Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2014

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 7T/141/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413010283
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Bašistová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2014:8413010283.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudca JUDr. Lucia Bašistová v trestnej veci proti obžalovanému W. B. pre

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a iné na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 20. novembra 2014 takto

r o z h o d o l :

W. B., nar. XX. X. XXXX v G., trvale bytom Ž. Č.. XX, okres G.,
pracovník spol. STEMP Poprad

u z n á v a s a z a v i n n é h o, že

dňa 12. 3. 2013 v čase okolo 17.15 hod. prišiel do pivnice rodinného domu v obci Ľ. na ul. X. O. Č..
XX, kde sa v tom nachádzal O. O., ktorého fyzicky napadol tým spôsobom, že ho udrel do zátylku hlavy,
na čo menovaný spadol na podlahu a tam ho ďalej udieral päsťami oboch rúk do hlavy a hrudníka a
taktiež ho kopal do brucha, nôh a ramien a od svojho konania upustil až po príchode O. O., matky O.
O. a T.Š. O., brata O. O., ktorý na neho kričali, aby prestal, že čo robí, na čo on nereagoval, a tak ho
chytili za ruky a odtiahli ho od O. O., ktorý medzi tým volal políciu, ale W. B. sa im vytrhol a povedal
O. O.: „Ja ťa zabijem“! a túto svoju hrozbu zopakoval ešte raz, keď vychádzal po schodoch z pivnice

von a následne na to ho udrel dlaňou pravej ruky do oblasti ľavého oka, pričom O. O. mu povedal, aby
neodchádzal a počkal na políciu,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona

z a t o sa o d s u d z u j e

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods.
2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 ( šesť ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon
uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 12 ( dvanástich ) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na tunajší súd dňa 18. 7. 2013 obžalobu na
obvineného W. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona a pre

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovaný W. B. na hlavnom pojednávaní prehlásil, že je nevinný a na svoju obranu uviedol, že v čase
kedy malo dôjsť ku skutku bol v práci na vysunutom pracovisku v A., kde pracoval celé zimné obdobie
v roku 2012/2013. Do práce dochádzal denne spolu s viacerými kolegami, cestovali jednou dodávkou,
pracovná doba im začínala od 7.00 hod. a končila o 17.00 hod. Cesta z A. domov im bežne trvala

zhruba hodinu. V čase kedy malo dôjsť ku skutku im cesta vzhľadom na zlé poveternostné podmienky
trvala približne hodinu a pol. So svedkom poškodeným O. O., ktorý je jeho švagrom nemal v minulosti
žiaden konflikt, vychádzali spolu dobre. Švagor si celý skutok vymyslel. Dôvodom, prečo podal trestné
oznámenie bolo zrejme to, že pred pár rokmi kúpil od svojho svokra, teda od otca poškodeného pozemky
s čím svedok poškodený nesúhlasil a tieto pozemky chcel získať späť. Pokiaľ ide o dochádzku do

zamestnania obžalovaný uviedol, že na pracovisku sa viedla kniha dochádzok, do ktorej sa zapisovali
zamestnanci po príchode na pracovisko a túto mala na starosti majster A. X..

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedka poškodeného O. O., ktorý vypovedal zhodne tak v
prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, kde uviedol, že dňa 12. 3. 2013 v čase

približne okolo 17.15 hod. sa nachádzal v pivnici v rodinnom dome svojich rodičov. V ten deň mu ráno
volal obžalovaný asi okolo 9.15 hod. a vyhrážal sa mu, že kde je, že si ho nájde. Takto zareagoval,
keď sa ho opýtal ako prišiel obžalovaný k pozemkom. Obžalovaný prišiel za ním do rodinného domu
svojím autom zn. Fiat Duplo, ktoré zaparkoval pred rodinným domom jeho rodičov. V čase, keď prišiel
za ním do pivnice, sa v dome nachádzala jeho matka, otec, brat T. O. s manželkou a ich tri maloleté

deti. Obžalovaný vošiel do pivnice a so slovami, kde si ty frajer a chytil ho zozadu, hodil ho do kúta a
začal ho udierať do hlavy, brucha, kopať ho. Poškodený začal kričať na mamu a brata, aby mu prišli
pomôcť, po príchode ktorých obžalovaný od svojho konania upustil. Keď mama s bratom obžalovaného
od neho odtiahli zavolal políciu, obžalovaný odišiel preč a cestou von z pivnice na schodoch sa ešte
vyhrážal poškodenému, že ho zabije a udrel ho dlaňou do ľavého oka a odišiel svojím vozidlom preč.

