Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7C/176/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713210933
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Radačovský

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8713210933.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Radačovským v právnej veci

navrhovateľa: 1/ B.Á. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O., P. XXXX/XX, 2/ M. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX O., P.J. XXXX/XX, obaja právne zastúpení: B.. K. K., advokát, so sídlom XXX XX O., Š.
XXX/X, proti odporcovi: K.. T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O., Š. XXXX/XX, o vrátenie daru
s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku vrátiť žalobcom peňažný dar vo
výške 780 eur na účet vedený v E., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, ako aj uhradiť trovy konania spočívajúce
vzaplatenomsúdnompoplatkuvovýške46,50euravtrováchprávnehozastúpeniavovýške403,86eur.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia návrhom zo dňa 3.7.2013, ktorý bol doručený súdu dňa 5.8.2013 domáhali sa voči

žalovanému vydania rozsudku, ktorým by ho súd zaviazal v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku
vrátiť žalobcom peňažný dar vo výške 780 eur, ako aj k úhrade trov konania.

Svoj návrh zdôvodnili tým, že žalobcovia sú manželia a žalovaný bol ich zaťom. V priebehu roku 2009
až 2011 darovali žalobcovia žalovanému vkladmi na jeho osobný účet spolu sumu 780 eur.

Uviedli ďalej, že žalovaný počas manželstva opakovane fyzicky napadol svoju manželku, teda ich dcéru,
čo bolo príčinou rozvodu manželstva. Uvedené incidenty boli nahlásené polícii Českej republiky, kde
žalobca s ich dcérou žil.

Vyzvali žalovaného doporučeným listom zo dňa 25.3.2013 na vrátenie daru, pričom žalovaný na tento list

nijako nereagoval. Poukazujúc na ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka, teda žiadajú o vrátenie
daru.

Neskôr na pojednávaní konanom dňa 3.12.2014 na svojom návrhu zotrvali a tento doplnili o nasledujúce
skutočnosti.

Navrhovateľ B. M. uviedol, že finančné prostriedky spolu vo výške 780 eur poukázal po dohode s
manželkou, navrhovateľkou M. M., ako dar odporcovi takým spôsobom, že boli poukázané priamo na
účet odporcu vedený v E., v pobočke O.. Išlo o viacnásobný vklad spolu v sume 780 eur, a to podľa
požiadavky odporcu.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že skutočne išlo o dar a aj napriek tomu, že odporca sa rozviedol s ich
dcérou nikdy by vrátenie týchto finančných prostriedkov nežiadali, pokiaľ by sa odporca správal voči ich
dcére v súlade s dobrými mravmi. Vrátiť tieto finančné prostriedky žiadajú z toho dôvodu, že odporca
sa predovšetkým voči ich dcére zachoval nepekne a neeticky, čoho dôkazom sú jednotlivé podania napolícii Českej republiky z roku 2012, z ktorých usúdili, že odporca sa voči ich dcére zachoval spôsobom
odporujúcim dobrým mravom.

Navrhovateľka M. M. v podstate potvrdila to, čo uvádzal jej manžel, navrhovateľ v prvom rade. Uviedla,

že skutočne v rokoch 2009-2011 boli poskytnuté v rôznych čiastkach ako dar finančné prostriedky
odporcovi, a to priamo vkladom na účet. Uviedla, že nikdy neuvažovali o vrátení týchto peňazí, a to
aj napriek tomu, že došlo k rozvodu, ale z dôvodu, že odporca sa voči nim a dcére zachoval hrubo a
nemorálne, žiadajú vrátiť tieto finančné prostriedky.

Naviac navrhovateľka v druhom rade uviedla, že boli poskytované aj finančné prostriedky cez Č. na

meno otca odporcu a neskôr sa to v Prahe prevádzalo na iný účet, avšak tento spor sa netýka týchto
finančných prostriedkov, tieto nie sú predmetom tohto konania, nie sú predmetom návrhu a tieto finančné
prostriedky, ktoré boli poukazované cez Č. nežiadajú vrátiť.

Odporcasapojednávanianezúčastnil,súdpretozasplneniapodmienokpodľa§101ods.2OSPvykonal
pojednávanie v jeho neprítomnosti.

Sudca oboznámil, a to čítaním zo zápisnice o výsluchu odporcu vykonaného mimo pojednávania zo dňa

20.12.2013, v ktorom odporca vyjadril sa k podanému návrhu.

