Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/185/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114212013
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114212013.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia,
a.s., IČO: 36234176, Piešťany, Teplická 7434/147, zastúpeného Advokátska kancelária Korytár, s.r.o.,
IČO: 47243279, so sídlom Trnava, Sladovnícka 13 proti žalovanému: U. C., nar. XX.XX.XXXX, Z.-S.,
S. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Nám
Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, zast. advokátom JUDr. Jozefom Kempom, so sídlom Nám. Josipa
Andriča 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 1.388,57 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 628 eur v mesačných splátkach vo výške 30
eur mesačne, počnúc nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, vždy do 25-eho dňa
toho-ktorého mesiaca do úplného zaplatenia pod výstrahou straty výhody splátok,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

účastníci konania n e m a j ú právo na náhradu trov konania,

vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.4.2014 sa žalobca domáhal na žalovanej zaplatenia
1.388,57 eur s príslušenstvom.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.10.2007 uzatvoril žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka
úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanej poskytnúť dohodnutý úverový
rámec vo výške 850 eur za účelom kúpy vecí alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia.
Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet
výška a termín splatnosti bol určený v zmluve. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu vyplývajúcu zo
zmluvy za poskytnutý úver, v dohodnutej lehote úver nevrátila; žalovaná porušila úverové podmienky.
Dňa 27.9.2011 žalobca vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy vo výške 949,36 eur spolu s upozornením
na jej vymáhanie súdnou cestou, k podaniu návrhu predstavoval dlh žalovanej sumu 1.388,58 eur.

Podaním doručeným súdu dňa 28.1.2015 žalobca doplnil svoj návrh a uviedol, že dňa 19.10.2007
uzatvoril ako veriteľ so žalovanou úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou sa žalobca zaviazal
žalovanej poskytnúť dohodnutý úver vo výške 423,62 eur. Zároveň s podpisom úverovej zmluvy zmluvné
strany uzatvorili aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru v predmetnom prípade ide o revolving

č. XXXXXXXXXX. Poukázal na to, že zmluva o revolvingovom úvere nadobúda platnosť podpisom
úverovej zmluvy, má však odloženú účinnosť až do budúcnosti, a to uskutočnením aktivácie karty.
Uzatvorením revolvingovej zmluvy tak priamo práva a povinnosti žalovanej nevznikli, nakoľko účinnosti
revolvingového zmluvy muselo dôjsť k ďalšiemu úkonu zo strany žalovanej - aktivovaniu karty. Uviedol,
že žalovaná mala úmysel uzatvoriť revolvingovú zmluvu, na základe ktorej chcela čerpať revolvingový
úver, nakoľko samotná žalovaná slobodným a vážnym prejavom vôle využila svoje právo a aktivovala si
doručenú kartu, z ktorej následne čerpala revolvingový úver poskytnutý na tento účel zo strany žalobcu.
Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením viacerých splátok a splatným sa stal celý zostatok
čerpaného úveru, pričom splatnosť nastala dňa 27.9.2011, kedy žalobca vyzval žalovanú na splatenie
celého úveru v lehote pätnástich dní. Žalovaná suma predstavuje istinu t.j. výšku dlžnej sumy úveru bez
úrokov z úveru 811,80 eur, úrok t.j. úrok z poskytnutej istiny odo dňa podania žaloby vo výške 576,77
eur a zároveň si žalobca uplatnil v predmetnom konaní voči žalovanej nárok na zaplatenie úroku vo
výške 26,52 % ročne zo sumy 811,80 eur od 16.4.2014 do zaplatenia, pričom ide o úrok z poskytnutého
úveru, nie úrok z omeškania od nasledujúceho dňa od podania žaloby do zaplatenia. Úrok z dlžnej istiny
bol dohodnutý v sadzobníku poplatkov a odmien, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť metodickej príručky.
V zmysle § 3 Hlavy 7 Úverových podmienok " klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie
spoločnosti v prípade, že a/ sa oneskoril splatením aspoň dvoch splátok, alebo sa oneskoril splatením
jednej splátky podobu dlhšiu ako 3 mesiace ...". Z mysle § 5 Hlavy 7 Úverových podmienok: " predčasná
splatnosť úveru z dôvodov vyššie uvedených nemá vplyv na trvanie úverovej zmluvy, úverová zmluva
naďalej trvá, a to do okamžiku jej zániku spôsobom ustanoveným v úverovej v zmluve, úverových
podmienkach, alebo v právnych predpisov ".