Po jeho odchode poškodený opätovne zavolal políciu a privolal rýchlu zdravotnícku pomoc. Útokom
obžalovaného mu boli spôsobené zranenia a to otras mozgu a pomliaždenie palca. Do incidentu bol jeho
vzťah s obžalovaným dobrý, navzájom si pomáhali. Predtým sa mu obžalovaný nikdy nevyhrážal, ani ho
nenapadol fyzicky. Ak by sa tak stalo už niekedy v minulosti určite by ho nečakal v pivnici s otvorenými
dverami,alezamkolbysapredním.Povyhrážke,žehoobžalovanýzabijezačalmaťstrach,žetútosvoju

vyhrážku obžalovaný naplní. V ten deň mu obžalovaný oznámil telefonicky, že je v práci, že príde za ním.
Asi okolo 16.00 hod. mu volal, že kde sa poškodený nachádza, kde ho nájde. Dôvodom konfliktu medzi
poškodeným a obžalovaným bolo zistenie poškodeného, že na obžalovaného sú napísané pozemky a to
konkrétne päť pozemkov, pričom mal vedomosť, že otec mu predal len dve parcely. Po ošetrení rýchlou
zdravotníckou pomocou bol prevezený do nemocnice, prepustený bol dňa 15. 3. 2013, práceneschopný

bol do konca marca 2013.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia
a traumatológia O.. A., ktorý na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch znaleckého posudku,
ktorý vypracoval v rámci prípravného konania a uviedol, že poškodený O. O.Á. utrpel dňa 12.3.2013

poranenia otras mozgu, pomliaždenie hlavy v spánkovo záhlavnej oblasti vľavo, pomliaždenie ľavej
strany tváre, pomliaždenie palca ľavej ruky. Z lekárskeho hľadiska je možné všetky tieto poranenia
hodnotiť ako poranenia ľahké, priebeh liečby týchto poranení bol nekomplikovaný. Poškodený mal z
titulu týchto poranení vystavenú práceneschopnosť od 12.3.2013 do 31.3.2013, túto dobu je možné
považovaťzaadekvátnudobuliečeniaapráceneschopnostiposudzovanýchporanení.Kvôliporaneniam

bol poškodený od 12.3. do 15.3. hospitalizovaný v nemocnici, kde podstúpil potrebné vyšetrenia
a liečbu. Následne pokračovala liečba ambulantnou formou. Bol obmedzovaný hospitalizáciou v
nemocnici bolesťami hlavy. Pomliaždenie palca ľavej ruky nespôsobovalo vážnejšie obmedzenie, išlo
o pomliaždenie ľavej ruky, do 7 dní sa stav upravil. Nebola ovplyvnená sebestačnosť poškodeného.
Mechanizmus vzniku týchto poranení zodpovedá mechanizmu, aký uvádza poškodený, to znamená, že

mohol dostať úder päsťou do ľavej strany hlavy, do spánkovo záhlavnej oblasti, ktorý spôsobil jednakpomliaždenie,zároveňajotrasmozgu.Popádenazemmoholbyťpoškodenýzasiahnutýúderompäsťou
alebo kopnutím do palca ľavej ruky, keď si chránil hlavu pred ďalším útokom . Pomliaždenie ľavej strany
tváre mohlo vzniknúť úderom pravou rukou keď útočník a poškodený stáli oproti sebe a útočník chcel

