Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ľudmila Ostrolucká
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/155/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713220273
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713220273.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu Orange
Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného Bobák,
Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO:
35 855 673 (adresa na doručovanie: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava), proti
žalovanému I. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX X., štátne občianstvo: SR, zastúpenému
Teréziou Pečkovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, ako opatrovníčkou, o zaplatenie
642,95 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 497,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 497,95 Eur od 17. 08. 2012 do zaplatenia a trovy konania v sume 84,69 Eur
na účet právneho zástupcu žalobcu Bobák, Bollová a spol., s. r.o., advokátska kancelária so sídlom
Dr. VI. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
V zvyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou zo dňa 11. 11. 2013, ktorá bola doručená súdu dňa 27. 11. 2013 domáhal voči
žalovanémuzaplateniasumy642,95Eursúrokomzomeškaniavovýške 8,75%ročne ztejtosumyod
17. 08. 2012 až do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených telekomunikačných služieb
a náhrady škody na základe Zmluvy č. A6113411 v znení Dodatku k nej zo dňa 20. 01. 2012. V zmysle
predmetnej zmluvy vypožičal žalovanému 1 ks SIM karty, ktorá umožňovala žalovanému využívať
telekomunikačné služby ním poskytované. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb
vo výške 497,95 Eur vyfakturovaných v období 2012/04 - 2012/06. Pokusom o pokonávku zo dňa 02.
08. 2012 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za zmluvnú
pokutu/náhradu škody a sumu poplatku za mimosúdne vymáhanie, keď spolu vyčíslil túto sumu na
čiastku 694,39 Eur, pričom ho vyzval na úhradu tejto sumy v dodatočnej lehote najneskôr do 16. 08.
2012. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Okrem sumy
za neuhradené služby vo výške 497,95 Eur sa domáhal žalobou i náhrady škody v sume 145,- Eur,
ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Nokia C5-03 žalovanému.
Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou, t.z. predstavuje škodu, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že získal
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom
dodatku k zmluve sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti, keď žalovaný
následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby
viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. V snahe predísť procesnej neistote pri
posudzovaní jeho nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, keď v dodatku kzmluve bola dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, pričom
tieto dojednania o zmluvnej pokute v inom súdnom konaní boli označené za neprijateľné zmluvné
podmienky rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/91/2011, je povinný zdržať sa používania
týchto podmienok, preto nárok uplatnil nie ako nárok na zmluvnú pokutu, ale ako nárok na náhradu
škody. Celkovou žalobou žiadal tak prisúdiť sumu 642,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne z dlžnej sumy od 17. 08. 2012 do zaplatenia (497,95 Eur za služby + 145,- Eur z titulu náhrady
škody).
O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom č.k. 12Ro/293/2013-30 zo dňa 15. 01. 2014, ktorým
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Tento platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť do
vlastných rúk, keď v tomto prípade je náhradné doručenie vylúčené podľa § 173 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), podľa ktorého, platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných
rúk, náhradné doručenie je vylúčené.
Nakoľko sa platobný rozkaz č.k. 12Ro/293/2013-30 zo dňa 15. 01. 2014 nepodarilo žalovanému doručiť
do vlastných rúk, súd uznesením č.k. 12Ro/293/2013-45 zo dňa 25. 08. 2014 tento platobný rozkaz v
plnom rozsahu zrušil podľa § 173 ods. 2 prvá veta O.s.p., podľa ktorého ak platobný rozkaz nemožno
doručiťčoilenjednémuzodporcov,súdhouznesenímzrušívplnomrozsahu.Totouznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 20. 09. 2014.