Uviedol, že je objektívne tvrdenie navrhovateľov, že v období rokov 2009-2011 zaslali na jeho osobný
účet žalovanú sumu. Uviedol však, že nešlo o jeho účet, že finančné prostriedky sa vkladali do Č. na
účet jeho otca a z tohto účtu on si potom previedol na svoj účet v Č. v Čechách. Dôvod, prečo takto
postupovali spočíval v tom, že bol výhodnejší kurz za situácie, že sa previedli finančné prostriedky zo

slovenského účtu v Č. na jeho účet v Čechách, tiež v Č. a za tieto finančné prostriedky im vtedajšia jeho
manželka, ich dcéra kupovala rôzne veci, pretože to bolo výhodnejšie ako ich nakupovať na Slovensku.
Za takejto situácie to potom nemožno považovať za dar, pretože takto poukázané fin. prostriedky sa im
v podstate vrátili formou nákupu v Čechách. Uviedol tiež, že bol a je riadne zamestnaný. A suma vo
výške 780 eur nie je pre neho takou položkou, aby ju mal problém vrátiť v prípade, žeby si bol vedomý,

že mu tieto peniaze požičali, prípadne darovali.

Uviedol, že zo strany navrhovateľov ide o tvrdenie tendenčné, pretože podľa jeho názoru nemôžu
psychicky zniesť to, že došlo medzi ním a ich dcérou k rozvodu a jednoducho ho nenávidia. Takýmto
spôsobom mu komplikujú život, jemu, jeho rodine a známym.

Poprel tú skutočnosť, aby sa bol vo vzťahu k dcére navrhovateľov správal agresívne, a pokiaľ došlo ku

konfliktnej udalosti v Prahe, tak išlo o konflikt medzi ich rodičmi. Uviedol, že nikdy nikomu neubližoval,
neubližuje a verí, že ani v budúcnosti nikomu ubližovať nebude. Vyslovil názor, že navrhovatelia ako
bývalí svokrovci nie sú až takí zlí, aby boli iniciátormi tejto žaloby, pričom vyslovil názor, že k takémuto
konaniu ich iniciuje jeho bývalá manželka, pretože mu chce strpčovať život.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne K.. O. M., prečítaním

listinných dôkazov, potvrdeniami o vklade v hotovosti na bankový účet odporcu vykonaný v pobočke E.
O. vo výške 100 eur zo dňa 18..2009, vkladu na ten istý účet vedený v E. O. vo výške 300 eur zo dňa
14.4.2009 a toho istého vkladu na ten istý účet zo dňa 20.5.2009 vo výške 130 eur, ďalej ten istý vklad
vo výške 50 eur zo dňa 3.8.2011 a vklad na ten istý účet zo dňa 12.3.2010 vo výške 200 eur, prečítaním
ďalšíchlistinnýchdôkazov,atožiadostiovráteniefin.prostriedkovzodňa25.3.2013,úradnéhozáznamu

českej polície zo dňa 26.augusta 2012, úradného záznamu o podaní vysvetlenia polícii ČR zo dňa
13.7.2012, úradného záznamu zo dňa 7.6.2012, úradného záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa
3.9.2012 a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Nebolo sporné medzi účastníkmi konania to, že v priebehu rokov 2009-2011 navrhovatelia poukázali
vkladom na účet odporcu v pobočke O., E. postupne na viackrát sumu 780 eur

Táto skutočnosť je nesporná jednak z predložených listinných dôkazov, a to dokladov o vkladoch na
účet odporcu. Takýmto spôsobom postupne bola na účet odporcu na území SR poukázaná v pobočke
O. priamo suma 780 eur.

Sporné medzi účastníkmi konania je to, či tieto fin. prostriedky boli darom, resp. či išlo o zaslanie fin.
prostriedkov tak, ako to uvádza vo svojom vyjadrení odporca, teda že boli poukázané na účet jeho otcav Č. a neskôr na jeho účet v Č. v ČR s tým, že tieto fin. prostriedky sa v Čechách vybrali a použili na
nákupy vecí, ktoré boli pre navrhovateľov, ako jeho svokrovcov.

Toto tvrdenie odporcu však preukázané nebolo. Jednak navrhovatelia nepopierali tú skutočnosť, že boli

zasielané finančné prostriedky spôsobom ako to uvádzal vo svojom vyjadrení odporca, že skutočne
finančné prostriedky takýmto spôsobom prevádzané boli, avšak oni ich nepovažujú za dar, nežiadajú
ich vrátiť, ale za dar považujú finančné prostriedky, ktoré boli poukazované na účet odporcu v pobočke
O., E., v sume 780 eur.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci konania, ak je ich vykonane nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Toto
úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia, ako aj dôkaznou povinnosťou a v konečnom dôsledku zaoberania
sa otázkou, či účastník konania uniesol dôkazné bremeno.

