Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/82/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011200910
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6011200910.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov

JUDr. Jozefa Zlochu a Ivany Datlovej, v právnej veci žalobcu: Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX,
XXX XX M. - Y. B., zast. JUDr. Zsoltom Hodosim, advokátom so sídlom Námestie priateľstva 2166/1, 919
01 Dunajská Streda, proti žalovanému: Okresný úrad v Banskej Bystrici (pôvodne Krajský lesný úrad
v Banskej Bystrici) so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, 975 41 Banská Bystrica, za účasti pribratých
účastníkov konania: 1/ BASTAV, s.r.o., 980 61 Tisovec, Hrabiny 1057, zastúpený JUDr. Pavlom Halajom,
advokátom, Námestie slobody 2, 050 01 Revúca, 2/ Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, 817 15
Bratislava, 3/ Lesy SR, š.p., Banská Bystrica, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, zastúpený

JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, Námestie slobody 2, 050 01 Revúca, 4/ Obec Nandraž, Nandraž,
049 61 pošta Rákoš, 5/ Pozemkové spoločenstvo Nandraž , zastúpené C.. L. U., A. B. XXXX/X, XXX XX
E., 6/ U. U., P. XX/X XXX XX E., 7/ U.. Z. T., ul. Ľ. F. XX/X, XXX XX E. F., 8/ X. X., O. XX, XXX XX pošta
E., 9/ P. U., O. XX, XXX XX pošta E., 10/ L. V., O. XX, XXX XX pošta E., 11/ K. U., bytom O. 8, XXX
XX pošta E., 12/ Z. U., bytom O. 8, XXX XX pošta E., 13/ U.. L. Y., bytom Y. XXX/XX,XXX XX E., 14/
C.. L. U., bytom Y. XXXX/X, XXX XX E., 15/ C.. U. D., bytom U. XX, XXX XX pošta L., pribratí účastníci
na 6/ až 15/ mieste zastúpení U. U., bytom R. XXX, XXX XX L., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. 2009/00436 zo dňa 02. novembra 2009, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. 2009/00436 zo dňa 02. novembra 2009 ako aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu Obvodného lesného úradu v Revúcej č. 454/2008/6 zo dňa 03. júla
2009 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/, e/ O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Zsolta Hodosiho,
č. účtu : XXXXXXX/XXXX - C.: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, V./F.: D. SK BX trovy konania
v sume 1 222,40 Eur a žalobcovi 70,- Eur, všetko v lehote troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Obvodného lesného úradu v Revúcej č. 454/2008/6
zo dňa 03.07.2009 bola schválená Zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva č. 1458/08-03 v poľovnom

revíri Malá Vieska č. 04/RA/2008, uzatvorená medzi spoločnosťou Bastav, s.r.o., Hrabiny č. 1057, 980 61
Tisovec, v zastúpení konateľom C.. U. P. (nájomca) a Lesmi Slovenskej republiky, š.p. Banská Bystrica
v zastúpení Y.. E.. C.. L. V., P.., generálnym riaditeľom (prenajímateľom) o výmere 538,78 ha lesných
poľovných pozemkov. Celková výmera poľovných pozemkov, na ktoré bola uzavretá zmluva o nájme
výkonu práva poľovníctva 538,78 ha, čo reprezentuje 68,99% z celkovej výmery spoločného poľovného
revíru U. X.. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve čas platnosti zmluvy sa stanovuje na dobu 10 rokov
odo dňa jej chválenia obvodným lesným úradom. Nájomná zmluva sa schvaľuje v piatich vyhotoveniach

a tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 139 Občianskeho zákona medziprenajímateľom boli zaradení aj vlastníci, ktorí nepodpísali nájomnú zmluva podľa druhu poľovného
pozemku, lesný pozemok (LP) a poľnohospodársky pozemok (PP):

1. Pozemkové spoločenstvo Nandraž, LP - 17,66 ha, PP - 21,91 ha. Celkom 39,57 ha.

2. Obec Nandraž, LP - 0,20 ha, PP - 16,58 ha, celkom 16,78 ha.

3. Vlastníci poľovných pozemkov obce Nandraž, s výmerou do 10ha PP - 11,42 ha, celkom 11,42 ha.

4. SPF Bratislava, zastupujúci neznámych a neprihlásených vlastníkov poľovných pozemkov, PP -
161,75 ha, celkom 161,75 ha.

Samotný nájomca Bastav, s.r.o., je v poľovnom revíri vlastníkom 32,82 ha poľnohospodárskej pôdy.

V ďalej časti rozhodnutia bolo rozhodnuté o výške nájomného za výkon práva poľovníctva.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu Obvodného lesného úradu v Revúcej zo dňa
03.07.2009 podali odvolanie K. U., Z. U., U.. L. Y., C.. L. U. a C.. U. D.. Na základe podaného odvolania
rozhodoval ako druhostupňový správny orgán Krajský lesný úrad v Banskej Bystrici - žalovaný, ktorý
rozhodnutím č. 2009/00436 zo dňa 02.11.2009 napadnuté rozhodnutie Obvodného lesného úradu v
Revúcej č. 454/2008/6 zo dňa 03.07.2009 potvrdil.