Uznesením č.k. 14C/155/2014-66 zo dňa 14. 11. 2014 súd žalovanému v tomto konaní na zastupovanie
ustanovil opatrovníčku v osobe Terézie Pečkovej, súdnej tajomníčky Okresného súdu Zvolen podľa §
29 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 29 ods. 6 O.s.p., podľa ktorých pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd
ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na
známu adresu v cudzine, alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými
prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou, alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa
vyjadrovať. Za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom, kultúrnom, prípadne
inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže
ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých
hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000,- Eur. Žalovaný je
prihlásený k trvalému pobytu Mesto Zvolen, súd sa pokúsil žalovanému doručovať písomnosti i podľa
§ 5 Zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a Registri obyvateľov
Slovenskej republiky, v znení neskorších predpisov, ani takýmto postupom sa žalovanému nepodarilo
súdne písomnosti doručiť, súčasná adresa pobytu žalovaného súdu nie je známa, súd vykonal úkony za
účelomzistenia,kdesažalovanýt.č.zdržuje,adresusanepodarilozistiť,pretoboldôvodnýužalovaného
procesný postup, ktorým bol žalovanému pre toto konanie ustanovený opatrovník.
Po opatrovníckom konaní súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18. 11. 2014. Tohto pojednávania
sa právny zástupca žalobcu, ani opatrovníčka žalovaného nezúčastnili, obidvaja boli predvolaní
na pojednávanie riadne a včas, právny zástupca žalobcu neúčasť na pojednávaní neospravedlnil,
nepožiadal zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil samotný žalobca podaním zo dňa 12. 11. 2014, ktoré bolo doručené súdu dňa 14. 11. 2014,
nepožiadal však zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, opatrovníčka žalovaného
neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, nepožiadala zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania, keď potom za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie súd na
tomto pojednávaní vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, v neprítomnosti žalobcu,
opatrovníčky žalovaného a žalovaného, keď pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy
podľa § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa
riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie,
môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ
vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:
ZoZmluvyč.A6113411zodňa20.01.2012vzneníDodatkuknejzodňa20.01.2012(ďalejlen„zmluva“
a„dodatok“)súdzistil,žežalobcaposkytolžalovanémunazákladetejtozmluvyvznenídodatkuknejako
užívateľovi SIM kartu, keď mu vypožičal na základe nej 1 ks SIM karty za účelom umožnenia prihlásenia
sa žalovaným do siete žalobcu a za účelom používania žalovaným služieb žalobcu v užívateľskomprograme dojednanom v zmluve v spojení s dodatkom k nej. Žalobca sa podľa tejto zmluvy v spojení
s dodatkom zaviazal poskytnúť žalovanému na kúpu mobilného telefónu identifikovaného v zmluve,
v spojení s dodatkom k nej, konkrétne Nokia C5-03 zľavu zo spotrebiteľskej kúpnej ceny mobilného
telefónu/telekomunikačného zariadenia a tento mobilný telefón mu so zľavou predal za kúpnu cenu 1,-
Eur. Žalovaný sa okrem iného podľa zmluvy v spojení s dodatkom zaviazal, že nedá svojim konaním
žiaden taký podnet, aby pred uplynutím dohodnutej doby viazanosti bol žalobca nútený skončiť jej
platnosť, keď súčasne bol uzrozumený s tým, že pokiaľ nesplní bezozvyšku, alebo riadne a včas niektorý
zo svojich záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy, v spojení s dodatkom k nej, bude povinný zaplatiť zmluvnú
pokutu v dojednanej výške, v tomto prípade 145,- Eur a tiež vyrovnať všetky finančné záväzky za verejné
mobilné telefónne služby, ktoré mu žalobca poskytoval podľa zmluvy v spojení s dodatkom a pri ktorých
už uplynula lehota ich splatnosti. Žalobca dokladal, že predajná cena tohto mobilného telefónu v čase
uzavretia zmluvy v spojení s dodatkom k nej bola 146,- Eur, žalobou uplatnil nárok na náhradu škody v
sume 145,- Eur. Doba viazanosti bola dojednaná na 24 mesiacov.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy v spojení s dodatkom k nej boli Všeobecné podmienky poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti
Orange Slovensko, a.s., ktoré nadobudli platnosť a účinnosť dňa 01. 01. 2012 a ktoré bližšie upravovali
vzájomné práva a povinnosti účastníkov zmluvy v spojení s dodatkom k nej.
