Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/163/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110206532
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2110206532.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: PCA

Slovakia, s.r.o., IČO: 36 256 013, Automobilová ulica 1, 917 01 Trnava, zastúpený: Mgr. Pavel Strnad,
PhD., advokát, Galandova 7, Bratislava, proti odporkyni: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q.
XXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou: T.. L. Q., U. G. P. U., o zaplatenie 4.843,74
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k. 12Ro/37/2010-41 zo dňa 16.06.2010 sa z r u š u j e .

II. Návrh sa z a m i e t a .

III. Odporkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 29.03.2010, doručeným súdu dňa 01.04.2010, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 7.441,07 eura s príslušenstvom a

náhrady trov konania.

Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 12Ro/37/2010-41 zo dňa
16.06.2010. Vzhľadom k tomu, že sa platobný rozkaz nepodarilo odporkyni doručiť do vlastných rúk,
súd ho vo výroku I. tohto rozhodnutia v zmysle § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), zrušil v plnom rozsahu.

Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť súčasný pobyt odporkyne, súd jej uznesením č.k. 17C/163/2010-61 zo
dňa 19.11.2011 ustanovil v zmysle § 29 ods. 2 OSP pre toto konanie opatrovníčku, a to pracovníčku G.
súdu U., nakoľko iné osoby vhodné na ustanovenie za opatrovníka sa zistiť nepodarilo. Súd sa pokúsil
zistiť pobyt odporkyne aj po tom, čo jej bola ustanovená opatrovníčka pre konanie, avšak neúspešne.

Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tým, že ako zamestnávateľ uzavrel s odporkyňou ako zamestnancom
dňa 12.10.2007 pracovnú zm1uvu, ktorou bol založený pracovný pomer. Dňa 01.11.2006 uzatvoril
navrhovateľ ako nájomca so spoločnosťou U. I., s.r.o. ako prenajímateľom nájomnú zmluvu, na základe
ktorej prenechal prenajímateľ navrhovateľovi do užívania byt č. XX, nachádzajúci sa na X. nadzemnom
podlaží bytového domu na ulici U. č. XX, súpisné číslo: XXX, nachádzajúceho sa na parc.č. XXX/
XX v okrese A., obci S., katastrálnom území S., pričom bytový dom je zapísaný na liste vlastníctva
č. XXXX. Byt o celkovej podlahovej ploche 60,11 m2 pozostáva z dvoch izieb a príslušenstva bytu.Vyššie uvedený bytový dom bol vyčlenený na samostatný list vlastníctva č. XXXX, pričom došlo aj
k prečíslovaniu bytov a byt, ktorý je predmetom nájmu podľa nájomnej zmluvy bol pôvodne na liste
vlastníctva č. XXXX označovaný ako byt č. 4. Prenajímateľ udelil navrhovateľovi výslovný súhlas s

prenechaním bytu do podnájmu zamestnancom navrhovateľa. Navrhovateľ ako zamestnávateľ poskytol
odporkyni ubytovanie, a to prostredníctvom zmluvy o podnájme bytu uzatvorenej dňa 30.10.2007
medzi navrhovateľom ako nájomcom/zamestnávateľom a odporkyňou ako podnájomníkom, ktorou
prenechal byt odporkyni ako podnájomníkovi do podnájmu. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 330,19
eur (9.947,36 Sk), pričom podľa čl. 7 ods. 7.2 zmluvy o podnájme v nadväznosti na Prílohu č. 1 zmluvy

o podnájme, počas trvania pracovného pomeru navrhovateľ poskytoval odporkyni dotáciu na nájomné
vo výške 140,98 eur (4.247,36 Sk) mesačne. Nájomca tak uhrádzal nájomné vo výške 189,21 EUR
(5.700Sk).VsúvislostisozmluvouopodnájmeuzavrelaodporkyňasnavrhovateľomDohoduozrážkach
zo mzdy, ktorá tvorila Prílohu č. 3 k zmluve o podnájme. Dňa 30. januára 2008 sa skončil pracovný
pomer medzi navrhovateľom a odporkyňou, a to doručením písomného oznámenia o okamžitom
skončení pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny spočívajúceho v

