Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 10, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/163/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614209631
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7614209631.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: S. X.,
K.. X. XX. XXXX, O. A.. Q.. Š. XXXX/X, XXX XX W. K. B., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou
JUDr. Mareka Taubera, advokáta so sídlom Hviezdoslavova č. 11, 052 01 Spišská Nová Ves, proti
žalovanému: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724
803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku a návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku s prísl., takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna
a mediačná, a. s. so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava, pod sp. zn. G1109101 zo dňa 4. 4. 2014, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 3. 5. 2014.

Odkladá vykonateľnosť rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská,
arbitrážna a mediačná, a. s. so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava, pod sp. zn. G1109101 zo dňa 4. 4.
2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3. 5. 2014, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Marek Taubera trovy
právneho zastúpenia vo výške 279,64 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho okresného súdu súdny poplatok vo výške 99,50
eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajší súd dňa 2. 6. 2014 žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s.
pod sp. zn. G1109101 zo dňa 4. 4. 2014 a zároveň žiadal, aby súd odložil vykonateľnosť napadnutého
rozhodcovského rozsudku až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a požadoval náhradu
vzniknutých trov konania.

V odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 3. 5. 2014 mu bol doručený vyššie popísaný rozhodcovský
rozsudok, ktorým bol zaviazaný k úhrade dlžnej sumy vo výške 1.127,46 eur, úrokom z omeškania vo
výške 14 % ročne od 14. 9. 2006 až do zaplatenia, zmluvnej pokute vo výške 225,49 eur, k náhrade
poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 54,12 eur a k náhrade trov právneho zastúpenia vo výške
183,76 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Žalobca sa domáha zrušenia vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku s poukazom na ustanovenie
§ 40 ods. 1 písm. c/, g/, j/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov. Uviedol, že rozhodcovský súd mu nedoručil v rozhodcovskom konaní žalobu k vyjadreniu
a k podaniu žalobnej odpovede, takže o priebehu a výsledkoch rozhodcovského konania sa dozvedel
až zo samotného rozhodcovského rozsudku zo dňa 4. 4. 2014, ktorý mu bol doručený dňa 3. 5. 2014
prostredníctvom pošty do vlastných rúk. V rozhodcovskom rozsudku sa pritom uvádza, že konajúci
súd listom zo dňa 21. 12. 2009 ho vyzval na podanie žalobnej odpovede, avšak údajne žalobca výzvu
súdu v odbernej lehote neprebral. Na základe uvedeného za použitia fikcie doručenia v zmysle § 9
ods. 8 Rokovacieho poriadku mal rozhodcovský súd zato, že žalobca ako žalovaný v rozhodcovskom
konaní nemá voči žalobe námietky a následne bol vydaný rozhodcovský rozsudok. Takýto postup
rozhodcovského súdu žalobca považuje, že je v rozpore so Zákonom o rozhodcovskom konaní, ako
aj inými právnymi predpismi. Poukázal na ustanovenie § 25 ods. 4 Zákona o rozhodcovskom konaní,
podľa ktorého žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk, dohody
účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné.

Žalobca ďalej uviedol, že zaujímavá je tá skutočnosť, že rozhodcovskému súdu sa mu žalobu
nepodarilo doručiť, ale už rozhodcovský rozsudok áno, hoci oba dokumenty boli rozhodcovským
súdom doručované na rovnakú adresu. Žalobca má pritom na uvedenej adrese už dlhodobo trvalý
pobyt, kde sa aj zdržiava a nikdy nebol odcestovaný v zahraničí. Na uvedenej adrese sa zdržiaval
aj v roku 2009 v čase údajného doručovania žaloby, nakoľko žaloba mala byť doručovaná v čase
Vianočných sviatkov. Ak by mu bola žaloba riadne doručená, určite by podal žalobnú odpoveď. Tým,
že mu nebola, ako účastníkovi rozhodcovského konania doručená žaloba, a teda následne nemal
možnosť podať žalobnú odpoveď, alebo inak obhajovať svoje záujmy, bola porušená zásada rovnosti
účastníkov rozhodcovského konania, žalobca nemal možnosť v rozhodcovskom konaní uplatňovať a
chrániť svoje práva a záujmy, čo je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku a to s poukazom
na ustanovenie § 17 zákona č. 244/2002 Z. z.. Podľa § 40 ods. 1 písm. g/ citovaného zákona sa
preto žalobca ako účastník rozhodcovského konania domáha zrušenia predmetného rozhodcovského
rozsudku predmetnou žalobou.