odísť preč. V rámci platného zákona predstavuje bolestné za tieto poranenia 50 bodov v prepočte 786,-
€. Na základe lokalizácie poranení na hlave znalec nepredpokladal ich vznik pádom na zem, či už
samovoľným alebo pri práci, ani v inej situácii, nie je možné, aby človek spadol naraz aj dopredu, aj
dozadu Poškodený utrpel minimálne dva údery do hlavy, jeden do prednej a druhý do zadnej časti hlavy
a jeden úder do palca ľavej ruky. Úder do zadnej časti hlavy spôsobil okrem pomliaždenia aj otras mozgu

teda intenzita tohto úderu bola stredne vysoká, údery do prednej časti hlavy a palca ľavej ruky boli nízkej
intenzity.

Svedkyňa O. O. - matka poškodeného na hlavnom pojednávaní uviedla, že v deň incidentu
sa nachádzala doma. O tom, že v uvedený deň k nim mal prísť obžalovaný mala vedomosť od svojho
syna O. O., ktorý sa v tom čase nachádzal v pivnici ich rodinného domu. Cez okno videla ako smerom

od Kežmarku prichádza obžalovaný na svojom aute modrej farby. Keď počula krik z pivnice, zbehla dole
spolu so svojím druhým synom T. O.. Keď vošla do pivnice, videla obžalovaného ako bije jej syna O.,
videla ako bol jej syn O. v kúte a už sa dvíhal hore, ktorý bol opretý o stenu, druhý syn T. mu dohováral,
aby prestal biť O.. Spolu s T. sa pokúšala dosť obžalovaného od O.. Keď sa O. postavil hneď zavolal
políciu, obžalovaný utekal von z pivnice a počas toho zakričal O., že ho zabije a buchol ho do hlavy,

naštartoval auto a odišiel. Svedkyňa uviedla, že jej syn O. mal s obžalovaným pred týmto incidentom
dobrý vzťah. Obžalovaný sa mu nikdy predtým nevyhrážal, ani ho fyzicky nenapadol. Po
incidente sa dozvedela, že problém medzi nimi spočíval v tom, že manžel mal prepísať ich dcére
C., teda manželke obžalovaného dva pozemky a údajne bolo na nich napísaných päť pozemkov.

Vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedkyne na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, súd
postupoval v zmysle § 264 ods.1, ods. 2 Trestného poriadku za účelom odstránenia týchto rozporov.
Svedkyňa po prečítaní výpovede z prípravného konania zotrvala na výpovedi z hlavného pojednávania.

Svedkovia O. Š., O. M., A. A., M. H.F., S. G. vypovedali zhodne tak v prípravnom konaní ako aj na

hlavnom pojednávaní a uviedli, že obžalovaného poznajú ako svojho kolegu. V období
marec 2013 pracovali vo firme STEMP na vysunutom pracovisku v Prakovciach, kam denne dochádzali
dodávkou. Cesta trvala hodinu desať minút, hodinu pätnásť minút. Knihu dochádzok viedol ich majster.
S obžalovaným vychádzajú dobre. Svedkovia potvrdili, že v deň incidentu šli domov dodávkou spolu
s obžalovaným a s určitosťou uviedli, že obžalovaný neodišiel v ten deň skôr z práce a že neodišiel

vlastným vozidlom. Z pracoviska odchádzajú cca okolo 17.00 hod. Skôr nie, max. 10 minút pred
17.00 hod mohli odísť. Svedok O. Š.Ý. uviedol, že dňa 12.3.2013 šli určite domov o 17.00 hod.

Svedok T. O. brat poškodeného vypovedal zhodne v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní
a uviedol, že v deň incidentu sa nachádzal v rodinnom dome spolu so svojou matkou, otcom, manželkou

a bratom O. O.. V ten deň riešili nejaký problém s pozemkami. Keď počul buchot z pivnice, kde sa
nachádzal jeho brat O. utekal sa pozrieť čo sa deje a videl, ako sa obžalovaný držal s jeho bratom
O., O. bol opretý o stenu, obžalovaného pridržiaval za ruku a pravou rukou telefonoval na políciu. Keď
obžalovaný utekal von z pivnice, O. utekal za ním, vtedy obžalovaný udrel poškodeného. Po príchode
záchranky táto odviezla O. do nemocnice. Počul ako sa obžalovaný vyhrážal jeho O., že ho zabije.