Žalovaná, ktorej bola žaloba s poučeniami doručená dňa 17.9.2014 sa k obsahu žaloby nevyjadrila.

Dňa 12.6.2014 do konania vstúpil vedľajší účastník na podporu žalovanej. Vedľajší účastník podaním
doručeným súdu dňa 10.10.2014 uviedol, že v danej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto
je potrebné aplikovať § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ), zákon 258/2001 Z.z. a zákon 250/2007
Z.z.. a poukázal na to, že v predmetnom konaní došlo k uplatneniu práva zo strany žalobcu po uplynutí
dvoj ročnej premlčacej doby, nakoľko prvý raz mohol žalobca vykonať svoje právo a vymáhať žalovanú
sumu v deň nasledujúci po dni, keď odstúpil žalobca od úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, pričom
žalobu na súd podal až dňa 25.4.2014, teda až po uplynutí dvojročnej premlčacej doby.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a listinnými dôkazmi, a to návrhom, splátkovým
kalendárom, úverovou zmluvou, úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti, oznámením o
zosplatnení úveru, poštovým podacím hárkom, výpisom z účtu, vyjadrením vedľajšieho účastníka,
doplnením k vyjadreniu k žalobe, ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 19.10.2007 žalobca uzavrel so žalovanou úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie
finančných prostriedkov na zaobstaranie tovaru v predajnej cene 10.990,- Sk, kedy bolo zaplatené
v hotovosti 1.099,- Sk, výška úveru bola poskytnutá 9.891,- Sk s mesačnou splátkou 709,- Sk s
počtom splátok 18. Súčasťou úverovej zmluvy sú aj úverové zmluvné podmienky, ktoré na rozdiel od
podstatných údajov zmluvy ako sú údaje klienta, zamestnávateľa, predmetu úveru a výšky splátok, boli
písané podstatne menším, drobným písmom. V rámci týchto úverových podmienok sú aj ustanovenia
o poskytnutí revolvingového úveru. Zo splátkového kalendára súd zistil, že povinná ku dňu 15.4.2014
splatila sumu vo výške 202 eur. Keďže žalovaná prestala úver splácať, žalobca si v podaní zo dňa
15.4.2011 uplatnil v zmysle úverových podmienok právo na splatenie celého čerpaného úveru spolu so
zmluvnou pokutou vo výške ušlého úroku. K uvedenému dňu mal byť celkový dlh žalovanej vo výške
1.590,57 eur.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4)

Podľa § 3 ods. 1, Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a
Zákon o spotrebiteľských úveroch. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Špeciálna úprava platná v čase uzavretia spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001
Z.z.. Do Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľská zmluva zakomponovaná novelou č. 150/2004 Z.z.
účinnou od 1.4.2004 a režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou Zákona
o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999 Z.z. účinnou od 1.1.2000. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv
je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy
alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú
podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich
neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím
účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný,
je treba cestou výkladu podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch,
nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím
účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských
zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali
podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by
tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5

Účastníci konania dňa 19.10.2007 uzatvorili zmluvu o úvere. Medzi účastníkmi však zo zmluvy vznikol
nový vzťah ohľadne revolvingového úveru. Zmluvne je tento vzťah podchytený písomne v úverových
zmluvných podmienkach pôvodnej úverovej zmluvy. V čase uzavretia úverovej zmluvy nemala žalovaná
záujem, a podľa názoru súdu ani vedomosť o tom, že v rámci zmluvy robí aj iný úkon, než iba ten, ktorý
bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu. Z tohto dôvodu sa nezaoberal neplatnosťou jednotlivých
ustanovení všeobecných zmluvných podmienok (nie všetky ustanovenia zmluvných podmienok by boli z
ich obsahu neplatné). Skutočnosť, že do úverovej zmluvy žalobca vsunul aj ďalší úkon, teda revolvingový
úver, súd považoval tiež za nekalú praktiku, pre ktorú by tiež bola v tejto časti zmluva neplatná (rozsudok
OS Košice 17Cb/95/2009 zo dňa 8.3.2010), avšak vzhľadom na neplatnosť z hore uvedeného dôvodu,
toto nebolo potrebné samostatne konštatovať. Tieto skutočnosti však nemenia nič na tom, že žalovaná
je dlžná žalobcovi peniaze, ktoré jej poskytol vo výške 830 eur. Keďže žalovaná už zaplatila žalobcovi
sumu vo výške 202 eur, zvyšok dlžnej sumy teda činí 628 eur (830 eur - 202 eur).

