že by
splnil lehotu. Tým pre žalobcu vec skončila a nechápe, prečo súd vo veci dávno nevydal svoje záverečné
stanovisko, resp. neodmietol odpor podaný oneskorene, teda zdržuje správoplatnenie rozhodnutia, čím

mu spôsobuje ujmu materiálnu aj morálnu. Súd mu poslal list 6 mesiacov od zákonnej lehoty na výrok
spravodlivosti, tu sa už nedá hovoriť o spravodlivosti. Judikát ÚS SR hovorí o lehote primeranej na
vydanie rozhodnutia 30 dní. Tu je tento judikát prekročený 6-násobne a nie je jasné, kedy skončí, pretože
súd doposiaľ nevydal rozhodnutie, ktoré má byť jednoznačné z hľadiska zákona. Stav, ktorý je nemožnopovažovať za spravodlivý, diskriminačný, protiprávny a neetický. Súd nemôže oberať procesnú stránku
o pocit úcty a rešpektu súdu. Ak sa to deje, je tu plnohodnotne nastolená otázka použitia teórie zdania
vysloviť námietku zaujatosti, nerešpektovateľnosti sudcu. Konanie sudcu je v rozpore s O.s.p., čo je

preukázateľne nesprávny úradný postup navyše s prieťahom v konaní. Tu už nie je možné vyliečenie,
ale podanie žaloby na sudcu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Sudca sa javí značne zaujatý najmä preto,
lebo ako osoba značne oslabená, žalobca má protistranu verejnú moc Ministerstvo spravodlivosti, tu je
preukázateľná konformita. Zneužívanie jeho oslabeného postavenia voči obrovskej moci, ktorá predsa
nebude sa podvoľovať jedincovi. Ak sa prejavuje zneužívanie moci, je to korupcia. Ak sa zistí úprava

spisu,podátrestnéoznámenie.Nemôženiktopožívaťaniochranukolegov,čiosôbnavyššíchorgánoch,
ako sa preslúcha. Ak to je, je to korupcia, tá sa preukáže sama, lebo lož má jasnú farbu, svetielkuje.

Súd posúdil uvedené podanie podľa jeho obsahu a keďže sa jednalo o námietku zaujatosti vznesenú
voči konajúcemu sudcovi, ktorá však nespĺňala všetky náležitosti v zmysle § 15a a nasl., súd uznesením
č.k. 35C/233/2012 zo dňa 10.4.2013 vyzval žalobcu na doplnenie a opravenie svojho podania tak,
aby obsahovalo náležitosti uvedené v § 15a ods. 3 O.s.p.. Nakoľko žalobca svoju námietku zaujatosti

nedoplnil v zmysle poučenia učineného súdom, potom podľa § 15a ods. 3 O.s.p. na toto podanie, ktoré
nespĺňalo náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadal a v tomto prípade vec ani nadriadenému súdu
nepredložil. S poukazom na § 15a ods. 5 O.s.p. námietka žalobcu sa týkala len okolností ustanovených
v § 14 ods. 3 a teda súd aj z tohto dôvodu na námietku zaujatosti neprihliadol a tak isto z tohto dôvodu
vec nadriadenému súdu nepredložil.

Na pojednávaní konanom dňa 3.9.2014 žalobca požiadal o pripustenie zmeny petitu, kedy tento rozšíril
svoj nárok na návrh na začatie konania na sumu 9.855.000 €. Súd uznesením č.k. 35C/233/2012-185
zo dňa 10.9.2014 v spojení s opravným uznesením č.k. 35C/233/2012-189 zo dňa 10.11.2014 rozhodol
o pripustení zmeny návrhu na začatie konania zo dňa 3.9.2014 tak, že petit bude znieť: Žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi sumu 9.855.000 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná sa v konaní vyjadrila podaním zo dňa 10.11.2014 kedy uviedla, že žalobca ako prílohu
podania zo dňa 28.8.2012 predložil fotokópiu listu predsedu OS Bratislava II sp. zn.: Spr 3078/2012
označeného ako sťažnosť na prieťahy v konaní - oznámenie II zo dňa 15.2.2012, ktorým predseda
príslušného súdu (OS Bratislava II) v konaní vedenom pod sp. zn. 25Cb/43/2007 konštatoval existenciu
prieťahov v konaní a to v období od rozhodnutia o žiadosti o oslobodenie od súdneho poplatku dňa

1.10.2010 do stanovenia termínu pojednávania na deň 7.2.2012. Žalovaná má za to, že nie každá
nečinnosť súdu môže byť kvalifikovaná ako zbytočné prieťahy v konaní, resp. ojedinelá nečinnosť
v období niekoľkých mesiacov sa nekvalifikuje ako zbytočné prieťahy v konaní. K takýmto záverom
dospel pri svojom rozhodovacej činnosti i Ústavný súd SR v konaniach napríklad: IV. ÚS 388/04, III.
ÚS 68/09, III. ÚS 279/2013. Následne ani každé zbytočné prieťahy v konaní nie je možné automaticky

považovať za nesprávny úradný postup na účely zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona číslo
514/2003 Z.z.. Súd v konkrétnom prípade podľa všetkých okolností je oprávnený samostatne posúdiť
existenciu nesprávneho úradného postupu spočívajúci v zbytočných prieťahoch v konaní. Takémuto
záveru svedčí formulácia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013, podľa ktorej
„pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnom ustanovenej lehote, nečinnosti pri výkone verejnej moci a
v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať...“. Ak by zákonodarca chcel napríklad výsledky
vybavenia sťažnosti zo strany predsedu súdu považovať za záväzný záver pre súd rozhodujúci o žalobe
o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zbytočných prieťahoch v
konaní podľa zákona číslo 514/2003 Z.z., použil by obdobnú formuláciu ako v prípade náhrady škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím v poslednej vete § 6 ods. 1 zákona č.: 514/2003 Z.z.. Žalovaná
má za to, že ojedinelá nečinnosť súdu trvajúca v tomto prípade len niekoľko mesiacov vzhľadom na
predmet konania a správanie sa žalobcu v namietanom konaní nie je nesprávnym úradným postupom
na účely zodpovednosti štátu za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z.z.. Žalovaná teda trvá na závere, že v
tomto prípade nie je daný nesprávny úradný postup ako základná podmienka pre vznik zodpovednosti

