Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 24, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/503/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614200742
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5614200742.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Adriany Gallovej a Mgr. Miroslava Šeptáka v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti
žalovanej: C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom v F. Z. XX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 175,21
eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
5C/49/2014-36 zo dňa 12.06.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti
žalovanej zaplatiť mu sumu 175,21 eur s príslušenstvom, žalovanej nepriznal náhradu trov konania.

Okresný súd na danú vec aplikoval ust. § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., § 52 ods. 1, 2, 3, §
54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka a ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014. V zmysle tohto posledného ustanovenia orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Právnym
dôvodom zamietnutia nároku bolo premlčanie nároku, keď premlčacia doba poslednej splátky splatnej
dňa 20.08.2010 uplynula dňa 20.08.2013, z čoho logicky vyplýva, že premlčacia doba splátok splatných
skôr uplynula ku skoršiemu dátumu. Žaloba bola doručená súdu dňa 29.01.2014, t. j. po uplynutí 3-ročnej
premlčacej doby. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy,
premlčuje sa nárok na peňažné plnenie v 3-ročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 Občianskeho
zákonníka. Pre posúdenie, či ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. účinné od 01. 05. 2014 je možné

aplikovať aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie
má aj procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná
povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu ukladá
povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj
keď sa ho spotrebiteľ nedovolá. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného
ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovanej, ktorá bola v konaní
úspešná, vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi, trovy konania si však neuplatnila.

V zákonnej lehote podal odvolanie voči rozsudku navrhovateľ z dôvodu nesprávneho právneho

posúdeniavecianedostatočnéhozisteniaskutkovéhostavu.Poukazujenaust.§387ods.1,§392ods.2
a § 397 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ zastáva názor, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodnoprávny
záväzkový vzťah, aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. V tejto súvislosti

poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj viacerých krajských súdov.
Pokiaľ súd na daný prípad aplikoval ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
navrhovateľ nemôže súhlasiť s tým, aby v danom prípade súd postupoval v zmysle vyššie uvedeného
ustanovenia, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014. Poukazuje na čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj nálezy Ústavného súdu SR PL. ÚS 16/95 zo dňa 24.05.1995 a PL. ÚS 36/95 z
03.03.1996, ako aj čl. 125 ods. 1 písm. a), čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a nález Ústavného

súdu SR z 08.03.2011 III. ÚS 348/06. Aplikáciou ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa dochádza k
značnému narušeniu princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 1 ods. 2 Ústavy SR, k porušeniu
zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,
k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci zakotvenej v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, k
narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 11 ods. 1

Listiny základných práv a slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa čl. 46 Ústavy SR,
čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania garantovanej čl. 47 ods.
3 Ústavy SR a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Platná právna úprava v SR do 30.04.2014

umožňovalaspotrebiteľombrániťsaprotipohľadávkeuplatnenejpouplynutípremlčacejdobyvznesením
námietky premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala Národná rada SR § 5b Zákona o
ochranespotrebiteľa,atobezstanoveniajasnýchpravidiel,obsiahnutýchvprechodnýchustanoveniach,
ktoré by zabezpečili plynulý prechod z doposiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy do ich
nového režimu. Aplikáciou tohto ustanovenia na prebiehajúce súdne konania bez ohľadu na to, za

akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k
podaniu návrhu na začatie konania, došlo k zotretiu princípu právnej istoty. Súd priamym aplikovaním §
5b Zákona o ochrane spotrebiteľa taktiež porušil zásadu stanovenú v čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa
ktorej výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov musí byť v súlade s Ústavou SR. Navyše vzniká reálna hrozba, že súd by tak spôsobil

navrhovateľovi škodu. Vzhľadom na to, že navrhovateľ si v konaní uplatnil svoj nárok žalobným návrhom
zo dňa 29.01.2014, pričom predmetné ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa nadobudlo
účinnosť až dňa 01.05.2014, navrhovateľ nemôže súhlasiť s rozhodnutím súdu a právnym posúdením
veci. Navrhovateľovi teda vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok, to znamená splátky splatné od
20.02.2010 do 20.08.2010 spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky. Žiada, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu navrhovateľa vyhovie, resp. ho zrušil a vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatňuje náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.

s. p.) postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. §
219 ods. 1, 2 O. s. p.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu v zmysle

ust. § 219 ods. 2 O. s. p., a preto nie je žiaduce, aby opakoval vecne správne závery okresného súdu.Odvolanie navrhovateľa obsahuje v zásade dve odvolacie námietky. Navrhovateľ nesúhlasí s aplikáciou
ust.§101Občianskehozákonníkanadanúvec,majúczato,ženasúdenúvecbolopotrebnéaplikovať4-
ročnúpremlčaciudobuupravenúvust.§397Obchodnéhozákonníka.Navrhovateľsaďalejnestotožňuje

saplikáciou§5bZákonaoochranespotrebiteľavstaveúčinnomod01.05.2014,majúczato,žeaplikácia
tohto ustanovenia neprichádza v súdenej veci do úvahy.

Odvolacie námietky nie sú dôvodné.

Okresný súd postupoval správne, keď na danú vec aplikoval ust. § 101 Občianskeho zákonníka o
premlčaní.

Nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, na otázku premlčania je potrebné

vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú
pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov, ktoré riešenie odobril
aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013,
v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa
na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv

veriteľa.

Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila
(doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník

bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia zmluvnej pokuty,
uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného
zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné ustanovenie
poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo
prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky.

Odvolací súd sa rovnako stotožňuje aj s aplikáciou ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. účinného
od 01.05.2014 na súdenú vec. Citované ustanovenie zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní
preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný, resp. či nie je daná iná zákonná
prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať. Niet pochýb, že citované ustanovenie
má procesnoprávny charakter. Ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č.

102/2014 Z. z. a keďže neobsahuje osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky posúvalo na veci
rozhodované po účinnosti predmetnej právnej úpravy, je potrebné ho aplikovať na všetky súdené veci v
čase rozhodovania. Ide o tzv. režim okamžitej aplikability, ktorý sa uplatňuje pri procesných predpisoch.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o
trovách konania, ktorý taktiež vykazuje vecnú správnosť.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 s poukazom na ust. § 142
ods. 1 O. s. p. Odporkyňa bola v konaní úspešná, trovy konania si však neuplatnila a z obsahu spisu jej
trovy odvolacieho konania nevyplývajú, preto jej ich odvolací súd nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.