Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 23, 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4T/31/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413010660
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tamaškovič

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4413010660.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Tamaškovičom, v trestnej veci

vedenej proti obžalovanému Q. M., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek
3 písmeno b) Trestného zákona v konaní o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky 1
Pv 744/2013 na hlavnom pojednávaní v Nových Zámkoch, dňa 23.01.2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

Q. M., narodený XX.XX.XXXX O. I. E., trvale bytom

I. E., X. XX, prechodne bytom I. E., I. XX

je v i n n ý , ž e

hoci mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z.z. vyplýva povinnosť vyživovať svojho
maloletého syna O. M. I.. XX.XX.XXXX a podľa rozsudku Okresného súdu Nové Zámky s. zn. 5C
168/2007-17 zo dňa 14.1.2008 je povinný prispievať na jeho výživu mesačne sumou 33,19 eur vždy do

15.dňatohoktoréhomesiacavopreddorúkmatkyK.M.Z.I.E.,G..Q..W.Č..XX,vyživovaciupovinnosťsi
neplnil pravidelne mesačne, pretože nebol v pracovnom pomere a nebol vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dňa 5.9.2013 bol predvedený do
výkonu trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra,
vyživovaciupovinnosťnamaloletéhosynanahlásildňa3.10.2013,prevzalpotrebnétlačivánavykonanie
zrážok zo mzdy, ktoré stratil, požiadal o nové tlačivá, ktoré matke dieťaťa zaslal až dňa 11.11.2013, čím
za obdobia od 1.6.2011 do 31.10.2013, a od 14.5.2014 do 23.1.2015 mu vznikol dlh na výživnom voči

K. M. I.. XX.XX.XXXX, Z. I. E., G.. Q.. W. XXXX/XX v sume 1.294,41 eur

napriek tomu, že

trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T 135/2010 zo dňa 12.8.2010 , právoplatným
dňa 8.12.2010 bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného
zákona a odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 4 mesiace a podľa § 49 odsek 1 písmena a,
Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určil
skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov a podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona bol obvinený povinný
uhradiť dlh na výživnom počas skúšobnej doby

t e d anajmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a
spáchal čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona pri nezistení
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a pri nezistení okolnosti priťažujúcej podľa § 37

Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní jeden (1) rok.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal pod spisovou značkou 1 Pv 744/13 dňa 26.11.2013

obžalobu na obvineného Q. M., narodeného XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

hoci mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z.z. vyplýva povinnosť vyživovať svojho
maloletého syna O. M.I. I.. XX.XX.XXXX a podľa rozsudku Okresného súdu Nové Zámky s. zn. 5C
168/2007-17 zo dňa 14.1.2008 je povinný prispievať na jeho výživu mesačne sumou 33,19 eur vždy do

15.dňatohoktoréhomesiacavopreddorúkmatkyK.M.Z.I.E.,G..Q..W.Č..XX,vyživovaciupovinnosťsi
neplnil pravidelne mesačne, pretože nebol v pracovnom pomere a nebol vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dňa 5.9.2013 bol predvedený do
výkonu trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Nitra,
vyživovaciupovinnosťnamaloletéhosynanahlásildňa3.10.2013,prevzalpotrebnétlačivánavykonanie

zrážok zo mzdy, ktoré stratil, požiadal o nové tlačivá, ktoré matke dieťaťa zaslal až dňa 11.11.2013, čím
za obdobia od 1.6.2011 do 31.10.2013 vznikol na výživnom dlh v sume 995,70 eur

napriek tomu, že

trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T 135/2010 zo dňa 12.8.2010 , právoplatným
dňa 8.12.2010 bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného

zákona a odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 4 mesiace a podľa § 49 odsek 1 písmena a,
Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určil
skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov a podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona bol obvinený povinný
uhradiť dlh na výživnom počas skúšobnej doby

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne K. M. a

ostatným listinným materiálom zadováženým v rámci konania.

Obžalovaný Q. M. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevie čo by mal k tomu dodať,
domnieval sa, že výživné má uhradené. V danej dobe nikde nepracoval, avšak bol evidovaný na úrade
práce ako uchádzač o zamestnanie.Z výpovede svedkyne K. M. mal súd preukázané, že obžalovaný neplatí výživné na ich syna O. M.
od 01.06.2011 do súčasnej doby, pričom svedkyňu, ako ani ich syna žiadnym spôsobom nekontaktuje,
náhradné výživné nepoberá, je však zamestnaná v neštátnej ambulancii s pravidelným príjmom, jej syn

núdzou netrpí avšak

dlžné výživné od svojho bývalého manžela potrebuje. Svedkyňa ďalej uviedla, že obžalovaný má dve
deti z prvého manželstva, s ktorými má výborný vzťah, chodia k nej aj na prázdniny.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky spisovej značky 5C/168/2007 zo dňa 14.01.2008,
právoplatným dňa 06.02.2008 bolo manželstvo K. M. a obžalovaného rozvedené, ich spoločný syn bol
zverený do osobnej starostlivosti matke a súčasne bola obžalovanému uložená povinnosť platiť výživné

na výživu ich syna v sume 1000,- Sk, počnúc právoplatnosťou rozsudku, každý mesiac do 15-teho dňa
vopred do rúk matky.

Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 1T/135/2010 zo dňa 12.08.2010,
právoplatným dňa 08.12.2010 bol Q. M. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní

štyri mesiace, za súčasného určenia skúšobnej doby v trvaní osemnásť mesiacov a uložená povinnosť
uhradiť dlh na výživnom do rúk K. M.. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T/135/2010
zo dňa 07.05.2013, právoplatným dňa 18.05.2013 bolo vyslovené, že odsúdený Q. M.É. sa v rámci
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
1T/135/2010 zo dňa 12.08.2010, právoplatným dňa 08.12.2010 neosvedčil a bol mu nariadené trest

odňatia slobody v trvaní štyri mesiace vykonať, ktorý trest si vykonal dňa 05.01.2014.

Z potvrdenia o návšteve školy osoby O. M. mal súd preukázané, že O. M. študuje na osemročnom
gymnáziu v Nových Zámkoch a v školskom roku 2014/2015 bol študentom piateho ročníka.

Skutočnosť, že obžalovaný si neplní svoju vyživovaciu povinnosť na svoje dieťa O. M., je preukázaná
okrem výpovede oprávnenej K. M. aj vyjadrením obžalovaného, ktorý sa síce k spáchania žalovaného

skutku jednoznačne nepriznal, avšak vyjadril ochotu dlžné výživné uhradiť, pričom ako dôvod neplnenia
si svojej vyživovacej povinnosti uviedol, že si myslel, že výživné má uhradené, pričom žiadnym
relevantným dôkazom túto svoju obranu nepodložil. Obdobie, za ktoré si obžalovaný neplní svoju
vyživovaciu povinnosť bolo určené na základe listín v súhrne s výpoveďou svedkyne K. M., pričom zo
skráteného výpisu klienta č. l. 79 a nasl. spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný nastúpil do výkonu

trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 1T/135/2010, dňa 05.09.2013 a
tento trest si vykonal dňa 05.01.2014, kedy bol z ústavu na výkon trestu odňatia slobody prepustený. Vo
výkone trestu odňatia slobody vyživovaciu povinnosť riadne nahlásil až dňa 11.11.2013 kedy odposlal
potrebné tlačivá na vykonávanie zrážok zo mzdy. Zo správy z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Nové
Zámky vyplýva, že obžalovaný bol na úrade práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky evidovaný

ako uchádzač o zamestnanie odo dňa 15.01.2014 do 13.05.2014, kedy bol vyradený pre nespoluprácu.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd určil dobu neplnenia si vyživovacej povinnosť odo dňa 01.06.2011 do
31.10.2013 a následne odo dňa 14.05.2014 do 23.01.2015.

Zo správy zo Sociálnej poisťovne pobočka Nové Zámky mal súd za preukázané aj to, že obžalovaný
nebol zamestnaný u žiadneho zamestnávateľa a taktiež nebol v sledovanom období evidovaný na

Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, ako uchádzač o zamestnanie, okrem evidencie od
15.01.2014 do 13.05.2014, kedy bol z tejto evidencie vyradený z dôvodu nespolupráce s úradom. Súd
nedalzavinuobžalovanémuajobdobieevidencieuchádzačaozamestnanie naúradepráce,sociálnych
vecí a rodiny Nové Zámky nakoľko obžalovaný pred zaevidovaním sa na úrad práce ako uchádzač o
zamestnanie bol vo výkone trestu odňatia slobody a teda bol súd toho názoru, že odsúdený potreboval

určitý čas na adaptovanie sa do spoločnosti, avšak mu dal za vinu obdobie po vyradení z evidencie
uchádzačov o zamestnanie, nakoľko svojím laxným prístupom k pomoci od štátu bol z tejto evidencie
vyradený, avšak prácu si sám nenašiel.Obžalovanýsvojímkonanímnaplnilvšetkyznakyskutkovejpodstatytrestnéhočinuzanedbaniapovinnej
výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona, nakoľko mal vedomosť
o tom, že je otcom dieťaťa O. M. a tomuto je povinný prispievať na výživu, pričom aj napriek tomu,

že mu táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 62 zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. a tiež aj z
vyššie uvedeného rozsudku, si túto povinnosť neplnil. Tým, že si svoju povinnosť neplnil viac ako dva
roky, naplnil aj zákonný znak uvedený v odseku 3 písmeno b) uvedeného trestného činu a tým, že
už pred spáchaním predmetného trestného činu bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 Trestného zákona, resp., prepustený z výkonu trestu za takýto čin, naplnil zákonný znak

uvedený v písmene c) odseku 3 ustanovenia § 207 Trestného zákona, čo je preukázané okrem odpisu
registra trestov aj pripojeným a oboznámeným spisovým materiálom. Konanie obžalovaného je konaním
úmyselným, nakoľko vedel, že svojím konaním môže porušiť záujem chránený trestným zákonom a pre
prípad, že ho spôsobí bol s tým uzrozumený.