štátu za škodu. Z prednesu žalobcu v tomto konaní ani nevyplýva, že by rozhodujúcou príčinou vzniku
ujmy (zmeny života žalobcu a jeho rodiny skutočnosť, že prišiel o prácu a o peniaze) boli prieťahy
v konaní v období konštatovanom predsedom OS Bratislava II. V konaní o náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch podľa zákona č. 514/2003 Z.z. spôsobenej zbytočnými prieťahmi v konaní, vzniknemajetkovej ujmy je nevyhnutné preukázať (rozsudok KS v Bratislave sp. zn. 3Co/303/2012 zo dňa
24.4.2014). V súvislosti s vyššie uvedeným žalovaná zotrváva na závere, že žalobca vznik akejkoľvek
nemajetkovej ujmy v súvislosti s prieťahmi v konaní vedenom na OS Bratislava II sp. zn. 25Cb/43/2007

nepreukázal a neuviedol ani žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by k takémuto záveru mohli viesť.
Za daného stavu sa žaloba javí ako zjavne nedôvodná. Aj v prípade preukázania vzniku nemajetkovej
ujmy ako následku nesprávneho úradného postupu, pre možnosť priznania jej náhrady v peniazoch
§ 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. ustanovuje nasledujúce podmienky: - iba samotné konštatovanie
porušeniaprávaniejedostatočnýmzadosťučinením,-ujmuniejemožnéuspokojiťinak.Vtomtoprípade

bola žalobcovi poskytnutá forma satisfakcie - konštatovanie porušenia práva zo strany predsedu OS
Bratislava II v liste zo dňa 15.2.2012 sp. zn.: Spr 3078/2012 a zaradenie veci sp. zn. 25Cb/43/2007 do
evidencie konaní sledovaných predsedom súdu so zameraním na zamedzenie vzniku ďalších prieťahov
vkonaní.Žalovanámázato,ževzhľadomnaokolnostiprípadu,najmäsprávaniesasamotnéhožalobcu,
konštatovanie porušenia práva predstavuje dostatočnú satisfakciu, čo predstavuje iným uspokojenie
vzniknutej nemajetkovej ujmy, ktoré zákon č. 514/2003 Z.z. považuje za prvoradé pred poskytnutím

náhradyvpeniazoch.ŽalovanápoukázalanauznesenieNSSRsp.zn.7Cdo/145/2011,akoajuznesenie
NS SR sp. zn. 6Cdo/7/2012 a rozsudok KS v Bratislave sp. zn. 3Co/303/2012 zo dňa 24.4.2014. Z
dôvodov uvedených vyššie mala žalovaná za to, že možnosť priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch
v tomto prípade nie je na mieste, priznanie inej formy satisfakcie vo forme konštatovania porušenia
práva, považuje žalovaná za dostačujúce. Vo vzťahu k nedôvodnosti výšky požadovanej náhrady sa

žalovaná už písomne vyjadrila a na svojich vyjadreniach v plnom rozsahu trvá bez ohľadu na to, či
žalobca požaduje 90.000 € alebo súčasnú výšku náhrady v peniazoch. Preto na základe uvedených
skutočnosti žalovaná žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podaním doručeným súdu 28.11.2014 žalobca doplnil svoju žalobu, kedy uviedol, že vyjadrenie
žalovanej konštatujúce, že prieťah v konaní bol len niekoľko mesiacov, je vyjadrenie hrubo poburujúce

a neslušné, nemá nijakú oporu v etickom rozmere práva a je nezákonné. V systéme práva platia aj
lehoty a teda ak sa nestihne lehota, právo zaniká. Preto žalobca tvrdil, že len pár mesiacov je vlastne
nekonečno a teda nie je možné ho akceptovať. Kroky MS SR sú preňho zdrvujúce, pretože oni nemajú
tú životnú skúsenosť, ktorú musel a musí on zažívať od roku 1996 až dodnes. Cynizmus voči nemu a
jeho rodine je brutálny. On duševne ochorel, je invalid, ZŤP, bez práce a bez domova. Syn utrpel ťažkú

psychosomatickú chorobu na do smrti. To, že sa žalovaná nezúčastňuje pojednávaní len dokazuje, aký
vzťah má rezort spravodlivosti k súdnej moci, je to blamáž a vrchol neúcty a nespravodlivosti. Verejná
moc nemá právo na neúčasť na pojednávaniach súdov, pretože je to ich práva a poslanie. Nedostaviť
sa pred súd je urážkou občana, ktorý mieni vytknúť žalovanej jej protiprávne konania a využiť súd aj
na morálne výčitky. V súčasných dňoch mu dobiehajú ďalšie a ďalšie dokumenty, ktoré ho zaväzujú ku

plateniu peňazí, tieto záväzky majú pôvod v uvedenom a žalovanom spore, pre jeho veriteľov neplatí
počkať len pár mesiacov. Tieto majetkové škody teda z uvedeného žalobného dôvodu prenáša žalobca v
podobemajetkovejujmynažalovanú.Zdôvoduprotiprávnehokonaniažalovanejmunastaliajnezvratné
majetkové škody, ktoré vyústili do skupiny žalôb voči jeho osobe a osobám blízkym o zaplatenie peňazí
v rôznych výškach a aj exekúcie s týmto spojené, keďže prišiel o zárobkovú činnosť, spoločenské

postavenie a teda nemožnosť plniť si svoje záväzky. Celková škoda je k dnešnému dňu vyčíslená na
minimálne 250.000 €. Taktiež mu vznikli škody na strate príjmu zo závislej či podnikateľskej činnosti. Pre
rozhodnutie o výške ušlého zisku, či zmarených šancí, či zamedzeniu príjmu z práce je rozhodujúce jeho
vtedajšie spoločenské postavenie, vzdelanie a teda podľa štatistík, kde priemerný zárobok vrcholného
manažéra sa pohybuje na úrovni 4.500 € mesačne + rôzne benefity, navrhol súdu preskúmať aj túto

majetkovú škodu tak, aby mu súd priznal náhradu majetkovej škody vo výške 4.500 € mesačne odo dňa
1.9.2008 až do zaplatenia. Vzhľadom na to žalobca požiadal o rozšírenie žalobného petitu o náhradu
majetkovej ujmy, ktorú na pojednávaní konanom dňa upresnil a definoval tak, že žalovaný petit mal znieť:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10.105.000 € ako škodu na majetku žalobcu a sumu 4.500
€ mesačne od 1.9.2008 do zaplatenia titulom zmarených šancí a ušlého zisku, do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Súd uvedený návrh na zmenu petitu na predmetnom pojednávaní dňa 15.1.2015 pripustil.

Žalovaná sa v konaní vyjadrila podaním zo dňa 12.1.2015, kedy k námietkam žalobcu ohľadom
oneskorene podaného odporu proti platobnému rozkazu uviedla, že tento odovzdala na poštovú
prepravu dňa 22.8.2012, čo preukazuje priložená fotokópia podacieho lístka. Okrem toho ako žalobca
správne uvádza, odpor proti platobnému rozkazu bol doručený súdu i telefaxom dňa 22.8.2012 a teda

žalovaná mala povinnosť predložiť jeho originál do 3 dní, t.j. do 27.8.2012 (keďže posledný deň 3-dňovej lehoty 25.8.2012 pripadol na sobotu, posledným dňom lehoty bol pondelok dňa 27.8.2012).
Odpor proti platobnému rozkazu bol odovzdaný na poštovú prepravu dňa 22.8.2012, súdu doručený dňa
27.8.2012. Z uvedeného vyplýva, že i s ohľadom na faxové podanie odpor proti platobnému rozkazu

bol podaný včas. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalovaná opätovne poukazuje na skutočnosť, že
nie je zrejmý titul uplatneného nároku. Na základe prednesu žalobcu na pojednávaní dňa 3.9.2014,
kde sa obrazne vyjadril ohľadom nemajetkovej sankcie možno dospieť k záveru, že namietaným
nesprávnym úradným postupom má byť nečinnosť Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod
sp. zn. 25Cb/43/2007. Na druhej strane pri svojom ústnom prednese zároveň uvádza, že si uplatňuje

