Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/141/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414010524
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4414010524.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou, v trestnej veci

obžalovaného O. Š.É. pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno
a) Trestného zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn.
1Pv/355/14/4404 z 22.10.2014 na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. Š., nar. XX.XX.XXXX O. I. E., trvale bytom
I. E., t.č. vo výkone väzby v ÚVV I.,

je v i n n ý , ž e

dňa 12.05.2014, v doobedňajších hodinách, v I. E., I. I.Á. U. Č.. XX, na druhom poschodí bytového
domu, vošiel do bytu č. X v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - otca obžalovaného B. Š.,
I. XX.XX.XXXX, ktorý je osobou nepočujúcou a pozbavenou spôsobilosti na právne úkony a matky
obžalovaného Y. Š., I.. XX.XX.XXXX, ktorá je osobou nepočujúcou, a to bez súhlasu vlastníka tohto
bytu, výzve Y. Š. na opustenie bytu nevyhovel a tento opustil až na opakovanú výzvu privolanej hliadky

Obvodného oddelenia PZ Nové Zámky,
pričom sa uvedeného konania dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky
sp.zn.3T/126/2007z30.08.2007právoplatnýmdňa15.09.2007uznanývinnýmzozločinutýraniablízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a bol mu uložený trest
odňatia slobody 3 roky so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia,

t e d a

neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal na chránenej osobe (blízkej osobe, osobe vyššieho
veku a chorej osobe),

č í m s p á c h a l

zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s
poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno e), písmeno f) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa§194odsek3Trestnéhozákonaspoužitím§38odsek2,odsek5Trestnéhozákona(zanezistenia
žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa §

37 písmeno m) Trestného zákona), na trest odňatia slobody 6 (šesť) rokov.Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 22.10.2014 pod sp.zn. 2T/141/14/4404
obžalobu na obvineného O. Š. pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek
3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona na
tom skutkovom základe, že
dňa 12.05.2014, v presne nezistenom čase, v I. E., I. I. Č. XX, neoprávnene vnikol do bytu majiteľa B.
Š., I. XX.XX.XXXX tak, že po tom, ako jeho otec B. Š. otvoril vchodové dvere bytu, bez povolenia vošiel

dovnútra, výzve na opustenie bytu neuposlúchol, v ktorom sa neoprávnene zdržiaval aj naďalej až do
príchodu hliadky Obvodného oddelenia PZ Nové Zámky, ktorá ho opätovne vyzvala na opustenie bytu,
ktorej výzve obvinený O. Š., najprv neuposlúchol, v byte naďalej zotrval až do opätovnej výzvy hliadky
Obvodného oddelenia PZ.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe a súd
následne vykonal dokazovanie jeho výsluchom, prečítaním zápisnice o výsluchu svedkyne Y. Š. z
prípravného konania, znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovanýnahlavnompojednávanívypovedal,ževpredmetnýdeňspalnachodbevčinžovnomdome,

v ktorom vlastnia byt jeho rodičia, a to preto, že nemal kľúče od bytu. Uviedol, že zvonil do bytu rodičov a
čakal, kedy mu jeho matka otvorí, pretože sa chcel dozvedieť, čo sa deje. Na to jeho otec otvoril dvere,
tenhovpustildobytu,atotak,žemuposunkomnaznačil,abyvošieldovnútraanáslednevbytezostal,až
kým neprišli policajti. Tiež uviedol, že sa potreboval osprchovať, jeho matka bola v byte a ako ho zbadala,
povedala mu, aby sa osprchoval a išiel preč a tvrdil i to, že vždy, keď sa prišiel do bytu osprchovať, tak ho

rodičia vyháňali, ako dôvod uviedol to, že s ním matka má zrejme nejaký problém. Obžalovaný poprel, že
by matku v byte niekedy napadol a dôvodil, že z bytu nemohol odísť, pretože matka ho tam zamkla, keď
to išla nahlásiť na políciu a po návrate svojho otca do bytu tento neopustil preto, že nebol osprchovaný
a proste neodišiel. Obžalovaný ďalej tvrdil, že o tom, že mal zrušený trvalý pobyt v predmetnom byte
nevedel, matka mu to nepovedala a tiež nedostal žiadne písomné vyrozumenie. Následne však potvrdil,

že má vedomosť o tom, že byt je vlastníctvom jeho rodičov, tiež uviedol, že ovláda posunkovú reč a jeho
otec je pozbavený spôsobilosti na právne úkony.