neospravedlnenom zameškaní práce odporkyni, o čom svedčí doklad o doručení zo dňa 30. januára
2008. Navrhovateľ v súlade s čl. 2 ods. 2.2 písm. e) zmluvy o podnájme, podľa ktorého možno podnájom
ukončiť v prípade skončenia pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou, ukončil ku dňu 31.
januára 2008 s odporkyňou podnájom. Odporkyňa k termínu skončenia podnájmu (31. január 2008) byt
nevypratala a protokolárne neodovzdala. Odporkyňa bola upozornená na skutočnosť, že je za podnájom

bytupočnúc1.februára2008povinnáuhrádzaťnájomnévplnejvýške330,19eur.Dňa16.februára2010
správcovská spoločnosť Domová správa s.r.o. z dôvodu, že odporkyňa nereagovala na písomné výzvy,
sprístupnila byt č. XX z dôvodu, že v spomenutom byte zostali pootvorené okná, dôsledkom čoho sa do
bytu pri zimnom počasí dostal sneh, ktorý po roztopení mohol spôsobiť rozsiahle škody na vnútornom
vybavení bytu, tak ako aj v byte pod predmetným bytom. Od 1. februára 2008 až do 16. februára 2010

odporkyňa užívala uvedený byt bez právneho dôvodu. Odporkyňa počas vyššie uvedenej doby uhradila
nájomné v plnej výške 330,19 eur iba za mesiac február a marec 2008, až do otvorenia bytu však nebola
vykonaná žiadna ďalšia úhrada nájomného zo strany odporkyne. Navrhovateľ odporkyňu písomne
vyzval na dobrovoľnú úhradu svojho záväzku, o čom svedči výzva zo dňa 11. februára 2008, ktorú
odporkyňa prevzala osobne, o čom svedčí jej vlastnoručný podpis na dokumente, ako aj predžalobná

výzva zo dňa 8. januára 2010, ktorú odporkyňa neprevzala v odbernej lehote. Záväzok navrhovateľa
(pozn. súdu - zrejme odporkyne) ku dňu spísania návrhu predstavuje sumu 7.441,07 eura a pozostáva
z neuhradeného nájomného počnúc mesiacom apríl 2008 až do 16. februára 2010, nájomné za 22
mesiacov a 15 dní. Navrhovateľ si spolu s pohľadávkou uplatňuje voči odporkyni aj jej príslušenstvo,
pôvodne v návrhu poplatok z omeškania.

Vo veci rozhodol Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 17C/163/2010-113 zo dňa 03.03.2011, ktorým
návrhu vyhovel v časti 2.597,33 eura, vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania. Na základe odvolania podaného proti uvedenému rozsudku navrhovateľom
rozhodoval vo veci Krajský súd v Trnave, ktorý uznesením č.k. 10Co/130/2011-133 zo dňa 27.06.2012
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti trov konania zrušil

a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, vo zvyšku odvolanie odmietol. Zároveň uložil súdu prvého stupňa
v potrebnom rozsahu zopakovať, resp. doplniť dokazovanie výsluchom svedkyne Aleny Srnčíkovej,
vykonať pokus o zistenie pobytu odporkyne prostredníctvom aktuálneho zamestnávateľa a následne
zvoliť ďalší postup, náležite zhodnotiť výsledky celého konania a opätovne rozhodnúť o veci, o trovách
konania a podľa § 224 ods. 3 OSP tiež o trovách odvolacieho konania.

Uznesením tunajšieho súdu č.k. 17C/163/2010-159 zo dňa 21.10.2013 bola pripustená zmena návrhu
v tom znení, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 4.843,74 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.843,74 eura odo dňa 23.01.2010 do zaplatenia
a trovy konania, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Navrhovateľ svoj zmenený
návrh odôvodnil tým, že odporkyňa od 1. februára 2008 až do 16. februára 2010 užívala uvedený byt

bez právneho dôvodu, ktorým užívaním nehnuteľností získala bezdôvodné obohatenie. Podľa názoru
navrhovateľa v danej veci ide po skončení podnájmu o prípad získania bezdôvodného obohatenia
plnením bez právneho dôvodu s tým, že samotné plnenie, ktorým došlo k presunu majetkovej hodnoty
z majetkovej sféry navrhovateľa do sféry odporkyne, spočívalo v tom, že navrhovateľ plnil neexistujúci
záväzok voči odporkyni, nakoľko navrhovateľ nebol k odporkyni od 1. februára 2008 v žiadnom právnom

