Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/69/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010129
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5814010129.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obž. K. X.,

pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný K. X., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom L. č. XXX, okr. Námestovo, rozvedený, na
slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

vobciL.,okr.X.avšadetam,kdesazdržiaval,vobdobíodXX.XX.XXXXdosúčasnejdoby,akootecmal.
K., nar. XX.XX.XXXX a mal. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorí boli zverení do výchovy a starostlivosti matky V.
H.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomL.č.XX,okr.Námestovo,úmyselnesiriadneneplnilsvojuvyživovaciu
povinnosť na maloleté deti tak, ako mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp. zn. XP/
XX/XXXXzodňaXX.XX.XXXX,právoplatnýmdňaXX.XX.XXXXatonavýživumal.K.,nar.XX.XX.XXXX
sumou 150,- Eur a mal. C., nar. XX.XX.XXXX sumou 100,- Eur, vždy do XX. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky maloletých detí V. H., v rámci predbežnej otázky bola výška výživného na maloleté deti pre

účely trestného konania za obdobie od X.X.XXXX do XX.X. 2013, počas ktorého bol práceneschopný
a poberal nemocenské dávky stanovená na mal. K., nar. XX.XX.XXXX mesačne na sumu 27,13 Eur a
mal. C., nar. XX.XX.XXXX mesačne na sumu 27,13 Eur, pričom v rozhodnom období do septembra
2013 a následne od mája 2014 mal príjem zo zamestnania, v období od 06.09.2013 do XX.XX.XXXX
bol evidovaný na úrade práce, predchádzajúci pracovný pomer však skončil dohodou, čím mu takto
vznikol dlh na výživnom voči oprávnenej V. H., nar. XX.XX.XXXX vo výške 4.112,78 Eur, po odpočítaní
výživného, ktoré uhradil v mesiaci marec 2014 vo výške 50,- Eur,

a takto konal aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. XT/XX/XX zo dňa
XX.XX.XXXX bol právoplatne uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5. mesiacov, ktorého výkon mu bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov a súčasne mu bola uložená povinnosť
spočívajúca v povinnosti riadne platiť v skúšobnej dobe bežné výživné na maloleté deti,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, hoci
bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ePodľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť)

mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal tunajšiemu súdu dňa X.X.XXXX obžalobu na

obv. K. X. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného
zákona. Predmetnú obžalobu okresný súd prejednal na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX. XXXX a dňa
X.XX.XXXX.

Obžalovaný neurobil žiadne z vyhlásení o vine podľa § 257 ods. 1 Tr. por. K obžalobe vypovedal, že má

súdom určenú vyživovaciu povinnosť voči synom K. a C. v celkovej výške XXX,- € mesačne. Je pravdou,
že výživné na synov neplatil od máj 2013, s výnimkou mesiac marec 2014, kedy uhradil výživné vo výške
50,- €. Výživne neplatil preto, lebo nemal peniaze. V novembri v roku 2012 utrpel vo O. pracovný úraz,
pracoval tam 4 roky, spadlo na neho masívne bremeno, ale keďže lekár tam bol drahý, tak sa vrátil na R.,
kde aj vyhľadal lekárske ošetrenie. Na R. mu naplánovali operáciu ľavej ruky na február 2013, ale potom

ju preložili a operovali ho až v máji 2013. Pri pracovnom úraze si narazil krčné stavce, tŕpla mu ruka. Od
úrazu až do operácie nikde nepracoval, v januári 2013 sa zaevidoval na úrade práce, kde bol evidovaný
asi 6 mesiacov. Počas evidencie poberal dávky v hmotnej núdzi vo výške 180,- €. Po operácii ruky bol
od mája XXXX asi 11. mesiacov bol práceneschopný, poberal nemocenské dávky mesačne 150,- € až
160,- €. Iný príjem nemal. Počas práceneschopnosti mal ruku v obväzoch, mal obmedzenú hybnosť

ruky až kým sa mu zahojila, čo trvalo asi 3-4 mesiace po operácii. Potom mal absolvovať rehabilitáciu,
ktorú odmietol a práceneschopnosť ukončil v novembri 2013. Potom bol na podpore a v máji 2014 začal
pracovať v ČR na G L.-J. , kde bol zamestnaný asi 1 mesiac a 2 dni, potom dostal výpoveď. Zarobil
450,-€. Výpoveď mu bola daná preto, lebo na stavbe zachránil človeka. Potom ako dostal výpoveď na
D1, tak sa zamestnal od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX ako stavebný robotník v stavebnej firme J.. Síce

tu pracoval, ale peniaze mu vyplatené neboli, výplatu nedostal, bola mu vyplatená iba záloha 2.000 Kč.
Ďalej sa zamestnal v ČR ako stavebný robotník od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Žije s priateľkou v
jej rodinnom dome v L.. Pokiaľ ide o náklady, finančne prispieval priateľke na stravu, elektrinu, vodu aj
100,-€ mesačne. Vlastní vozidlo zn. Z. od roku 2013. Toto vozidlo si kúpil niekedy v r. 2013 od brata
za 400,-€, je síce pojazdné, ale je rozbité. Fajčenie obmedzil na 5-7 cigariet na deň, mobilný telefón

si dobíja za sumu 3 €. S deťmi sa nestretáva. Momentálne má ísť ešte na operáciu ruky a kolena, po
zdravotnej stránke sa necíti v poriadku, má obmedzenú citlivosť v pravej ruke.