Dňa28.09.2011boladoručenánaKrajskýsúdvBanskejBystricižalobažalobcuY.R.zodňa07.09.2011,
v ktorej navrhoval preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 2009/00436 zo dňa 02.11.2009.
Navrhoval napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 2009/00436 zo dňa 02.11.2009 ako aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu - Obvodného lesného úradu v Revúcej č. 454/2008/6 zo dňa
03.07.2009 zrušiť a vec vrátiť na

ďalšie konanie. Žalobca v žalobe uviedol, že v katastrálnom území O., obec O. má vo vlastníctve
niekoľko poľovných pozemkov (vo výlučnom vlastníctve), pozemky s parcelnými číslami XXX/X, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX a v podielovom spoluvlastníctve má pozemky s parcelnými
číslami XXXX/X, XXXX, XXXX a XXXX/X, ktoré sú zároveň súčasťou poľovného revíru U. X. uznaného
rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Revúcej č. 216/2008-3 zo dňa 15.10.2008. Z toho titulu

mal mať status účastníka správneho konania, v rámci ktorého došlo k vydaniu žalobou napadnutého
rozhodnutia. Napriek existencie vlastníckeho práva žalobcu k poľovným pozemkom žalovaný nekonal
s ním ako s účastníkom konania, nedoručil mu ani žalobou napadnuté rozhodnutie. Žalovaný, ako
aj Obvodný lesný úrad v Revúcej pochybili, keď dôležité písomnosti doručovali verejnou vyhláškou a
okrem toho tým, že za žalobcu konal Slovenský pozemkový fond. Správny orgán nemôže vychádzať

z toho, že pokiaľ nie neznámy účastník správneho konania sa neprihlási v lehote určenej vo verejnej
vyhláške, že sa má za to, že si právo neuplatnil. Žalobca mal byť upovedomený o začatí správneho
konania verejnou vyhláškou, pričom na takýto spôsob doručovania neboli splnené zákonné podmienky,
nakoľko nebol neznámy, nemohol sa dozvedieť o začatom správnom konaní a nemohol v ňom riadne
postupovať, nebol upovedomený o podklade rozhodnutia, nebol predvolaný na ústne pojednávanie,

neboli mu doručované procesné relevantné listiny a najmä nemohol sám podať opravné prostriedky.
Neboli naplnené podmienky na to, aby konal za neho Slovenský pozemkový fond, pretože nebol
neznámy vlastník, jeho meno a adresa sú pre správny orgán zistiteľné z katastra nehnuteľností, nebol
upovedomený o začatí správneho konania, pričom na doručenie verejnou vyhláškou v jeho prípade
neboli splnené zákonné podmienky, a nemohol si uplatniť svoje práva v konaní. Žalobcovi svedčí

vlastnícke právo zapísané v katastri nehnuteľností, ktorého pobyt nie je neznámy, napriek tomu s
ním ako s účastníkom konania konané nebolo. Spoločnosť Bastav, s.r.o., nie je spôsobilá stať sa
užívateľom poľovného revíru, v čase uzatvárania nájomnej zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva so
spoločnosťou Lesy SR, š.p., resp. v čase vydania napadnutého rozhodnutia, nemá zápis v obchodnom
registriakopredmetpodnikaniavýkonuprávapoľovníctva(tenbolzapísanýaždňa19.11.2009).Žalobca

považuje takýto úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka za neplatný. Zmluva o nájme výkonu práva
poľovníctva neobsahuje presnú identifikáciu poľovných pozemkov, na ktorých dochádza k postúpeniu
výkonu práva poľovníctva. Zmluva obsahuje len údaj o celkovej výmere poľovných pozemkov, ktorých sapostúpenie výkonu práva poľovníctva týka. Zmluvy s takto nejasným obsahom nemôžu byť schválené.
V zmluvách musí byť predmet nájmu (pozemky) konkretizovaný najmä údajmi z katastra nehnuteľností.

K žalobe žalobcu podal vyjadrenie žalovaný, ktorý navrhoval žalobu žalobcu zamietnuť. K veci ďalej

uviedol, že žalobca je spoluvlastníkom poľovných pozemkov evidovaných v KN na listoch vlastníkov
č. XXX, XXX, XXX a XXX. Pozemky evidované na LV č. XXX, XXX a XXX žalobca prenajal
nájomnou zmluvou zo dňa 01.01.2006 spoločnosti PM, s.r.o., Hrabiny 1057, so sídlom v Tisovci na
poľnohospodárske účely a na vykonávanie práva poľovníctva. V predmetnej zmluve sa zaviazal, že na
dotknutých pozemkoch nepodpíše s ďalším subjektom zmluvu na výkon práva poľovníctva. Správne