vzťahu, rovnako nekonal za iného. Získaním neoprávneného majetkového prospechu odporkyňou naúkor navrhovateľa vznikol občianskoprávny zodpovednostný vzťah medzi nimi z titulu bezdôvodného
obohatenia. Obsahom zodpovednostného vzťahu je povinnosť odporkyne vydať získané bezdôvodné
obohatenie a oprávnenie navrhovateľa ako subjektu, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie

získané, požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ má za to, že predmetom konania
je zaplatenie náhrady (nájomného) za užívanie predmetného bytu za obdobie od 1. februára 2008 do 16.
februára 2010 titulom bezdôvodného obohatenia, keďže navrhovateľ požadoval jej zaplatenie vo výške
dohodnutého podnájomného, za ktoré by bol predmetný byt prenajímaný. Navrhovateľ nie je oprávnený
bez riadneho odovzdania bytu, bez prítomnosti podnájomníka alebo bez právoplatného rozhodnutia

súdu o vypratanie nehnuteľnosti otvoriť ktorýkoľvek z bytov v obytnom dome na U.. Tento postup
zabezpečuje právnu istotu podnájomníkov v danom dome. Odporkyňa ako podnájomník je povinná
odovzdať byt v stave zodpovedajúcom riadnemu užívaniu bytu počas trvania podnájmu. V zmysle čl.
V ods. 5.7 zmluvy o podnájme bytu „podnájomník je povinný odstrániť závady a škody v/na bytovom
dome, ktoré spôsobil.“ Z toho dôvodu bolo potrebné, aby odporkyňa vykonala riadne odovzdanie bytu
osobne, aby v prípade škody, ktoré vznikli boli v súlade s právnymi predpismi zaevidované (kvôli právnej

istote oboch strán). Ďalej navrhovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 52/2005,
rozsudok najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25 Cdo 2895/99 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1
Cdo 210/2005. Ďalej uviedol, že záväzok navrhovateľa (správne odporkyne) ku dňu spísania podania
predstavuje sumu vo výške 7.441,07 eur na základe bezdôvodného obohatenia, ktorý pozostáva z
neuhradenej náhrady (nájomného) za používanie bytu počnúc mesiacom apríl 2008 až do 16. februára

2010, t.j. za 22 mesiacov a 15 dní. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 3. marca 2011 sp.zn.
17C/163/2010-113 zaviazal odporkyňu na úhradu sumy 2.597,33 eur z titulu bezdôvodného obohatenia
za užívanie bytu od 1 . apríla 2008 do 26. novembra 2008. Z vyššie uvedeného dôvodu predmetom
ďalšieho konania bude bezdôvodné obohatenie na strane odporkyne z titulu užívania bytu bez právneho
dôvodu a neplatenia zaňho ani obvyklého nájomného od 26. novembra 2008 do 16. februára 2010, a

to vo výške 4.843,74 eur s prísl.. Navrhovateľ si spolu s pohľadávkou uplatňuje voči odporkyni aj jej
príslušenstvo, a to úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v
nadväznosti na ustanovenie § 3 nariadenia k Občianskemu zákonníku.

Opatrovníčke odporkyne bol návrh doručený dňa 29.11.2010, a zmenený návrh dňa 24.03.2014, k týmto
sa nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom svedkyne,
oboznámením sa návrhom zo dňa 29.03.2010, Pracovnou zmluvou zo dňa 12.10.2007, Žiadosťou o
odovzdanie bytu 31/4 zo dňa 11.02.2008, vyhlásenie podnájomníka zo dňa 11.02.2008, Predžalobnou
výzvou zo dňa 08.01.2010, fotokópiou doručenky na č.l. 19, Zápisom o otvorení bytu zo dňa
16.02.2010, Okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 24.01.2008, fotokópiou doručenky na

č.l. 22, Oznámením o skončení podnájmu zo dňa 11.02.2008, Zmluvou o podnájme bytu zo dňa
30.10.2007, Prílohou č.l. 1, Prílohou č.l. 3 k Zmluve o podnájme bytu, Domovým poriadkom, Odpoveďou
spoločnosti BK Servis zo dňa 02.01.2011, Oznámením Západoslovenskej energetiky zo dňa 07.02.2011,
Oznámením SPP zo dňa 10.02.2011, Stanoviskom SPP zo dňa 28.02.2011 a 10.02.2011, ako aj
ostatným obsahom spisu, keď pojednával v neprítomnosti opatrovníčky odporkyne v súlade s § 101

ods. 2 OSP a zistil nasledovný skutkový stav.

Medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a odporkyňou ako zamestnancom bola dňa 12.10.2007
uzavretá pracovná zmluva, v zmysle ktorej bol ako deň nástupu do práce dohodnutý deň 15.10.2007.
Dňa 30.10.2007 bola medzi navrhovateľom ako nájomcom a odporkyňou ako podnájomcom uzavretá
Zmluva o podnájme bytu, ktorej predmetom bolo prenechanie X-izbového bytu č. X na X. nadzemnom

podlaží,U.XX,S.dopodnájmuodporkyni,stým,žepodnájomzačínadňa09.11.2007,výškazákladného
nájomného je 9.947,36 Sk, nájomné k úhrade podnájomcom je 5.700,00 Sk a dotácia nájomcu je
4.247,36 Sk. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú 4 roky, pričom v článku 2.2 písm. e) zmluvy bolo
dojednané, že zmluvu možno ukončiť v prípade skončenia pracovného pomeru založeného pracovnou
zmluvou uzavretou medzi nájomcom/zamestnávateľom a podnájomníkom ako zamestnancom a to z

akéhokoľvek dôvodu, pričom skončenie zmluvy nadobudne účinnosťou po uplynutí mesiaca, v ktorom
sa končí pracovná zmluva. Ďalej bolo dojednané, že v prípade skončenia podnájmu nemá podnájomník
nárok na náhradný podnájom. Navrhovateľ ako zamestnávateľ oznámil odporkyni ako zamestnancovi
listom zo dňa 24.01.2008, že s ňou okamžite končí pracovný pomer z dôvodu závažného porušeniapracovnej disciplíny; oznámenie bolo odporkyni doručené dňa 30.01.2008. Listom, ktorý odporkyňa
prevzala dňa 11.02.2008, jej navrhovateľ oznámil, že jej pracovný pomer sa u navrhovateľa skončil dňa
31.01.2008 a že jej podnájom v predmetnom byte končí dňa 31.01.2008; oznámenie odporkyňa prevzala

dňa 11.02.2008. Zo Zápisu o otvorení bytu zo dňa 16.02.2010 vyplýva, že byt č. X na X. nadzemnom
podlaží bytového domu U. XX bol otvorený kľúčovou službou, nakoľko odporkyňa neodovzdala kľúče,
pričom dôvodom na otvorenie bytu boli pootvárané okná, dôsledkom čoho sa do bytu dostal sneh, ktorý
po roztopení mohol spôsobiť rozsiahle škody na vnútornom vybavení bytu, tak ako aj v byte pod týmto
bytom. Zároveň zo zápisu vyplýva, že v byte sa nachádzali skrutky, klince, neporiadok, staré noviny.

Svedkyňa J. P. pri výsluchu uviedla, že meno pani Q. jej niečo hovorí, pamätá si, že jej ukazovala byty,
podpisovala preberanie bytu. Pokiaľ ide o skončenie podnájmu, toto si nepamätá. Zaužívaný postup
opísala tak, že dostala informáciu z Peugeotu, že má dotyčný opustiť byt, buď dostal výpoveď, alebo
to niekomu finančne nevychádzalo. Pri preberaní bytu skontrolovala, či je byt v stave, v akom mu bol
odovzdaný. Keď bol byt v poriadku, odovzdali sa kľúče a podpísali sa príslušné dokumenty. Ak bol niekto
nezastihnutý, bol mu zaslaný list. Keď dostala informáciu o skončení pracovného pomeru, ona iniciatívne

vyhľadala uvedenú osobu, aby uskutočnili proces odovzdania bytu, ak ju nenašla, zasielali výzvu na
adresu uvedenú v pracovnej zmluve. Pokiaľ ide o ubytovanie na U. S. ide o malé bytovky, každá má
asi 8 bytov. V rámci bytovky nie je žiadny vrátnik. Svedkyňa si nepamätá, či vyhľadala pani Q. V čase,
keď sa otváral byt, v ktorom bývala pani Q. na uvedenej pozícii už nepracovala. Pokiaľ ide o otázky
otvorenia bytu k tomuto by sa určite vedel vyjadriť pán D. Nebolo možné, aby zamestnanci vhodili kľúčik

od bytu do schránky, a tým byt odovzdali. V zmluve mali uvedené, že je potrebné odovzdať byt v stave,
v akom ho prevzali.

