Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. december 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/117/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311207855
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád XXXPastorek

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4311207855.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Leviciach JUDr. Arpádom Pastorekom samosudcom v právnej veci navrhovateľa: R. E.,

W.. X.X.XXXX, M. F. Č., Q. G. XXX/XX, v konaní zast. Mgr. Noémi Poláková, advokátka so sídlom AK
Levice, M. R. Štefánika 3, proti odporcovi: I. Č., Q. XX, K.: XXXXXXXX, v konaní zast. Mgr. Slavomír
Trnkócy, advokát so sídlom AK Bratislava, Gercenova 6/A, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru a o náhradu mzdy: 11.549,81 EUR s nárokom na náhradu trov konania takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu: 10.091,5,- EUR s úrokmi z omeškania vo
výške 9,25 % p. a. a to zo sumy 279,99 EUR od 01.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 513,33 EUR od
01.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 513,33 EUR od 01.09.2011 do zaplatenia, zo sumy 536,66 EUR od

01.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 489,99 EUR od 01.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 489,99 EUR od
01.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 466,66 EUR a úroky z omeškania vo výške 9 % p. a. od 01.01.2012
do zaplatenia, zo sumy 489,99 EUR od 01.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 489,99 EUR od 01.03.2012
do zaplatenia, zo sumy 489,99 EUR od 01.04.2012 do zaplatenia, zo sumy 513,33 EUR od 01.05.2012
do zaplatenia, zo sumy 443,32 EUR od 01.06.2012 do zaplatenia, zo sumy 367,5 EUR od 01.07.2012 do
zaplatenia, zo sumy 367,5 EUR a úroky z omeškania vo výške 8,75 % p. a. od 01.08.2012 do zaplatenia,
zo sumy 367,5 EUR, od 01.09.2012 do zaplatenia, zo sumy 385,- EUR, od 01.10.2012 do zaplatenia,

zo sumy 350,06 EUR, od 01.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 402,5 EUR, od 01.12.2012 do zaplatenia,
zo sumy 367,5 EUR, od 01.01.2013 do zaplatenia, a úroky z omeškania vo výške 5,5 % p. a. zo sumy
315,- EUR, od 01.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 385,- EUR, od 01.03.2013 do zaplatenia, zo sumy
350,06 EUR, od 01.04.2013 do zaplatenia, zo sumy 350,06 EUR, od 01.05.2013 do zaplatenia, zo sumy
367,5 EUR, od 01.06.2013 do zaplatenia a vo zvyšku súd uplatnený nárok z a m i e t a.

Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ vo svojom podaní: „Žaloba o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru“ z
dňa 24.5.2011, ktoré doručil súdu dňa 1.6.2011 sa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru ako aj náhrady trov konania.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa do otvorenia pojednávania písomne vyjadril svojim podaním z dňa
22.12.2011, ktoré doručil súdu dňa 27.12.2011.

Z obsahu spisového materiálu a prednesov účastníkov súd zistil tento skutkový a právny stav.Spln. práv. zást. navrhovateľa na pojednávaní uviedol predniesol návrh zhodne s písomne vyhotoveným
návrhom z č.l. 1-3 súdneho spisu v zmysle ktorého žalobca bol zamestnaný u žalovaného U. I. Č.,
kde zastával funkciu vodiča, koordinátora pracovníkov vykonávajúcich VPP. Dňa 11.5.2011 bolo počas

pracovnej doby zistené zo strany žalovanej, že malo dôjsť k požitiu alkoholických nápojov v súvislosti
so životným jubileom narodenín pani I., pracovníčky miestnej MŠ, ktorá mala doniesť na pracovisko
alkoholické nápoje a vzhľadom k tomu, že pani I. mala nastúpiť na poobednajšiu zmenu od 11.00
hod. tak odišla s tým, že v tom čase štatutárny zástupca starosta obce nebol prítomný, avšak sa v
ten deň ešte vrátil, kedy zistil, že na pracovisku v kuchynke boli fľašky od alkoholu. Starosta obce dal

zabezpečiť vykonanie dychovej skúšky na alkohol, ktorá skúška dopadla s negatívnym výsledkom na
požitie alkoholu, na čo starosta si predvolal zamestnancov, žiadal od nich vyjadrenie, či požili, nepožili
alkohol s tým. Pri tej príležitosti starosta ponúkol možnosť ukončenia pracovného pomeru dohodu, ktorú
dohodu jeho klient neprijal, preto mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru. V súdnom
konaní na tomto súde pod sp. zn. 12C mala vypovedať pani I., prítomná na pracovisku v čase od 10.45
hod. do 11.00 hod. a podľa menovanej navrhovateľ nepožil alkohol, v tom čase mal opravovať svoj