Je síce pravdou, že v čase podpisu zmluvy dňa 19.10.2007 nebolo súčasťou Občianskeho zákonníka
znenie § 53c OZ zaoberajúce sa rozdielom medzi jednotlivými časťami zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktoré obsahujú rozdielne písmo, avšak je nepochybné, že toto možno klasifikovať ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže ich výpočet bol aj v čase podpisu zmluvy medzi účastníkmi iba
demonštratívny. Zároveň je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že súčasťou Občianskeho zákonníka
sú ustanovenia o neplatnosti právneho úkonu. Okrem iného musí byť právny úkon zrozumiteľný, čo v
tomto prípade nie je. Zmluva je pre tieto nečitateľné písmená absolútne nezrozumiteľná, a aj táto vada
podľa názoru súdu činí túto zmluvu neplatnou. Takto vopred pripravená zmluva bola podľa názoru súdu
účelovo vyhotovená s cieľom diktovať jednostranne podmienky druhej zmluvnej strane s jediným cieľom,
aby táto zmluva bola podpísaná bez toho, aby druhá strana mala reálnu šancu ju preštudovať, prípadne
sa k nej vyjadriť. Takéto konanie nemôže byť potvrdené a schválené súdom, pretože je vyjadrením
porušenia zásady rovnosti ako aj zásady slušnosti zmluvných vzťahov. Preto súd vyhodnotil túto zmluvu
ako neplatnú a priznal žalobcovi iba náhradu bezdôvodného obohatenia, t.j. to čo žalobca žalovanej
poskytol, musí žalovaná vrátiť. V prevyšujúcom rozsahu bola preto žaloba zamietnutá s odôvodnením, že
na toto plnenie žalobca nemá nárok, keďže zmluva je neplatná a žalovaná bola zaviazaná povinnosťou
vydať bezdôvodné obohatenie.

Pokiaľ ide o namietanú argumentáciu vedľajšieho účastníka, že došlo k odstúpeniu od zmluvy súdu
nebola predložená žiadna listiny, ktorú by podľa obsahu bolo možné posúdiť ako odstúpenie od zmluvy.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné
ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že
peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na výšku dlhovanej sumy, ktorú je žalovaná povinná vrátiť žalobcovi, jej

sociálne a rodinné pomery, súd povolil splatiť dlžnú sumu v splátkach.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na ich náhradu, keďže sporné strany boli v konaní pomerne rovnako úspešné a aj neúspešné. Žalovaná
si okrem toho v tomto konaní neuplatnila náhradu trov.

Čo sa týka trov konania súd zastáva názor, že vedľajší účastník, ktorý je založený na ochranu práv podľa
osobitného predpisu, by mal byť schopný poskytnúť žalovanému ako spotrebiteľovi v spotrebiteľskej
veci vedenej na súde odbornú pomoc sám. Tento názor má oporu v rozhodnutí Ústavného súdu
SR sp.zn. II.ÚS 78/03 , v zmysle
ktorého nie je porušením základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl.
47 ods. 2 a
Ústavy SR,
ak účastníkovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, súd neprizná
náhradu trov právneho zastúpenia, ak ich nepovažuje za účelne vynaložené, a to práve preto, že
vedľajší účastník bol na ochranu spotrebiteľa zriadený a teda má byť schopný v spotrebiteľských sporoch
spotrebiteľov kvalifikovane zastupovať.

V ďalšom súd poukazuje aj na najnovšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6 MCdo
5/2013.

Súd prihliadol na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako organizácia na ochranu
spotrebiteľa z vlastného podnetu a splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo samotnej
podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho
vstupuje do konania.

Zároveň je súdu z rozhodovacej činnosti známe, že vedľajší účastník paušálne vstupuje do konaní, v
ktorých ako žalobcovia vystupujú určité subjekty, a to bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a
účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka.

Takéto konanie vedľajšieho účastníka nemožno považovať ani za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ, pre ktorý
bolo toto združenie založené. Vyvoláva to skôr dôvodné podozrenie, že skutočným cieľom združenia
nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale zárobková činnosť právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. A v tomto, by ani neobstál argument, že
združenie na ochranu spotrebiteľa potrebuje finančné prostriedky na ďalšiu svoju existenciu. Z týchto
dôvodov súd náhradu trov konania v tomto konkrétnom konaní vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.