164.250 € na osobu, teda je zrejmé, že žalobca v tomto konaní si uplatňuje nároky za ďalšie osoby.
Účastníkom tohto konania je ale len žalobca, nie je možné preto rozhodnúť o akýchkoľvek nárokoch
iných osôb. Situáciu ohľadom namietaného nesprávneho úradného postupu žalobca skomplikoval
svojim prednesom na pojednávaní dňa 11.11.2014, kde začal namietať skutočnosti, ktoré dovtedy
neboli v konaní tvrdené. Predovšetkým sa obšírne vyjadroval o období v jeho živote predchádzajúcom
začatiu namietaného konania. Keďže titulom uplatneného nároku je nesprávny úradný postup v konaní

vedenom pod sp. zn. 25Cb/43/2007 nemôžu ho odôvodňovať akékoľvek skutočnosti predchádzajúce
začatiu tohto konania. Uvedený prednes žalobcu v konaní vedie žalovanú k záveru, že ujma, ktorej
náhradu si v tomto konaní uplatňuje, mu nevznikla ako dôsledok nesprávneho úradného postupu OS
Bratislava II. Navyše z ústnych a písomných vyjadrení žalobcu je zrejmé, že podstata jeho námietok ku
konaniu vedenému na OS Bratislava II pod sp. zn. 25Cb/43/2007 nespočíva len v tvrdenej nečinnosti,

ale predovšetkým v tom, že v tomto konaní nebol úspešný. Takýto postup súdu ale nie je možné
považovať za nesprávny úradný postup na účely zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
pri výkone verejnej moci. Žalobca relevantným spôsobom neuviedol, aký nesprávny úradný postup
má byť príčinou vzniku škody, ktorej náhradu si v konaní uplatňuje. Z prednesov žalobcu vyplýva, že
podstatou jeho námietok, pre ktoré si uplatňuje v tomto konaní náhradu v peniazoch nie sú samotné

prieťahy v konaní, resp. neprimeraná dĺžka konania, ale samotná skutočnosť, že v konaní vedenom na
OS Bratislava II pod sp. zn. 25Cb/43/2007 nebol úspešný. V druhom rade nesprávny úradný postup
v rozsahu tvrdenom žalobcom, nie je preukázaný. V treťom rade nie je jednoznačne zrejmé, či si
žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody alebo náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. V štvrtom
rade žalobca si podľa vlastných vyjadrení uplatňuje nielen svoje nároky, ale i nároky ďalších piatich

osôb, ktoré nie sú účastníkmi tohto konania. V piatom rade žalobcom tvrdený vznik nemajetkovej ujmy
zjavne podľa jeho odôvodnenia a popisu na predchádzajúcich pojednávaniach nevznikol v príčinnej
súvislosti s akýmkoľvek nesprávnym úradným postupom OS Bratislava II v ním namietanom konaní. V
šiestom rade pre možnosť priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch nie sú splnené zákonné
podmienky podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.. V siedmom rade žalovaná požadovanú výšku

náhrady škody považuje za zjavne neprimeranú pri nesprávnom úradnom postupe spočívajúcom v
zbytočných prieťahoch v konaní, resp. neprimeranej dĺžke súdneho konania, čo žalovaná už odôvodnila.
Na základe všetkých skutočností, dôvodov žalovaná navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výpoveďami účastníkov konania,
pripojenýmspisomOkresnéhosúduBratislavaIIsp.zn.:25Cb/43/2007azistilnasledovnýskutkovýstav:

Dňa 27.7.2006 podal žalobca na Okresnom súde v Žiline proti žalovanému F. Ú. Q., J..P.., L. M. X, XXX
XX Q., I.: XXXXXXXX žalobu o náhradu škody ušlého zisku v súbehu so zadosťučinením v celkovej
výške 154.808.444,- Sk. Táto bola následne radom postúpení prijatá Okresným súdom Bratislava II
dňa 1.3.2007 a zapísaná pod sp.zn.: 25Cb/43/2007. V uvedenej veci na pojednávaní konanom dňa
18.9.2012 žalobca zobral svoj návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. Ako dôvod späťvzatia

uviedol skutočnosť, že každá z procesných strán zotrváva na svojich stanoviskách s tým, že ani jedna
strana neustúpi zo svojho právneho postavenia. Na základe uvedeného dispozičného oprávnenia súd
uznesením č.k. 25Cb/43/2007-116 zo dňa 18.9.2012 konanie zastavil a žalovanému súd náhradu trov
konania nepriznal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2012.

Z listu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15.2.2012 Spr 3078/2012 súd zistil, že predsedníčka

OS odpovedala žalobcovi na jeho sťažnosť na prieťahy v konaní, kedy uviedla, že v návrhu na
začatie konania uvádza adresu bydliska v Žiline a e-mailovým podaním zo dňa 12.5.2009 súdu
oznámil zmenu trvalého bydliska v Košiciach. Zároveň, keďže s podaním návrhu na začatie konania
požiadal o oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku, nebolo možné jeho zavinením, keďže súdunebola známa jeho aktuálna adresa o tomto návrhu v primeranom časovom úseku rozhodnúť. Súd o
predmetnom návrhu rozhodol uznesením č.k. 25Cb/43/2007-71 zo dňa 1.10.2010. V ďalšom konaní
súdu po vydaní citovaného uznesenia však s poľutovaním konštatovala existenciu prieťahov v konaní a

to až do stanovenia termínu pojednávania na deň 7.2.2012, ktoré bolo však zmarené zavinením žalobcu,
nakoľko sa ho bez ospravedlnenia nezúčastnil. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti považovala
predsedníčka OS Bratislava II jeho sťažnosť na prieťahy v konaní za čiastočne opodstatnenú. Zároveň
vec bola zaradená do evidencie konaní sledovaných predsedom súdu so zameraním na zamedzenie
vzniku ďalších prieťahov v konaní.

Žalobca v konaní predložil list Volkswagen finančné služby zo dňa 22.12.2006 vo veci indikatívnej
ponuky,kedyuvedenáspoločnosťoznámilažalobcovi,žejepripravenápristúpiťkfinancovaniuprojektov
tak, ako je označené v plnej moci, ktorá je v prílohe ponuky v zmluve o akvizícii a podľa jeho zámerov
a ich záujmov. Výška prípadnej finančnej investície nie je ohraničená. Na iné rozvojové projekty navrhli
plánovať žalobcovi aktivity v rozsahu minimálne 40.000 €. Žalobca ďalej predložil plnomocenstvo
Slovenskej národnej strany zo dňa 31.5.2005, ktorým táto strana udelila mu plnú moc na rokovanie

s predstaviteľmi svetovej banky a inými bankovými a finančnými inštitúciami s cieľom získavania
informácií pre potreby programu Slovenskej národnej strany. Žalobca ďalej v konaní predložil 2 fotokópie
vyznamenaní na meno W. L. uvedené v ruskom jazyku, ďalej potvrdenie Sociálnej poisťovne, ústredia
o tom, že žalobca poberá invalidný dôchodok.