Svedkyňa S. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že evidenciu dochádzky si vypisuje zamestnanec sám
s tým, že táto je kontrolovaná dochádzkou, ktorú si vedie majster, následne túto dochádzku spracuje
kolegyňa a táto to predkladá jej. Zároveň predložila súdu potvrdenie o dochádzke
zamestnancov za mesiac marec 2013.

Svedok A. X. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v mesiaci marec 2013 pracovali na zákazke v
Prakovciach, pracovná doba bola stanovená štandardne od 07.00 hod. do 16.00 hod. niekedy aj dlhšie
s tým, že niekedy chodili v piatok skôr domov. Do Prakoviec dochádzali zamestnanci z A. denne na
troch firemných autách, jedným z nich bola dodávka. Cesta trvala zhruba hodinu, hodinu a pol. Bližšie

si na poveternostné podmienky v marci roku 2013 nevedel spomenúť. Po skončení pracovnej zmeny
sa odložili nástroje a po prezlečení sa nastúpilo do vozidla, teda po skončení zmeny do opustenia
pracoviska mohlo prebehnúť cca 15-20 minút. On ako majster viedol evidenciu dochádzok. Bez jehovedomia počas pracovnej doby žiaden zo zamestnancov nemohol opustiť pracovisko. Či sa obžalovaný
nachádzal na pracovisku aj dňa 12.3.2013 s určitosťou povedať nevedel, ale myslí si, že tam bol.

Svedok O. O. vypočutý na hlavnom pojednávaní sa ku skutku bližšie vyjadriť nevedel.

Rovnako sa ku skutku bližšie nevedeli vyjadriť ani svedkovia O. T. a I. O.. O incidente sa dozvedeli
od svojho suseda T. O.. Obžalovaného v ten deň na ulici, kde bývajú, nevideli. Svedok O. T. videl len
policajné auto. Svedok I. O. v čase, kedy malo dôjsť ku skutku doma nebol.

Svedkyňa H. O. - švagriná svedka poškodeného na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a
nevypovedala.

Trestnú činnosť mal súd preukázanú aj ďalšími listinnými dôkazmi a to trestným oznámením a
jeho doplnením, uznesením o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, zápisnicou o výsluchu

obvineného, zápisnicou o konfrontácii medzi obvineným a svedkyňou O. O., zápisnicou o konfrontácii
medzi obvineným a svedkom T. O., zápisnicou o konfrontácii medzi obvineným a svedkom poškodeným
O. O., zápisnicou o výsluchu svedka T. O., zápisnicou o výsluchu svedka O. O., zápisnicou o
výsluchu svedka poškodeného O. O., plnomocenstvom, zápisnicou o výsluchu svedka A. A., zápisnicou
o výsluchu O. M., zápisnicou o výsluchu svedka O. Š., znaleckým posudkom, registrom trestov,

charakteristikou OcÚ, evidenciou dochádzky, dochádzkou za marec 2013, pracovným posudkom
zamestnanca.

Súd potom dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom súhrnne a dospel k nasledovným
záverom.

Obžalovaný spáchanie skutkov poprel a na svoju obranu uviedol, že v deň incidentu sa nachádzal
na pracovisku v A., kam denne dochádzal služobnou dodávkou spolu s ďalšími kolegami. Cesta do
práce, aj z práce trvala zhruba hodinu. V deň incidentu trvala cesta kvôli zlému počasiu hodinu a pol.
Pracovnádobabolaurčenáod7.00hod.do17.00hod.Spoškodenýmnemalvminulostižiadenproblém,

nikdy ho fyzicky nenapadol, ani sa mi nikdy nevyhrážal, práve naopak ich vzťah bol dobrý, pomáhali
si hlavne po pracovnej stránke. Pre pár rokmi kúpil od svojho svokra - od otca poškodeného pozemky.
Asi mesiac pred incidentom poškodený viackrát volal jeho manželke, že chce späť pozemky, že ak mu
ich vrátia, bude všetko v poriadku. Podanie trestného oznámenia berie preto zo strany poškodeného
ako prefíkanosť.