motocykel. Zamestnankyňa obce pani G. mala podpísať čestné prehlásenie o tom, že zamestnanci požili
alkohol s tým, že K.. T. odmietla podpísať z dôvodu, že bolo nepravdivé, následne však podpísala
iné čestné prehlásenie o tom, že bola vykonaná dychová skúška s negatívnym výsledkom a počas jej
prítomnosti na pracovisku ani jeden z kontrolovaných zamestnancov sa k požitiu alkoholických nápojov
nepriznal. Ďalej spln. práv. zást. navrhovateľa poukázal na to, že právny úkon okamžitého skončenia

pracovného pomeru je výnimočným právnym úkonom na základe ktorého dochádza k u skončeniu
pracovného pomeru z doterajšej judikatúry sa pre takéhoto skončenie využijú veľmi prísne formalistické
kritériá uvedené v § 68 ods. 1 písm. b) ZP. V iných súdnych konaniach, ktoré prebiehali na tomto súde
ohľadne okamžitého skončenia prac. pomeru ani jedna z navrhovateliek a to svedkyňa pani I. nevidela
pána navrhovateľa, a ani jedna z navrhovateliek pani F., pani Q. nepovedali, že pán E. tam bol.

Spln. práv. zást. navrhovateľa na pojednávaní po právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení neplatnosti
okamžitého zrušenia pracovného pomeru dané žalobcovi uviedol, že Zákonník práce doznal niekoľko
zmien. Na jednej strane tu bolo už v čase prebiehajúce konania v podobných súdnych konaniach,
ďalších zamestnancov I. Č. známe rozhodnutie Krajského súdu v Nitre ako odvolacieho, napriek tomu
žalovaný neumožnil pracovať navrhovateľovi a považoval za potrebné, aby toto konanie bolo ukončené,

t.j. až po doručení druhostupňového rozhodnutia, t.j. bez mála po dvoch rokoch mohol navrhovateľ
opätovne nastúpiť do práce. Za toto obdobie, týchto dvoch rokov, mal problémy existenčné, musel si
peniaze požičiavať, riadne bol vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, ale s poukazom na
svojveknevedelzískaťprácu,jevyučenýakostrojníkpapierenskejvýroby,malkurzkuriča,vodiča,prácu
nevedel získať, nakoľko v tom období mal okolo 58 rokov. Ďalej spln. práv. zást. uviedol, že nemôže

súhlasiť s tým, že malo dôjsť k ukončeniu práce koordinátora, nakoľko navrhovateľ bol prijatý ako riadny
zamestnanec, robotník na plný úväzok, ktorý mal dohodnutú mzdu 490,- EUR tzv. hrubú mzdu a na
základe uvedených spln. práv. zást. navrhovateľa žiadal o priznanie sumy 11.549,81 EUR, ktorá suma
predstavuje sumu hrubej mzdy, ktorý nárok si uplatňujú za obdobie od 20.05.2011 do 31.12.2013. Spln.
práv. zást. uviedol, že nesúhlasí s krátením tohto nároku tak, že by navrhovateľovi mal vzniknúť nárok

len za 9 mesiacov, kedy poukázal na rozhodnutie NS SR 6Cdo 157/2010 podľa ktorého náhrada mzdy
len za 9 mesiacov je vo výnimočných prípadoch a to v prípadoch ak výkon práva by bol v rozpore
s dobrými mravmi, zároveň poukazujem na tzv. spoločné a prechodné ustanovenia k ZP účinné od
1.1.2013. Vo vzťahu k okolnostiam prípadu poukázal na to, že aj v prípade ďalších pracovníkov v počte
2, kedy súd už právoplatne rozhodol o tom, že okamžité skončenie za identických podmienok bolo

neplatné napriek tomu, že nič nebránilo za týchto okolností zaradiť žalobcu na jeho pôvodnú prácu, kedy
by žalovaná strana nemusela poskytovať náhradu mzdy, ale riadnu mzdu ako pracovníkovi odporca
nezaradil navrhovateľa do bezprostredného výkonu práce a tiež poukázal na to, že navrhovateľ mal
sťaženémožnostivzhľadomnajehovek,ajonsámsihľadalprácuabolajriadnevedenýakouchádzačo
zamestnanie na príslušnom ÚPSVaR. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania poukázal na to, že

