Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/119/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114207893
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114207893.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.

s., IČO: 35 697 270, Bratislava, Metodova 8, zast. Bobák, Bollová spol., s.r.o. Advokátska kancelária,
IČO: 35855673, adresa na doručovanie písomností Orange Slovensko a.s., Metodova 8, Bratislava, proti
žalovanej: R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX, L. Š., za účasti vedľajšieho účastníka Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 426,13
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 90,36 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne z
dlžnej sumy 90,36 eur od 30.11.2012 do zaplatenia, v lehote do troch dní právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania žalovanej n e p r i z n á v a ,

náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 19.3.2014 domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 426,13
eur, a to titulom náhrady škody a titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté telekomunikačné služby.

V odôvodnení návrhu uviedol, že so žalovanou uzavrel zmluvu č.D. XXXXXXX, č.D. XXXXXXX, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle tejto zmluvy vypožičal žalovanej 2 kusy
SIM karty, ktoré jej umožňovali využívať ním poskytované telekomunikačné služby.

V snahe predísť procesnej neistote, pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej
náhradyškodyvčastizmluvnejpokutyvovýške534,97eur,stým,žeustanoveniedodatku,vktorombola
dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón /telekomunikačné zariadenie bolo iným súdnym

konaním označené ako neprijateľná zmluvná podmienka sa žalobca domáhal nároku vo výške škody
voči žalovanej, ktorá mu vznikla za odpredané mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenie Huawei
E270 USB modem vo výške 132,74 eur a vo výške 203,03 eur.

Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou - telekomunikačného zariadenia a jeho
akciovou cenou, to znamená, že predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalobcovi spôsobila tým, že získala
- telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatkusa zaviazala používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti, následne pritom porušila svoj
základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za
poskytnutéslužby.Uvedenázmluvnápokutamalaplniťinštitútapaušalizovanejnáhradyškodyvprípade

porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi, prípadne mohla vzniknúť tým, že žalobca si svoje povinnosti
poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón za akciovú cenu splnil, avšak žalovaná si svoju základnú
povinnosť, t.j. zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti riadne a včas uhrádzať svoje splatné
záväzky, nesplnila. Zmluvná pokuta nebola dojednaná zo strany žalobcu s úmyslom privodiť žalovanej
neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, ak dôjde k porušeniu povinnosti

žalovanou, zabezpečiť si neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a
uhradzovaciu nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku žalovanej. Žalovaná si
bola v zmysle dodatku vedomá, že - telekomunikačné zariadenie je predávané za cenu uvedenú v článku
1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovnala rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou a poskytnutou
zľavou len z toho dôvodu, že žalovaná sa zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku.
Žalobca poukázal na to, že okrem škody za telekomunikačné zariadenie žalobcovi vznikli ďalšie škody

zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný
proces, SIM karty a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorá si vyžadovala rozšírenie kapacity
investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si žalobca neuplatnil z dôvodu náročnosti
dokazovania.

Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, hoci návrh spolu s uznesením v zmysle ustanovenia § 114

O.s.p. jej bol doručený dňa 19.3.2014.

Do konania oznámil vstup vedľajší účastník Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, ktorý
sa písomne vyjadril, avšak nepredložil súhlas spotrebiteľa so vstupom do konania.

Podľa § 115a ods. 2 O. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,-

eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Keďže vo veci ide o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O. s. p.), súd vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania (§ 115a ods. 2 O. s. p.).

Žalobca uzavrel so žalovanou dňa 22.10.2009 zmluvu č. D. XXXXXXX a zmluvu D., v zmysle ktorých
bol žalobca povinný poskytovať žalovanej telekomunikačné služby a žalovaná bola povinná platiť

žalobcovi za využívanie týchto služieb cenu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení boli všeobecné
podmienky, cenník služieb a informácie o poskytnutých službách.

Podľa dodatku k zmluve o pripojení č. D. XXXXXXX v čl. 1, ods. 1.2 odpredal žalobca žalovanej
zariadenie Huawei E270 USB modem so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 32,90 eur.

V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. a) dodatku sa žalovaná zaviazala, že po dobu 24 mesiacov odo dňa

uzavretia tohto dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako
účastník služieb poskytovaných mu žalobcom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude
bez prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký
úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo
dodatku pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu.

