Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514201593
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8514201593.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a
sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. E. C., nar.
XX.XX.XXXX,trvalebytomT.XX,prechodneU.č.XX,t.č.C.domovsv.P.U.,P.2,H.,vkonanízastúpený
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov Z. C., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom U. XX, právne zastúpený Mgr. Máriou Baranovou, advokátkou, Továrenská

43, Stará Ľubovňa, pracovisko Zimná 58, Spišská Nová Ves a I. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T.
č. XX, t. č. U. XX, o návrhu rodičov o zrušenie ústavnej starostlivosti, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4P/62/2014-62 zo dňa 28.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh otca a matky maloletého dieťaťa zamietol. Vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že rodičia mal. E., nar. XX.XX.XXXX a mal. P., nar. XX.X.XXXX sa domáhali
zrušenia ústavnej starostlivosti, ktorá bola nariadená rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k.

4P/282/2012-74 zo dňa 17.9.2013 vo vzťahu k mal. P. a rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k.
4P/283/2012-72 zo dňa 17.9.2013 vo vzťahu k mal. E. C. z dôvodu, že ich sociálne, bytové a rodičovské
pomery sa zlepšili. Majú deti radi a chcú ich mať pri sebe a poskytovať im všestrannú starostlivosť.
Uznesenímč.k.4P/62/2014-7zodňa24.3.2014,súdkonanietýkajúcesazrušeniaústavnejstarostlivosti
k mal. P. Džurňákovej, nar. XX.X.XXXX vylúčil na samostatné konanie.

Následne súd poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov,
stanovisko účastníkov konania, citoval ust. § 55 ods. 1, 3 Zákona o rodine a uviedol, že predmetom
konania je zrušenie ústavnej starostlivosti nariadenej rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k.
4P/283/2012-72 zo dňa 17.9.2013 vo vzťahu k mal. E. C., nar. XX.XX.XXXX. Z predložených správ
kolízneho opatrovníka, zo záverečnej správy akreditovaného subjektu, ako aj z výpovedi účastníkov mal
súd preukázané, že rodičia nemôžu zabezpečiť každodennú osobnú starostlivosť o dieťa potrebnú pre

uspokojovanie jeho potrieb. U rodičov aj naďalej pretrváva stav, keď správanie rodičov, teda rodinné
prostredie, v ktorom by bolo maloleté dieťa vychovávané by mohlo vážne narušiť jeho psychický, ako aj
fyzický vývin. Matka maloletého dieťaťa naďalej požíva alkoholické nápoje. Rozsudkom Okresného súdu
StaráĽubovňasp.zn.7T/113/2013zodňa24.6.2013bolomatkemaloletéhodieťaťanariadenéochranné
protialkoholické liečenie, ktoré mala vykonať ambulantnou formou. Tomuto liečeniu sa nepodrobovala.
Zo správy E.. R. D., psychiatričky, zo dňa 30.6.2014 vyplýva, že matka maloletého dieťaťa sa

nepodrobuje ochrannému liečeniu a naposledy bola ošetrená 29.11.2013. Matka túto skutočnosť
zatajovala tak kolíznemu opatrovníkovi pri vykonávaní pravidelných šetrení, ako aj akreditovanémusubjektu, ktorý vykonával sanáciu v rodine maloletého dieťaťa. Sanácia mala zabezpečiť úspešný návrat
maloletého dieťaťa späť do rodinného prostredia. Z dôvodu nestáleho správania sa matky maloletého
dieťaťa, ktoré súviselo s pokračujúcim požívaním alkoholu, celkovým zhoršením jej zdravotného stavu

z dôvodu ustavičných sporov medzi rodičmi a nejasných informácií od rodičov, bola sanácia v tejto
rodine ukončená k 31.8.2014. Matka maloletého dieťaťa bola v júli 2014 hospitalizovaná v nemocnici.
Počas návštevy maloletého dieťaťa doma matka odpadla a zvracala krv. Otec maloletého dieťaťa doma
nebol. Maloleté dieťa P. privolala otca mobilným telefónom, matka maloletého dieťaťa bola prevezená
do Fakultnej nemocnice s poliklinikou L. Pasteura v Košiciach, odkiaľ na svoju žiadosť odišla a to

aj napriek viacerým vážnym zdravotným problémom. Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa
7.10.2014 uviedla, že v súčasnosti sa lieči u E.. M. H., psychiatra. Zároveň predložila pozvánku na
nástupnaústavnúprotialkoholickúliečbu,ktorúmalanastúpiť23.10.2014vOdbornomliečebnomústave
psychiatrickom, n. o., H. U..