Podľa § 719 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), prenajatý byt alebo jeho časť možno
inému prenechať do podnájmu na dobu určenú v zmluve o podnájme alebo bez časového určenia len
s písomným súhlasom prenajímateľa. Zmluva o podnájme upravuje podmienky skončenia podnájmu,

najmä možnosť dať výpoveď zo strany prenajímateľa; ak sa nedohodlo inak, platí, že podnájom možno
vypovedať bez uvedenia dôvodov v lehote podľa § 710 ods. 3.

Podľa § 682 OZ, ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom
dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju
prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec

alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 130 ds. 2 OZ, ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník,
najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho,
na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 až 3 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to

nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto
obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má
právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.

Podľa § 2 OSP, v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,
uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo
k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva
nezneužívali na úkor týchto osôb.

Po pripustení zmeny návrhu uznesením č.k. 17C/163/2010-159 zo dňa 21.10.2013 sa stalo predmetom
konania vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetného bytu odporkyňou v období od
26.11.2008 do 16.02.2008, a to vo výške 4.843,74 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 4.843,74 eura od 23.01.2010 do zaplatenia.

Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh, tak ako sa stal predmetom konania po

pripustení zmeny návrhu, nie je dôvodný.

V konaní bolo preukázané, že podnájomný vzťah medzi navrhovateľom ako nájomcom a odporkyňou
ako podnájomcom skončil po uplynutí mesiaca, v ktorom sa skončila pracovná zmluva (čl. 2.2 písm.
e) Zmluvy o podnájme bytu zo dňa 30.10.2007), t.j. dňa 01.02.2008, a teda odpadol právny dôvod
odporkyne na užívanie predmetného bytu.

Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť
neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe povinnosti bezdôvodné
obohatenie vydať. Aby bolo možné hovoriť o vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie,
musia byť splnené základné predpoklady, a to získanie majetkového prospechu (obohatenia) jedným
subjektom, majetková ujma druhého subjektu, existencia právnej skutočnosti uvedenej v zákone (§ 451

ods. 2 a § 454 OZ), pričom splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho
úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia zahŕňa o.i.
prípady, keď pôvodne existujúci právny dôvod plnenia dodatočne odpadol. Obohatenie spočíva v tom,
že sa plnením dostane majetkovej hodnoty tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku dôjde buď
k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenší, hoci by sa tak

za bežných okolností, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia, stalo, pretože za prijaté plnenie by
musel poskytovať náhradu. Plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, je aj užívanie bytu po zániku
podnájomného vzťahu bez toho, aby následne vznikol iný titul oprávňujúci byt užívať. Prospech pritom
vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby za to platil náhradu a bez toho, aby
sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené inak v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý

zakladá právo vec užívať.

Navrhovateľ svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia odvodzuje z toho, že odporkyňa
neodovzdala byt odovzdávacím protokolom, a teda mala možnosť byt v plnom rozsahu užívať, čím
znemožnila vykonať toto právo navrhovateľovi, a tak na strane odporkyne došlo k bezdôvodnému
obohateniu. S uvedenou konštrukciou vzniku bezdôvodného obohatenia sa však súd nestotožňuje.

Jedným z predpokladov vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je majetkový prospechna strane odporkyne, ku ktorému by mohlo prísť iba v prípade, že odporkyňa by byt v rozhodnom
období (od 26.11.2008 do 16.02.2010) skutočne užívala, pričom preukázanie tejto skutočnosti zaťažuje
navrhovateľa. Navrhovateľ však napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 OSP takúto skutočnosť v konaní

nepreukázal, ani na jej preukázanie nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu, a teda neuniesol dôkazné
bremeno, že na strane odporkyne skutočne prišlo k bezdôvodnému obohateniu tým, že by byt užívala.
Hoci by na strane navrhovateľa aj prišlo k majetkovej ujme (napr. tým, že byt nedal do užívania ďalšiemu
podnájomcovi) na záver o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane odporkyne to nepostačuje,
nakoľko neužívanie bytu navrhovateľom neznamená automaticky užívanie bytu odporkyňou. Súd