Žalobca v konaní vypovedal, že pôvodným žalovaným v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava

II sp. zn. 25Cb/43/2007 to F. Q. boli prinútení odísť z rodinného domu, zo strany F. mu bol zrušený
neodvolateľnýakreditív,odvtedysajehoživotaživotjehorodinyzmenil,prišieloprácu,peniaze.Ťažkosti
dodnes nie sú vyliečené, za čo viní justíciu. Dôkazom je žaloba na OS Bratislava II a 5-ročné nekonanie
tamojšieho súdu, ponižovanie žalovaným a výsmech samotným ministrom Q., ktorý povedal, že sa nič
nestalo, pričom predsedkyňa OS Bratislava II konštatovala prieťahy vo svojej odpovedi na jeho sťažnosť

a priznala, že tieto nastali, i keď len v časti. Pôvodná škoda, ktorá bola žiadaná od VÚB banky v danom
konaní vedenom na OS Bratislava II bola 158.000.000,- Sk. Náhradu škody analogicky prirovnal k výške
bežnej pokuty pri dopravnom priestupku 60 €, čo za každý deň cca za 7 či 7,5 roka nekonania mu
vychádza suma 164.250 € na osobu a keďže do daného prípadu sú zahrnuté aj ďalšie blízke osoby,
ktorých je 6, spolu je to suma 985.500 €.

Na pojednávaní konanom dňa 11.11.2014 žalobca ďalej uviedol, že žaluje prieťah, pretože od roku 1996
je tam preukázané obrovské množstvo nečinnosti, keď nastal ten problém s bankou a začali súdy. Je
jedno,čibolprieťah1-mesačnýaleboviacmesačný,ideonedodržanielehoty.Vtejdobevlastnilduševné
práva registrované na Úrade priemyselného vlastníctva v Banskej Bystrici a v Prahe, ktorých hodnota
bola vyčíslená na 65 miliárd korún. Tieto jeho priemyselné, úžitkové a dizajnové vzory boli súčasťou

predmetnéhožalobnéhonávrhunaOSBratislavaII,pretoževtejdobevrokoch1996-1997boliuzavreté
a predkontrahované obchodné vzťahy. Keďže uvedený majetok mu nebol umožnený využívať chybou
F. Q. a súd mu neumožnil sa domôcť jeho majetkového práva práve nečinnosťou OS Bratislava II, už tu
je základný predpoklad, že mu vznikla majetková škoda. Z tejto škody následne nečinnosťou súdu OS
Bratislava II vzniklo množstvo nadväzností, pretože F. Q. mu neumožnila čerpať peniaze vinkulované

v neodvolateľnom akreditíve. Vtedy mal súd v Bratislave rozhodnúť bez ohľadu na čas alebo prieťahy
v konaní, či nečinnosť. Táto hmotná škoda sa potom previedla do nehmotnej, pretože žalobca prišiel o
dom,prišieloveľkúživotnúenergiu,muselsaodsťahovať.Nehmotnáškodamuvznikala,vznikáatrváaž
dodnes odo dňa, kedy predseda OS Bratislava II konštatoval čiastočné prieťahy v konaní. Nemajetkovej
ujme sa pridŕža naštudovaných známych judikatúr. Žalobca trval na tom, že na jeho právach je 16 rokov

trvajúca nespravodlivosť. K rozhodnutiam OS Bratislava II o prieťahoch v konaní aj keď čiastočných, mu
z hľadiska zákona a morálky a vyšších princípov nezadateľne patrí odškodné. Ujma, ktorú podľa názoru
žalobcu utrpel nesprávnym úradným postupom je takej intenzity, že v takomto prípade prichádza do
úvahy priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch s možnosťou splnenia si svojej zásadnej satisfakčnej
funkcie v súvislosti so spôsobenou ujmou, ktorú žalobca vyčíslil na sumu 9.855.000 €. Pri nemajetkovej

ujme v prípade jeho osoby treba zohľadniť, že v tom čase vykonával vysoké funkcie z poverenia
splnomocnenca SNS T. P., pracoval ako lobista pre finančnú spoločnosť Volkswagen finančné služby a
jej materskú spoločnosť, bol spolupracovníkom obce B. pri príprave výstavby geotermálnej elektrárne so
spoločnosťou ENEL Taliansko, spolupracoval v diplomatickom zbore s honorárnym konzulom Islandu I..W., bol poverencom pre spoluprácu s ruskou vládou prostredníctvom ambasády a tak isto je potomkom
účastníka Veľkej vlasteneckej vojny, ktorému bolo udelené vyznamenanie. Je občan, ktorý požíval
obrovskú vážnosť a teda predovšetkým treba zohľadniť toto jeho postavenie. Ďalej treba zohľadniť

závažnosť vzniknutej ujmy spočívajúcej v skutočnosti, že v súvislosti s nesprávnym úradným postupom
žalovaného musel následne čeliť aj trestnému konaniu, daňový úrad mu jeho majetok nezohľadnil v
daňovom priznaní v roku 1999, pretože v rokoch 1996-1997 nepreukázal exploatáciu tohto majetku, čím
následne je to ďalší komplot štátnej moci, ktorý ho bezohľadne predložil trestnému súdu, ktorý ho odsúdil
a následne po troch rokoch oslobodil spod celej žaloby. Od roku 2007 celý svoj život podriadil boju za

spravodlivosť, žije len z darov. Ako žalobca je do dnešného dňa nezbavený obvinenia, v podstate je
9 rokov obvinený, vec je na krajskej prokuratúre. Zohľadniť treba aj vplyv danej informácie na široký
okruh osôb, ktorým sa toto dostalo do dispozičnej sféry, čím jeho zámysel neuzavreté obchody musel
zrušiť, odsťahovať sa a preto pre všetky tieto esencie života sa škoda ani nedá vyčísliť. V súčasnosti sa
nemôže reálne zamestnať, jeho spoločenské kontakty zmizli, nevie si otvoriť živnosť, inak normálne a
vecne sa starať o deti, čo už trvá 17 rokov. Chlapec je psychicky ťažko zdravotne postihnutou osobou,

dopadá na ťažké depresie, sú to abnormálne stavy. V 47. rokoch predtým bol generálnym riaditeľom,
mal plnú silu, energiu, momentálne je naňho negatívne nahliadané aj zo strany priateľov, čím vlastne
bola degradovaná jeho osoba. Žalobca uviedol, že je nahnevaný, tieto veci ho psychicky skladajú,
pretože nemôže využiť morálnu silu súdu na to, aby sa mohol pozrieť škodcovi do očí a povedať svoj
názor. Jeho syn nadosmrti ochorel ťažkou psychosomatickou chorobou, teda je poškodený na všetkých

esenciách jeho života, ktoré existujú, počnúc umývaním zubov až po pokojné spanie. Pretože žalobca
nevie spať, je unavený ako kôň, preto peňažné plnenie, ktoré navrhuje priznať považuje za primerané
a postačujúce na eliminovanie jeho ujmy a tiež ako zásadnú sankciu, ktorá bude mať prevýchovný
charakter, aby sa stal výstrahou a exemplárnym trestom pre všetky orgány pred porušovaním práva
a zákonov. Navyše to je porušením aj ústavných práv a zásad článok II, odsek 2 Ústavy SR. Na

otázku súdu, aby predniesol a časovo definoval, kedy došlo k ujme, žalobca uviedol, že najpodstatnejšie
obchody boli uzavreté v roku 1996, 1997 v priamej príčinnej súvislosti s registráciou jeho patentových
práv, vtedy mal predkontraktačnú dohodu s A. L. v ročnom objeme 2 mil. korún, všetko v súvislosti s
akreditívom uzavretým s F.. Keďže banka mu odmietla vyplatiť peniaze z uvedeného akreditívu, všetky
jeho dovtedajšie prípravné aktivity, marketing, obchod, výroba, financovanie skrachovali. Následne