orgány rešpektovali slobodnú vôľu prenajímateľa dotknutých poľovných pozemkov a z uvedených
dôvodov žalobcu Y. R. v konaní o schvaľovaní zmlúv o nájme nezaradili medzi účastníkov konania.
Pozemkové spoločenstvo (PS) Nandraž vzniklo dňa 16.061996, súčasťou spoločnej nehnuteľnosti sú
aj pozemky a ich vlastníci evidovaní správou katastra na LV č. XXX v katastrálnom území O.. Podľa §
20 zákona o pozemkových spoločenstvách je výbor

spoločenstva výkonným aj štatutárnym orgánom spoločenstva, za ktorý navonok koná jeho predseda,

správneorgányakoúčastníkakonaniarešpektovaliPSNandražvzastúpeníjehopredsedom.Správnosť
uvedeného postupu potvrdzuje aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 23S/89/2009 zo
dňa 24.03.2010. Pokiaľ žalobca namietal spôsobilosť spoločnosti Bastav, s.r.o., stať sa užívateľom
poľovného revíru, žalovaný vo vyjadrení odkazoval na dôvody rozhodnutia zo dňa 02.11.2009, ako aj
na dôvody rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 23S/134/2007-32 zo dňa 24.10.2007. K

tej časti žaloby, kde žalobca namietal rozhodnutie žalovaného v súvislosti s tým, že neobsahujú presnú
identifikáciu poľovných pozemkov obsiahnutých v zmluve, žalovaný uviedol, že výkon práva poľovníctva
v uzatvorenej zmluve je viazaný na poľovný revír U. X. vymedzený rozhodnutím č. 216/2008-3 zo
dňa 15.10.2008 o jeho uznaní. Takto označený predmet nájmu je podľa žalovaného dostatočne určitý,
pretože je zrejmé, čoho sa prejavená vôľa účastníkov konania týka. Odkázal ďalej aj na rozsudok

Najvyššieho súdu SR č. 3Sžo 181/2010 zo dňa 08.10.2010.

Zástupca pribratých účastníkov na 1/ a 3/ mieste k veci uviedol, že žaloby žalobcu navrhuje zamietnuť.
Zástupca tvrdil, že žalobca nepreukázal, že je vlastníkom poľovných pozemkov v poľovnom revíre
U. X., preto spochybnil postavenie žalobcu ako účastníka správneho konania. Žalovaný ako aj
prvostupňový správny orgán neporušil hmotné práva žalobcu vyplývajúce z predpisov hmotného práva.

Prípadný nesúhlas žalobcu so schválením zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva by na zmluvu
nemal žiadny vplyv, pretože poľovný revír sa posudzuje ako vec spoločná a správne orgány pri
schvaľovaní nájomných zmlúv rešpektujú vôľu vlastníkov nadpolovičnej väčšiny pozemkov začlenených
do spoločného poľovného revíru. Pokiaľ by bolo preukázané, že žalobca je skutočne vlastníkom
poľovných pozemkov v poľovnom revíri, navrhol, aby sa súd zameral na zistenie, či napadnuté

rozhodnutia zasiahli negatívne do hmotných práv žalobcu.

Zástupca pribratých účastníkov konania na 6/ až 15/ mieste na pojednávaní dňa 12.12.2012 k veci
uviedol, že žalobca nikdy starostovi obce O.iadne plnomocenstvo nevyhotovil. V prípade potreby vie
preukázať vlastníctvo žalobcu Y. R. podľa mapy. V nájomnej zmluve uzavretej medzi spoločnosťou
Bastav, s.r.o. a Lesmi SR, š.p. nie sú bližšie špecifikované pozemky, ktoré by mali byť súčasťou

poľovného revíru. Vlastníci pozemkov, ktoré boli začlenené do poľovného revíru, mali snahu, aby v
poľovnom revíri poľovalo desať poľovníkov, z ktorých piati mali byť úradníci a piati mali byť domáci
poľovníci. Lesy SR, š.p. obišli vlastníkov pozemkov. Pokiaľ ide o U. P. jedná sa o fyzickú osobu, ktorá
ako jediný poľovník poľuje v poľovnom revíri.

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/82/2011-104 zo dňa 12.12.2012 krajský

súd rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného č. 2009/00436 zo dňa 02.11.2009, ako aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu Obvodného lesného úradu v Revúcej č. 454/2008/6 zo dňa
03.07.2009 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d), e) O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd
v podstate takto rozhodol z toho dôvodu, že dospel k záveru, že v konaní správnych orgánov bola
zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (nepribratie žalobcu

ako účastníka konania) a okrem toho rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože z rozhodnutia sa nedázistiť, či nehnuteľnosti, o ktorých žalobca tvrdil, že sú súčasťou poľovného revíru U. X. a ohľadom
ktorých mala byť schválená nájomná zmluva o výkone práva poľovníctva sú naozaj predmetom týchto
rozhodnutí. Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/82/2011-104 zo dňa 12.12.2012

podali odvolanie zúčastnené osoby na 1./ a 3./ mieste a na základe podaného odvolania Najvyšší súd
SR rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.12.2012 č.k. 23S/82/2011-104 zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd vo svojom zrušujúcom uznesení zdôraznil, že osoba, ktorá sa
prostredníctvom svojej žaloby označí za opomenutého účastníka, nezískava týmto podaním samočinne
postavenie účastníka súdneho prieskumu, naopak z ustanovenia § 250b ods. 1 O.s.p. jednoznačne