Svedkyňa V. H. vypovedala, že obžalovaný je jej bývalý manžel, rozsudkom súdu bol zaviazaný platiť
výživné na synov mesačne celkom vo výške 250,- €. Obžalovaný od mája 2013 výživné na synov neplatí,

zaceléobdobiezaplatilvýživnélenjedenkrát,atovmarci2014vovýške50,-€.Odetijepostarané,stará
sa o nich spolu s terajším manželom. Momentálne je na materskej dovolenke a poberá iba rodičovský
príspevok.OdXX.XX.XXXXjejejvyplácanénáhradnévýživnévovýškemesačne208,50,-€.Obžalovaný
sa správa tak, ako keby ich spoločné deti ani neexistovali, nespomenie si na nich ani len na Vianoce.
Obžalovaného upozorňovala aj SMS správami, že jej dlhuje na výživnom, on odpovedal, že aby mu

nevolala ani nepísala. Má vedomosť o tom, že obžalovaný spolu s priateľkou požívajú alkoholické
nápoje.

Súd oboznámil rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp. zn. XP/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
právoplatnýdňaXX.XX.XXXX,nazákladektoréhobolobžalovanýpovinnýplatiťnavýživumal.K.sumou

150,- Eur a mal. C. sumou 100,- Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí
V. H.. Ďalej bol oboznámený rozsudok Okresného súdu X. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol obžalovaný
právoplatne uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, za
čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5. mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov a súčasne mu bola uložená povinnosť spočívajúca v

povinnosti riadne platiť v skúšobnej dobe bežné výživné na maloleté deti. Správu Sociálnej poisťovne,pobočka G. F., správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, pracovný posudok, dohodu o
skončenípracovnéhopomeru,potvrdeniezamestnávateľanaúčelynárokunadávkuvnezamestnanosti,
správy z exekúcie, správy mobilných operátorov, rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Námestovo, doklad o zaplatení výživného a správy k osobe obžalovaného.

Pod neplnením vyživovacej povinnosti treba rozumieť aj stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko,
čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Súd tak nemal pochybnosti o naplnení obligatórnych znakov
skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c/ Tr. zákona,

podľa ktorého prečinu sa dopustí, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil čo i len
z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch za taký čin odsúdený. Obžalovaný sa dopúšťal súdeného prečinu úmyselnou formou (§ 15
písm. a/Tr. zákona).

Páchateľom trestného činu podľa § 207 Tr. zákona môže byť len osoba, ktorá má povinnosť vyživovať

alebo zaopatrovať iného. Obžalovaný, ako rodič mal v rozhodnom období podľa Zákona č. 36/2005
Z.z. o rodine v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine) zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorá nie je
viazaná na to, či o povinnosti platiť výživné a o jeho výške rozhodol súd v občianskom súdnom konaní.
V trestnom konaní sa súdom posudzuje otázka zavinenia na žalovanom prečine, pričom súd nie je
viazaný rozhodnutím súdu v občianskom súdnom konaní a takéto rozhodnutie, ak bolo vydané, ako

tomu bolo aj v tejto trestnej veci, sa posudzuje ako listinný dôkaz. Zo zákona o rodine vyplýva, že každé
dieťa má zákonný nárok na výživné a každému rodičovi je zákonom o rodine uložená povinnosť výživné
plniť, pričom ich vyživovacia povinnosť má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Zákon o rodine
v ust. § 75 ods. 2 stanovuje, že pri určovaní výšky výživného sa vychádza z odôvodnených potrieb
oprávneného a schopnosti a možnosti povinného. Schopnosti a možnosti povinného neurčuje len rozsah

príjmu povinného, ale aj reálne možnosti tejto osoby uplatniť sa v pracovnom procese.

Z listinných dôkazov vyplynulo, že obžalovaný v rozhodnom období t.j. od X.X.XXXX do septembra 2013
a následne od mája 2014 mal príjem zo zamestnania, v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bol
evidovaný na úrade práce, predchádzajúci pracovný pomer však skončil dohodou. Obžalovaný bol

vedený v evidencii nezamestnaných od 6. 9. XXXX do X.X.XXXX. Zamestnaný bol od XX. 9. XXXX do
XX. 8. XXXX v spol. R. centrum, s.r.o., z toho od 1. 5. XXXX do XX. 7. XXXX bol práceneschopný a boli
mu vyplácané nemocenské dávky v máji XXXX vo výške 185,80 Eur, v júni XXXX vo výške 179,80 Eur a
v júli XXXX vo výške 185,80 Eur. Za obdobie, počas ktorého bol obžalovaný práceneschopný a poberal
len nemocenské dávky, vzhľadom na jeho nepriaznivý zdravotný stav, počas ktorého nebolo možné od

obžalovaného spravodlivo žiadať, aby sa zamestnal a zabezpečil si tak príjem, súd v rámci predbežnej
otázky stanovil obžalovanému výšku výživného na maloleté deti na sumu 27,13 Eur mesačne na
jedno maloleté dieťa ( zohľadňujúc ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo

na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona).