musel sanovať všetky škody, prišiel o dom, musel vyplatiť všetky záväzky, odsťahovať sa preč do
Žiliny. Ešte do dnešného dňa musí splácať rôzne záväzky z toho obdobia. Tým najväčším veriteľom je
samozrejme jeho rodina, ktorá strádala tak finančne, ako aj psychicky. Momentálne žije z dôchodku, má
3 exekúcie, nevie sa zamestnať, nevie si otvoriť živnosť, je proti nemu vedené trestné stíhanie, bol aj
odsúdený, odsedel si 2 roky, po 3 rokoch ho súd zbavil obvinenia. V roku 1997 zažil krach, odsťahoval sa

do Žiliny, hľadal si uplatnenie, bohužiaľ sa mu nedarilo. V roku 2001 bol riaditeľom v C. L., avšak keďže
si do svojho majetku zahrnul duševné vlastníctvo, ktoré bolo predmetom konania na OS Bratislava II
25Cb/43/2007, daňová správa nechcela akceptovať toto duševné vlastníctvo právoplatne registrované.
Keďže sa so žalovaným F., a.s. nijako nevedel dohodnúť, odkázali mu, že to má zbytočné, podal žalobu.
Súd ho oslobodil od súdneho poplatku a žalobca predpokladal, že sa bude konať. Súd konal nekonaním.

Už vtedy išla daňová správa po ňom, potrebovali obeť a vybrali si jeho ako martýra protiprávnym a
zločineckým spôsobom. Podrazila ho aj jeho vlastná advokátka, lebo mu povedala, že mu hrozí 12
rokov väzenia. Keďže bol v časovom strese, minimálne rok vyšetrovaný, nemal zdroje na život a na
svoju obživu a svojich detí, uzavrel, aj keď proti svojej vôli taktickú dohodu o vine a treste. Sudkyňa
OS Žilina v konaní 28T/22/2007 T.. L. zámerne nevyužila § 238 Trestného poriadku, keďže nemusela

obžalobu prijať a bez ohľadu na to ho odsúdila. V roku 2008 mu vyhovelo Daňové riaditeľstvo, zrušilo
daňové kontroly, ktoré boli základom pre toto odsúdenie a uvedené založilo dôvod na obnovu konania.
Aj tu žalobca poukázal na nezákonnosť žalovanej - štátu, v tomto prípade ministerstva spravodlivosti s
poukazom na § 396 ods. 4 Tr. poriadku, ktorý hovorí o povinnosti, nie možnosti podať návrh na obnovu
konania,ktorýanijedenzoštátnychorgánovnepodal.Jepreukázané,žežalovanávširšíchsúvislostiach

bojuje proti nemu týmito spôsobmi anarchie verejnej moci. Za celé obdobie od roku 1996 po rokoch
2009, kedy samosudcom T.. A. bolo rozhodnuté o zrušení odsúdenia pod sp.zn. 22Nt/12/2009 na OS
Žilina. Je preukázané množstvo protiprávnej občianskoprávnej alebo ústavnej alebo trestnej činnosti
orgánov verejnej moci. Od roku 2009 do dnešného dňa trvá stále jeho obvinenie, čo je dôkazom, že
štát sa rozhodol bojovať proti nemu týmto spôsobom. Na otázku súdu, prečo zobral svoj návrh v konaní

vedenom na OS Bratislava II pod sp.zn. 25Cb/43/2007 späť, tento uviedol, že tam bola nerovnosť
zbraní, nemal psychickú ani finančnú možnosť bojovať, pretože zároveň prebiehalo trestné konanie,
kedy vlastne logicky žalobca uznal a cítil, že banka má väčšiu silu, vedel, čo banky dokážu urobiť. Keďže
nenašiel spravodlivosť na súde počas toho obdobia od podania žaloby, nemal dôveru k tomuto súdu,nebolo mu učinené žiadne zadosťučinenie, bolo jasné, že je tam koordinácia a nemá šancu dosiahnuť
spravodlivosť.

Žalobca ďalej na pojednávaní konanom dňa 15.1.2015 uviedol, že OS Bratislava II konal v rozpore s

§ 9 zákona č. 514/2003 Z.z., konal v neprimeraných lehotách, nevykonával rozhodnutia bezodkladne
alebo v lehotách, ktoré určuje samotný Ústavný súd, aj keď teda nie sú určené zákonom, ale lehota
30 dní je všeobecne obligatórny termín, alebo lehota na vydanie akéhokoľvek rozhodnutia. V tomto
konaní sa všeobecný občiansky súd zaoberá škodou jeho ako občana, ktorý je v rukách verejnej moci
pohadzovaný 20 rokov ako nejaký predmet. OS Bratislava II v osobe personifikovaným zákonom sudcu

Hupku pochybil, čo potvrdil predseda súdu. Je tu morálny apel, pretože sa súd pomýlil, ospravedlnil sa,
teda konštatáciou je tu istý druh satisfakcie, avšak hmotnoprávne nezakladá nič viac a nič menej len to,
že sankcia môže byť zmiernená. Preto zvolil sumu 90.000 € ako základ žaloby. Vyjadrenie žalovanej,
že jeho návrh je nezmysel alebo prehnaný, žalobca odmietol. Podľa jeho názoru jeho nárok žalovaný v
konaní nie je prehnaný a je najvyšší čas, aby sa sankcie citeľne dotkli aj tých, ktorí sú najväčší škodcovia,
teda žalovanú. Čo sa týka nemajetkovej škody je to škoda, ktorá má v sebe potenciál a nie to, že

on má niečo dokazovať. Nemajetková ujma sa nedokazuje a keď sa dokazuje, tak zasahuje do jeho
osobnostných práv, práv na ochranu osobnosti. Jeho syn mal v tom čase, keď vznikla škoda 4 roky,
má 20 rokov, je nevyliečiteľne chorý z ujmy 16-ročnej emigrácie. Sankcia 9.855.000 € je primeraná
a žalobca uviedol, že nezomrie, pokiaľ nedostane spravodlivosť do vlastných rúk. Nemajetková ujma
9.855.000 € je potenciálna škoda, o ktorej rozhodne výlučne súd. Keďže uvedené skutočnosti zasiahli do

všetkých esencií jeho života, žalobca súhlasil s urobením znaleckého posudku na jeho osobu, pretože
štátnevieskontrolovaťsudkyňuL.vŽiline,ktoráhoodsúdilana2rokypodmienečne,hrozilomu12rokov,
ešte teraz je obvinený a minulý rok ho poslali na psychiatriu. Majetková ujma, ktorú uviedol je viazaná
na zmluvu, ktorá je súčasťou žalobného návrhu sp. zn.: 25Cb/43/2007. Nehovoriac o majetkových
škodách, ktoré mu vznikajú z dôvodu nekonania štátu, zostal invalidným dôchodcom, občanom s ťažkým

zdravotným postihnutím. Akým právom sa v jeho veci nerozhoduje po dobu 20 rokov, to je súčasť
ďalšej majetkovej škody. Ďalšia majetková škoda je to, že musí žiť z podpory a vidí ju aj v tom, že
predtým žil a fungoval vo vysokých diplomatických a spoločenských kruhoch. Je potomkom občana
vyznamenaný Ruskou federáciou za účasť vo Veľkej vlasteneckej vojne. Je osobný priateľ ruského
veľvyslanca. Momentálne sa však nevie spoločensky uplatniť, nemôže si nájsť zamestnanie. Súd aj

súčasný primátor Košíc ho odmieta odmeniť. Žalobca trval na tom, že majetková ujma 250.000 je v
priamej príčinnej súvislosti s tým, že mu bol zmarený obchod v hodnote 158 mil. korún, čo bola žalovaná
suma v návrhu sp. zn. 25Cb/43/2007. V konaní bratislavského súdu neboli dodržiavané lehoty, či už sa
jednalo o konanie alebo predbežné opatrenie. Čo sa týka sumy 4.500 € mesačne, je to potenciál toho,
že mal úžitkové vzory registrované na Úrade priemyselného vlastníctva v Banskej Bystrici a v Prahe.