aj táto otázka bola riešenie v rozhodovacej praxi NS SR v konaní 6Cdo 246/2010 z ktorého rozhodnutia
jednoznačne vyplýva, že nárok na úroky z omeškania vzniká za jednotlivé mesiace odo dňa splatnosti
mzdy. Rovnako poukázal na to, že v novele zák. č. 361/2012, bod 108, ktorý sa týkal § 252i ods. 1,
podľa ktorého sa mali meniť pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.1.2013, spravovať aj tie, ktoré
vznikli skôr. Napokon splnomoc. práv. zást. navrhovateľa poukázal na to, že nemožno súhlasiť s tým čo

uviedla žalovaná, kedy poukázala na osobitný predpis podľa zák. č. 553/03.Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že skutočnosti uvedené v podanom návrhu, resp. to čo uviedol jeho
spln. právny zástupca sa zakladajú na pravde a tiež dodal, že v uvedenom čase, keď sa to malo stať ani
nebol prítomný v priestoroch OÚ, pracoval vzadu v dielni, kde opravoval moped. Telefonicky ho zavolala

pani G., že má ísť dovnútra, nakoľko pani I. oslavuje, aby išiel zavinšovať, on na to už aj zabudol, neskôr
sa tam zastavil, kedy si dal zákusky a kávu a okolo 12.00 hod. mal rozdelenie pracovníkov, ktorí sa
zúčastňujú VPP s tým, že potom prišiel pán starosta, ktorý sa ho trikrát pýtal, či požil alkohol alebo nie, na
čo on vždy zhodne uviedol, že nie. Následne prišla pracovníčka, ktorá zastáva funkciu bezpečnostného
technika, dala mu fúkať, výsledok bol negatívny. Na otázku spln. práv. zást. navrhovateľ súdu uviedol,

že k požitiu kávy, resp. občerstvenia mohlo dôjsť okolo 11.45 hod., k dychovej skúške došlo okolo 12.45
hod. a naďalej zotrval na tom, že alkohol nepožil, symbolicky zdvihol kávovú šálku na jej zdravie.

Samotný navrhovateľ po právoplatnosti medzitýmneho rozhodnutia súdu uviedol, že on vždy pracoval
na plný úväzok a v rámci toho vykonával práce aj koordinátora. Nikdy sa však jeho pracovný úväzok
nekrátil a domnieva sa, že naposledy kolektívna zmluva platila len za rok 2011.

Spln. práv. zást. odporcu uviedol, že sa pridržiava svojho písomného podania z dňa 22.12.2011, ktoré

podanie je založené na č.l. 17-19 súdneho spisu. Zároveň poukázal na celkovú genézu čo sa v ten deň
stalo, kedy štatutárny zástupca odporcu v osobe starostu dňa 11.5.2011 do 11.30 hod. sa zdržiaval mimo
OÚ a to na miestnej ZŠ, kde riešili problémy spojené so zabezpečením školy, riešenie havarijného stavu
školy. V tomto čase sa mala dostaviť pracovníčka miestnej MŠ, mala doniesť určité občerstvenie, pán
starosta, keď sa vrátil, prišiel do priestorov kuchynky, kde zistil, že sa tam nachádzajú fľašky s alkoholom

načaté, následne zisťoval od pracovníkov kto doniesol, resp. čo to má znamenať. Ďalej poukázal vo
vzťahu k uvedenej skutkovej situácii na súvisiace súdne konania, ktoré sú vedené na OS pod sp. zn.
12C ..., 9C ..., tiež o určenie neplatnosti ukončenia pracovného pomeru a to vo vzťahu k pani F. a pani
Q.. Vo vzťahu k skutkovým okolnostiam spln. práv. zást. ešte poznamenal, že štatutárny zást. obce riešil
uvedenú skutkovú situáciu prostredníctvom bezpečnostného technika, ktorý zabezpečil zariadenie na

kontrolupožitiaalkoholu,povykonanejkontrolebolozistené,ževýsledokjenegatívny,načosištatutárny
zást. obce zavolal všetkých pracovníkov za účelom pohovoru ohľadne požitia alkoholu. Na základe
týchto skutočností pán starosta sa rozhodol podľa § 68 okamžite skončiť pracovný pomer s pánom
navrhovateľom, nakoľko podľa pána starostu sa mal priznať k požitiu alkoholu. Podľa názoru odporcu je
zarážajúce, že obec a obecný úrad sú orgánom verejnej moci, kde malo dôjsť k požitiu alkoholu práve

cez pracovnú dobu v ich priestoroch, keď naviac žalobca je zamestnaný v pracovnej pozícii šoféra o
to viacej si mal dať pozor na požitie alkoholu. Ďalej spln. práv. zást. požiadal o prečítanie výpovede
navrhovateľky zo súdneho konania 12C pani F. a zo spisu 9C navrhovateľky pani Q., svedkyne T. z
ktorých vyjadrení je zrejmé, že sa podľa žalovaného majú rozchádzať s čestným vyhlásením aj pani G..
Rovnako spln. práv. zást poukázal na to, že v súdnom 9C a 12C na OS LV netvrdili, že navrhovateľky