vyplýva, že správnosť takéhoto tvrdenia musí konajúci súd z argumentácie žalobcu obsiahnutej v jeho
podaní overiť. Zákonodarca tým, že v ustanovení § 250b ods. 1 O.s.p. kladie dôraz na slovo overiť, tak
neukladá konajúcemu súdu povinnosť vykonať dokazovanie v rozsahu stanovenom v § 122 v spojení s
§ 246c ods. 1 O.s.p. Naopak ide o riešenie predbežnej otázky v zmysle § 135 ods. 2 druhá veta O.s.p.
Žalobca bol zaťažený povinnosťou, aby vo svojich žalobných bodoch nielen po skutkovej, ale aj po
právnej stránke nadovšetku pochybnosť preukázal, prečo jeho tvrdenie, že bol v konkrétnom správnom

konaní opomenutý účastníkom, je pravdivé.

Po zrušujúcom uznesení najvyššieho súdu krajský súd vyzval zástupcu žalobcu JUDr. Hodosiho,
advokáta, aby oznámil súdu, že ako a kedy sa žalobca dozvedel (prameň zistenia), že došlo k
rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Revúcej č. 454/2008/6 zo dňa 03.07.2009 k schváleniu
zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva, a že toto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu

bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 2009/00436 zo dňa 02.11.2009. Ďalej bol zástupca žalobcu
vyzvaný, aby hodnoverným spôsobom preukázal, že pozemky, ktoré sú v žalobcovom výlučnom
vlastníctve, parcela č. XXX/X, parcela č. XXXX, parcela č. XXXX, parcela č. XXXX, parcela č. XXXX/
X, parcela č. XXXX/X, parcela č. XXXX a parcela v podielovom spoluvlastníctve č. XXXX/X, parcela č.
XXXX, parcela č. XXXX, parcela č. XXXX/X v kat. území O. sú súčasťou poľovného revíru U. X..

V podaní zo dňa 23.09.2014 zástupca žalobcu oznámil, že žalobca sa dozvedel o rozhodnutí správnych
orgánov dňa 02.11.2010, keď na sviatok všetkých svätých navštívil predsedu urbariátu C.. L. U..
Informácie Okresného úradu v Rimavskej Sobote zo dňa 24.10.2014 mal súd zistené, že parcely č. XXX/
X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X sa nachádzajú v kat.
území O., tvoria súčasť spoločného poľovného revíru U. X..

Na pojednávaní dňa 04.02.2015 zástupca žalobcu k veci ďalej zdôraznil, že žalobca uniesol dôkazné
bremeno. Preukázal, že pozemky, o ktorých žalobca tvrdil, že sú v jeho výlučnom, resp. podielovom
spoluvlastníctve, boli zaradené do poľovného revíru, ohľadom ktorého bola schvaľovaná zmluva.
Krajský súd správne identifikoval, že ani v prvostupňovom, ani v druhostupňovom rozhodnutí nie sú
konkretizované príslušné parcely, ako je to možné zistiť z katastra nehnuteľností. Na otázku súdu

adresovanú zástupcu žalobcu, že prečo v danom prípade nevyužili aj mimoriadne opravné prostriedky,
zástupca žalobcu uviedol, že s odstupom času - 5 rokov sa k tomu už nevie zodpovedne vyjadriť. Myslel
si, že to bolo aj z toho dôvodu, že žalobca sa ohľadom konania pred správnym orgánom dozvedel len
sprostredkovaneodzástupcuúčastníkana5.mieste,takžetotomohlohraťnejakúúlohuvtom,ževyužili
situáciu tak, že podali žalobu priamo na súde.

Zástupcažalovanéhonapojednávanídňa04.02.2015kveciuviedol,žeuznávaajvminulostiuznával,že
pozemky, ohľadom ktorých tvrdil žalobca, že boli zaradené do poľovného revíru U. X., že tieto sú naozaj
v poľovnom revíri, vychádzal však z toho, že žalobca prenajímal svoje pozemky spoločnosti PM, s.r.o.
a tieto pozemky prenajal aj v súvislosti s výkonom práva poľovníctva. Celková výmera poľovného revíru
je 846,12 ha a pokiaľ ide o výmeru pozemkov, o ktorých žalobca tvrdí, že boli zaradené do poľovného

revíru, je to len zanedbateľná výmera asi 10 ha. Vzhľadom k tomu, že žalobca prenajal svoje pozemky
aj pre výkon práva poľovníctva spoločnosti PM, s.r.o., nebol považovaný žalobca za účastníka konania
a z toho dôvodu sa s ním ako s účastníkom konania ani nekonalo.