Faktúrou č. 5159461705 zo dňa 09. 04. 2012, splatnou dňa 23. 04. 2012 žalobca fakturoval žalovanému
cenu služieb v sume 135,74 Eur za obdobie od 06. 04. 2012 do 05. 05. 2012, faktúrou č. 5166381595
zo dňa 09. 06. 2012, splatnou dňa 23. 06. 2012 žalobca fakturoval žalovanému cenu služieb v sume
131,54 Eur za obdobie od 06. 06. 2012 do 05. 07. 2012, faktúrou č. 5162917530 zo dňa 09. 05. 2012,
splatnou dňa 23. 05. 2012 žalobca fakturoval žalovanému cenu služieb v sume 228,01 Eur za obdobie
od 06 .05. 2012 do 05. 06. 2012, faktúrou č. 5159458730 zo dňa 09. 04. 2012, splatnou dňa 23. 04.
2012 žalobca fakturoval žalovanému cenu upomienky v sume 1,33 Eur a faktúrou č. 5162912560 zo
dňa 09. 05. 2012, splatnou dňa 23. 05. 2012 žalobca fakturoval žalovanému cenu upomienky v sume
1,33 Eur, keď žalobca fakturoval žalovanému týmito faktúrami spolu cenu poskytnutých služieb a cenu
upomienok v sume 497,95 Eur.
Pokusom o pokonávku zo dňa 02. 08. 2012 žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky z titulu
neuhradených komunikačných služieb v sume 497,95 Eur, ďalej na úhradu zmluvnej pokuty/náhrady
škody vo výške 145,- Eur a poplatku za mimosúdne vymáhanie v sume 51,44 Eur, keď spolu žiadal
uhradiť sumu 694,39 Eur v lehote do 16. 08. 2012, keď pokus o pokonávku žalovanému bol doručovaný
prostredníctvom pošty na adresu A. Hlinku 2568/35, 960 01 Zvolen, keď tento pokus o pokonávku
žalovaný v odbernej lehote podľa relácie pošty neprevzal, pokus o pokonávku sa vrátil žalobcovi späť
s touto reláciou pošty dňa 28. 08. 2012.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona č. 351/2011 Z.z., o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 1 písm. d) bod 2. zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo dočasne prerušiť alebo
obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v
lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku
zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po
predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.
Podľa § 43 ods. 12 písm. a) až c) zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný používať verejnú
službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na
základe predloženej faktúry, používať iba telekomunikačné zariadenie spĺňajúce požiadavky osobitných
predpisov.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejnýchslužieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné,
je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení.
Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov
o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej
zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 príkladmo vymenuváva, ktoré ustanovenia uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa najmä považujú za neprijateľné podmienky, keď podľa písm. k) sú to aj tie,
ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka, je dôsledkom transpozície Smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v článku 7 ods. 1 ukladá členským štátom
zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „Členské štáty zabezpečia, aby v
záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré
by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov“.
Po prejednaní veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti
o zaplatenie sumy 497,95 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradenej žalovaným ceny telekomunikačných
služiebanedôvodnávčastiozaplateniesumy145,-Eurspríslušenstvomztitulunáhradyškody.Žalobca
uzavrel so žalovaným zmluvu, v znení dodatku k nej, na základe ktorej poskytoval žalovanému žalobca
dojednané telekomunikačné služby v cenách dojednaných v platnom Cenníku. Cenu poskytnutých
telekomunikačnýchslužiebzaobdobie2012/04až2012/06fakturovalžalobcažalovanémuspoluvsume
497,95 Eur, včítane upomienok faktúrami uvedenými v tomto rozsudku, z ktorých žalovaný neuhradil
žiadnu čiastku. Žalobca žalovanému telekomunikačné služby v zmysle zmluvných dojednaní poskytol,
žalovaný telekomunikačné služby prijal, vznikla mu tak povinnosť v zmysle zmluvných dojednaní v
zmluve v spojení s dodatkom zaplatiť žalobcovi cenu týchto telekomunikačných služieb, keď nakoľko
žalovaný doposiaľ žalobcovi cenu telekomunikačných služieb neuhradil, súd žalobe žalobcu v časti o
zaplatenie ceny telekomunikačných služieb vyhovel a uložil povinnosť žalovanému žalobcovi z tohto
titulu zaplatiť sumu 497,95 Eur.