Svedkyňa Y. Š. (matka obžalovaného) na hlavnom pojednávaní vzhľadom na uvedený príbuzenský
pomer k obžalovanému využila svoje právo podľa § 130 odsek 1 Trestného poriadku a odmietla

vypovedať a preto súd na návrh prokurátora podľa § 263 odsek 4 Trestného poriadku prečítal jej výpoveď
z prípravného konania.
Svedkyňa vtedy vypovedala, že jej manžel ráno dňa 12.05.2014 odišiel von z bytu sa poprechádzať, ich
syn sa dostal do bytu tak, že dlho zvonil na zvonček (ktorý zvonenie signalizuje svetlom, keďže obaja s
manželom sú nepočujúci), ako jej manžel vychádzal z bytu, obžalovaný vkĺzol do bytu a zavrel dvere.

Svedkyňa uviedla, že obžalovanému ukazovala a aj na neho otvorila ústa a šepotom mu hovorila, nech
odíde z bytu preč, že s nimi nemôže bývať a musí ísť preč, avšak tento jej posunkom povedal, že sa
nevzdá a byt neopustí a toto vyčítala aj z jeho úst. Následne sa pýtala obžalovaného, prečo si nehľadá
prácu, načo ju vytiahol na chodbu a posadil do kresla na chodbe. Obliekla sa preto a išla k lekárovi,
pretože deň predtým ju obžalovaný chytil za lícne kosti a za ruku a potom išla na políciu. Svedkyňa

uviedla i to, že obžalovanému povedala, že mu zrušili trvalý pobyt v byte.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul i znalca MUDr. Vincenta Štefáka, ktorý podal vo veci znalecký
posudok z odvetvia psychiatrie spolu so znalkyňou MUDr. Líviou Katonovou, pričom tento zotrval na
podanom znaleckom posudku, v ktorého záveroch zhodne skonštatovali, že obžalovaný netrpí a ani v

čase činu netrpel žiadnou duševnou chorobou, ktorá by mala vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie
schopnosti, zistili u neho emočne nestabilnú poruchu osobnosti, ktorá však nie je duševnou poruchou.

Z výpisu z listu vlastníctva č. 7415 pre obec Nové Zámky, katastrálne územie Nové Zámky súd zistil,
že byt č. 8 na 2. poschodí bytového domu súpisného č. 4847, vo vchode č. 14 je v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov Y. Š. F. B. Š..Z potvrdenia Mesta Nové Zámky z 07.10.2013 súd zistil, že obžalovaný má hlásený trvalý pobyt v meste
bez udania konkrétnej adresy od 13.09.2013.

Z listinných dôkazov, zadovážených zo spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 11Nc /1335/2002
súd zistil, že rozsudkom č.k. 11Nc/1335/01-22 z 19.07.2002, právoplatným dňa 02.08.2002, bol B.
Š. pozbavený spôsobilosti na právne úkony z dôvodu, že trpí znížením rozumových schopností a
poruchou štruktúry osobnosti, ktoré mu bránia vykonávať akékoľvek právne úkony, pričom i vzhľadom

na hluchonemotu nie je schopný sa ani správne vyjadrovať. Opatrovníkom B. Š. bola ustanovená jeho
manželka Y. Š.R..

MUDr. Peter Štofko pri vyšetrení poškodenej Y. Š. dňa 12.05.2014 o 11.59 hod. zistil drobné hematómy
na brade a pravom zápästí.

Z úradného záznamu hliadky OO PZ Nové Zámky súd zistil, že obžalovaný byt poškodených opustil až
na ich opakovanú výzvu a následne pri predvádzaní kládol aktívny odpor.

Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3T/126/2007 súd zistil, že obžalovaný bol rozsudkom z
30.08.2007, právoplatným dňa 15.09.2007, uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej

osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, pričom poškodenými predmetným trestným
činom obžalovaného boli rovnako jeho rodičia. Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody v trvaní
3 roky so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z
výkonu ktorého bol podmienečne prepustený dňa 05.02.2009 a následne sa v skúšobnej dobe tohto
podmienečného prepustenia osvedčil.