Žalobca ďalej popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy z dôvodu nezákonnosti rozhodcovskej doložky,
ktorej neprijateľnosť súdy SR už judikovali v mnohých rozhodnutiach, z ktorých niektoré žalobca
v odôvodnení návrhu citoval. Dôvodom neplatnosti rozhodcovskej doložky je tá skutočnosť, že
žalobca si osobitne nevyjednal rozhodcu, bola vopred naformulovaná v štandardnej zmluve, miesto
rozhodcovského konania si jednostranne stanovil dodávateľ, čo je pre žalobcu neprijateľné.

Z dôvodu, že vydaný rozhodcovský rozsudok je právoplatným exekučným titulom a žalobcovi hrozí
začatie exekučného konania, čím by došlo k nenapraviteľnej ujme na právach a jeho majetku, žalobca v
zmysle § 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní žiada, aby súd odložil vykonateľnosť predmetného
rozhodcovského rozsudku do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

K žalobe žalobca predložil dôkazné listiny, a to kópiu predmetného rozhodcovského rozsudku, výpis
z účtu vedeného vo VÚB, a. s. so sídlom v Bratislave žalobcu preukazujúci pohyb na jeho účte za
jednotlivé dlžné obdobia.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 8. 12. 2014 navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť z
viacerých dôvodov:

1. Uviedol, že v danom prípade nie sú naplnené dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa §
40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“). K samotnej pohľadávke
vymáhanej voči žalovanému uviedol, že žalovaný podpisom zmluvy o úvere zo dňa 13. 4. 2006 (ďalej
len „Zmluva“) vyslovil súhlas so znením rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou Všeobecných
obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť Zmluvy a v súlade s
ustanovení § 273 Obchodného zákonníka dopĺňali jej obsah. V záverečných ustanoveniach zmluvy sa
nachádza vyjadrenie k platnej „inkorporačnej doložky“, v ktorej je uvedený text: „V ostatnom určujú

obsah zmluvy obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty (Podmienky)
a sadzobník poplatkov spoločnosti GE Money, a. s. (Sadzobník), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy.“ Bez ohľadu na to, či bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v samotnom texte Zmluvy, alebo
vo VOP, bol súhlas s jej znením vyjadrený písomne, a to podpisom dokumentu, ktorým bolo písomné
vyhotovenie predmetnej zmluvy. Žalovaný má zato, že predmetná Zmluva obsahuje platnú inkorporačnú
doložku, a preto s poukazom na § 4 ods. 2, 2. veta ZRK má zato, že rozhodcovská doložka bola
uzatvorená platne, nakoľko boli splnené všetky zákonom požadované podmienky na jej uzavretie a
žalobca neuviedol jediný relevantný dôkaz, ktorý by mal jej platnosť spochybniť.

Vzhľadom na to, že žalobca v zmysle § 21 ZRK v zákonom stanovenej lehote nepodal
námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, námietka neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v
prebiehajúcom konaní je bezpredmetná.

Ďalej žalovaný poukázal na to, že z odôvodnenia rozhodcovského súdu vyplýva, že súd vyzval žalobcu
listom na podanie žalobnej odpovede. Tento však v súdom stanovenej lehote sa nevyjadril a vyššie
uvedené skutočnosti v rozhodcovskom konaní nenamietal. Takáto nečinnosť žalobcu nemôže byť
dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Skutočnosti, ktoré boli uvedené v podanom návrhu,
mohol žalobca rovnako uviesť vo vyjadrení k návrhu na začatie rozhodcovského konania.

Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobca mal pri podpise zmluvy právo odmietnuť rozhodcovskú
doložku, ktorá bola súčasťou VOP, čo však neurobil, a preto túto nemožno považovať za neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

2. Pokiaľ by súd posudzoval neplatnosť rozhodcovskej doložky z titulu jej neprijateľnosti ako zmluvnej
podmienky v spotrebiteľských zmluvách podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, žalovaný má zato, že
aplikácia novšieho predpisu na povinnosti zmluvných strán je v rozpore so základnými princípmi časovej
pôsobnosti právnych noriem. Vyvodzovať z neskoršej právnej normy obsah a rozsah práv a povinností
adresátov práva v čase pred nadobudnutím účinnosti tejto právnej normy neodporuje len základom
deduktívnej logiky a sťažňovým princípom právneho štátu, ale aj ustálenej judikatúre ústavného súdu.
Žalovaný uviedol, že nakoľko úverová zmluva bola uzavretá dňa 13. 4. 2006, takže na účastníkov tejto
zmluvy sa nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky
vzniknuté pred 1. 1. 2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1. 1. 2008
(§ 879 Občianskeho zákonníka). Teda ak pred 1. 1. 2008 bola uzavretá úverová zmluva, kde bol dlžník
spotrebiteľ, nie je možné práva a povinnosti z tejto zmluvy posudzovať podľa § 52 a § 54 Občianskeho
zákonníka, ale tieto vzťahy sa spravujú podľa § 261 ods. 1 písm. b/ Obchodného zákonníka. V závere
žalovaný teda uviedol, že právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi, môže byť posudzované
len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy. K uvedenému žalovaný poukázal na
rozhodnutie Ústavného súdu IV. ÚS 77/02, II. ÚS 63/06 a na časť citácie smernice Rady 93/13/EHS z
15. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

3. K tvrdeniu žalobcu, že nie je pravdivé tvrdenie uvádzané v odôvodnení rozhodcovského rozsudku,
že tento ho vyzval dňa 21. 12. 2009 na podanie žalobnej odpovede, túto si žalobca v odbernej
lehote neprevzal, a preto na daný stav súd aplikoval fikciu doručenia v zmysle ustanovenia § 9
ods. 8 Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu, žalovaný navrhol, aby súd vykonal dokazovanie
vyžiadaním predmetného rozhodcovského rozsudku.

4. K ďalšiemu tvrdeniu žalobcu, že dlh uplatňovaný žalovaným v rozhodcovskom konaní bol z jeho
strany uhradený ešte pred podaním žaloby na rozhodcovskom súde, žalovaný uviedol, že žalobca
mal možnosť sa k tomuto návrhu vyjadriť, predložiť doklady o úhradách, avšak počas rozhodcovského
konania bol nečinný. Výška dlhu bola predmetom skúmania vo fáze rozhodcovského konania a
vzhľadom na to, že toto tvrdenie nenapĺňa podstatu žiadneho zo zákonom taxatívne vymenovaných
dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1), je tvrdenie úhrady dlhu v tomto konaní

bezpredmetné a skutočnosti, ktoré uviedol žalobca v žalobe, mohol uviesť vo vyjadrení k návrhu na
začatie rozhodcovského konania.

Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú
a uplatňoval si náhradu vzniknutých trov konania.