v týchto konaniach jednoznačne potvrdili, že tam bol prítomný navrhovateľ pán E. a ani to, že by
odpil z pohára, len položil pohár a alkohol tam následne chýbal. Na základe uvedených skutočností
podľa spln. práv. zást. je zrejmé, že dňa 11.5.2011 bolo dôvodne dané okamžité skončenie pracovného
pomeru, ktoré bolo doručené dňa 20.5.2011 s tým, že skutková okolnosť bola preukázaná požitím
alkoholu. Rovnako poukázal na to, že obecný úrad ako orgán samosprávy, resp. orgán s prenesenou

kompetenciou štátnej správy nemôže plniť svoje povinnosti za takých okolností, keď na pracovisku
dochádza k požívaniu alkoholu, nakoľko takýmto spôsobom sa výrazne zníži vážnosť obecného úradu
a mal za to, že odporca v prejednávanom prípade postupoval v súlade s platným právom a preto žiadal,
aby súd takýto návrh zamietol a priznal nárok na náhradu trov konania.

Spln. práv. zást. odporcu po právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení neplatnosti okamžitého zrušenia

pracovného pomeru dané žalobcovi uviedol, že podľa neho uplatnený nárok nie je dôvodný v plnom
rozsahu, len za obdobie 9 kal. mesiacov tzv. hrubej mzdy a to s poukazom na znenie dodatkov č. 2 a
3 uzatvorené dňa 21.10.2010 v zmysle uvedeného mal za to, že k ukončeniu prác koordinátora malo
dôjsť k zníženiu jeho pracovného úväzku na 340,- EUR/mesiac jeho hrubej mzdy. Ďalej spln. práv. zást.
uviedol, že súhlasí s tým, že priemerná hrubá mzda navrhovateľa u odporcu bola v sume 490,- EUR,

avšak poukázal na určité nezrovnalosti, ktoré vyplývajú z č.l. 77 výplatnej pásky žalobcu u žalovaného za
kal. mesiac apríl 2011 oboznámili, kde v záhlaví pri uvedení mena a priezviska žalobcu je uvedený tarifný
plat 490,- EUR, ďalej poukázal na to, že tarifný plat zamestnanca obce je nižší, ktorý mal prináležať v
zmysle dodatku 2 a 3 v sume 419,50 EUR, nakoľko k uvedenému zákonu bola prijatá príloha, ktorá s
poukazom na odpracovaný počet rokov v prípade žalobcu spadá do platobného stupňa 12 s poukazomna počet odpracovaných rokov a do platovej triedy č. 5, nakoľko vzhľadom k jeho výkonu práce spadá do
platovej triedy č. 5. Platové zaradenie č. 5 bolo určené predchádzajúcim vedením. Ďalej poukázala na
to, že okrem iných je zrejmé, že navrhovateľ bol zaradený na pracovnú pozíciu vodiča OÚ, kde je nulová

tolerancia pre takéto konanie. Vo vzťahu k určeniu priemernej hrubej mzdy v rozsahu 490,- EUR/mesiac
vrozhodnomobdobíuviedol,žetútoskutočnosťnespochybňuje,nakoľkomedziúčastníkmikonaniabola
uzatvorená pracovná zmluvy, avšak poukazujeme na skutočnosti vyvolané dodatkami č. 2, 3, na základe
ktorých ohodnotenie v rozsahu 490,- EUR/mesiac končilo ku dňu 30.4.2011 a tak priemerná náhrada
mzdy použitím uvedenej sumy v rozhodnom období nezodpovedá skutočnosti a priznanie takéhoto

nároku by bolo priznaní bezdôvodného obohatenia žalobcu na úkor žalovaného.