V predchádzajúcej trestnej veci bol rovnako skúmaný duševný stav obžalovaného, a to tiež so záverom,
že tento netrpí žiadnou duševnou chorobou ani poruchou, ktorá by mala vplyv na jeho ovládacie alebo
rozpoznávacie schopnosti s tým, že trpí zmiešanou poruchou osobnosti, čo nie je duševné ochorenie
ale celoživotná povahová premenná, ktorá nie je liečiteľná.
Z posudku z vyšetrenia duševného stavu v uvedenej trestnej veci poškodeného B. Š. súd zistil,

že jeho intelekt je na dolnej hranici normy a jeho osobnosť je hendikepovaná od narodenia
prítomnou hluchonemotou a istými reziduami po opakovaných psychických atakoch pri základnej ťažkej
polymorfnej poruche osobnosti.
PosudkomzvyšetreniaduševnéhostavupoškodenejY.Š.vpredchádzajúcejtrestnejveciobžalovaného
mal súd preukázané, že táto nie je mentálne poškodenou, jej osobnosť je hendikepovaná prítomným

sluchovým deficitom.

Na základe vyššie opísaného dokazovania, hodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v
ich vzájomných súvislostiach, na základe ústnosti a bezprostrednosti hlavného pojednávania, ktoré
konajúcemu súdu umožňujú pozorovať jednotlivé vypovedajúce osoby a ich reakcie na položené otázky,

dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku. Súd o vine obžalovaného nemal žiadne pochybnosti, pričom vychádzal z prečítanej výpovede
poškodenej Y. Š., ktorá jednoznačne uviedla, že obžalovaný vstúpil do ich s manželom spoločného
bytu bez ich súhlasu, vlastne vkĺzol do bytu v čase, keď tento opúšťal jej spôsobilosti na právne
úkony pozbavený a súčasne nepočujúci manžel, pričom obžalovaného sama vyzývala, aby byt opustil a

rovnako mu oznámila aj skutočnosť, že v byte má zrušený trvalý pobyt. Z výpovede poškodenej je zrejmé
i to, že obžalovaný túto výzvu na opustenie bytu odmietol rešpektovať a v tomto zotrval až do príchodu
polície. Obžalovaný, znalý posunkovej reči, sám pritom na hlavnom pojednávaní potvrdil skutočnosť, že
matka ho vyzývala na opustenie bytu, vedel o stanovisku rodičov, že si neželajú, aby do ich bytu chodil,
práve z tohto dôvodu býval na ulici a napriek tomu do bytu vstúpil, na výzvu poškodenej ho neopustil

a neopustil ho ani vtedy, keď sa do neho vrátil poškodený B. Š.. Obžalovaný pritom dôvodil výlučne
vlastnými potrebami, a to tým, že sa jednoducho musel osprchovať. Pokiaľ ide o tvrdenie obžalovaného,
že ho do bytu vpustil jeho otec naznačeným posunkom, túto obranu obžalovaného súd považoval za
nevierohodnú, a to jednak nezodpovedajúcu výpovedi poškodenej Y. Š. a jednak preto, že obžalovaný
mal vedomosť o skutočnosti, že jeho otec je osobou pozbavenou spôsobilosti na právne úkony, pri ich

vykonávaní ho je oprávnená zastupovať výlučne jeho manželka - poškodená Y. Š. a preto tento právne
relevantný súhlas s užívaním bytu alebo vstupu doň ani nemohol a nemôže udeliť. Obžalovaný sa
uvedenéhoprotiprávnehokonaniadopustilnapriektomu,žebolvyššiecitovanýmrozsudkomOkresného
súdu Nové Zámky uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek1 písmeno a) Trestného zákona, pričom poškodeným týmto trestným činom boli rovnako jeho zdravotne
hendikepovaní rodičia.

Obžalovaný uvedeným protiprávnym konaním naplnil všetky formálne znaky skutkovej podstaty zločinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona z hľadiska
objektu, objektívnej stránky, subjektu ako aj subjektívnej stránky, pretože úmyselne (§ 15 písmeno a)
Trestného zákona) zasiahol do objektu, chráneného Trestným zákonom, ktorým je záujem na ochrane
domovej slobody jednotlivcov tým, že neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal na chránenej

osobe (osobe vyššieho veku a súčasne chorej osobe a osobe blízkej) podľa § 139 odsek 1 písmeno
c), písmeno e), písmeno f) Trestného zákona. Súd nemal žiadne pochybnosti ani o priamej príčinnej
súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a jeho úmyselným zavinením na strane
jednej a následkom jeho činu na strane druhej. Materiálna stránka trestného činu bola naplnená tým, že
ide o trestný čin, Trestným zákonom kvalifikovaný ako zločin.

Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaného a odpisu z registra trestov súd zistil, že tento z miesta
trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený, okrem právoplatného odsúdenia pre hore uvedený trestný
čin bol opakovane postihnutý v priestupkovom konaní, a to aj za priestupok v súvislosti s fyzickým
napadnutím svojej matky. Tak, ako vyplýva zo znaleckého posudku z vyšetrenia duševného stavu
obžalovaného v prejednávanej veci, ako aj z posudku, zadováženého vo veci jeho predchádzajúceho

odsúdenia, obžalovaný trpí emočne nestabilnou poruchou osobnosti, ktorá nie je duševnou poruchou
ani chorobou.

Súd pri rozhodovaní o treste postupoval podľa zásad uvedených v § 34 Trestného zákona, zisťoval
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, osobu

obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 Trestného zákona (a to ani obhajobou uvádzanú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písmeno h) Trestného zákona), ale zistil u neho okolnosť priťažujúcu podľa § 37 písmeno m) Trestného
zákona (t.j. už bol za trestný čin odsúdený). Súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona posúdil mieru a
závažnosť zistenej priťažujúcej okolnosti pri absencii okolnosti poľahčujúcej, keďže však sa obžalovaný

v prejednávanej veci opätovne dopustil zločinu, súd podľa § 38 odsek 7 Trestného zákona nepoužil
ust. § 38 odsek 4 Trestného zákona, ale trest obžalovanému ukladal podľa § 38 odsek 5 Trestného
zákona, t.j. pri zvýšení dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu postupom
podľa § 38 odsek 8 Trestného zákona. Po úprave základnej trestnej sadzby pri zločine podľa § 194
odsek 3 Trestného zákona 3 až 8 rokov trestu odňatia slobody podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona tak

súd obžalovanému trest ukladal v sadzbe 5 rokov a 6 mesiacov až 8 rokov trestu odňatia slobody. Vo
vzťahu k námietkam obhajoby o nemožnosti aplikovať pri ukladaní trestu ust. § 38 odsek 5 Trestného
zákona z dôvodu jeho neústavnosti rovnako ako pri tzv. asperačnej zásade, súd na tomto mieste
považuje za potrebné zdôrazniť, že rozpor akéhokoľvek zákonného ustanovenia s Ústavou Slovenskej
republiky je oprávnený vysloviť jedine Ústavný súd Slovenskej republiky. Súd však takéto rozhodnutie

(nález) Ústavného súdu vo vzťahu k ust. § 38 odsek 5 Trestného poriadku nie je známy. Súd preto
obžalovanému uložil trest odňatia slobody s použitím uvedeného ustanovenia, a to vo výmere 6 rokov.
Súd pri určení výmery tohto trestu prihliadol na fakt, že obžalovaný sa opakovane dopúšťa protiprávnych
konaní voči svojim rodičom, ktorí sú nielen osobami vyššieho veku, ale aj osobami s celoživotným
zdravotným postihnutím a ktoré vzhľadom na svoj zdravotný hendikep majú sťažené možnosti brániť

sa proti jeho atakom. Je pritom zrejmé, že u obžalovaného ani vykonaný nepodmienečný trest odňatia
slobody,uloženýmuzapredchádzajúcitrestnýčinspáchanýnajehorodičoch,unehoneviedolknáprave
a z vykonaného dokazovania je zjavný aj jeho vzťah k nim. Uvedený záver súd vyvodil jednak z pohnútky
činu obžalovaného (zjavne a výlučne motivovanú dosiahnutím uspokojenia svojej vlastnej aktuálnej
potreby), ako aj spôsobom označovania rodičov obžalovaným vo výpovedi na hlavnom pojednávaní

(svoju poškodenú matku ako „dotyčná“ a svojho poškodeného otca ako „ten so slúchadlami“). Súd preto
uvedenú výmeru trestu vzhľadom na súčasné pomery obžalovaného, jeho osobnosť a hore uvedené
okolnosti ním spáchaného činu považoval za dostatočnú a potrebnú na dosiahnutie jeho nápravy, ako
aj z hľadiska potreby ochrany spoločnosti. Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, uloženého mu za úmyselný trestný čin, súd

ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).