Svedkovia - kolegovia obžalovaného vypovedali zhodne s obžalovaným, a to že v deň incidentu sa spolu
s obžalovaným nachádzali na pracovisku v A., kde pracovali na zákazke ako zamestnanci firmy STEMP.
Do práce denne dochádzali na troch služobných autách, jedným z nich bola 8 miestna dodávka, v ktorej
cestoval aj obžalovaný. Do práce nikto z nich nechodil vlastným vozidlom, z práce odchádzali spoločne.

Výpovede jednotlivých svedkov sa líšili pokiaľ išlo o stanovenie pracovnej doby. Svedkovia A. A. a O. Š.
uviedli zhodne ako obžalovaný, že pracovná doba trvala od 7.00 hod. do 17.00 hod., svedkovia A. X.,
M. H. V. S. G. uviedli, že pracovná doba bola stanovená od 7.00 hod. do 16.00 hod., podľa výpovede
svedka O. M. pracovná doba trvala od 7.00 hod. do 16.30 hod. Výpovede týchto svedkov sa líšili aj v
určeníčasu,kedyopustilipracoviskovdeňincidentu.KýmsvedkoviaO.Š.V.O.M.uviedli,žeodchádzali

domov o 17.00 hod, ostatní svedkovia vypovedali, že z pracoviska odišli medzi 16.15 hod. a 16.30 hod.
Zároveň uviedli, že v ten deň snežilo, bola fujavica, práve pre toto nepriaznivé počasie im cesta domov
trvala približne 1 hodinu a 30 minút. Svedkovia O.Ú. M., O. Š. V. S. G. uviedli, že dňa 12.3.2013 s nimi
v dodávke cestoval z práce domov určite aj obžalovaný.

Výpovede týchto svedkov považoval súd za účelové v snahe pomôcť svojmu kolegovi a rovnako
považoval súd za účelovú aj výpoveď samotného obžalovaného v snahe vyhnúť sa trestnej
zodpovednosti za spáchaný skutok. V tomto je potrebné poukázať tak na odlišné výpovede jednotlivých
svedkov pokiaľ išlo o určenie pracovnej doby ako aj na určenie času ich odchodu z pracoviska v deň
incidentu. Svedok O. Š. vedel s určitosťou povedať, že dňa 12.3.2013 cestoval domov spoločne s

obžalovaným v jednej dodávke, pričom vyrazili po 17.00 hod. Na otázku prokurátora, či s určitosťou vie
povedať, kedy odchádzali z pracoviska v dňoch 13.3.2013 a 14.3.2013 už odpovedať nevedel. Zároveň
uviedol, že pred jeho výpoveďou, ho oslovil obžalovaný, či v danej veci pôjde svedčiť, že dňa 12.3.2013cestoval s ním z práce domov. Svedkovia A. A. V. O. M. uviedli, že aj keď deň 12.3.2013 nebol ničím
špecifický, pamätajú si, že cestovali domov spoločne s obžalovaným.

Súd obrane obžalovaného aj napriek skutočnosti, že v zhode s jeho výpoveďou vyzneli aj výpovede jeho
kolegov neuveril, pretože jeho tvrdenia boli vyvrátené výpoveďou svedka poškodeného O. O., svedkov
O. O.G., T. O. ako aj znalca O.. W. A.. Títo svedkovia podrobne a zhodne opísali situáciu a okolnosti, za
ktorých došlo k spáchaniu skutku. Súd vychádzal aj zo záverov znaleckého posudku, kde znalec vylúčil
vzhľadom na lokalizáciu poranení, aby si tieto spôsobil svedok poškodený pádom, či už samovoľným,

alebo pri inej činnosti, vylúčil túto možnosť, keďže nie je možnosť, aby človek spadol naraz dopredu aj
dozadu, zároveň uviedol, že mechanizmus vzniku týchto poranení zodpovedá mechanizmu, aký uvádza
svedok poškodený.