Zástupca účastníkov konania na 1. a 3. mieste na pojednávaní k veci uviedol, že žalobu považuje
za nedôvodnú. Žalobca nepreukázal, že by došlo k nejakej ujme na jeho majetku tým, že sa s ním

nekonalo ako s účastníkom konania. Žalobca taktiež nepreukázal, že by bol poľovníkom. Žalobcanepodal ani návrh na schválenie zmlúv v iných poľovníckych revíroch, resp. v poľovnom revíri U. X..
Výmera žalobcových pozemkov je minimálna, nie je väčšia ako 10 ha. Pokiaľ ide o nájomné za pozemky,
toto by v súvislosti so zákonom č. 23/1962 Zb. prislúchalo obci. Zástupca bol toho názoru, že zo strany

žalobcu ide o zneužitie práva alebo sa snaží narušiť existenciu zmluvy o schválení poľovného revíru. Bol
toho názoru, že by sa malo postupovať podľa § 250b ods. 2 O.s.p. s tým, že by sa žalobcovi malo doručiť
prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie a proti týmto rozhodnutiam by sa mohol žalobca brániť.

Zástupca účastníka na 5. mieste C.. U. na pojednávaní dňa 04.02.2015 k veci uviedol, že od začiatku
bolo zrejmé, že pokiaľ ide o poľovný revír U. X., žalobca mal v tomto poľovnom revíri svoje pozemky.

Nesúhlasil s tým, že v dôsledku toho, že žalobca mal uzavretú zmluvu so spoločnosťou PM, s.r.o.,
že by žalobca nemal mať práva súvisiace s uzavretím zmluvy ohľadom poľovného revíru. Na základe
nájomnej zmluvy nebola spoločnosť PM splnomocnená zastupovať žalobcu. Je pravdou, že žalobca
nie je poľovníkom, ale jeho príbuzný synovec je poľovník, takže zrejme tento mal záujem o účasť
v poľovnom združení. Pokiaľ bolo spomínané, že v roku 2010 sa žalobca dozvedel o tom, že bolo
vydané prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktoré sú napádané v tejto veci,

je pravdou, že on ako predseda Pozemkového spoločenstva Nandráž dal žalobcovi k dispozícii všetky
materiály, ktoré mal a z týchto materiálov potom aj žalobca vychádzal, aj pokiaľ ide o podanie žaloby
k predmetnej veci. Žalobca nemal vedomosti o tom, že bola schvaľovaná zmluva o poľovnom revíri,
vedomosti o tom mal jeho príbuzný synovec, ktorý je poľovníkom.

Krajský súd opätovne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa

druhej hlavy piatej časti O.s.p., ako predbežnú otázku si vyriešil problematiku opomenutého účastníka
žalobcu a po preskúmaní veci a postupu napadnuté rozhodnutia žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm.
e), d) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pretože dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu
bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a okrem toho
rozhodnutie žalovaného bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy (druhej) sa postupuje v prípadoch, v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach

ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

Podľa § 250b ods. 1,2,3 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť. Ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo
doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia

a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odložiť
jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží
správny orgán spis súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu
súdu na doručenie správneho orgánu rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny
orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. Súd postupuje podľa odseku 2, len ak vydanie

rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov.

Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 454/2008/6 zo dňa 03.07.2009, ako aj napadnuté
rozhodnutiedruhostupňovéhosprávnehoorgánu-žalovanéhoč.2009/00436zodňa02.11.2009,nebolo
žalobcovi doručené. Od vydania rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu (02.11.2009) do
podania žaloby na Krajskom súde v Banskej Bystrici (28.09.2011) bola splnená lehota na podanie žaloby

v zmysle § 250b ods. 3 O.s.p..Zo správneho spisu má súd preukázané, že rozhodnutím Obvodného lesného úradu č. 216/2008-3 zo
dňa 15.10.2008 bol uznaný poľovný revír Malá Vieska č. 04/RA/2008 OLÚ. Žalobca v žalobe tvrdil, že má
vo vlastníctve niekoľko poľovných pozemkov v kat.úz. O., obec O., ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve

a okrem toho je vlastníkom nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve, ktoré sú zároveň súčasťou
poľovného revíru U. X. uznaného rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Revúcej č. 216/2008-3 zo
dňa 15.10.2008. Žalovaný toto tvrdenie žalobcu vo vyjadrení, ani v priebehu konania na krajskom súde,
nepoprel.

Rozhodnutím OLÚ v Revúcej č. 454/2008/6 zo dňa 03.07.2009 bolo rozhodnuté o schválení zmluvy

o nájme výkonu práva poľovníctva uzavretej medzi spoločnosťou Lesy SR, š.p., ako prenajímateľom
a spoločnosťou Bastav, s.r.o., ako nájomcom. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie K. U., Z.
U., U.. L. Y., C.. L. U. a C.. U. D. v zastúpení U. U.. Na základe podaného odvolania rozhodoval
druhostupňový správny orgán - žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 2009/00436 zo dňa 02.11.2009
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 03.07.2009 potvrdil. Správne orgány rozhodnutie
prvostupňového ani rozhodnutie druhostupňového žalobcovi nedoručili a so žalobcom ako účastníkom

konania nekonali.