Štatutárny zástupca odporcu, starosta obce na pojednávaní uviedol, že je starostom od februára 2010
a vo vzťahu k uvedeným udalostiam uviedol, že sa pamätá, že bol pracovne v miestnej ZŠ a ako sa
vrátil, prišiel do kuchynky, kde zistil, že sa tam nachádzajú fľašky s alkoholom, odkontroloval, či sú fľašky
otvorené, zistil, že tam boli poháriky, bola tam jedna fľaša s koňakom na pohároch bol stečený alkohol
identický podľa štatutárneho zástupcu s tým, čo bolo vo fľaške. Následne sa opýtal pani Q., že čo to má

znamenať, kedy mu bolo oznámené, že pani I. oslavovala na čo si on dal zavolať všetkých pracovníkov,
pani F., Q.V. a pána navrhovateľa, ktorí sa mu mali priznať ku konzumácii alkoholu, na čo im oznámil, že
týmto končí jeho miera trpezlivosti. V zápätí požiadal bezpečnostnú techničku o zabezpečenie kontroly
na požitie alkoholu dychovou skúškou čomu sa pristúpilo potom čo dotknutí pracovníci odmietli uzatvoriť
dohodu o ukončení pracovného pomeru. Vo vzťahu k samotnému navrhovateľovi uviedol, že v jeho

prípade došlo už niekoľkokrát k porušeniu pracovnej disciplíny, na čo bol upozornený a to za svojvoľné
opustenie pracoviska v 30 až 40 prípadoch, kedy absentuje jeho podpis dochádzkovej knihe.

Štatutárny zástupca odporcu navrhovateľ po právoplatnosti medzitýmneho rozhodnutia súdu uviedol,
že navrhovateľ u odporcu pracoval na plný úväzok denne, na pojednávaní navrhol, aby uzatvorili súdny
zmier na úhradu sumy 490,- EUR krát 12 mesačných platov.

Súd sa počas konania oboznámil s obsahom spisového materiálu s podanou žalobu č.l. 1-3, udelené
plnomocenstvo č.l. 6, záznam o kontrole zamestnancov č.l. 7-8, potvrdenie súdu č.l. 9, uznesenie
tunajšieho súdu č.l. 10-13, písomné podanie spln. práv. zást. JUDr. Poláka vyjadrenie č.l. 14, ÚZ
č.l. 15, urgencia súdu č.l. 16, vyjadrenie spln. práv. zást. pána Mgr. Trnkóczyho č.l. 17-19, udelené
splnomocnenie ič.l. 20, písomné podanie súdu predvolanie č.l. 20, ospravedlnenie č.l. 22 s prílohou

č.l. 23-24, upovedomenie o odročení č.l. 25, čestné prehlásenie č.l. 26-27, zápisnica o pojednávaní z
dňa 8.3.2012 č.l. 28-34 súdneho spisu, ÚZ č.l. 35, rozhodnutie súdu č.l. 36-38, ÚZ č.l. 39, zápisnica
z pojednávania z dňa 21.4.2012 č.l. 40-44 súdneho spisu, rozhodnutie súdu č.l. 45-51, odvolanie voči
rozhodnutiu č.l. 52-58, písomné podanie č.l. 59, vyjadrenie JUDr. Poláka č.l. 60-61, prekladacia správa
KS NR č.l.

62-63 súdneho spisu, zápisnica č.l. 64, písomné vyhotovenie rozhodnutia KS NR č.l. 65-69, doplnenie
návrhu č.l. 70-73 súdneho spisu s prílohou výpočet priemerného zárobku č.l. 74-75, oznámenie č.l. 76,
výplatná páska č.l. 77-81 a to za kal. mesiace január až apríl 2011, vyjadrenie SP č.l. 82-84, písomné
podanie OS LV č.l. 85-91, písomné podanie Mgr. Trnkóczyho č.l. 93-103 s prílohou - rozhodnutie NS SR
5Cdo 26/10 č.l. 104-109, citované rozhodnutie opakovane založené do súdneho spisu na č.l. 110-127

pod sp. zn. 5Cdo 26/10, z ktorého je zrejmé, že citované rozhodnutie sa vzťahuje k otázke odňatia
možnosti konať pred súdom vo vzťahu k vznesenej požiadavke na odročenie pojednávania z čoho
je zrejmé, že bez jeho účasti nie je možné vykonávať dokazovanie, ďalej v citovanom rozhodnutí sa
poukazuje na to, že súd podrobne rozoberá situáciu, keď účastník je zastúpený advokátom a okolnosti
súvisiace ... kolízia nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého odročenia

pojednávania, zápisnica z pojednávania z 25.3.2014 č.l. 128-129, č.l. 131 rozhodnutie o priznaní dávok
v hmotnej núdzi, č.l. 132 dodatok k pracovnej zmluve č. 1-133, dodatok č.. 3 k pracovnej zmluve žalobcu
ako aj č.l. 135 základná stupnica platových taríf, zápisnica z pojednávania č.l. 136-139 z dňa 10.6.2014,
č.l. 140 upovedomenie o odročení pojednávania č.l. 141-141, písomné podanie Mgr. Trnkóczyho č.l.
143 a to žiadosť o odročenie, ďalšie písomné podania č.l. 145-149, vyjadrenie č.l. 150 SAK, rozhodnutie