Svedok poškodený vo svojej výpovedi uviedol, že v deň incidentu ráno po zistení, že parcely, ktoré
mu daroval otec, patria obžalovanému, zavolal obžalovanému a žiadal vysvetlenie. Obžalovaný sa mu

vtedy začal vyhrážať, že kde je, kde si ho nájde. Obžalovaný opätovne zavolal poškodenému okolo
15.30 hod.-16.00 hod, s tým že je v práci, že príde za ním, že kde bude. O tom, že obžalovaný mal
za ním prísť, vedela aj jeho mama O. O., ktorá práve z tohto dôvodu, bola viackrát v pivnici zisťovať,
či obžalovaný už prišiel. Okolo 17.00 hod.-17.15 hod. vošiel do pivnice obžalovaný so slovami „kde si
ty frajer“ a zozadu ho chytil a hodil do kúta, kde ho začal udierať päsťami do hlavy, brucha, kopať ho.

Poškodený začal kričať na mamu a brata T.Š. O., aby mu prišli pomôcť, obžalovaný upustil od svojho
konania až po ich príchode. Poškodený hneď zavolal na políciu. Pri odchode z pivnice sa obžalovaný
vyhrážal poškodenému, že ho zabije a udrel ho dlaňou do ľavého oka. Potom nasadol do svojho vozidla
Fiat Duplo modrej farby a odišiel preč. Celý útok trval zhruba 5-7 minút. Po príchode polície a Rýchlej
zdravotníckej pomoci, bol poškodený odvezený do nemocnice, prepustený bol dňa 15.3.2013, ešte v

ten deň bol podať trestné oznámenie. Po útoku obžalovaného ostal poškodený v šoku, preľaknutý, mal
strach, že ho obžalovaný zabije.

Svedkovia O. O. V. T. O. vypovedali zhodne s obžalovaným, a to že dňa 12.3.2013 v čase okolo 17.15
hod. došlo k incidentu medzi obžalovaným a svedkom poškodeným v pivnici ich rodinného domu. Obaja

po príchode do pivnice videli ako obžalovaný bije poškodeného. Opísali ako po útoku obžalovaný volal
na políciu a ako sa obžalovaný pri odchode z pivnice vyhrážal poškodenému, že ho zabije, pričom ho
udrel do hlavy.

Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia O.. W. A. svojim znaleckým dokazovaním dospel k záveru,

že v deň incidentu utrpel svedok poškodený O. O. poranenia a to otras mozgu, pomliaždenie hlavy
v spánkovo-záhlavnej časti oblasti vľavo, pomliaždenie ľavej strany tváre a pomliaždenie palca ľavej
ruky, ide o poranenia ľahké, nekomplikované s dobou liečenie a práceneschopnosti v trvaní 2-3 týždňov.
Mechanizmus vzniku posudzovaných poranení zodpovedá mechanizmu fyzického incidentu, ktorého
bol poškodený účastníkom a ako je zadokumentovaný v jeho svedeckej výpovedi vo

vyšetrovacom spise.

Pri hodnotení dôkazov významných pre rozhodnutie o vine obžalovaného súd postupoval podľa § 2
ods. 12 Trestného poriadku, teda hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich vzájomnom súhrne. Vykonaným

dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že sa obžalovaný dopustil skutku tak ako je uvedený
v obžalobe.