Súd poukazuje aj na to, že obžalovaný nevyužil šancu, ktorá mu bola poskytnutá v tom smere, že vyššie
citovaným trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky mu bol uložený podmienečný trest odňatia

slobody, pričom však v určenej skúšobnej dobe nesplnil mu uloženú povinnosť spočívajúcu v uhradení
dlžného výživného a nakoniec si uložený trest v trvaní štyri mesiace musel vykonať. Pričom v rámci
skúšobnej doby bol síce evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom poberal aj dávky v
hmotnej núdzi, avšak z jeho strany nebola ani snaha dlžné výživné uhradiť. Z uvedeného vyplýva, že
obžalovaný svoje povinnosti mu uložené či už zákonom o rodine, vyššie citovaným rozsudkom, ktorým

mu bolo určené výživné a v neposlednom rade aj trestným rozkazom, ktorým už bol odsúdený za prečin
zanedbania povinnej výživy neplní. Obžalovaný mal vedomosť, že tým , že si neplní svoju povinnosť
platiť výživné sa dopúšťa trestného činu.

Súd skúmal aj závažnosť prečinu v zmysle § 10 odsek 2 Trestného zákona, pričom dospel k záveru, že
konanie obžalovaného nemožno posúdiť ako nepatrné a to už minimálne vo vzťahu k dĺžke neplnenia

si svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a tiež aj k tomu, že sa obžalovaný žiadnym spôsobom
nesnažil plniť si svoju povinnosť. Je pravdou, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní mal snahu zaplatiť
dlžné výživné, avšak do konania hlavného pojednávania dňa 23.01.2015, ktoré súd vykonal za splnenia
podmienok uvedených v § 252 odsek 2 Trestného poriadku, v neprítomnosti obžalovaného, túto svoju
snahu neuskutočnil, čo mal súd preukázané z oznámenia oprávnenej K. M..

Z odpisu registra trestov a ostatných správ a charakteristík na obžalovaného súd zistil, že obžalovaný
bol dosiaľ jeden krát súdne trestaný a to za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek
1 Trestného zákona. V predmetnom období bol bez zamestnania, bol vo výkone trestu odňatia
slobody (za obdobie, ktoré bol obžalovaný vo výkone trestu a riadne nahlásil vyživovaciu povinnosť
nie je možné trestne stíhať obžalovaného), pričom zo správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Nové Zámky vyplýva, že obžalovaný bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu
nespolupráce. Z miesta trvalého pobytu obžalovaného neboli zistené žiadne negatívne skutočnosti a
dosiaľ nebol postihovaný v priestupkovom konaní. Zo správy z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody,
kde si obžalovaný vykonával svoj predchádzajúci trest súd zistil, že správanie obžalovaného bolo na
požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia rešpektoval, disciplinárne potrestaný a ani odmenený nebol.

Bol aj pracovne zaradený avšak vzhľadom k tomu, že jeho práca bola nekvalitná a nezvládol technológiu
šitia, bol z pracoviska vyradený. Vyživovaciu povinnosť si nahlásil.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu postupoval podľa § 34 Trestného zákona, pričom nezistil
žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a tiež nezistil ani okolnosť priťažujúcu podľa
§ 37 Trestného zákona. Je síce pravdou, že obžalovaný bol v minulosti už odsúdený, avšak na túto

okolnosť nemožno prihliadať ako na okolnosť priťažujúcu v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona,
nakoľko táto okolnosť je vyjadrená v kvalifikovanej skutkovej podstate daného trestného činu. Vzhľadom
k tomu, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je v rovnováhe nedochádza v zmysle § 38
odsek 3 alebo 4 k úprave trestnej sadzby a preto súd ukladal trest odňatia slobody v sadze 1 až 5 rokov.
Súd pri ukladaní trestu vzal do úvahy osobu obžalovaného, jeho doterajší život a spôsob spáchania činu

apretomuukladaltrestnadolnejhranicizákonnejtrestnejsadzby,nakoľkojetohonázoru,ženaochranu
spoločnosti je trest v takejto výmere postačujúci. Súd je toho názoru, že úmyslom zákonodarcu bolo vprvom rade donútiť obžalovaného (obvineného) k zaplateniu dlžného výživného a nie mu ukladať vysoké
trestyodňatiaslobody,ktorýmibybolozmarenéalebooddialenériadnesiplnenievyživovacejpovinnosti.
Vzhľadom k tomu, že súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody a bol v posledných

desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, zaradil obžalovaného
na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od
oznámenia rozsudku, oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť, ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.