SAK č.l. 151, ZP z dňa 14.10.2014 č.l. 152-155, písomné podanie č.l. 155-156, kolektívna zmluva na
rok 2008 č.l. 158-164, pripojené spisy 9C 117/2011 a 12C 117/2011, v ktorých konaniach zhodne došlo
k určeniu náhrady mzdy vo forme súdneho zmieru.Navrhovateľ v zákonnej hmotnoprávnej lehote 2 mesiacov podľa § 77 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.
Z. v platnom znení (ďalej len ZP) odo dňa prevzatia okamžitého skončenia pracovného pomeru doručil
súdu dňa 01.06.2011 svoj návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu.

V takomto konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru aj keď navrhnutý
výrok rozhodnutia súdu má určovací charakter nie je potrebné preukazovať existenciu naliehavého
právneho záujmu na tomto určení lebo to vyplýva priamo z právneho predpisu a to § 77 ZP.

Podľa § 42 ods. 1 ZP platí, že pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ
povinný vydať zamestnancovi a podľa § 18 ZP platí, že zmluva podľa tohto zákona alebo iných

pracovnoprávnych predpisov je uzatvorená, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu. V zmysle
ustanovenia § 43 ods. 1 ZP platí, že v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom
dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:

a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,

b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),

c) deň nástupu do práce,

d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Na základe § 46 ZP platí, že pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve
ako deň nástupu do práce.

Podľa § 59 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce platí, že pracovný pomer možno skončiť okamžitým

skončením.

Vzmysle§68ods.1aods.2ZPvzneníplatnomkudňuokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruplatí,
že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

V zmysle § 70 ZP platí, že okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec
urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený
dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa zrekonštruovaného znenia ustanovenia § 79 Zákonníka práce ods. 1 až 3 ku dňu 18.05.2011,

kedy bolo doručené písomné podanie žalovanej: „Rozhodnutie o okamžitom skončení pracovného
pomeru“, z dňa 11.05.2011 platilo, že ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že
trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo
ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Podľa nasledovného odseku platí, že ak celkový
čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd

na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primeraneznížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať. Napokon podľa ods. 3. platí, že ak
zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ
ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný

pomer skončil dohodou, ak

a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,

b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný
pomer skončiť.

Zamestnávateľ je povinný podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce poskytovať zamestnancovi za vykonanú
prácu mzdu.

Mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve
alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve podľa § 119 ods. 2 Obč. zák.

Mzdajesplatná podľa§129ods.1pozaduzamesačnéobdobie,atonajneskôrdokoncanasledujúceho
kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Podľa § 134 ods. 1., 2. a 4. platí, že priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný

zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období
a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Rozhodujúcim obdobím je
kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok
sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období používa
sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. (4) Priemerný zárobok sa zisťuje ako

priemerný hodinový zárobok. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný
zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných
hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

Na základe § 517 ods. 1 platí, že ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení a podľa ods. 2 platí, že ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

V zmysle nariadenia vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (§ 517 ods. 2 Obč. zák.) v prípade omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 3 tohto
nariadenia vlády platí, že výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej
Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd z predložených listinných dôkazov mal jednoznačne preukázané, že navrhovateľ, ktorý bol

zamestnaný u odporcu na základe uzatvorenej „Pracovnej zmluvy“ z dňa 31.12.2007 na dobu neurčitú.
Odporca doručil navrhovateľovi svoje písomné podanie: „Okamžité skončenie pracovného pomeru“ z
dňa 18.05.2011, ktoré podanie bolo následne doručené ešte dňa 20.05.2011.

Okresný súd v Leviciach vo svojom rozhodnutí čís. kon.: 14 C 117/2011-45 z dňa 26.04.2012, rozhodol
o tom, že okamžité zrušenie pracovného pomeru je neplatné, ktoré rozhodnutie KS v Nitre svojim

rozhodnutím čís. kon.: 5 Co 220/2012-65 z dňa 13.03.2013 potvrdil a uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňom 23.04.2013.Splnomoc. práv. zást. navrhovateľ vo svojom podaní na č. l. 70-73, z dňa 24.05.2013 špecifikoval nárok
na náhradu mzdy v celkovej sume: 11.549,81 EUR a to za obdobie odkedy nebol umožnený výkon
dohodnutej práce navrhovateľovi u odporcu a to za obdobie od 20.05.2011 do 02.05.2013. Navrhovateľ

požadoval uvedený nárok s poukazom na § 79 ods. 1 a 2 ako aj § 134 Zákonníka práce v trvaní prvých
12 mesiacov zo zákona v sume priemernej mzdy rovnako ako aj za ďalšie obdobie.