Súd tvrdeniu obžalovaného, a teda aj jeho obrane, že dňa 12.3.2013 v čase okolo 17.15 hod.
nemohol poškodeného napadnúť v pivnici rodinného domu rodičov poškodeného v obci Ľ., pretože sa v

tom čase nachádzal na ceste domov z A. spolu so svojimi kolegami, s ktorými cestoval v jednej dodávke,
neuveril. Z listinných dôkazov ako aj z výpovede jednotlivých svedkov je zrejmé, že
obžalovaný sa v deň incidentu nachádzal na pracovisku v A., čo v podstate uviedol aj svedok poškodený,
že dňa 12.3.2013 mu v čase okolo 16.00 hod. volal obžalovaný s tým, že je v práci a že príde za ním.
Túto skutočnosť mal súd zistenú aj z evidencie dochádzky a dochádzky za marec 2013, kde je zároveň

uvedená aj pracovná doba a to od 7.00 hod. do 16.00 hod. Obžalovaný uviedol, že z
A. vyrazili o 17.00 hod. a vzhľadom na zlé poveternostné podmienky cesta domov trvala hodinu a pol.
Zároveň uviedol, že bežne trvá cesta domov jednu hodinu. Pokiaľ ide o čas, kedy z miesta pracoviska
obžalovanýspoluskolegamivdeňincidentuvyrazilijepotrebnépoukázaťnarozporymedzivýpoveďamijednotlivých svedkov, ktorí čas odchodu uvádzajú odlišne a to v rozpätí od 16.00 hod. do 17.00 hod. V
danom prípade, súd vychádzal jednak z tvrdenia svedka - majstra A. X., ktorý uviedol, že pracovná doba
bola určená štandardne od 7.00 hod. do 16.00 hod. a z pracoviska sa odchádzalo v čase od 16.00 hod.

do 16.30 hod., ako aj z tvrdenia poškodeného, ktorý uviedol, že obžalovaný mu zavolal okolo 16.00 hod,
že je v práci, že ide za ním, kde ho nájde. Preto má súd za to, že ak v deň incidentu vyrazil obžalovaný
z pracoviska v čase okolo 16.00 hod. a podľa tvrdenia samotného obžalovaného, že cesta trvá bežne
zhruba jednu hodinu, sa do jednej hodiny a 15 minút mohol dostať do miesta, kde došlo k incidentu. O
skutočnosti, že v daný deň mal obžalovaný prísť za poškodeným mala vedomosť aj mama poškodeného

ako aj jeho brat T. O.. Tvrdenie obžalovaného ako aj svedkov, že dňa 12.3.2013 snežilo, bola fujavica a
práve pre zlé poveternostné podmienky cesta z práce domov trvala až hodinu a pol, teda o pol hodinu
dlhšie ako bežne, súd považoval za účelové a ničím nepodložené, keďže vzhľadom na odstup času nie
je možné si s takou určitosťou pamätať na poveternostné podmienky práve v tento deň. A práve toto
tvrdenie svedkov ako aj samotného obžalovaného, na ktorom je v podstate založená jeho obrana súd
považoval za účelové v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na obvineného W. B. obžalobu pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť v jednočinnom súbehu s prečinom
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona.

Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto sa inému
vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť
dôvodnú obavu.

Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane jednotlivca pred závažnými vyhrážkami. Objektívna

stránka tohto trestného činu spočíva v samotnom vyhrážaní, ktoré musí byť spôsobilé vzbudiť dôvodnú
obavu, ktorou sa rozumie vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla, ktorým je vyhrážané. Dôvodná obava
však nemusí vzniknúť, avšak jej vznik musí byť reálny, preto je potrebné starostlivo hodnotiť povahu a
závažnosť vyhrážania, pretože je potrebné odlíšiť nebezpečné vyhrážanie od prejavov, pri ktorých boli
použité silné slová, ale v skutočnosti o nič závažnejšieho nešlo.