A hodnota 4.500 € by mala byť hodnota jeho vzdelania, postavenia, spoločenského uplatnenia v tej
dobe, t.j. od roku 1996 až doposiaľ. Na otázku súdu, kedy mu mala vzniknúť škoda 250.000 € žalobca
uviedol, že to bolo dňom podania žaloby na OS Žilina, resp. kedy to bolo podané na OS Bratislava II,
niekedy v roku 2006. Žalobca uviedol, že žaluje žalovaného, centrálny orgán za to, že jeho podriadený
- OS Bratislava II vykonal minimálne jedno rozhodnutie v rozpore s § 9, čiže nie v lehote. Jeho vôbec

nezaujíma výsledok tohto rozhodnutia 25Cb/43/2007, ale proces tohto konania. Žaloba je vedená v
jednotnom čísle, čiže len za jeho osobu.

Podľa čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Z.z. Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 3 zákona č. 460/1992 Z.z. Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy
alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa čl. 46 ods. 3 zákona č. 460/1992 Z.z. Ústavy Slovenskej republiky, podmienky a podrobnosti o
súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon“),tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,

c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 2 zákona č. 514/2003 Z.z., na účely tohto zákona

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

b) orgán verejnej moci je

1. štátny orgán,

2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá

bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 6 ods. 1 zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o

predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.Podľa § 16 ods. 1 zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.1a)

Podľa § 17 ods. 2 zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa§17ods.3zákona,výškanemajetkovejujmyvpeniazochpodľaodseku2saurčujesprihliadnutím

najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 5 zákona, v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde
je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, súd môže aj bez výslovnej
žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na
zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze

uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú
pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal.
Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.

Podľa § 174 ods. 2 O.s.p., ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci
samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa

platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba ( § 91 ods. 1). Opravným
prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd,
ktorý vydal platobný rozkaz.

Podľa § 42 ods. 1 O.s.p., podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými
prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie

predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo
ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým
podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením
jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Podľa § 57 ods. 3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo

podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

V prvom rade sa súd v konaní zaoberal námietkou žalobcu ohľadom dodržania lehôt pri podaní odporu
žalovanou. Súd vo veci vydal dňa 31.7.2012 platobný rozkaz č.k.: 19Ro/349/202-17, ktorý bol žalovanejdoručený dňa 8.8.2012. Žalovaná proti nemu podala dňa 22.8.2012 odpor a to prostredníctvom faxu,
ktorý zároveň v uvedený deň 22.8.2012 aj podala na poštovú prepravu. Predmetné skutočnosti mal
súd preukázané z podacieho lístku ako aj z údajov na obálke zásielky podanej na Pošte Bratislava

13 pod č RR 26 493 785 5 SK. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná pri podávaní odporu dodržala
zákonom stanovené lehoty, nakoľko odpor podala v 14.deň tak prostredníctvom faxu ako aj na poštovú
prepravu, čím boli naplnené podmienky včas podaného odporu s poukazom na vyššie uvedené zákonné
ustanovenia. Na základe toho potom súd uzavrel, že odpor žalovanou bol podaný včas a vo veci nariadil
pojednávanie.

Žalobca sa po niekoľkých rozšíreniach žalobného petitu v konaní domáhal zaplatenia sumy 10.105.000,-
€ titulom škody na jeho majetku a zaplatenia sumy 4.500,- € mesačne od 1.9.2008 do zaplatenia titulom
zmarených šancí a ušlého zisku. Svoj nárok dôvodil tým, že Okresný súd Bratislava II nekonal resp.
konal s prieťahmi, na základe čoho boli porušené jeho majetkové práva, imateriálne práva a práva
detí. Zároveň žalobca v konaní uviedol, že v predmetnom konaní na OS Bratislava II žaloval F. J..P..
o zaplatenie náhrady škody, ušlého zisku v súbehu so zadosťučinením v celkovej výške 154.808.444,-

Sk / 5.138.698,93 €. Pri svojej výpovedi v tomto konaní poukázal na to, že od roku 1996 tam bolo
veľa nečinnosti, keď sa stal problém s bankou. V tej dobe vlastnil duševné práva registrované na
Úrade priemyselného vlastníctva v Banskej Bystrici a v Prahe v hodnote cca 65 miliárd korún. Tieto
jeho priemyselné úžitkové a dizajnové vzory boli súčasťou jeho žalobného návrhu na OS Bratislava
II, pretože v tej dobe 1996-1997 boli uzavreté a prekontrahované obchody. Keďže tento majetok mu

nebolo umožnené užívať z dôvodu na strane F. J..P.. a súd mu neumožnil práve jeho nečinnosťou sa
domôcť jeho majetkového práva, už tu je základný predpoklad, že mu vznikla majetková škoda. F. J..P..
mu neumožnila čerpať peniaze vinkulované v neodvolateľnom akreditíve a vtedy OS Bratislava II mal
rozhodnúťbezohľadunačas,prieťahyvkonaníalebonečinnosť.Tátohmotnáškodasapotompremietla
do nehmotnej, kedy žalobca stratil celú životnú energiu, musel sa odsťahovať. Ujma, ktorú podľa názoru

žalobcu utrpel nesprávnym úradným postupom je takej intenzity, že v takomto prípade prichádza do
úvahy priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch s možnosťou splnenia si svojej zásadnej satisfakčnej
funkcie v súvislosti so spôsobenou ujmou, ktorú žalobca vyčíslil v prvom momente na sumu 9.855.000
€. Je občan, ktorý požíval obrovskú vážnosť a teda predovšetkým treba zohľadniť toto jeho postavenie.
Ďalej treba zohľadniť závažnosť vzniknutej ujmy spočívajúcej v skutočnosti, že v súvislosti s nesprávnym