Prevedeným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania, právnych zástupcov a za použitia vyššie
popísaných dôkazných listín predložených žalobcom a vyžiadaného dôkazného spisu - kópie spisu
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a. s. sp. zn.
G1109101, kópie predmetného rozhodcovského rozsudku, súd zistil tento skutkový stav:

Z vyššie popísaného dôkazného spisu predmetného rozhodcovského súdu súd zistil a vzal za
preukázané, že právny predchodca žalovaného GE Money, a. s. so sídlom v Bratislave sa ako pôvodný
žalobca návrhom doručeným dňa 2. 11. 2009 domáhal voči S. X. na rozhodcovskom súde zaplatenia
sumy 1.127,46 eur s príslušenstvom titulom nezaplatených splátok, ktorá povinnosť mu vyplývala zo
Zmluvy o úvere uzavretej dňa 13. 4. 2006 podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Dňa 3. 4. 2014 rozhodcovský súd pripustil uznesením zmenu účastníka - navrhovateľa v
rozhodcovskom konaní v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok, takže do konania vstúpil účastník
EOS KSI Slovensko, s. r. o., v tomto konaní označený ako žalovaný. Súčasťou predmetného návrhu
bola Zmluva o úvere pod č. 1019781024 zo dňa 13. 4. 2006 a obchodné podmienky úverových
produktov (verzia 2/2006), Sadzobník poplatkov k produktom GE Money, a. s. a k súvisiacim doplnkovým
službám. Podľa kópie rozhodcovského spisu bola výzva na podanie žalobnej odpovede zo dňa 21. 12.
2009 účastníkovi S. X. doručovaná na známu adresu žalovaného. Tento predmetnú výzvu neprevzal
(návratka z poštového úradu Arbitrážnemu súdu doručená 20. 1. 2010). Rozhodcovský rozsudok zo dňa
4. 4. 2014 bol žalovanému doručený dňa 3. 5. 2014. Týmto dňom nadobudol právoplatnosť a následne
vykonateľnosť dňom 7. 5. 2014.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje

a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych
a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike,

b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov rozhodcovská zmluva môže
mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov zmluvné strany sa
v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho
dodatočného ustanovenia.

Ak sa zmluvné strany nedohodli ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného
ustanovenia,

a) pri rozhodcovskom konaní s tromi rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného rozhodcu
a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu; ak zmluvná
strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení
rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na
žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd,

b) pri rozhodcovskom konaní s viac ako tromi rozhodcami sa postupuje primerane podľa písmena a),

c) pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví
vybraná osoba alebo súd.

Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov zmluvné strany sa môžu
dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade
platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v
čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej
zmluve nedohodli inak.

Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov rozhodcovský súd musí
rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom
dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov.
Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie,
ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s
ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, 13a) najmä
ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. 13b) Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie
vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy
alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno
oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná
praktika, 13c) nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

Podľa § 40 ods. 1, písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov účastník
rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť
rozhodcovskej zmluvy,

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov ak podá účastník
rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva
právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak
účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota
začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z. z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak pri
rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v
rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Z predmetného dôkazného spisu súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 3.
5. 2014 a návrh v tomto konaní bol podaný na súde dňa 2. 6. 2014, takže nárok žalobcu bol uplatnený
v zákonnej lehote.

Z dokazovania je nesporné, že právny predchodca žalovaného uzavrel so žalobcom dňa 13. 4.
2006 v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvu o úvere, ktorú žalobca v uvedený deň
aj podpísal, čo v tomto konaní vo svojej účastníckej výpovedi potvrdil. Súčasťou úverovej zmluvy
sú Obchodné podmienky úverového produktu. Podľa bodu 5.38 týchto obchodných podmienok sa
zmluvné strany dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe zmluvy,
alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy, predložia na rozhodnutie
Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.
s., zapísaná v obchodnom registri OS Bratislava I, podľa jeho základných vnútorných predpisov, pričom
zmluvné strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu a toto rozhodnutie bude pre nich záväzné a zároveň
prehlásili, že toto ustanovenie chápu ako rozhodcovskú doložku.