Obžalovaný sa bránil, že výživné neplatil, pretože bol vo finančnej núdzi, utrpel pracovný úraz, mal
operovanú ľavú ruku, bol práceneschopný, bol evidovaný na úrade práce a tiež poberal dávky v hmotnej
núdzi a keď si našiel zamestnanie nedostal vyplatené peniaze.

Pri hodnotení možnosti a schopností na strane povinného rodiča ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine je
určujúcim kritériom nielen to, čo povinný zarobí, ale aj to čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom
aj na svoj vek, zdravotný stav, odbornosť, zručnosti, pracovné skúsenosti. Povinnosťou súdu bolo aj
skúmať,čojedôvodomstavu,žeobžalovanýakopovinnýrodičnemal príjemačipovinnýnatomtostave
nesie vlastné zavinenie. V tomto smere súdu veľa ozrejmili správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Námestovo (na čl. 24-25,85) správa zamestnávateľa R. centrum s.r.o. (na čl. 26-27), správa sociálnej
poisťovne na čl. 86-87) . V tejto súvislosti súd poukazuje na zistenie, že obžalovaný riadne neplatil
výživné ani v období počas ktorého bol zamestnaný a mal príjem, pokiaľ bol evidovaný na úrade práce
od 6. X.XXXX do 5. 5. XXXX bola tomu tak preto, že predchádzajúci pracovný pomer so spol. R. centrum,
s.r.o. rozviazal dohodou na vlastnú žiadosť, čím sa sám pripravil o stále zamestnanie. Jeho obrana,

že nemal finančné prostriedky vyznela nevierohodne aj vzhľadom k jeho výpovedi, že svojej priateľke
s ktorou žil v spoločnej domácnosti prispieval mesačne sumou 100,- Eur, v r. 2013 si kúpil od brata
osobné motorové vozidlo za sumu 400,- Eur. Je tak zrejmé, že obžalovaný počas rozhodného obdobiasa nesprával zodpovedne, pred platením výživného, ktoré má prednostnú povahu uprednostňoval iné
platby osobného charakteru.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní mal za preukázané, že obžalovaný
si v rozhodnom čase vymedzenom v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku neplnil vyživovaciu
povinnosť voči svojim maloletým synom. Bolo preukázané, že obžalovaný výživné neplatil v období od
XX.XX.XXXX do súčasnej doby a vznikol mu tak dlh na výživnom najmenej vo výške vo výške 4.112,78
Eur, po odrátaní výživného, ktoré uhradil v mesiaci marec 2014 vo výške 50,- Eur.

K osobe obžalovaného po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že obžalovaný má v registri
trestov celkom 2 záznamy, z toho na prvé odsúdenie z roku 1996 platia účinky neodsúdenia. Naposledy
bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 4T XX/XX z XX.X.XXXX, obžalovaný bol
právoplatne uznaný vinným z trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona
na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov so skúšobnou dobou do XX. 6. XXXX,

pričom došlo k predĺženiu skúšobnej doby rozhodnutím z XX. 3. XXXX o 6 mesiacov. Obžalovaný sa
tak dopúšťal trestného činu aj počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, pričom sa
dopúšťal rovnakého trestného činu. Z ostaných správ na osobu obžalovaného relevantné skutočnosti
nevyplynuli.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4
Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a

jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods.2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom nezistil žiadne priťažujúce a ani poľahčujúce okolností.

V danom prípade mal súd za to, že na prevýchovu obžalovaného je potrebné vplývať nepodmienečným
trestom odňatia slobody, keďže predchádzajúci uložený trest mu zrejme nezabránil v páchaní ďalšej
trestnej činnosti, dokonca rovnakej povahy a nesplnil si ani výchovný účinok, neviedol ho k tomu, aby
si uvedomil nesprávnosť svojho konania a žil riadnym spôsobom života. Súd obžalovanému napriek

skutočnosti, že už bol za takýto trestný čin odsúdený ukladal trest pri úplne dolnej hranici trestnej
sadzby, trest ukladal v rozpätí od 1 do 5 rokov a uložil mu trest len vo výmere 14 mesiacov. Pri ukladaní
trestu súd prihliadal na osobu obžalovaného, závažnosť súdenej trestnej činnosti, okolnosti spáchania
prečinu, jeho postoj k súdu a k prejednávanej veci v priebehu celého súdneho konania, neospravedlnená
neprítomnosť na hlavnom pojednávaní. Súd je presvedčený, že uložený trest je plne opodstatnený a

dostatočný, aby si obžalovaný uvedomil nesprávnosť svojho konania a viedol ho k tomu, aby si po
výkone trestu našiel stále zamestnanie a riadne si platil výživné na maloleté deti. Keďže obžalovaný pred
spáchaním prečinu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho na výkon trestu zaradil do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia.

Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý, plniaci si všetky funkcie trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.