úradným postupom žalovaného musel následne čeliť aj trestnému konaniu. V súčasnosti sa nemôže
reálne zamestnať, jeho spoločenské kontakty zmizli, nevie si otvoriť živnosť, nevie sa starať o deti, čo
už trvá 17 rokov. Je tu množstvo protiprávnej občianskoprávnej alebo ústavnej alebo trestnej činnosti
orgánov verejnej moci voči jeho osobe. OS Bratislava II konal v rozpore s § 9 zákona č. 514/2003
Z.z., konal v neprimeraných lehotách, nevykonával rozhodnutia bezodkladne alebo v lehotách, ktoré

určuje samotný Ústavný súd, aj keď teda nie sú určené zákonom, ale lehota 30 dní je všeobecne
obligatórny termín, alebo lehota na vydanie akéhokoľvek rozhodnutia. V tomto konaní sa všeobecný
občiansky súd zaoberá škodou jeho ako občana, ktorý je v rukách verejnej moci pohadzovaný 20 rokov
ako nejaký predmet. Súd sa pomýlil, ospravedlnil sa, a teda konštatáciou je tu istý druh satisfakcie,
avšak hmotnoprávne zakladá len to, že sankcia môže byť zmiernená. Nemajetková ujma 9.855.000 € je

potenciálna škoda, o ktorej rozhodne výlučne súd. Majetková ujma, ktorú uviedol je viazaná na zmluvu,
ktorá je súčasťou žalobného návrhu sp. zn.: 25Cb/43/2007 a táto suma je v priamej príčinnej súvislosti
s tým, že mu bol zmarený obchod v hodnote 158 mil. korún. Čo sa týka sumy 4.500 € mesačne, je
to potenciál toho, že mal úžitkové vzory registrované na Úrade priemyselného vlastníctva v Banskej
Bystrici a v Prahe. Hodnota 4.500 € by mala byť hodnota jeho vzdelania, postavenia, spoločenského

uplatnenia v tej dobe, t.j. od roku 1996 až doposiaľ.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom je
jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu, t.j. bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť,
avšak len za súčasného splnenia troch podmienok: 1) existencia škody, 2) nezákonné rozhodnutie resp.
nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci a 3) príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným

rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom. Uvedený zákon je vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku predpisom špeciálnym a ustanovenia Občianskeho zákonníka sa uplatnia subsidiárne tam,
kde citovaný zákon nemá vlastnú úpravu.Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Vo všeobecnosti pod ním treba rozumieť inú než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj
nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia či už stanovených alebo

primeraných lehôt na ich vydanie. Ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s
právnouúpravou,idetedaoúradnýpostup,priktoromdôjdekporušeniupravidielstanovenýchprávnymi
predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľov tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny postup taktiež
určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci.
Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri

rozhodovacej činnosti), ale aj ak poruší povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípadne ak je nečinnosť pri výkone verejnej moci, ak má zbytočné prieťahy v
konaní, alebo či spôsobí iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb
a právnických osôb. Nakoľko úradný postup nemožno v právnych predpisoch upraviť do najmenších
podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci orgánu verejnej moci vykonať,

treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup orgánu
verejnej moci smeruje.

V prípade, že fyzická osoba požaduje náhradu škody od štátu v občianskom súdnom konaní, ktorú
jej spôsobil orgán verejnej moci, je rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom závislé aj na posúdení príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou

ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide o objasnenie príčin, ktoré viedli k
určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí. V súlade s právnym poriadkom
je pre vznik nároku na náhradu škody nutné preukázať existenciu právom uznaných predpokladov.
Predpokladom vzniku škody sú existencia protiprávneho úkonu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinenie. Za škodu treba považovať každú ujmu, ktorá vznikla

v majetkovej sfére poškodeného a ktorú je možné vyjadriť peniazmi. Ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch,
ak nie je možné ju uspokojiť inak. Pri vzniku nemajetkovej ujmy a jej výšky je však podstatné, v
akom rozsahu bola znížená česť, dôstojnosť a postavenie fyzickej osoby. Súd ju môže priznať len za

predpokladu, ak primeraná náhrada nebola postačujúca na odstránenie následkov a došlo k značnému
zníženiu dôstojnosti, spoločenskej vážnosti alebo spoločenského uplatnenia jednotlivca.

Občianske súdne konanie je konaním dôkazným, to znamená, že účastníka v konaní zaťažuje povinnosť
tvrdenia a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenie dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť. Ak účastník
nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenie dôkazy, dostáva sa do

procesnej situácie neunesenia tzv. dôkazného bremena, a súdu neostáva nič iné len na okolnosti a
skutočnosti, ktoré neboli riadne preukázané, neprihliadať.

V tomto prípade je z nepochybné, že v právnej veci žalobcu voči žalovanému - F. J..P.. vedenom na
Okresnom súde Bratislava II. došlo v období od 1.10.2010 do 7.2.2012 s čiastočným prieťahom v konaní,
čokonštatovalapredsedkyňaokresnéhosúduvjejodpovedinasťažnosťzodňa15.2.2012.Toznamená,

že zo strany konajúceho súdu došlo k čiastočne k nesprávnemu úradnému postupu v tomto časovom
vymedzení a teda bola naplnená jedna zo základných podmienok na priznanie práva na náhradu škody
podľa zákona č. 514/2003 Z.z..

Súd preto skúmal naplnenie aj ostatných kumulatívnych podmienok v konaní a to vznik škody a príčinnú
súvislosť medzi vznikom škody a daným nesprávnym úradným postupom. Poukazujúc na rozsiahle

vyjadrenia žalobcu mal súd za to, že tento v prvom rade namieta nesprávne rozhodnutia štátnychorgánov, orgánov verejnej moci resp. ich nesprávny úradný postup cca od roku 1996-1997, kedy mu
F. J..P.. neumožnila čerpať prisľúbené finančné prostriedky z neodvolateľného akreditívu, pre ktorú
skutočnosť žalobca vlastne aj podal voči žalovanému F. J..P.. návrh na začatie konania o zaplatenie

sumy 154.808.444,- Sk s príslušenstvom na Okresný súd Žilina dňa 27.7.2006 a následne postúpený
na Okresný súd Bratislava II dňa 1.3.2007, vedený pod sp. zn.: 25Cb/43/2007. Vznik škody žalobca
odvíjal práve od tejto skutočnosti, ktorá mala za následok aj ďalšie z toho vyplývajúce následky v podobe
straty zamestnania, spoločenského postavenia, uplatnenia, straty bývania a potreby sa presťahovať,
ďalej následok v podobe trestného stíhania a odsúdenia, následok v podobe prebiehajúcich exekučných

konaní voči jeho osobe, z toho všetkého vplývajúce psychické traumy, zároveň i negatívny dopad na
jeho život a život jeho rodiny a detí. Konkrétne žalobca uviedol, že tieto ťažkosti nie sú vyliečené, za
čo viní justíciu, pričom na jeho právach je 16 - 20 rokov trvajúca nespravodlivosť, kedy je poškodený
vo všetkých esenciách života. Žalobca síce uviedol, že žiada náhradu škody s poukazom na nesprávny
úradný postup OS Bratislava II. v konaní sp. zn.: 25Cb/43/2007, avšak následne opätovne a niekoľkokrát
zmätočne uvádzal postup iných orgánov verejnej moci či ostatných orgánov, ktoré mu mali škodu v

tomto cca 20-ročnom období spôsobiť a čím. Z uvedeného súdu nepochybne vyplynulo, že žalobca sa
necíti dotknutý a poškodený len a výlučne nečinnosťou Okresného súdu Bratislava II. v konaní sp. zn.:
25Cb/43/2007 definovanou časovým intervalom od 1.10.2010 do 7.2.2012, ale tento sa cíti dotknutý
a poškodený skutočnosťami, ktoré nastali ešte dávno pred začatím predmetného súdneho konania
vedeného na OS Bratislava II.. Už len na základe tohto nemohol súd zobrať do úvahy jeho vyjadrenia o

údajnejškode,pretožetátosaviazalanajmänaskutočnostipriamonesúvisiaceskonanímOSBratislava
II a nečinnosťou tohto súdu v priznanom období 1.10.2010-7.2.2012. Naviac súd si dovoľuje podotknúť,
že predmetné konanie nebolo ani meritórne rozhodnuté z dôvodu späťvzatia žalobcu. Danú žalovanú
sumu, ktorú žalobca chcel vymôcť od F. J..P.. v konaní vedenom na OS Bratislava II, a ktorej prípadné
priznanie a vymoženie vlastne sám znemožnil späťvzatím žaloby, sa podaním tejto žaloby vlastne len

snažil preniesť na štát, čo však z hľadiska práva nie je prípustné.