Súd ďalej poukázal na to, že medzi rodičmi maloletého dieťa stále pretrvávajú nezhody, ktoré vždy boli

samotnými rodičmi inak interpretované. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané nestále
správanie sa matky. Matka sa síce pokúsila zmeniť svoje správanie, avšak jej počiatočné nadšenie malo
iba krátkodobý účinok a neprenieslo sa do stability v jej živote. Nepodrobovala sa protialkoholickému
liečeniu, na strane matky teda naďalej vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti do popredia vystupujú
životné okolnosti, ktoré možno považovať za závažné ohrozenie výchovy maloletého dieťaťa. Súd

nevidel dôvod na zrušenie ústavnej starostlivosti u mal. E., navyše za situácie, kedy matka maloletého
dieťaťa má nastúpiť na protialkoholické liečenie ústavnou formou. Matka maloletého dieťaťa musí najprv
preukázať, že dokáže byť zodpovednou, dokáže abstinovať, a teda zabezpečiť výchovu, pravidelnú
výživu a postarať sa o svoje dieťa.

Otec maloletého dieťaťa síce na pojednávaniach trval na vrátení maloletého dieťaťa späť do rodinného
prostredia, s tým, že poukazoval na to, že majú vytvorené bytové podmienky. Súd sa však stotožnil
s názorom kolízneho opatrovníka, že nariadená ústavná starostlivosť nebola z dôvodu nevhodných
bytových pomerov, ale z dôvodu nevhodného správania sa rodičov maloletého dieťaťa, o požívaní
alkoholu, o vzájomných hádkach a násilím medzi nimi. Otec maloletého dieťaťa viackrát zmenil svoj

postoj k vzniknutej situácii, ktorou bolo vyňatie maloletého dieťaťa z rodinného prostredia. Nevedel, či
sa matka podrobuje protialkoholickému liečeniu, nespolupracoval s akreditovaným subjektom vo vzťahu
k návštevám u klinického psychológa, neabsolvoval ich v takom rozsahu, ako to bolo odporúčané. Súd
ďalej poukázal na to, že otec je fyzickou osobou, podnikateľom, pracuje na salaši, ide o prácu, ktorá je
časovo veľmi náročná. Otec síce deklaroval, že prácu, ktorú vykonáva pokryje zamestnancami, avšak v

súčasnosti podľa jeho vyjadrenia má iba jedného brigádnika. Súd si teda nevie predstaviť ako zabezpečí
svoju podnikateľskú činnosť jedným zamestnancom, keď v súčasnosti sa podnikaniu naplno venuje aj
on a je neustále pracovne vyťažený. Ďalej súd uviedol, že otec maloletého dieťaťa si nemôže dovoliť
nepracovať, nakoľko okrem mal. E. má ďalších desať detí, z ktorých je šesť maloletých a na ďalšie
plnoleté deti je tiež zaviazaný súdom k plneniu si vyživovacej povinnosti, keďže deti naďalej študujú a

potrebujú finančný príjem. Súd uzavrel, že otec maloletého dieťaťa svojim správaním nedáva záruku,
že maloletému dieťaťu zabezpečí riadnu starostlivosť, a preto návrh otca, ako aj matky na zrušenie
ústavnej starostlivosti zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku tak, že

vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie otec maloletého dieťaťa. Namietal dôvody
odvolania vyplývajúce z ust. § 205 ods. 1, 2 písm. d/, f/ Občianskeho súdneho poriadku s tým, že
súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako

aj poukázal na to, že kolízna opatrovníčka je proti nemu zaujatá, lebo neposkytuje súdu objektívne
informácie, ale subjektívne názory, ktoré predkladá ako údajne dôkazy o jeho zlyhaní ako rodiča. Taktiež
si vymýšľa rôzne skutočnosti voči jeho družke. Zdôraznil, že sa zlepšili bytové pomery, a preto maloleté
dieťa má podmienky na to, aby sa vrátilo do domáceho prostredia. Uviedol, že deti chodí pravidelne
navštevovať, deti sa tešia domov, nechcú ísť naspäť do detského domova a riadne si plní vyživovaciu

povinnosť. Dokáže sa o deti postarať, navariť, oprať, hrať sa s nimi, okúpať a pod.. Z tohto dôvodu
navrhol zrušiť ústavnú starostlivosť.Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu sa pripojila k odvolaniu otca. Uviedla, že chce, aby žili ako
kompletná rodina. V odôvodnení rozhodnutia je vymyslené, že otec je tyran, vôbec to nie je pravda, je
dobrým otcom a má ich všetkých rád.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého
stupňa. Zdôraznil, že dňa 24.11.2014 vykonal šetrenie v domácnosti rodičov, kde bolo zistené, že matka
svojvoľne odišla z protialkoholického liečenia na vlastnú žiadosť z A. ústavu na H. U.. Zároveň uviedol,
že sa rodičia vyjadrili, že už nebudú poskytovať žiadne informácie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, mu predchádzajúce
vzmyslezásadvyplývajúcichzust.§212Občianskehosúdnehoporiadku,beznariadeniapojednávania,
s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako
aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku) a

dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa nie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
odôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia,odvolacísúdzistil,žesúdprvéhostupňasprávnezistilskutkový
stavveci,akoajsprávneprávnevecposúdil.Odvolacísúdsavcelomrozsahustotožňujesodôvodnením

uvedeným súdom prvého stupňa.