poukazuje aj na skutočnosť, že zo Zápisu o otvorení bytu (č.l. 20) je zrejmé, že v byte sa nenachádzali
žiadne veci, ktoré by svedčili o tom, že by odporkyňa v tom čase byt užívala. Súd pritom nepovažoval
za potrebné vykonať dôkaz vypočutím pána Rippela, ktorý bol pri otváraní bytu prítomný, nakoľko zo
Zápisu o otvorení bytu je jednoznačne zrejmé, že v byte sa nenachádzali žiadne osobné veci odporkyne
(keď sa v ňom podľa zápisu nachádzali iba skrutky, klince, neporiadok, staré noviny), a teda v byte sa
nenašlonič,čobysvedčilootom,žebybolbytvčaseotvoreniaužívanýodporkyňou,pričomnavrhovateľ

vykonanie dôkazu v tomto smere ani nenavrhol.

Pokiaľ ide o tvrdenú povinnosť odporkyne odovzdať byt protokolárne, k tejto súd uvádza, že takáto
povinnosť odporkyne nebola v zmluve o podnájme bytu dojednaná a zároveň nevyplývala ani zo
žiadneho právneho predpisu, pričom takáto povinnosť odporkyni nemohla vzniknúť len jednostranným
vyhlásením navrhovateľa v liste, ktorý odporkyňa prevzala dňa 11.02.2008, kde navrhovateľ uviedol,

že „odovzdanie bytu a prípadná požadovaná náhrada škody sa uvedie v odovzdávacom protokole“.
Ak navrhovateľ argumentuje znením ustanovenia § 682 OZ, uvedené ustanovenie sa zameriava len
na stav užívanej veci v čase vrátenia, nie na samotný proces jej odovzdania, a preto z neho nie je
možné odvodzovať povinnosť formálneho odovzdania predmetu nájmu/podnájmu a vznik následkov, ak
sa tak nestane. Navrhovateľ ďalej argumentoval tým, že dôkazné bremeno o vrátení predmetu nájmu

zaťažuje odporkyňu, pričom odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Obdo 21/2008
(zo dňa 17.07.2008). K uvedenému súd poznamenáva, že citované rozhodnutie NS SR nie je možné
aplikovať na prejednávanú vec, nakoľko v uvedenej veci išlo o nájom prenosnej unimobunky, ktorú bol
nájomca povinný vrátiť aj s poukazom na konkrétne ustanovenie zmluvy, pričom zároveň išlo o vrátenie
fyzické (odvozom), a preto išlo o úplne odlišný skutkový stav. Pokiaľ ide o odkazy na ďalšie vyššie

citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR, ich použitie súd nespochybňuje,
neriešiavšakotázkupreukazovaniaresp.nepreukazovaniaskutočnéhoužívaniavecivkonaníovydanie
bezdôvodného obohatenia.

Navrhovateľ teda v konaní nepreukázal, že by odporkyňa v rozhodnom období, za ktoré sa vydania
bezdôvodného obohatenia domáha (t.j. za obdobie od 26.11.2008-16.02.2010), skutočne predmetný

byt užívala (a tým sa obohacovala). Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tom
účastníkovi konania, ktorý z existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky,
teda ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak navrhovateľ tvrdil, že na
strane odporkyne vznikol v rozhodnom období (za ktoré požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia)
majetkový prospech, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie

tejto skutočnosti. Za takejto dôkaznej núdze na strane navrhovateľa, keď v konaní nepreukázal, že
odporkyňa byt v období od 26.11.2008 do 16.02.2010 skutočne užívala, súd musí konštatovať, že
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že na strane odporkyne vznikol majetkový prospech,
čo je jedným z predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia. Keďže takéto dôkazy navrhovateľ ani
neoznačil ani nepredložil, súd dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporkyne v

tomto konaní, teda k záveru, že medzi účastníkmi konania vzťah z bezdôvodného obohatenia v období
od 26.11.2008 do 16.02.2010 nevznikol, pretože odporkyňa neužívaním (keď užívanie preukázané
nebolo) predmetného bytu bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľa ako nájomcu získať nemohla.
Nakoľko pre úspešnosť žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia je nevyhnutné preukázať aj
samotné užívanie veci (resp. vznik majetkového prospechu na strane odporkyne), nie len takúto

skutočnosť tvrdiť, pričom navrhovateľ túto skutočnosť počas celého konania nepreukázal, neuniesol
teda dôkazné bremeno svojho tvrdenia, preto súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Súd pritom poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 5Obo/52/2010 z 24.06.2010, podľa ktorého
„Dôkazný bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania nebolipreukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť

preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.“.

