Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/261/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113233542
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4113233542.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom v Piešťanoch,

Teplická 7434/147, IČO: 36234176, zastúpená Advokátskou kanceláriou Korytár s.r.o. so sídlom v
Trnave, Sladovnícka 13, proti odporcovi: W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. - A., N. kostolíkom XX/XXX,
o zaplatenie sumy 1.197,78 eura s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 559,74 eura s tým, že súd povoľuje odporcovi dlžnú
sumu splácať v mesačných splátkach po 50 eur vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca, počnúc
právoplatnosťou tohto rozhodnutia, pod hrozbou straty výhody splátok.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsapodanýmnávrhomdomáhalododporcuzaplateniasumy1.197,78eura.Dňa17.10.2008

uzatvoril navrhovateľ zmluvu o úvere s odporcom s dohodnutým úverovým rámcom 370,94 eura.
Odporca poskytnuté peniaze prestal splácať, na základe čoho si navrhovateľ od odporcu uplatňoval dlh
podanou žalobou.

Vo veci nebol vydaný platobný rozkaz. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, ktoré sa konalo podľa §
101 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu.

Odporca na pojednávaní uviedol, že V r. 2008 si bral úver, ktorý bol 1.000 eur a ktorý splácal približne
do februára 2012. S kartou nakladala aj bývalá manželka. Po rozvode sa dohodli, že tento dlh splatí
ona. Následne mal pracovný úraz a bol dlhšie PN, preto už nemal možnosť dlžnú sumu splácať, keď od
neho žiadali splátky 60 eur mesačne. Čo on vie, celkovo uhradil navrhovateľovi vyše 1.000 eur, nevie

však koľko bol na úver riadny a koľko na revolvingový. Akceptuje, že bude musieť zaplatiť rozdiel medzi
sumou 1.0010 eur a navrhovateľom dokladovanú úhradu z jeho strany v sume 450,26 eura teda sumu
559,74 eura. Vzhľadom na finančnú situáciu keď má príjem približne 400 eur, z toho však 200 eur platí
na deti a 100 na domácnosť, by žiadal o úradu dlžnej sumy v splátkach, približne po 30 eur. Akceptuje
však súdom určenú výšku 50 eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to : úverovou
zmluvou č. 3810122134, úverovými podmienkami, splátkovým kalendárom, výzvou zo dňa 27.02.2012,výpisom z účtu, ospravedlnením navrhovateľa zo dňa 23.01.2015, vyjadrením navrhovateľa zo dňa
20.01.2015, príručkou pre držiteľa karty, splátkovým kalendárom, odpoveďou navrhovateľa zo dňa
28.01.2015, splátkovým kalendárom a zistil skutkový a právny stav :

Odporca dňa 17.10.2008 na predtlačenom tlačive uzavrel s navrhovateľom, prostredníctvom
obchodného zástupcu zmluvu o úvere. Na základe zmluvy si odporca kúpil podlahu, lišty, ktorú splatil.
V rámci zmluvy mal uzavrieť aj zmluvu o revolvingovom úvere, navrhovateľ mu poskytol kartu. Podľa
navrhovateľa k uzavretiu revolvingovej zmluvy došlo podpisom úverovej zmluvy, k účinnosti aktiváciou
úverovej karty a následným prvým čerpaním peňažných prostriedkov. Opakovane odporca, alebo jeho

bývalá manželka z karty vybrali peniaze a tieto následne splácal. Celkovo odporca vybral hotovosť
v sume 1.010 eur. Pre finančné problémy prestal peniaze splácať. Odporca sa s bývalou manželkou
dohodol, že ona bude dlh splácať. Navrhovateľ vyzval odporcu na splatenie zvyšku dlhu v sume
978,95 eura s príslušenstvom. Základné údaje ako názov zmluvy, špecifikácia zákazníka, či predmet
pôžičky boli menším, avšak stále čitateľným písmom. Na prednej strane bol ďalší text s veľmi drobným
písmom nečitateľným písmom. Všeobecné podmienky boli písané veľmi drobným písmom, pričom tieto

obsahovali kľúčové zmluvné dojednania. Podľa navrhovateľa bola zmluva o revolvingovom úvere medzi
účastníkmi uzavretá dňa 17.10.2008, kedy bola uzavretá samotná zmluva o úvere. Účinnosť týchto
dojednaní nastala neskôr, po tom ako odporca splnil aktivoval kartu. Náležitosti revolvingového úveru
sú vo všeobecných podmienkach v hlave 8 a 9. Poskytnuté peňažné prostriedky s úrokom mal odporca
splácať mesačne, keďže tak prestala robiť, dostala sa s plnením do omeškania, na základe čoho si

navrhovateľ uplatnil žalovanú sumu. Odporca z revolvingového úveru uhradil navrhovateľovi celkovo
sumu 450,26 eura. Odporca uvedené údaje akceptoval, žiadal o úhradu dlhu v splátkach vzhľadom na
svoju finančnú situáciu.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými

zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho
na to veriteľ písomne vyzval.Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákona splnením dlh zanikne.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákona dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 657 Občianskeho zákona zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákona pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 879 j) Občianskeho zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom
2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady

č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,

C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné

prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje

uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany

predajcov alebo dodávateľov.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo

v inej právnej forme,

Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom,

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.

Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava

spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z.. Do Občianskeho zákonníka bola
spotrebiteľská zmluva zakomponovaná novelou č. 150/2004 účinnou od 01.04.2004 a režim typových
zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999
účinnou od 01.01.2000. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou

zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.
I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol

režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu
podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne
nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako
nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že
práva dodávateľa vzniknuté, na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej

úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom
na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v
zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu
(nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010
zo dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v

Nitre z 10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu
účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu. Spory týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľských úverochsú občianskoprávnymi vecami a podstata vzťahu založeného poskytnutím spotrebiteľského úveru je
občianskoprávna (uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 6Co/56/2011-86 z 29.03.2011). Súd tak právny
vzťah účastníkov posudzoval podľa Občianskeho zákonníka.

Široká ochrana spotrebiteľa je garantovaná už smernicou Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú predformulované
a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami z úradnej moci súdu sa tak týka rozmanitých zmluvných vzťahov, vrátane úverov, ktoré
nemožno zaradiť do kategórie spotrebiteľských úverov, teda spotrebiteľ má právo na ochranu voči

neprijateľným zmluvným podmienkam, aj tým ktoré nie sú v Občianskom zákonníku, alebo zákone o
spotrebiteľských úveroch kogentne upravené, tak ako je tomu v súčasnosti.

Z podaného návrhu, hlavne však z podania zo dňa 20.01.2015 vyplýva, že navrhovateľ si uplatňoval
voči odporcovi, čo do istiny nároky vzniknuté mu z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom)
úvere zo dňa 17.10.2008, a to konkrétne nárok na zaplatenie sumy 1.197,78 eura s príslušenstvom. Z
vyššie uvádzaného skutkového vymedzenia návrhu tak vyplýva, že navrhovateľ si uplatňuje žalované

plnenie, na základe právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť podľa prísl. ust. zákona č. 258/2001 Z. z.,
teda na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa v zmysle ust. § 23a ods. 1 a 2 zákona
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z. hľadí ako na spotrebiteľskú
zmluvu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Touto zmluvou však v ďalšom vopred vnútil konajúcej osobe - odporcovi aj iný úkon než iba ten, ktorý

bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu (získanie úveru na nákup podlahy). Ako totiž vyplýva z danej
predtlače zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru, sa konajúca osoba - odporca súčasne
jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísal aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa
týka absolútne iného právneho vzťahu a ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Teda, ak chcel odporca
získať úver na zakúpenie tovaru, čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu s

navrhovateľom, nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala
aj náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej
osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu s navrhovateľom ako bol primárne vo sfére jeho
záujmu (spotrebiteľ je tak sústredený jedine na primárny právny úkon, v prejednávanej veci nákup tovaru
na úver, pričom v dôsledku nemožnosti akejkoľvek zmeny predtlače predloženej listiny koná neuvážene

a nevedome aj s účinkami smerom k uzavretiu sekundárneho právneho úkonu, s čím dodávateľ už
vopred kalkuluje). Uvedené sa týka v ďalšom nepochybne aj vôle spotrebiteľa byť viazaný ust. hlavy 8 a
9 úverových podmienok navrhovateľa týkajúcimi sa poskytnutia revolvingového úveru, a to vzhľadom na
to, že podpisom zmluvy odporca prehlásil, že sa oboznámil s úverovými podmienkami a súhlasí s nimi.

Keďže zmluvy o úvere sa netýka prípadného poskytnutia revolvingového úveru, spotrebiteľ zaiste nemá

vôľu a v praxi ani čas oboznamovať sa s ďalšou časťou hlavy 8 a 9 úverových podmienok týkajúcou sa
práve revolvingového úveru (súd má v ďalšom závažnú pochybnosť o tom, či mal vôbec odporca reálnu
možnosť oboznámiť so znením uvedených úverových podmienok pri kúpe tovaru a taktiež súčasne
pochopiť ich právny význam, keďže tieto podmienky sú veľmi rozsiahle s množstvom odbornej právnej
terminológie). Napokon súd poukazuje aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle odporcu

s časťou zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. S poukazom na uvedené dôvody sa súdu javí
takýto právny úkon spotrebiteľa - odporcu v časti revolvingového úveru, ako neplatný s poukazom na
ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na tomto nemôže nič zmeniť ani to, že odporca aktivoval kartu
a vyberal peniaze.