Konkrétne žalobca ďalej uviedol, že majetková ujma 250.000,- € mu vznikla v príčinnej súvislosti s tým,
že mu bol zmarený obchod v hodnote 158 miliónov korún, čo bola žalovaná suma v konaní na OS
Bratislava II sp. zn.: 25Cb/43/2007 a teda je to priama majetková škoda špecifikovaná alebo analogicky
viazaná z obsahu spisu, ktorá aj mala vzniknúť dňom podania tohto návrhu. Čo sa týka nemajetkovej

ujmy, žalobca uviedol, že túto netreba preukazovať vzhľadom na existujúcu judikatúru. Sumu 4.500,- €
mesačne od 1.9.2008 až do zaplatenia žiadal priznať titulom zmarených šancí a ušlého zisku a danú
požadovanú sumu žalobca odvinul od štatistického prieskumu ohľadom platov vrcholových manažérov.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného žalobca nijako nepreukázal vznik majetkovej škody vo výške 250.000,-
€, nakoľko poukázanie len na žalobcom iniciovaný súdny spor voči F. J..P.. o zaplatenie sumy

154.808.444,- Sk s príslušenstvom, vedený na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.: 25Cb/43/2007,
a analogické vyvodzovanie nároku na náhradu majetkovej škody z uvedeného konania na konečné
priznanie škody v tomto rozsahu nepostačuje. Keďže túto časť žalovaného nároku žalobca definoval
ako majetkovú škodu, túto v konaní musí aj preukázať právne relevantnými dôkaznými prostriedkami, čo
však v konaní neučinil, čím sa vystavil stavu neunesenia dôkazného bremena. Dokonca si súd dovoľuje

uviesť, že nakoľko žaloba v tomto konaní bola samotným žalobcom zobratá v celom rozsahu späť a
následne na základe toho konanie zastavené, táto škoda ostala tzv. len v hypotetickej rovine, pretože
ani v predmetnom konaní vedenom na OS Bratislava II uvedená škoda nebola zavinením žalobcu
preukázaná.

Čo sa týka nemajetkovej ujmy požadovanej žalobcom vo výške 9.855.000,- €, túto možno priznať

len vo výnimočných prípadoch, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a ak túto ujmu nie
je možné uspokojiť ju inak. Žalobca v konaní síce predložil listiny preukazujúce, že spolupracoval so
spoločnosťou Volkswagen Finančné služby, Slovenskou národnou stranou a predložil dôkazy o udelení
vyznamenaniajehorodinnémupríslušníkovi,ktorýmipodčiarkovalzávažnosťvzniknutejujmy,následkov

v jeho spoločenskom uplatnení, následkov v jeho súkromnom živote a podobne, avšak súd v zmysle
vyššie uvedených zákonných ustanovení skúmal, či sú naplnené podmienky tzv. výnimočnosti tohto
prípadu podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a mal za to, že v tomto konkrétnom prípade za
prieťahy v konaní v rozsahu cca 16 mesiacov žalobca bol dostatočne odškodnený vo forme odpovedepredsedkyne konajúceho súdu, kedy táto priznala, že jeho sťažnosť je čiastočne dôvodná s poukazom
na konštatovaný prieťah v období od 1.10.2010 do 7.2.2012. Zároveň nemožno opomenúť to, čo súd
na tomto mieste opakovane uvádza, že citované problémy a následky nevznikli žalobcovi až resp.

len tvrdeným nesprávnym úradným postupom nekonaním a nečinnosťou Okresného súdu Bratislava
II v konaní sp. zn.: 25Cb/43/2007, ale jeho finančné, zdravotné problémy či následky v rodinnej,
spoločenskej, pracovnej oblasti vznikli z niekoľkoročnej snahy o priznanie práv ohľadom nevyčerpaného
neodvolateľného akreditívu, ktorý mal byť poskytnutý F. J..P.. a všetkých ďalších následkov z toho
plynúcich v podobe trestného stíhania, exekučných konaní, straty zamestnania, bývania, postavenia

v spoločnosti. Už z tohto pohľadu sa potom javí, že ak žalobca odvíja svoje nárok v prvom rade od
nesprávneho postupu F.Q. J..P.., žalovanej nesvedčí ani pasívna legitimácia v konaní.

Čo sa týka sumy 4.500,- € mesačne od 1.9.2008 do zaplatenia titulom zmarených šancí a ušlého zisku,
už len z názvu vyplýva, že sa jednalo o zmarené šance na podnikanie a ušlého zisku žalobcu v oblasti
jeho duševných a patentových práv, ktoré predpokladal žalobca získať po čerpaní neodvolateľného
bankového akreditívu od F.Q. J..P.. a teda ani tento nárok nemá podklad len a jedine v nečinnosti

Okresného súdu Bratislava II.

Nazákladetýchtovšetkýchdôvodovsúdnemoholžalobcovipriznaťnáhraduškody,pretožetuneexistuje
ani príčinná súvislosť medzi postupom Okresného súdu Bratislava II a tzv. škodou žalobcu. Už v závere
si súd dovoľuje len poznamenať, že z dôvodu nenaplnenia všetkých kumulatívnych podmienok pre
priznanie nároku na náhradu škody, súd sa jeho požadovanou výškou nezaoberal. Súd nevykonal ďalšie

navrhované dôkazy v konaní, napr. znalecký posudok k osobe žalobcu a podobne, nakoľko mal za to,
že ich vykonanie je vzhľadom na právnu argumentáciu nehospodárne a nadbytočné.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

Podľa § 151 ods. 1 veta prvá zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti

nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí

súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti,
či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V citovanom ustanovení § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je fixované moderačné absolučné
právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že

tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa
právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva
na náhradu trov konania (podľa § 142 ods. 1 či § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku),
nevylučuje, aby súd súčasne nedošiel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 150 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku. A tak napriek úspechu vo veci, resp. procesnému zavineniu protistrany

súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa
mu nepriznalo, pretože bolo treba použiť § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na sociálne aspekty
konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinný účastník nemôže uhradiť
náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.Súd môže prihliadnuť aj na správanie žalobcu a žalovaného pred podaním žaloby ako aj počas súdneho
konania.

V tomto konkrétnom prípade súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa práve v majetkovom a

sociálnom postavení žalobcu, ktorého nemožno považovať za osobu tzv. ekonomicky silnú. Vzhľadom
na túto skutočnosť súd potom nepovažoval za primerané a spravodlivé zaviazať neúspešného žalobcu
na náhradu trov konania, a preto túto inak úspešnému žalovanému nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3
písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.