Žalobca v súdnom konaní voči žalovanému uplatnil popri nároku na zaplatenie sumy 497,95 Eur i nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania z tejto sumy od 17. 08. 2012 do zaplatenia, keď v tejto časti podal
tiež žalobu dôvodne.
Žalovaný je preukázateľne v omeškaní so zaplatením sumy 497,95 Eur od 17.08. 2012, pričom toto
omeškanie trvá, keď žalobca žalovaného vyzval pokusom o pokonávku zo dňa 02. 08. 2012 na úhradu,
okrem iného i nezaplatenej ceny telekomunikačných služieb najneskôr do 16. 08. 2012, keď do 16. 08.
2012 žalobca vyzval žalovaného na úhradu okrem iného i tejto sumy, teda v dodatočnej lehote. Žalovaný
vtejtolehotecenutelekomunikačnýchslužiebneuhradil,pretojevomeškanísozaplatenímsumy497,95
Eur odo dňa 17. 08. 2012, keď mal plniť do dňa 16. 08. 2012. Nakoľko žalovaný je v omeškaní s plnením
peňažného záväzku, prisúdil súd žalobcovi zo sumy 497,95 Eur i úroky z omeškania odo dňa 17. 08.
2012 až do zaplatenia vo výške 8,75 % ročne.
Pri právnom posúdení nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania súd vychádzal z § 517 ods. 1
prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď podľa § 3 ods. 1 tohto vládneho
nariadenia, avšak v znení do 31. 01. 2013, pretože k omeškaniu žalovaného došlo pred týmto dňom,
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Z ustanovenia § 10c tohto
vládneho nariadenia, avšak v platnom znení, ktoré je prechodným ustanovením k úprave účinnej od
01. 02. 2013, totiž vyplýva, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.V posudzovanom prípade ku dňu omeškania, resp. k prvému dňu omeškania, t.j. ku dňu 17. 08. 2012
bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,75 % ročne, zvýšená o 8 percentuálnych
bodov bola 8,75 % ročne, preto žalobca má nárok voči žalovanému na zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 8,75 % ročne z prisúdenej čiastky 497,95 Eur.
Žalobca v súdnom konaní uplatnil voči žalovanému i nárok na zaplatenie náhrady škody v sume 145,-
Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 17. 08. 2012 do zaplatenia, keď v
tejto časti uplatneného nároku súdu posúdil žalobu žalobcu za neopodstatnenú, pričom v tejto časti súd
potom žalobu žalobcu zamietol.
Žalobca v súdnom konaní tvrdil, že škoda mu mala vzniknúť tak, že ju spôsobil žalovaný tým, že
získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, podpisom dodatku sa zaviazal používať
jeho služby a za tieto platiť po dobu viazanosti, pričom však porušil svoj základný záväzok zotrvať v
zmluvnom vzťahu s ním počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté
služby. Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik
zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú
objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na
poškodenom, v danom prípade na žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo
forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie), keď dôkazné bremeno o tom,
že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.
Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uviedol, že žalovaný porušil záväzok vyplývajúci zo zmluvy
v znení dodatku k nej, konkrétne záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním počas dohodnutej doby, a
platiťriadneavčascenuzaposkytovanéslužby.Žalobcavkonaníbližšienerozlišoval,ktorúzuvedených
dvochpovinnostížalovanýporušil,čipovinnosťzotrvaťvzmluvnomvzťahu,alebopovinnosťplatiťriadne
a včas cenu za poskytnuté služby, keď z predložených listinných dôkazov mal súd však za preukázané,
že žalovaný porušil povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď žalobcovi neuhradil
faktúry, ktorými túto cenu žalobca vyfakturoval, resp. ich neuhradil v lehote splatnosti, teda riadne a včas.