To, či vyhrážanie bolo spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu, je potrebné posudzovať so zreteľom ku
všetkým okolnostiam prípadu, najmä k povahe vyhrážky, k fyzickým a charakterovým vlastnostiam
páchateľa v porovnaní s takýmito vlastnosťami poškodeného, k ich vzájomnému vzťahu a podobne.
Súd preto vychádzal predovšetkým z toho, že obžalovaný sa s poškodeným poznali už dlhšiu dobu,

šlo o rodinných príslušníkov, poškodený je švagrom obžalovaného. Podľa tvrdenia tak obžalovaného
ako aj poškodeného, do dňa 12.3.2013 nemali medzi sebou žiadne nezhody, aj napriek tomu, že sa
vzájomne nenavštevovali, obaja svoj vzájomný vzťah charakterizovali ako dobrý, pracovne si navzájom
pomáhali. Svedok poškodený uviedol, že pred incidentom sa mu obžalovaný nikdy nevyhrážal, preto z
neho nemal strach. Keby mal z obžalovaného strach, neoznámil by mu, kde sa nachádza a nečakal by

ho s otvorenými dverami. Zároveň uviedol, že s obžalovaným vychádzal dobre až do incidentu, preto
ho prekvapilo zistenie, že obžalovaný je vlastníkom piatich pozemkov, pričom otec mu predal len dva
pozemky.
Súd pri posudzovaní otázky, či vyhrážka obžalovaného adresovaná poškodenému, že ho zabije bola
schopná vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu z jej naplnenia, vychádzal aj z povahy

a charakteristiky obžalovaného. Podľa odpisu z registra trestov a priestupkového referátu mal súd
zistené,žeobžalovanýneboldoposiaľsúdnetrestanýanipriestupkovoriešený.Kolegoviaobžalovaného
hodnotili ako svedomitého pracovníka, ktorý nikdy nemal problémy s alkoholom a nebol ani riešený pre
porušenie pracovnej disciplíny, ako osobu nekonfliktnú, nenásilnú. Súd mal za to, že v danom prípade
nešlo zo strany obžalovaného o nebezpečné vyhrážanie ale iba o použitie silných slov, pri ktorých aj

napriek skutočnosti, že boli sprevádzané úderom obžalovaného do tváre poškodeného, v skutočnosti
o nič závažnejšieho nešlo.

Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že dňa 12.3.2013 sa obžalovaný dopustil
skutku tak ako je to uvedené v obžalobe, no vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že v danom

prípade obžalovaný svojim konaním nenaplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona a preto skutok uvedený v obžalobe právne kvalifikoval
len ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a právnu kvalifikáciu skutku aj
ako prečinu nebezpečného vyhrážania vypustil.Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto inému úmyselne
ublíži na zdraví.

Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane ľudského zdravia.

Objektívna stránka spočíva v úmyselnom konaní páchateľa, ktoré smeruje k spôsobeniu následku
uvedeného v tomto ustanovení a teda k spôsobeniu ublíženia na zdraví.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa obžalovaný trestnej činnosti dopustil formou priameho úmyslu podľa
§ 15 písm. a/ Trestného zákona.

Podľa § 15 Trestného zákona je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným
v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo vedel že svojím konaním

môže takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Z miesta bydliska je obžalovaný W. B. hodnotený všeobecne. Doposiaľ nebol priestupkovo riešený ani
súdne trestaný.

Súdsaprirozhodovaníodruhuavýmeretrestuzaoberalexistencioupoľahčujúcich apriťažujúcich
okolností. V tomto prípade bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť a to vedenie riadneho života pred
spáchaním skutku ( § 36 písm. j/ Trestného zákona ) a nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť.
Vzhľadom k tomu súd pri výmere trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, kedy
sa pri prevahe poľahčujúcich okolností znižuje horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu.

Zákonom ustanovená trestná sadzba pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona je šesť mesiacov až dva roky. Pri aplikácii ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona sa horná
hranica trestnej sadzby znižuje na 16 ( šestnásť ) mesiacov. Súd uložil obžalovanému trest
odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Takto uložený trest považoval súd na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Vzhľadom k tomu, že svedok poškodený si náhradu škody neuplatnil, súd o tomto nároku nerozhodoval.
inému úmyselne ublížil na zdraví,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.