Navrhovatelia preukázali listinnými dôkazmi, svojimi výpoveďami a výpoveďou svedkyne K.. O. M., že
skutočne v priebehu rokov 2009-2011 poukázali priamo vkladom na účet odporcu finančné prostriedky

postupne v sume 780 eur. Išlo o poukázanie fin. prostriedkov prostredníctvom E., pobočka O..

Odporca preukazoval tiež svojou výpoveďou, ako aj listinnými dôkazmi, že v kritickom čase boli
poukázané fin. prostriedky prostredníctvom peňažného ústav Č., a to na meno jeho otca a neskôr
na jeho účet. Je však potrebné podotknúť, že takto prevádzané fin. prostriedky nie sú predmetom
tohto dokazovania, nie sú predmetom sporu, a preto toto tvrdenie odporcu je síce akceptovateľné, ale

nemožnohovyhodnotiťtak,žeuniesoldôkaznébremeno,tedažepreukázal,žefin.prostriedkyžalované
neboli poukazované jemu.

Pokiaľ súd dospieva k takému skutkovému záveru, je potrebné zaoberať sa ďalšou právnou
skutočnosťou, a to či boli splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka.

V zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný

správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Pokiaľ ide o členov rodiny, zákon bližšiu úpravu nemá. Je však nepopierateľné, že dcéra, ako dieťa je
členom rodiny.

Vrátenie daru, resp. žiadosť o vrátenie daru je jednostranným právnym úkonom darcu a obdarovaný je
povinný vrátiť darcovi to, čo na základe daru prijal.

Právo domáhať sa vrátenia daru žalobou na súde je osobným právom darcu a súd potom skúma
či skutočne došlo zo strany obdarovaného k takému konaniu, ktoré možno subsumovať k hrubému
porušeniu mravov.

Súd dospel k záveru, že podľa vzťahu darcov a obdarovaného nebolo preukázané, žeby zo strany
obdarovaného k darcom došlo k takémuto konaniu, ktoré by bolo možné subsumovať pod ustanovenie

- hrubé porušenie mravov.

Pokiaľ sa týka konfliktu medzi navrhovateľmi a rodičmi odporcu, tento je právne bezvýznamný vzhľadom
na už vyššie citované. Konflikt medzi žalobcami a odporcom, napríklad spočívajúci v tom, že nemohli
jeden deň spať v dome odporcu nie je takým konfliktom, ktorým by sa dalo konštatovať, žeby došlo k
porušeniu dobrých mravov.

Súd sa potom zaoberal tým, či konanie odporcu vo vzťahu k ich dcére, teda k členovi rodiny nie je také,
že tým hrubo boli porušené dobré mravy.

Z pripojených trestných oznámení, podaných vysvetlení, úradných záznamov je nesporne preukázané,
že odporca vo vzťahu k dcére darcov, ale aj naopak nesprával sa tak, žeby sa to dalo posúdiť ako
bežné porušenie pravidiel slušnosti. Za takejto situácie súd dospieva k záveru, že nie je potom z pozície

navrhovateľov rozhodujúce, kto bol iniciátorom týchto podaní na polícii, kto bol iniciátorom incidentov
medzi odporcom a ich dcérou, kto bol príčinou týchto incidentov, ale z ich pohľadu je rozhodujúce, že
obdarovaný nekonal tak, aby to nebolo v rozpore s dobrými mravmi, a preto súd dospel k záveru, žežaloba je dôvodná a rozhodol tak, že odporca je povinný vrátiť navrhovateľom sumu 780 eur tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a priznal
navrhovateľovi ako účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech, náhradu trov konania. Trovy konania
pozostávajú trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 46, 50 eur a trov právneho zastúpenia
vo výške 403, 86 eur, ktoré súd vyčíslil v súlade ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,
pričom základom pre výpočet bola výška žalovaného plnenia. Odmena za jeden úkon právnej služby
pre jedného žalobcu predstavuje podľa § 10 ods. 1 a po znížení podľa § 13 ods. 2 citovanej vyhlášky
sumu 25,73 eur, pričom súd priznal odmenu za šesť úkonov právnej služby, a to príprava a prevzatie
právneho zastúpenia a písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 3. 7. 2013, účasť na pojednávaniach
25. 11. 2013 a 3. 12. 2014, písomné podanie zo dňa 12. 11. 2014, porada s klientom zo dňa 2. 12. 2014

a k tomu prináležiaci režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky vo výške 47, 55 eur (3 x 7,81
eur a 3 x 8, 04 eur) . Trovy právneho zastúpenia činia pre jedného žalobcu 201,93 eur. Celkovo trovy
právneho zastúpenia oboch žalobcov činia 403, 86 eur, na zaplatenie ktorých zaviazal žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia

rozsudku na tunajšom súde.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3) Občianskehosúdneho poriadkuuviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.