Rozhodcovská zmluva môže byť uzavretá ako samostatná zmluva (samostatný zmluvný dokument),
alebo ako rozhodcovská doložka k zmluve. V danom prípade rozhodcovská zmluva bola medzi
účastníkmi konania dojednaná ako rozhodcovská doložka v rámci Obchodných podmienok úverových
produktov (verzia 2/2006).

Súd skúmal, či rozhodcovská doložka napriek podpisu oboch zmluvných strán bola medzi stranami
dojednaná jednotlivo, teda či bola dojednaná individuálne.

Žalobca bol na pojednávaní osobne prítomný a v účastníckej výpovedi uviedol (zápisnica z pojednávania
zo dňa 24. 11. 2014 č. l. 45), že pri podpisovaní zmluvy o úvere zástupkyňa úverovej spoločnosti
ho nepoučila o možnosti, že predmetnú rozhodcovskú doložku nemusí podpísať a že by v takomto
prípade základná úverová zmluva ostala v platnosti. Nebol poučený s textom úverovej zmluvy, ktorý
bol popísaný drobným písmom, nepovažoval za potrebné oboznamovať sa s drobnými písmenami
úverovej zmluvy a ani si tento text neprečítal. Z výpovede žalobcu teda súd dedukoval, že tento upriamil
pozornosť predovšetkým na podstatné náležitosti úverovej zmluvy, a to predovšetkým na výšku úveru
a dátum, kedy mu úver môže byť poskytnutý. Na otázku súdu, či zástupkyňa úverovej spoločnosti ho
oboznámila so skutočnosťou, že ak poruší zmluvné podmienky, teda ak nebude splácať včas jednotlivé
dlžné splátky, či si bude následne prednostne vymáhať vzniknutý dlh prostredníctvom rozhodcovského
súdu a nie všeobecného súdu SR, teda či bol oboznámený s rozhodcovskou doložkou, žalobca na
takúto otázku odpovedal, že s takouto skutočnosťou oboznámený nebol a nebol nikým poučený. Až po
obdržaní rozhodcovského rozsudku bol prekvapený, že má žalovanému ešte niečo uhrádzať, nakoľko
zaplatil jeho právnemu predchodcovi aj zvyšné tri dlžné splátky, a teda považoval predmetnú vec za
vysporiadanú.

Súd pri hodnotení právneho úkonu - rozhodcovskej doložky, sa stotožňuje s tvrdením právneho
zástupcu žalobcu, že táto nebola individuálne dojednaná a spôsobila tak nevyváženosť v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Rozhodcovská doložka tak, ako bola zakomponovaná v obchodných podmienkach, splynula s ostatnými
obchodnými podmienkami, jej obsah spotrebiteľ, teda žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť,
ani sa s ním dôsledne oboznámiť. Rozhodcovská doložka bola zakomponovaná do pokračovania
predtlačeného formulára v neprehľadnom texte písanom drobným písmom a bola podpísaná v rovnaký
deň, ako úverová zmluva, z čoho jasne vyplýva, že nebola individuálne dojednaná. Žalovaný v konaní
nepreukázal ani skutočnosť, žeby žalobca mohol jej uzavretie vylúčiť, alebo zmeniť obsah zmluvného
dojednania, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovaného (§ 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka).

Svojím obsahom a formou predmetná rozhodcovská doložka z dôvodov vyššie uvedených spôsobila
nevyváženosť práv a povinností zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Neplatná
rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodnutie, a
preto je dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002
Z. z..

Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcej sa tvrdenia, že nové ustanovenie Občianskeho zákonníka
§ 53 ods. 4 písm. r/ sa retroaktívne nevzťahuje na právne úkony, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto
zákona, súd má zato, že takéto konštatovanie je v priamom rozpore s výkladom tohto zákonného
ustanovenia. Úverová zmluva uzavretá dňa 13. 4. 2006 je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, keďže
napĺňa všetky znaky v zmysle § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia
zmluvy. Z dokazovania nie pochýb, že právny predchodca žalovanej vystupoval pri poskytovaní úveru
žalobcovi v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ, a žalobca vystupoval ako fyzická osoba,
ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Súčasne išlo o štandardnú formulárovú zmluvu,
keďže daný zmluvný vzťah sa riadil aj obsahom zmluvných dojednaní obsiahnutých vo VOP, ktoré sa stali
súčasťou zmluvy a ktoré spĺňajú všetky znaky zmluvy formulárovej. Preto sa súd stotožňuje s tvrdením
žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu a pri skúmaní rozhodcovskej doložky túto skúmal z pohľadu
ochrany spotrebiteľa.