Podľa § 132 O.s.p. súd dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci. a pri hodnotení dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaný návrh navrhovateľa

bol dôvodne podaný a preto súd návrhu vyhovel v plnom rozsahu.

Súd mal podľa zhodného udania účastníkov konania preukázané, že navrhovateľ doručil dňa 20.05.2011
oznámil zamestnávateľovi, že naďalej trvá na svojom zamestnaní, avšak výkon práce mu nebol
umožnený zo stany zamestnávateľa v procesnom postavení odporcu.

Odporca vo svojom právnom úkone: "Okamžitého skončenia pracovného pomeru" z dňa 11.5.2011
poukázal na to, že na pracovisku navrhovateľ mal jednak požiť alkoholické nápoje, ku ktorému požitiu

sa dokonca mal priznať a preto túto skutočnosť odporca vyhodnotil ako dôvod na skončenie pracovného
pomeru výnimočným spôsobom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

Požitie alkoholu nebolo preukázané ani nariadenou dychovou skúšku, ktorú navrhovateľ vo vedomí,
že nepožil alkohol, neodmietol sa jej podrobiť, dychová skúška dopadla s negatívnym výsledkom ako
je zrejmé z č.l. 7 súdneho spisu.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal uplatneného nároku, ktorý je deliteľný a to jednak na určenie
neplatnosti právneho úkonu okamžitého skončenia pracovného pomeru ako aj na to nadväzujúceho
nároku na náhradu mzdy. Podľa § 152 ods. 2 O.s.p. platí, že rozsudkom má sa rozhodnúť o celej
prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo
len o jej základe. Súd v záujme hospodárnosti konania v tomto medzitýmnom rozhodnutí najprv rozhodol

o základe nároku, určil že právny úkon, ktorým došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru je
neplatný a po právoplatnosti tohto rozhodnutia, súd rozhodne aj o súvisiacom nároku a to na náhradu
mzdy a trov súdneho konania.

Súd počas konania mal preukázané, z č. l. 70-73 z dňa 24.05.2013 a špecifikoval nárok na náhradu
mzdy v celkovej sume: 11.549,81 EUR a to za obdobie odkedy navrhovateľovi nebol umožnený výkon

dohodnutej práce u odporcu a to za obdobie od 20.05.2011 do 02.05.2013, ktorý nárok súd priznal v
sume 10.091,5,- EUR ako sumu tzv. hrubej mzdy, z ktorej sumy sa odpočítajú dane a zákonné odvody a
to s poukazom na § 79 ods. 1 a 2 ako aj § 134 Zákonníka práce v trvaní prvých 12 mesiacov zo zákona,
ktorý nárok súd považoval za preukázaný na základe predložených výplatných pások za kal. mesiace
januára až apríl r. 2011 a zo zhodného udania splnomoc. práv. zást., že tzv. hrubá mzda bola v sume

490,- EUR v spojení s predložený prepočtom uvedenej sumy na č. l. 74, 77 súdneho spisu tak, že priznal
nárok zhodne z hodinovej mzdy 3,1111 EUR určenej žalovanou na tzv. výplatnej páske žalobcu, denne
za odpracovaných 7,5 hodiny v kalendárnom roku 2011 za kalendárny mesiac máj za 8 odpracovaných
dní sumu 279,99 EUR, za kalendárny mesiac jún za 22 odpracovaných dní sumu 513,33 EUR, za
kalendárny mesiac júl za 21 odpracovaných dní sumu 513,33 EUR, za kalendárny mesiac august za 23

odpracovaných dní sumu 536,66 EUR, za kalendárny mesiac september za 21 odpracovaných dní sumu
489,99 EUR, za kalendárny mesiac október za 21 odpracovaných dní sumu 489,99 EUR, za kalendárny
mesiac november za 20 odpracovaných dní sumu 466,66 EUR, za kalendárny mesiac december za
21 odpracovaných dní sumu 489,99 EUR, za kalendárny rok 2012, za kalendárny mesiac január za 21
odpracovaných dní sumu 489,99 EUR, za kalendárny mesiac február za 21 odpracovaných dní sumu