Podľa § 250 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá
o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu
ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v
správnom konaní nekonalo, ako s účastníkom konania, hoci sa s ňou ako s účastníkom konania konať

malo.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 99/1993 Z.z. o poľovníctve právo poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku,
vykonávať ho možno len podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie.

Podľa § 14 ods. 1 zákona o poľovníctve o výkone práva poľovníctva rozhoduje vlastník poľovných
pozemkov uznaných za poľovný revír, ak ide o poľovné pozemky toho istého vlastníka alebo vlastníci

poľovných pozemkov zlúčených alebo pričlenených do uznaného poľovného revíru.

Podľa § 14 ods. 2 zákona o poľovníctve vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného
revíru môžu právo poľovníctva vykonávať sami, alebo môžu tento výkon za odplatu prenajať.

Z dôvodov prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že podľa čl. II ods. 2 zákona č. 99/1993 Z.z. práva
vlastníkov poľovných pozemkov, ktorých pobyt nie je známy, alebo ktorí svoje práva podľa tohto zákona

neuplatnia, vykonáva Slovenský pozemkový fond.

Z výpisu z listov vlastníctva ohľadom nehnuteľností, o ktorých žalobca tvrdí, že je buď výlučným
vlastníkom alebo podielovým spoluvlastníkom v kat.úz. O., je zistiteľný pobyt žalobcu. Žalobca nebol
na neznámom mieste, v správnom konaní nebol oslovený ako účastník správneho konania, vzhľadom
k tomu nemohlo dôjsť ani k prihláseniu žalobcu ako vlastníka poľovných pozemkov.

V súvislosti s § 14 ods. 1 Správneho poriadku bolo povinnosťou správnych orgánov, aby tieto konali
so všetkými účastníkmi konania, prípadne ich zástupcami, ktorých je však potrebné predtým zistiť. Na
vlastnézisteniemôžepoužiťregisterpozemkovýchspoločenstiev,výpisyzlistovvlastníctvaavyžiadanie
si prípadne ďalších listín od účastníkov, alebo ich orgánov.

Žalovaný nezistil vyčerpávajúcim spôsobom okruh účastníkov správneho konania, nekonal s nimi ako s

účastníkmi, neupovedomoval ich o začatí správneho konania, nepredvolal ich na ústne pojednávanie,neupovedomil ich o podklade rozhodnutia a nedoručil im rozhodnutia vo veci, čím sa dopustil závažného
procesného pochybenia, čo je samotným dôvodom na zrušenie.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukazoval na to, že pozemky evidované na LV č. XXX, XXX a XXX

žalobca nájomnou zmluvou zo dňa 01.01.2006 prenajal v súlade s ustanovením § 7 ods. 3 zákona
č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných
pozemkov a o zmene niektorých zákonov spoločnosti PM, s.r.o., Hrabiny 1057, so sídlom v Tisovci na
poľnohospodárske účely a na vykonávanie práva poľovníctva. V predmetnej zmluve sa tiež zaviazal, že
na dotknutých pozemkoch nepodpíše s ďalším subjektom zmluvu o výkone práva poľovníctva. Správne

orgány rešpektovali slobodnú vôľu prenajímateľa dotknutých poľovných pozemkov a z uvedených
dôvodov Y. R. (žalobcu) v konaní o schvaľovaní zmlúv o nájme nezaradili medzi účastníkov konania.

Z nájomnej zmluvy mal súd preukázané, že medzi Y. R. ako prenajímateľom a nájomcom PM, s.r.o.,
Hrabiny 1057, Tisovec, zastúpený C.. U. P., došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy ohľadom pozemkov
nachádzajúcich sa v kat.úz. O., zapísaných na LV č. XXX, XXX a XXX. Z bodu III/ nájomnej zmluvy
vyplýva, že poľnohospodárske pozemky sa v súlade s § 7 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z. prenajímajú

na poľnohospodárske účely a na vykonávanie práva poľovníctva. Prenajímateľ sa zároveň zaväzuje,
že nepodpíše s ďalším subjektom nájomnú zmluvu na výkon práva poľovníctva na predmetných
pozemkoch.

Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z. v zmluve o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely
pri prevádzkovaní pozemku možno dohodnúť, že pozemky sa prenajímajú na vykonávanie rybárskeho

práva alebo dohodnúť, že nájomca môže zastupovať prenajímateľa v konaniach podľa osobitného
predpisu za primeranú výšku nájomného. Týmto osobitným predpisom podľa odkazu pri § 7 ods. 3 je
zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o znení a doplnení niektorých zákonov. Z nájomnej zmluvy
nevyplýva žiadne ustanovenie, podľa ktorého by mal nájomca zastupovať prenajímateľa (žalobcu) v
konaniach podľa zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve (nemohol preto nájomca zastupovať žalobcu

pri schvaľovaní zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva), bolo preto povinnosťou správnych orgánov
konať so žalobcom.