V súvislosti s právnym hodnotením tohto právneho úkonu súd poukazuje na doterajšiu už rozsiahlu
právnu judikatúru, ktorou súdy judikovali nezákonnosť takýchto rozhodcovských doložiek, ako je napr.:
rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 55/2011-19 z 24. 2. 2011, rozhodnutie Ústavného súdu
SR z 3. 3. 2011 č. k. IV. ÚS 60/2011-13. Súd z dokazovania ďalej zistil, že žalovaný si osobitne
nevyjednal rozhodcu, rozhodcovská doložka bola už vopred formulovaná v štandardnej zmluve, miesto
rozhodcovského konania si jednostranne stanovil dodávateľ a pre žalobcu je vzhľadom na vzdialenosť
jeho bydliska neprijateľné. Rozhodcovská doložka je ďalej neprijateľná aj z toho dôvodu, že ak
rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa už žalobca musí nezvratne podrobiť a riešiť spor pred

rozhodcom, ktorý je pre žalobcu nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti
rozhodcovského procesu. Taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre
priemerný subjekt práva a ako z dokazovania v tomto konaní vyplynulo, žalobca sa s nimi neoboznámil
tak, ako je uvedené v § 53 ods. 4 písm. a/ Občianskeho zákonníka. K tomuto záveru súd dospel po
zistení a preukázaní (ako vyplýva z kópie dôkazného rozhodcovského rozsudku), že žalobca skutočne
neprevzal žalobu o začatí rozhodcovského konania, a preto nemal možnosť sa v rozhodcovskom konaní
brániť, čím bola porušená základná zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania tak, ako je
vyjadrená v § 17 Zákona o rozhodcovskom konaní.

Súd predmetnú rozhodcovskú doložku považuje vo svojich dôsledkoch za hrubo nemorálnu a nakoľko
spôsobuje, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie
je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou (rozhodnutie Ústavného súdu ČR IV. ÚS 174/02),
nakoľko viacmenej je založená na takých aspektoch ako je zisk a podnikanie rozhodcu.

Žalobca namietal neplatnosť doložky aj s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č.
244/2002 Z. z..

K tomu súd dodáva, že v súlade s dôvodovou správou k zákonu č. 71/2009 Z. z. (t. j. poslednou novelou
zákona č. 244/2002 Z. z. ) s odkazom na judikatúru Európskeho súdneho dvora mal rozhodca pri svojej
rozhodovacej činnosti zohľadniť i konkrétnu judikatúru, najmä:

- Océano Grupo Editorial SA - C-240/98 - oprávnenie (povinnosť) vnútroštátneho súdu zhodnotiť z
úradnej povinnosti nekalosť podmienky v spotrebiteľskej zmluve za účelom dosiahnutia všeobecného
efektu súdneho rozhodnutia;

- A. Q. Q. D. - C 168/05 - povinnosť vnútroštátneho súdu skúmať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy
v konaní o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, hoci spotrebiteľ nekalosť rozhodcovskej zmluvy v
rozhodcovskom konaní nenamietal;

- Cofidis - C 473/00 - povinnosť súdu neaplikovať vnútroštátne procesné pravidlo týkajúce sa možnosti
namietať neprimeranosť zmluvnej podmienky; možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky
predstavuje prostriedok vhodný zároveň na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný
nekalou podmienkou a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto
preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok
v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

I ustanovenie § 33 zákona o rozhodcovskom konaní obsahuje úpravu, podľa ktorej nemožno
rozhodcovským rozsudkom prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým
mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Z tohto pohľadu sa mal rozhodca vo svojom rozhodnutí
zaoberať samotný predmetom rozhodcovského konania v celom aspekte, teda mal sa zaoberať aj
otázkou neprijateľnosti zmluvných podmienok samotnej požadovanej dlžnej istiny (zmluvná pokuta a iné
neprijateľné zmluvné podmienky).

V zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 71/2009 Z. z. ak voči spotrebiteľovi boli použité nekalé
praktiky, alebo ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nie je možné vôbec uvažovať, aby
rozhodca vyberal nejakú časť zmluvy a priznával nejaké čiastočné plnenie. Zároveň ide aj o prevenčné
ustanovenie, aby sa dodávatelia zdržiavali používania nekalých praktík alebo neprijateľných zmluvných
podmienok. Nejaké zužovanie dopadu neprijateľnej zmluvnej podmienky a nekalej praktiky by sa míňalo
cieľom, ktorý sleduje návrh zákona. Nijako pritom nie sú dotknuté nároky dodávateľov uplatniť svoj nárok
pred sudcom a novela Občianskeho súdneho poriadku poskytuje veľmi efektívne nové mechanizmy
poskytnutia spravodlivosti, vrátane prvkov ochrany spotrebiteľa. Ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy,
bez ďalšieho pôjde o dôvod na podanie žaloby na okresnom súde, ak pri rozhodovaní boli porušené
ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa. Už len z dôvodu, že neprijateľné zmluvné podmienky
uvedené v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka sú len demonštratívne vypočítané, nie je
možné vypočítať všetky ustanovenia, porušenie ktorých bude dôvodom na podanie žaloby na zrušenia
rozhodcovského rozsudku.

Súd teda v závere konštatoval i existenciu dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle §
40 ods. 1 písm. j/ vyššie citovaného zákona.

Na základe vyššie popísaného skutkového stavu a následného právneho posúdenia veci súd návrhu
žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku v celom rozsahu vyhovel, za použitia vyššie citovaných
zákonných ustanovení, predovšetkým § 53 ods. 4 písm. r/ posledného novelizovaného znenia
Občianskeho zákonníka a § 40 ods. 1 písm. c/, g/, j/.

Žalobca požadoval rozhodnúť i o odložení vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku.

Lustráciou súd síce nezistil prebiehajúce exekučné konanie medzi účastníkmi konania a ani z výsluchu
žalobcu, či zástupcu žalovaného súd túto skutočnosť preukázanú nemal. Nakoľko rozhodcovský
rozsudok nadobudol právoplatnosť a zároveň aj vykonateľnosť, je zrejmé, že vznikol takto exekučný
titul na vymáhanie sumy vo výške 1.127,46 eur s príslušenstvom voči žalobcovi a nakoľko tento sa
v tomto konaní domáha vyhlásenia neplatnosti predmetného rozhodcovského rozsudku, s poukazom
na ustanovenie § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. súd rozhodol i o odklade vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý mal
v konaní úspech, náhradu trov právneho zastúpenia na účet JUDr. Mareka Taubera podľa vyhlášky č.
655/2004 Z. z.. Trovy pozostávajú z 4 úkonov po 61,87 eur (prevzatie, príprava zastúpenia, spísanie a
podanie žaloby, 2x účasť na pojednávaní dňa 24. 11. 2014 a 10. 12. 2014), 4x 8,04 eur - režijný paušál,
teda spolu vo výške 279,64 eur.

Nakoľko žalobca bol v tomto konaní podľa § 4 ods. 2 písm. za/ Zákona o súdnych poplatkoch ako
spotrebiteľ oslobodený a v konaní bol úspešný, súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny
poplatok z návrhu podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, a to podľa položky 3 písm. c/ Zákona
o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.