489,99 EUR, za kalendárny mesiac marec za 22 odpracovaných dní sumu 513,33 EUR, za kalendárny
mesiac apríl za 19 odpracovaných dní sumu 443,32 EUR. Súd uplatnený nárok za ďalšie kalendárne
mesiace znížil o 1/4 zistenej sumy nasledovne za kalendárny mesiac máj za 21 odpracovaných dní
sumu 489,99 EUR po znížení 367,5 EUR, za kalendárny mesiac jún za 21 odpracovaných dní sumu489,99 EUR po znížení 367,5 EUR, za kalendárny mesiac júl za 21 odpracovaných dní sumu 489,99
EUR po znížení 367,5 EUR, za kalendárny mesiac august za 22 odpracovaných dní sumu 513,33 EUR
po znížení 385,0 EUR, za kalendárny mesiac september za 20 odpracovaných dní sumu 466,66 EUR

po znížení 350,06 EUR, za kalendárny mesiac október za 23 odpracovaných dní

sumu 536,66 EUR po znížení 402,05 EUR, za kalendárny mesiac november za 21 odpracovaných
dní sumu 489,99 EUR po znížení 367,5 EUR, za kalendárny mesiac december za 18 odpracovaných
dní sumu 419,99 EUR po znížení 315,- EUR, za kalendárny rok 2013 za kalendárny mesiac január
za 22 odpracovaných dní sumu 513,33 EUR po znížení 385,- EUR, za kalendárny mesiac február za

20 odpracovaných dní sumu 466,66 EUR po znížení 350,06 EUR, za kalendárny mesiac marec za
20 odpracovaných dní sumu 466,66 EUR po znížení 350,06 EUR, za kalendárny mesiac apríl za 21
odpracovaných dní sumu 489,99 po znížení 367,5 EUR.

Súd priznal nárok nad základný rozsah 12 kalendárnych mesiacov po znížení o 1 tzv. hrubej mzdy z
dôvodu, že navrhovateľ nakoľko bol prihlásený na úrade poberal peňažné dávky.

Súd priznal úroky z meškania a to v zmysle ustanovenia § 129 a súvis. ustanovení Zákonníka práce aj

s poukazom na Uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 246/2010, diferencovane za každý mesiac pozadu za
mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca a to odo dňa márneho
uplynutia posledného dňa tohto mesiaca nakoľko v kolektívna zmluva nebola uzatvorená na kal. r. 2011
a aj samotná splnomoc. práv. zást. navrhovateľa na otázku súdu poukázala len na dovtedajšie zvyklosti.
Súd priznal nárok na úroky z omeškania tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia podľa § 517

Obč. zák. podľa ktorého platí, že výšku úrokov z omeškania a ... ustanovuje vykonávací predpis a to
Nariadenie vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 517
ods. 2 Obč. zák.) v prípade omeškania s plnením peňažného dlhu. Na základe uvedených súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo svojom
§ 3. Do 31. 1. 2013 bola výška týchto úrokov 8 % + základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky

(ďalej aj ECB) platná k prvému dňu omeškania dlžníka so zaplatením sumy (t. j. deň po dni splatnosti
dlžnej sumy) a od: 01.02.2013 je 5 % + základná úroková sadzba ECB.

Súd vo vzťahu k uplatneným námietkam zo strany splnomoc. práv. zást. žalovaného a to k Dodatkom č.
1, č. 2 a č. 3 k pracovnej zmluve na č. l. 132-134 súdneho spisu mal preukázané, že tieto dodatky nemali
dopad, či už na rozsah na dojednanej sumy mesačnej mzdy resp. na dojednaný rozsah pracovného

úväzku-dĺžkypracovnejdobyžalobcuožalovanejauplatnenénámietkyvtomtosmereniesúrelevantné
s odkazom na dohody žalovanej s príslušným ústredným orgánom nakoľko žalobca nebol účastníkom
týchto dohôd a preto ani nevedel ovplyvniť výsledok týchto dohôd s dopadom na jeho pracovné
podmienky u žalovanej. Ďalej bolo preukázané, že odporca už v čase ďalších ukončených súdnych
konaní vo vzťahu k ďalším zamestnancom Obce Čata bolo známe rozhodnutie Krajského súdu v Nitre

ako odvolacieho, napriek tomu žalovaný neumožnil pracovať navrhovateľovi a považoval za potrebné,
aby toto konanie bolo ukončené, t.j. až po doručení druhostupňového rozhodnutia, t.j. bez mála po dvoch
rokoch mohol navrhovateľ opätovne nastúpiť do práce. Za toto obdobie bol navrhovateľ riadne vedený
na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, ale s poukazom na svoj vek nevedel získať prácu, je
vyučený ako strojník papierenskej výroby, mal kurz kuriča, vodiča, prácu nevedel získať, nakoľko v tom

období mal okolo 58 rokov

Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné
tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. až po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak ako je vo výroku rozhodnutia uvedené.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť: proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.