K veci však súd považuje za potrebné uviesť aj nasledovné. Zo skutkových okolností prípadu vyplynulo,
že navrhovateľ ako vtedajší zamestnávateľ odporkyne vedel o tom, že odporkyňa po skončení
pracovného pomeru nemá právny titul na užívanie bytu č. 4 v bytovom dome, Poronda 31, Zavar,

keďže sám odporkyni oznámil skončenie podnájmu listom, ktorý odporkyňa prevzala dňa 11.02.2008.
Napriek tomu po obdobie viac ako dvoch rokov nepodal na súd návrh na vypratanie predmetného bytu,
hoci mal za to, že ho odporkyňa užíva bez právneho dôvodu, ale až po dvoch rokoch od skončenia
podnájmu pristúpil k otvoreniu bytu a následne požadovania vydania bezdôvodného obohatenia od
odporkyne. Zo Zápisu o otvorení bytu (č.l. 20) je pritom zrejmé, že v byte sa nenachádzali žiadne
veci, ktoré by svedčili o tom, že by odporkyňa byt v tom čase užívala, a teda že by tu bola nejaká

prekážka brániaca navrhovateľovi v tom, aby sa ujal držby predmetného bytu a prenechal ho do
podnájmu iným osobám aj skôr. Vzhľadom k uvedenému preto súd poznamenáva, že podaný návrh
považuje aj za rozporný s dobrými mravmi, pričom výkonu práva, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi,
súdy neposkytujú právnu ochranu (§ 3 ods. 1 OZ v spojení s § 2 OSP). Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ
zakazuje taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej

morálky, s princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti. Pri premietnutí do vzájomného vzťahu
subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru
tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Postup navrhovateľa, ktorý po dobu
dvoch rokov nepodá návrh na vypratanie bytu (hoci sa domnieva, že odporkyňa byt užíva, a to bez
právneho dôvodu), pričom od nej s výnimkou dvoch mesiacov nedostáva žiadne protiplnenie (a preto

nemá dôvod trpieť prípadné užívanie bytu), ale až po uplynutí dvoch rokov byt otvorí a následne žiada
vydanie bezdôvodného obohatenia za celé predchádzajúce obdobie, pričom ani nie je preukázané, že
počas tohto obdobia existoval potencionálny podnájomca (a teda že by s určitosťou k uvedenému bytu
vznikol nový podnájomný vzťah), súd považuje za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi,
a ktorému súd neposkytuje právnu ochranu. Súd má totiž z konania (zrejme vhodnejšie „nekonania“)

navrhovateľa za to, že uvedený byt po obdobie dvoch rokov v skutočnosti nepotreboval, inak by sa
domáhal jeho vypratania súdnou cestou, aby mohol dať byt do podnájmu novému podnájomcovi. Ak
teda navrhovateľ byt po uvedenú dobu nepotreboval (čo súd usudzuje z jeho pasivity), je určite pre
navrhovateľa výhodnejšie domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia od pôvodného podnájomcu
ako ujať sa držby bytu. Takémuto postupu navrhovateľa, rozpornému s dobrými mravmi, však súd

odmieta poskytnúť právnu ochranu.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 224 ods. 3 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, § 224 ods. 3 OSP, s poukazom na §
151 ods. 1 OSP, keď navrhovateľovi bola z uplatnenej istiny 7.441,07 eura s príslušenstvom priznaná

na základe rozsudku zo dňa 03.03.2011 suma 2.597,33 eura a zároveň týmto rozsudkom bol zmenený
návrh o zaplatenie sumy 4.843,74 eura s príslušenstvom zamietnutý, z čoho vyplýva hrubý úspech
navrhovateľa35%ahrubýúspechodporkyne65%,atedakonečnýčistýúspechodporkyne30%(65-35),
čo v konečnom dôsledku znamená právo odporkyne na náhradu účelne vynaložených trov celého
konania vrátane odvolacieho konania práve takýmto percentom. Nakoľko si však odporkyňa náhradutrov konania neuplatnila a ani jej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd v konaní úspešnejšej odporkyni
právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní

uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.