Pokiaľ by správne orgány nekonali so žalobcom ako účastníkom konania v súvislosti s nehnuteľnosťou
zapísanounaLVč.XXX vkat.úz.O.,pretožetátonehnuteľnosťjesúčasťouPozemkovéhospoločenstva
Nandraž, ktoré vzniklo dňa 16.06.1996, opomenutie žalobcu ako účastníka v súvislosti s predmetnou

parcelou, by nebolo dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože ochrana subjektívnych
práv jednotlivých podielnikov je zákonom daná možnosť domáhať sa ochrany na súde podľa § 19 ods.
4 zákona o pozemkových spoločenstvách. Jednotlivým podielnikom nemožno priznať status účastníka
konania ani v prípade, že by postup správneho orgánu bol nezákonný. V takýchto prípadoch zastupuje
podielnika spoločenstvo. V danom prípade sa jedná o spoločenstvo s právnou subjektivitou.

Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že spoločnosť Bastav, s.r.o., nie je spôsobilá stať sa užívateľom
poľovného revíru, pretože nemala v čase uzavretia zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva so
spoločnosťou Lesy SR, š.p., zapísaný v obchodnom registri ako predmet podnikania výkon práva
poľovníctva. Spoločnosti Bastav, s.r.o., nič nebráni v tom, aby požiadala registrový súd o zápis zmeny
v obchodnom registri v zmysle zákona o obchodnom registri. Spoločnosť má možnosť požiadať o

rozšírenie predmetu podnikania o výkon práva poľovníctva a okrem toho aj zo samotnej žaloby žalobcu
vyplýva, že spoločnosť Bastav, s.r.o., má v obchodnom registri zapísaný aj ako predmet podnikania
výkon práva poľovníctva odo dňa 19.11.2009. Žalobca vytýka správnym orgánom, že v zmluve o nájme
výkonu práva poľovníctva nie je presná špecifikácia - identifikácia poľovných pozemkov, na ktorých
dochádza k postúpeniu výkonu práva poľovníctva. Na druhej strane žalovaný namietal, že výkon práva

poľovníctva bol v uzavretej zmluve o nájme viazaný na poľovný revír U. X. vymedzený rozhodnutím
č. 216/2008-3 zo dňa 15.10.2008 o jeho uznaní. Toto tvrdenie žalovaného by mohlo byť relevantné
za predpokladu, že by rozhodnutie o uznaní poľovného revíru obsahovalo identifikáciu tohto revíruoznačením identifikáciou vlastníkov (spoluvlastníkov) poľovného revíru, vrátane spoluvlastníckeho
podielu na poľovnom revíri.

Z informácie Okresného úradu v Rimavskej Sobote zo dňa 24.10.2014 nesporne vyplýva, že parcely,

ktoré sú v kat. území O. vo výlučnom vlastníctve žalobcu, resp. v jeho podielovom spoluvlastníctve
tvoria spoločný poľovný revír U. X.. Žalobca bol známi účastník, malo sa s ním konať ako s riadnym
účastníkom konania. Jeho nepribratie do konania ako účastníka konania mohlo mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Súd až dodatočne zistil, že nehnuteľnosti, o ktorých žalobca tvrdil, že sú v
jeho výlučnom, resp. v podielovom vlastníctve sú súčasťou poľovného revíru U. X., a že pokiaľ ide o

žalobcu, malo sa s ním konať bez ohľadu na výmeru pozemkov žalobcu, ktoré tvorili spoločný poľovný
revír U. X. a bez ohľadu na to, či je žalobca poľovník alebo nie, alebo či mu bola spôsobená nejaká
ujma na majetku alebo nie. . Správny orgán so žalobcom ako účastníkom konania nekonal, čím došlo k
závažnému porušeniu zákona o správnom konaní (žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k veci, podávať
návrhy a pod.).

Podľa § 62 ods. 1 písm. c) Správneho poriadku, konanie pred správnym orgánom ukončené

rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak nesprávnym postupom
správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa konaní, ak to mohlo mať
podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní.

Podľa § 65 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného
podnetu preskúmavať správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý

toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na
základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).

Podľa § 63 ods. 3 zákona o správnom konaní, návrh na obnovu konania sa podáva na správnom orgáne
uvedenom v ods. 1 v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy,
najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu

konania nariadiť. Zmeškanie lehoty (§ 28) nemožno odpustiť.

Podľa § 68 ods. 1 zákona o správnom konaní, správny orgán nemôže mimo odvolacieho
konania rozhodnutie zrušiť alebo ho zmeniť po uplynutí troch rokov od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia. Druhostupňové rozhodnutie žalovaného bolo vydané 02.11.2009. Účastníkom bolo
doručené 05.11.2009. Proti rozhodnutiu nebolo prípustné odvolanie, rozhodnutie sa stalo právoplatným.

Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu - žalovaného sa stalo
právoplatným už v novembri 2009, od právoplatnosti uplynulo už viac ako 3 roky, nebolo možné zvrátiť
právoplatnosť rozhodnutia podaním návrhu na obnovu konania a ani podaním návrhu na preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané 02.11.2009.
Od vydania rozhodnutia uplynulo už viac ako 3 roky. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti nebol dôvod na

postup súdu v zmysle § 250b ods. 2 O.s.p. Takýto postup považoval súd za zbytočný, len formálny,
ktorým by sa nič nevyriešilo. Mohlo by sa akurát predĺžiť celé konanie, čo by bolo v rozpore aj
so zásadou hospodárnosti konania. Žalobca sa rozhodol riešiť vec podaním žaloby o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného, druhá hlava piata časť O.s.p. mu to umožňuje, žaloba bola podaná
včas v trojročnej lehote (žaloba bola podaná na súd 28.09.2011). Bolo nepochybne preukázané, že

žalobca je opomenutým účastníkom konania, využil možnosť podať žalobu v trojročnej lehote od vydania
rozhodnutia. V prípade že by sa jeho žalobe nevyhovelo, bolo by žalobcovi zabránené k prístupu k
súdnej ochrane. Žalovaný už aj v minulosti uznával, že pozemky, ohľadom ktorých žalobca tvrdil, že boli
zaradené do poľovného revíru U. X., že tieto patrili žalobcovi, neuznával však žalobcu ako účastníka
konania z dôvodu, že žalobca prenajal pozemky spoločnosti PM, s.r.o. Na výzvu súdu ( č.l. 72) sa

žalovaný po podaní žaloby pokúšal doručiť napadnuté rozhodnutia žalobcovi, žalobca však rozhodnutia
neprevzal, preto žalovaný vrátil spis späť súdu (č.l. 76). Platí teda fikcia doručenia zásielky (§ 47 ods.
2 O.s.p.). Konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku sa na správnom orgáne nezačalo. Opätovné
doručenie napadnutého rozhodnutia za danej situácie, po uplynutí trojročnej lehoty, keď už nie je možné
využiť mimoriadne opravné prostriedky, už nemá vplyv na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie. S tým, že správne orgány budú musieť odstrániť procesné pochybenia v
naznačenom smere a znova vo veci rozhodnúť.

Žalobca bol v konaní úspešný, preto má právo na náhradu trov súdneho konania v zmysle § 250k ods.
1 O.s.p. Trovy pozostávajú (§ 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.):

- príprava a prevzatie zastúpenia 24.08.2011, odmena 123,50 Eur + réžijný paušál 7,41 Eur,

- písomné podanie na súd dňa 07.09.2011, odmena 123,50 Eur + réžijný paušál 7,41 Eur,

- účasť na pojednávaní dňa 12.12.2012, odmena 127,16 Eur + réžijný paušál 7,63 Eur,

- náhrada za stratu času strávenú cestou Dunajská Streda - Banská Bystrica a späť 10 x 12,71 Eur

= 127,10 Eur, k tomu cestné náhrady za cestu Dunajská Streda Banská Bystrica a späť s vozidlom
Škoda Superb ečv. DS XXXEC s priemernou spotrebou 5,9l/100 km pri cene pohonných hmôt 1,4 Eur/1l,
základná sadzba za 1 km jazdy pri osobných cestovných motorových vozidlách bola stanovená (zákon
č. 283/2002 Z.z., opatrenie Ministerstva práce č. 181/2008 Z.z.) za 1l jazdy pri osobných motorových
vozidlách sumou 0,183 Eur, za 378 km (2x 189 km), 378 km x 0,183 = 69,17 Eur, k tomu náhrada za

pohonné hmoty 5,9 l x 3,78 (378 km/100 km) = 22,30l x 1,400 Eur = 31,22 Eur, t.j. celkové cestovné
náhrady činia 100,30 Eur (69,17 + 31,22 Eur),

- vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 23.01.2013, odmena 130,16 Eur + réžijný paušál 7,81 Eur,

- podanie na súd dňa 14.10.2014 krátené zo sumy 134,- Eur na 67,- Eur + réžijný paušál 8,04 Eur,

- účasť na pojednávaní dňa 04.02.2015, odmena 139,83 Eur réžijný paušál 8,39 Eur, k tomu náhrada za

stratu času cestou z Dunajskej Stredy do Banskej Bystrice a späť 10 x 13,98 Eur = 139,80 Eur, k tomu
cestovné náhrady za cestu Dunajská Streda - Banská Bystrica a späť vozidlom Škoda Suberb, ečv. DS
XXX EC s priemernou spotrebou 5,9l/100 km, pri cene pohonných hmôt 1,26 Eur/1l, základná sadzba
za 1l jazdy pri osobných cestách motorových vozidiel bola stanovená 0,183 Eur, za 378 km (2x 189 km),
378 km x 0,183 Eur = 69,17 Eur, k tomu náhrada za pohonné hmoty 5,9l x 3,78 (378 km/100 km) = 22,30l

x 1,26 Eur = 28,098 Eur, t.j. celkové cestné náhrady činia sumu vo výške 97,27 Eur (69,17 + 28,098).

Odmena spolu 1 222,40 Eur. Súdny poplatok zaplatený žalobcom činí 70,- Eur. Náhradu trov konania
je povinný žalovaný nahradiť tak ako to vyplýva z výroku rozhodnutia.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho

doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou

krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len

z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho saodvolateľ domáha.