K odvolaniu otca maloletého dieťaťa uvádza, že súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané dôkazy
jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou
z ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku, na základe čoho dospel k správnym skutkovým

zisteniam. Opakovane zisťoval prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ošetrujúceho lekára matky, ako
aj vychádzal zo záverečnej správy sanačného procesu prostredníctvom akreditovaného subjektu v
rodine maloletého dieťaťa a dospel k záveru, že matka, aj keď prejavila snahu o zmenu, následne
svoje snaženie zmarila tým, že sa nepodrobila ambulantnej protialkoholickej liečbe. Ďalej síce nastúpila
na ústavnú protialkoholickú liečbu, a to dňa 23.10.2014, ktorú však podľa vyjadrenia kolízneho

opatrovníka ukončila na vlastnú žiadosť dňa 24.11.2014. Takýto postoj matky mal. E. nemožno hodnotiť
pozitívne na jej prospech z dôvodu, že matka bola odsúdená za trestný čin týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona z dôvodu, že nezabezpečila,
neposkytovala dostatočný príjem stravy, hygienickej opatery a zdravotnej starostlivosti, čím spôsobila
celkovú podvýživu organizmu a zanedbania hygieny tela, z čoho bol mal. E. od X.X.XXXX do

XX.X.XXXX, od X.X.XXXX do XX.X.XXXX hospitalizovaný v Q. nemocnici na detskom oddelení v
J. Q.. Táto skutočnosť je nepochybná, vyplýva z právoplatného rozsudku Okresného súdu Stará
Ľubovňa, č. k. 7T/113/2013-233 zo dňa 24.6.2013 s právoplatnosťou od 24.6.2013. I napriek tomu,
že jej bolo nariadené ochranné protialkoholické liečenie formou ambulantnou, tejto formy liečenia
sa nezúčastňovala pravidelne, následne nastúpila na ústavnú protialkoholickú liečbu, ktorú ukončila

na vlastnú žiadosť. Súd prvého stupňa správne poukázal na nezodpovednosť matky vo vzťahu k
starostlivosti o maloleté dieťa.

Na strane otca súd zohľadnil, že je zárobkovo činný, podnikateľ, sám zabezpečuje prevádzkovanie
svojej podnikateľskej činnosti na salaši len prostredníctvom jedného brigádnika, a preto nebolo možné

vyhovieť jeho návrhu, ani odvolaniu, aby bola zrušená ústavná starostlivosť vo vzťahu k mal. E., ktorý
by sa vrátil do domáceho prostredia. Zo správy C. domova sv. P. U., H. vyplýva, že u mal. E. nastalo
zlepšenie, pribral na váhe, je hravý, vnímavý, sám už bez pomoci chodí, začína hovoriť prvé slová, hrá sa
s autíčkami, kockami, jeho zdravotný stav je stabilizovaný s tým, že si vytvárajú aj pozitívne súrodenecký
vzťah spolu s mal. P.. Nie je v záujme mal. E., aby sa vrátil do nestabilného rodinného prostredia,

ktoré by opätovne narušilo jeho zdravý psychický a fyzický vývin. Vzhľadom k tomu, že sanácia rodiny
zlyhala, nebolo možné túto skutočnosť vyhodnotiť inak, ako v neprospech rodičov maloletého dieťaťa,
a preto súd prvého stupňa správne návrhu na zrušenie ústavnej starostlivosti nevyhovel. Súčasné
prostredie a najmä správanie sa matky mal. E., ktorá by zabezpečovala starostlivosť o maloleté dieťaťa
nie je zárukou zabezpečenia riadnej starostlivosti, a preto zmena výchovného prostredia u mal. E. nie

je v jeho záujme. Namietané iné dôvody týkajúce sa posúdenia ich vzájomného vzťahu, t. j. rodičov,
ich tvrdení ohľadne požívania alkoholických nápojov, absolvovania protialkoholickej liečby, súd prvého
stupňa správne posúdil a v rámci hodnotenia dôkazov vyhodnotil. Ani táto namietaná skutočnosť nebola
dôvodná.Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm.
a/ Občianskeho súdneho poriadku tak, že odvolací súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov odvolacieho konania, lebo sa jedná o konanie, ktoré môže začať i bez návrhu (vec
starostlivosti súdu o maloleté dieťa § 81 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.