V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. b) dodatku sa žalovaná zaviazala, že nepožiada o vypojenie z prevádzky,
alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty, pokiaľ mu takáto povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takomprípade je povinný bez zbytočného odkladu pokračovať v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty,
ktorá nahradí vypojenú resp. deaktivovanú SIM kartu.

V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. c) dodatku sa žalovaná zaviazala, že sa nedopustí takého konania alebo

nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by žalobcovi
vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia
povinností zo strany účastníka, ku ktorým sa zaviazal v tomto dodatku alebo v zmluve, alebo na základe
ktorého by bol žalobca oprávnený mu v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie
služieb. V zmysle čl. 2, ods. 2.3 písm. d) dodatku sa žalovaný zaviazal, že bude mať na SIM karte

aktivovaný taký účastnícky program (resp. taký variant účastníckeho programu) alebo takú kombináciu
účastníckych programov v bode 2.2 písmene b) uvedených kategórií služieb, že nedôjde k porušeniu
záväzku Účastníka uvedeného v bode 2.2 tohto článku. V čl. 2, ods. 2.5 dodatku si účastníci dohodli pre
prípad porušenia niektorej z povinností uvedenej v čl. 2, ods. 2.3 zmluvnú pokutu 331,94 euro.

Podľa dodatku k zmluve o pripojení č. D. XXXXXXX zo dňa 22. 10. 2009 v článku 1 bodu 1.1 sa
zmluvné strany dohodli na aktivácii účastníckeho programu internet na doma a podľa bodu 1.2 o

predaji koncového telekomunikačného zariadenia Huawei B260 Flybox 3G Router so zľavou z jeho
spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 29 eur.

Podľa článku 2 bodu 2.3 dodatku sa žalovaná zaviazala, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzatvorenia
dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom podľa zmluvy v znení dodatku ako účastníčka služieb
poskytovaných jej žalobcom prostredníctvom SIM karty a že po celú dobu bude bez prerušenia tieto

služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by
smeroval ku ukončeniu alebo účelom, ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku
pred uplynutím doby viazanosti. Podľa bodu 2.5 v prípade porušenia niektorej z povinností uvedených
v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku sa účastník zaviazal povinnosťou uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu
vo výške 331,94 eur.

Z nepochybného tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaná nerozporovala, vyplynulo, že neuhradila faktúry za
zúčtovacie obdobie 13.7.2012 do 14.8.2012 s dátumom splatnosti do 31.7.2012 v sume 38,28 eur, za
zúčtovacie obdobie od 13.7.2012 do 14.8.2012 so splatnosťou faktúry do 31.7.2012 a sume 52,08
eur, za obdobie od 15.8.2012 do 14.9.2012 s dátumom splatnosti faktúry 31.8.2012 v sume 6,05 eur,
za obdobie od 15.8.2012 do 14.9.2012 s dátumom splatnosti faktúry 31.8.2012 v sume 18,98 eur,

za obdobie od 15.9.2012 do 14.10.2012 s dátumom splatnosti faktúry 1.10.2012 v sume 3,98 eur, za
obdobie od 15.9.2012 do 14.10.2012 s dátumom splatnosti faktúry 1.10.2012 v sume 3,98 eur.

Podľa § 42 ods. 1 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného do 31.10.2011
podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie
doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatní pri

vyúčtovaní predpísaných služieb.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zák. č. 351/ 2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na
úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 44 ods. 1 Zák. č. 351/ 2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo

poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho

zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.Podľa ust. § 78 ods. 9 Zák. č. 351/ 2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvy o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatokzomeškania;výškuúrokuzomeškaniaapoplatokzomeškaniaustanovujevykonávacípredpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Žalobca svoj návrh v časti uplatneného nároku v celkovej sume 335,77 eur skutkovo vymedzil tak, že
uviedol, že škodu v tejto výške mu žalovaná spôsobila tým, že získala telekomunikačné zariadenia za
cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazala používať služby žalobcu a
za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu

počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik
zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú

objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na
poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme
nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento
vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.

Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaná porušila záväzok vyplývajúci zo zmluvy,

konkrétne Dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za
poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže
založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca bližšie nerozlišuje,
ktorú z uvedených dvoch povinností žalovaná porušila, či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu alebo
povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z ostatného skutkového vymedzenia ako aj

predložených listinných dôkazov však mal súd preukázané, že žalovaná porušila povinnosť platiť riadne
a včas cenu za poskytnuté služby, keď žalobcovi neuhradila faktúry, ktorými jej túto vyfakturoval.

Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd
preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za
škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu
kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku
existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu
(poškodeného), a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej

povinnosti žalovanej.

Otázkou teda zostáva, či suma 335,77 eur ako zľava z kúpnej ceny, ktorú žalobca žalovanej poskytol
pri kúpe mobilných telefónov predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením
povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby žalobcu po celú dobu viazanostidohodnutú v Dodatku. Dodatok k zmluve o pripojení je podľa svojho obsahu kombinovaným právnym
úkonom. Je v ňom upravená dohoda strán o aktivácii resp. zmene účastníckeho programu a v súvislosti
s ňou sú tu upravené práva a povinnosti žalobcu a žalovanej pri využívaní určitého účastníckeho

programu. Okrem toho sú v dodatku upravené aj podmienky kúpy koncového telekomunikačného
zariadenia/mobilného telefónu. Vo svojom čl. 1.2 predstavuje Dodatok kúpnu zmluvu, ktorou žalobca
žalovanej odpredal telekomunikačné zariadenia so zľavou z ich spotrebiteľskej ceny.

V čl. 2 ods. 2.1 každého dodatku je stanovená povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu v
dohodnutej výške a určená lehota na jej zaplatenie. To, že k splneniu povinností oboch zmluvných strán

z kúpnej zmluvy došlo nie je v konaní sporné a túto skutočnosť nikto nenamietal. Taktiež je zrejmé,
že zo zmluvy, z dodatku ani Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť žalobcu žalovanému vrátiť
poskytnutú zľavu z kúpnej ceny komunikačného zariadenia v prípade, že žalovaná poruší povinnosti,
ktoré jej z Dodatkov vyplývajú (teda povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom počas celej
doby viazanosti alebo povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby). Poskytnutie
zľavy z kúpnej ceny mobilných telefónov nebolo zo strany žalobcu v kúpnej zmluve ani viazané na

žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná
forma sankcie za porušenie vymedzenej skupiny povinností žalovanej z Dodatku k zmluve o pripojení
(aj povinnosti riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby) bola medzi žalobcom a žalovanou
dohodnutá v čl. 2.5 Dodatku zmluvná pokuta.

Povinnosť žalovanej zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade porušenia

povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo z dodatku
alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej
ceny telekomunikačného zariadenia, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s
porušením tejto povinnosti žalovanej. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny,
ktorú žalovanej pri kúpe telekomunikačného zariadenia poskytol, nie je následkom porušenia povinnosti

žalovanou platiť žalobcovi za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu (ako výsledku jeho
myšlienkového a rozhodovacieho procesu vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti.

Pre prípad porušenia povinnosti žalovanou riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas
celejdobyviazanostisižalobcaažalovaná vDodatkudohodlizmluvnúpokutu.Situáciu,vktorejzmluvná
pokuta bola v obdobných prípadoch niekoľkými okresnými súdmi (nielen jedným ako to uvádza žalobca)

vyhlásená za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
a plnenie z takejto zmluvnej podmienky už súd nemôže žalobcovi ani v iných obdobných konaniach
priznať, si zavinil on sám, keďže povinnosť žalovanej platiť zmluvnú pokutu formuloval v dodatku práve
on. Takúto situáciu nemôže žalobca úspešne nahrádzať tým, že nárok na zmluvnú pokutu, ktorý by
mu, nebyť vyššie uvedenej vady, podľa Dodatku patril, sa bude snažiť pretvoriť taký iný právny nárok,

ktorým tento nie je.

Vzhľadom na to, že žalobca konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik
zodpovednosti za škodu, ako ani výšku uplatnenej škody, súd jeho návrh v časti 335,77 eur zamietol.

Čo sa týka žalobcom uplatňovaného nároku na zaplatenie neuhradenej ceny za telekomunikačné
služby poskytované žalovanej, tento nárok žalobcu mal súd v konaní preukázaný jednak nepochybným

tvrdením žalobcu, ktoré žalovaná nerozporovala o tom, že žalovanej telekomunikačné služby v určitom
rozsahu poskytoval, ako aj faktúrami, ktorými cenu za tieto poskytnuté služby vyfakturoval a ktoré
žalovaná neuhradila. Žalobca si uplatňoval predmetný nárok vo výške 90,36 eur , pričom dôvodil, že
žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu za poskytnuté služby vo výške 90,36 eur.