Žalobca neuvádzal žiadne skutočnosti, a ani z listinných dôkazov, ktoré predložil do súdneho konania
nevyplynulo, žeby žalovaný porušil povinnosti zotrvať s ním v zmluvnom vzťahu napríklad tým, žeby
bol zmluvu vypovedal, odstúpil od nej pred dohodnutou dobou viazanosti alebo si zmenil účastnícky
program na program s nižšou cenou, ako bol ten, na ktorom sa žalobca so žalovaným dohodli pri podpise
zmlúv v spojení s dodatkami k nim.
Napriek uvedenému, prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, porušenie právnej povinnosti
vyplývajúcej zo zmluvy mal súd za preukázaný, keď žalovaný porušil zmluvnú povinnosť platiť riadne
a včas cenu za poskytnuté služby.
Ďalejsúdskúmal,čisúsplnenéajďalšiedvaobjektívnepredpokladyprevznikzodpovednostižalovaným
za škodu a to vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
Škodu treba vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu
kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. V danej veci súd
skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu ako poškodeného, a ďalej to, či toto zmenšenie bolo
vyvolané, teda či bolo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného.
V súdnom konaní bolo tak potrebné vyriešiť, či suma 145,- Eur ako zľava z kúpnej ceny mobilného
telefónu, ktorú žalobca žalovanému poskytol pri kúpe mobilného telefónu predstavuje skutočnú škodu,
ktorá vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti platiť riadne a včas cenu za
poskytnuté služby po celú dobu viazanosti dohodnutú v dodatku k zmluve.
Povinnosť žalovaného zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného
telefónu v prípade porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nevyplýva
priamo z dodatku, resp. zo samotnej zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky,a nemožno ju vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny mobilného telefónu totiž
nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s porušením tejto povinnosti žalovaným.
Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovanému pri kúpe mobilného
telefónu poskytol, nie je následkom porušenia povinnosti žalovaným platiť žalobcovi za poskytnuté
služby riadne a včas, ale následkom vôle žalobcu vyjadrenej v zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti.
Inak povedané, k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej
povinnosti žalovaným platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby počas celej doby viazanosti, ale
len na základe vôle žalobcu vyjadrenej v zmluve. Na formovaní vôle žalobcu, ako aj žalovaného pri
uzatváraní dodatku, v rámci ktorého došlo i ku kúpe mobilného telefónu zo strany žalovaného od
žalobcu mali určite vplyv mnohé faktory, ako sú na strane žalovaného napríklad ponuky iných mobilných
operátorov, jeho majetkové pomery, potreba mobilného telefónu, predpokladaný rozsah využívania
služieb mobilného operátora a na strane žalobcu snaha získať nového klienta alebo podržať si starého
klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho programu a podobne. Je len samozrejmé, že
aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb za poskytované služby
po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v zmluve
v spojení s dodatkom k nej odpredať žalovanému mobilný telefón so zľavou. Avšak jediným možným
následkom porušenia povinností žalovaným platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby by bolo
nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb žalovaného za
aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku žalobcu o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného
telefónu takýmto následkom však nie je.
Pre prípad porušenia povinnosti žalovaným riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas
celej doby viazanosti si účastníci dohodli zmluvnú pokutu. Situáciu, v ktorej zmluvná pokuta bola v
obdobných prípadoch súdmi vyhlásená za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka, keď plnenie z takejto zmluvnej podmienky už súd nemôže žalobcovi ani v
iných obdobných konaniach priznať, si zavinil sám žalobca, keďže povinnosť žalovaného platiť zmluvnú
pokutu formuloval v dodatku práve on na formulárovom tlačive. Takúto situáciu nemôže žalobca úspešne
sanovať tým, že nárok na zmluvnú pokutu, ktorý by mu nebyť vyššie uvedenej vady podľa dodatku patril,
sa bude snažiť prekvalifikovať na iný právny nárok, teda nárok na náhradu škody, ktorým tento nie je.