Súd sa samostatne zaoberal aj vyhotovením zmluvy účastníkov o revolvingovom úvere. Všeobecné

obchodné podmienky boli písané bežne nečitateľným písmom, ktoré navodzovali dojem, že išlo o menej
relevantný obsah, ktorý nie je v rámci zmluvných dojednaní účastníkov podstatný (nález Ústavního
soudu Českej republiky sp.zn. I.ÚS 342/09 zo dňa 15.06.2009). Len sotva by súd uveril, že pri uzatváraní
predmetnej zmluvy môže priemerný spotrebiteľ náležite vyhodnotiť rozsiahle zmluvné podmienky písané
veľmi malým písmom (rozsudok KS v Prešove zo dňa 27.01.2011, sp. zn. 6Co 95/2010). Napriek tomu

sa súd oboznámil sa so zmluvou a s obchodnými podmienkami pomocou technických prostriedkov
zväčšujúcich písmo (bežne sa obchodné podmienky prečítať nedali). Pre samotného sudcu boli úverovépodmienky bežne nečitateľné. Ustanovenia o zmluve o revolvingovom úvere sú uvádzané v hlave
8 a 9 úverových podmienok. Táto zmluva bola uzavretá dňa 17.10.2008. Pri uzatváraní zmluvy sa
spotrebiteľ orientoval na kupovaný tovar, predstava, že vyhodnotí všeobecné obchodné podmienky

je nereálna. Nedá sa predstaviť, že by spotrebiteľ preštudoval zjavne podsunutú revolvingovú časť
zmluvy, k tomu nečitateľnú. Navrhovateľ vopred vnútil odporcovi aj iný právny úkon než iba ten, ktorý
bol v danom okamihu vo sfére záujmu odporcu. Podpisom zmluvy odporca podpísal aj absolútne
iný právny vzťah, ktorý mal vzniknúť až v budúcnosti. Takýto postup súd kvalifikoval ako nekalú
praktiku. Uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento

záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods. 1,2 zákona
č. 258/2001, nebola dodržaná predpísaná forma a preto je neplatná. (rozsudok Krajského súdu Košice
č.k. 3Cob/123/2010-110 zo dňa 17.02.2011). Následný súhlas navrhovateľa s revolvingovým úverom
ako jednostranný úkon nie je zmluvou a ako taký neobsahuje dohodu strán ani o výške úroku z
úveru, ani výšku úroku z omeškania, ani ustanovenia o zmluvnej pokute, či o poplatkoch. K dohode
strán o uvedených nárokoch nedošlo ani následným čerpaním finančných prostriedkov odporcom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považoval ustanovenia zmluvy o revolvingovom úvere za
neprijateľnú obchodnú podmienku, pre ktorú je neplatná celá zmluva o revolvingovom úvere. K písomnej
zmluve medzi účastníkmi o revolvingovom úvere nedošlo. Súd má v ďalšom za to, že uvedený postup
navrhovateľasadáspoukazomnaužuvedenédôvodykvalifikovaťajakonekalápraktika,ktorávzmysle
vyššiecitovanýchust.SmerniceRadyč.93/13/EHSz5.apríla1993,akoajust.§52anasl.Občianskeho

zákonníka nemôže požívať právnu ochranu. V zmysle ust. § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z., súd
má za to, že nedošlo k dodržaniu predpísanej písomnej formy, ako to požaduje ust. § 4 ods. 1 zákona
č. 258/2001 Z. z. a preto je zmluva o revolvingovom úvere, na ktorú navrhovateľ poukazuje, aj z tohto
dôvodu neplatná (rovnako aj podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Navrhovateľsivzhľadomnaneplatnosťzmluvy,oktorúsvojnárokopieral,moholuplatňovaťsvojenároky

vočiodporcoviibaztitulubezdôvodnéhoobohatenia.Odporcazaplatilsumu450,26eura,poskytnutámu
bola suma 1.010 eur (vyčerpaná hotovosť). Súd tak po tom ako ani odporca uvedené údaje akceptoval
vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol vzhľadom na vyššie uvedené právne skutočnosti.

Navrhovateľ si tak mohol uplatňovať svoje nároky voči odporcovi iba z titulu bezdôvodného obohatenia.
Odporca zaplatil sumu 450,26 eura, a navrhovateľ mu poskytol sumu 1.010 eur. Rozdiel predstavoval

sumu bezdôvodného obohatenia odporcu 559,74 eura. Súd tak zaviazal odporcu na zaplatenie sumy
559,74 eura navrhovateľovi. Odporca sa nezbavil svojej povinnosti ani ak sa on dohodol s bývalou
manželkou, že ona bude dlh splácať. S navrhovateľ takúto dohodu neuzavrel. Podľa § 160 O.s.p. súd
povolil odporcovi dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na

náhradu trov konania. Sporné strany boli pomerne rovnako úspešné, odporca nepatrne viac, ale žiadne
trovy mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.