Neuhradením ceny za poskytnuté telekomunikačné služby v lehote splatnosti jednotlivých faktúr

vystavených žalobcom sa žalovaná dostala do omeškania so splatením tohto svojho peňažného dlhu
voči žalobcovi, preto bol povinný mu za čas omeškania platiť v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka úrok z omeškania z dlžnej sumy v zákonnej výške podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.
87/ 1995 v znení účinnom do 31.1.2013, teda 8,75 % ročne. Úrok z omeškania súd žalobcovi priznal odním žiadaného dátumu od 30.11.2012, nakoľko k tomuto dňu už žalovaná bola v omeškaní s plnením
svojho dlhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., žalobca si v konaní uplatňoval nárok v

celkovej výške 426,13 eur. Súd mu vyhovel v sume 90,36 eur, čo predstavuje väčšiu mieru úspechu na
strane žalovanej, ktorá si náhradu trov konania neuplatnila, a zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké vznikli.

V tomto podaní si právny zástupca vedľajšieho účastníka uplatnil trovy konania spolu vo výške 75,84
eur podaním doručeným súdu 12.9.2014.

Súduvšakniejezrejmé,akomoholprávnyzástupcavedľajšiehoúčastníkavykonaťprípravuzastúpenia,
keď samotný vedľajší účastník nevedel, do akého konania vstupuje, (len na základe skutočnosti, že

žalovaným je spotrebiteľ), pritom pri oznámení o vstupe do konania ani neskôr v priebehu konania
vedľajší účastník nepredložil súhlas spotrebiteľa s jeho vstupom do konania, prípadne, že by so
spotrebiteľom a samotným vedľajším účastníkom vykonal akýkoľvek úkon súvisiaci s prípravou a
prevzatím zastupovania, a teda bez akejkoľvek bližšej vedomosti o predmete a štádiu konania, do
ktorého vstupuje, je prakticky nemožné náležite sa pripraviť na zastupovanie v tej ktorej veci. Vzhľadom

na uvedené je potom potrebné sa prikloniť k pohľadu trov účelne vynaložených na uplatnenie alebo
bránenie práva.

Ďalej súd zastáva názor, že vedľajší účastník, ktorý je založený na ochranu práv podľa osobitného
predpisu by mal byť schopný poskytnúť žalovanému ako spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci vedenej
na súde odbornú pomoc sám. Tento názor má oporu v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn.

II.ÚS 78/03 , v zmysle ktorého
nie je porušením základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl.
47 ods. 2 a
Ústavy SR,
ak účastníkovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, súd neprizná

náhradu trov právneho zastúpenia, ak ich nepovažuje za účelne vynaložené, a to práve preto, že
vedľajšíúčastníkbolnaochranuspotrebiteľazriadenýatedamábyťschopnývspotrebiteľskýchsporoch
spotrebiteľov kvalifikovane zastupovať.

Preto súd prihliadol na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako organizácia na ochranu
spotrebiteľa z vlastného podnetu a splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo samotnej

podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho
vstupuje do konania.

Zároveň je súdu z rozhodovacej činnosti známe, že vedľajší účastník paušálne vstupuje do konaní, v
ktorých ako žalobcovia vystupujú určité subjekty, a to bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa
a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka. Pri rozposielaní oznámení o vstupe do konaní, vyjadrení

(vznesenie námietky premlčania), ide o identické typizované úkony podľa vzoru, ktoré môžu byť
generované aj automatizované, pritom nemožno v každej jednej veci hovoriť o účelnom vynaložení trov
právneho zastúpenia.

Takéto konanie vedľajšieho účastníka nemožno považovať ani za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ, pre ktorý
bolo toto združenie založené. Vyvoláva to skôr dôvodné podozrenie, že skutočným cieľom združenia

nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale zárobková činnosť právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. A v tomto, by ani neobstál argument, že
združenie na ochranu spotrebiteľa potrebuje finančné prostriedky na ďalšiu svoju existenciu. Z týchto
dôvodov súd náhradu trov konania v tomto konkrétnom konaní vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.