Ďalej súd musí skonštatovať, že žalobca v konaní dostatočne nepreukázal ani výšku uplatňovanej škody
v sume 145,- Eur. Škoda podľa žalobcu mala predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou mobilného
telefónu a jeho akciovou cenou, za ktorú bol mobilný telefón žalovanému odpredaný. Ako listinný dôkaz
o tom, aká bola predajná cena mobilného telefónu odpredaného žalovanému v čase uzatvorenia zmluvy,
žalobca dokladoval výtlačok z intranetového portálu svojej spoločnosti označený ako „detaily k SOS“,
na ktorom sú uvedené detaily týkajúce sa akcie ponúknutej žalovanému - názov akcie, trvanie akcie,
vybraný typ mobilného telefónu, jeho akciová cena, dohodnutá zmluvná pokuta, doba viazanosti a
dátum, od ktorého mohol žalovaný uzatvoriť novú akciovú zmluvu, prípadne získať nový mobilný telefón.
Tento„interný“výtlačokžalobcu,naktoromsúuvedenéjehovlastnéúdajetýkajúcesazmluvnéhovzťahu
so žalovaným, nie je dostatočným objektívnym dôkazom spôsobilým preukázať skutočnú trhovú cenu
mobilného telefónu v čase uzatvorenia zmluvy v spojení s dodatkom k nej so žalovaným.
Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal, žeby boli splnené všetky zákonné predpoklady
pre vznik zodpovednosti za škodu, nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou, a nepreukázal ani výšku uplatnenej škody riadnym spôsobom, súd žalobu žalobcu z titulu
náhrady škody v sume 145- Eur s príslušenstvom, t.j. s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
z tejto sumy od 17. 08. 2012 do zaplatenia zamietol, keď príslušenstvo žalovanej pohľadávky zamietol
preto, lebo nepriznal ani samotnú pohľadávku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol
v konaní úspešnejší, než žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania pomerom úspechu
a neúspechu vo veci, keď tento navrhol priznať trovy konania a tieto aj vyčíslil. Žalobca má preto nárok
voči žalovanému na zaplatenie účelne vynaložených a preukázaných trov konania pomerom úspechu a
neúspechu vo veci, keď tento predstavuje 54 % (497,95 : 642,95 = 0,77, t.j. 77 %, 145 : 642,95 = 0,23, t.j.
23 %, rozdiel predstavuje 54 %, t.j. 77 % - 23 %). Žalobca má tak nárok na náhradu trov konania vo výške
54 %, keď žalobca žiadal priznať trovy konania za zaplatený súdny poplatok zo žaloby v sume 38,50Eur a za trovy právneho zastúpenia v sume 118,34 Eur. Účelné a preukázané trovy konania žalobcu
v súdenej veci predstavujú trovy na súdnom poplatku v sume 38,50 Eur a trovy na trovách právneho
zastúpenia v sume 118,34 Eur. Trovy právneho zastúpenia v sume 118,34 Eur pozostávajú z odmeny
advokáta za 2 úkony právnej služby po 41,50 Eur, spolu to činí 83,- Eur, k tomu 2-krát režijný paušál
po 7,81 Eur, spolu to činí 15,62 Eur, spolu odmena a paušál činia 98,62 Eur, k tomu 20 % DPH v sume
19,72 Eur, keď potom celkové trovy právneho zastúpenia činia 118,34 Eur, keď úkonmi právnej pomoci
boli príprava a prevzatie zastúpenia, žaloba. Celkové trovy konania činia 156,84 Eur a to za zaplatený
súdny poplatok v sume 38,50 Eur a za trovy právneho zastúpenia v sume 118,34 Eur. Z celkových trov
konania 156,84 Eur má žalobca nárok na náhradu týchto vo výške 54 %, čo predstavuje sumu 84,69 Eur.
Túto sumu je žalovaný povinný žalobcovi nahradiť na trovách konania na účet zastupujúcej advokátskej
kancelárie podľa § 149 ods. 1 O.s.p. O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol podľa Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( §
204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniame) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.