Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 12, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/107/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114204407
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114204407.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa spol.

Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, práv. zast.:
Mgr. Miroslav Rybánsky, advokát, so sídlom: Grösslingova 10, 811 09 Bratislava, proti odporcovi: W. S.,
R.. XX.XX.XXXX, D.: U. P. XXX, Ž. - N. P., občan SR, o zaplatenie 8.262,65eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.02.2014 navrhovateľ sa domáhal
súdneho výroku, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške
8.262,65 eur, spolu s úrokom z úveru vo výške 12 % ročne zo sumy 2.646,68 eur od 20.12.2013 až

do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.646,68 eur od 20.12.2013 až
do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 1.639,96 eur od 20.12.2013 až do
zaplatenia a náhrady trov konania.

Svoj návrh navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o zlúčení spísanej vo
forme notárskej zápisnice č. N281/2009, Nz 13065/2009, NCR1s13235/2009 notárkou JUDr. Ľubicou
Floriánovou dňa 23.04.2009 sa navrhovateľ stal právnym nástupcom spol. ISTROBANKA, akciová
spoločnosť a prevzal všetky jej práva a záväzky. Dňa 14.09.2004 bola medzi navrhovateľom ako
veriteľom a odporcom ako dlžníkom uzavretá úverová zmluva č. XXXXX-XXXXXXXX/XXXX, na základe

ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver v sume 2.489,54 eur s dohodnutým úrokom 12% ročne.
Úverový limit bol zvýšený o sumu poplatku za spracovanie úveru v sume 49,79 eur, tj, o 2 %. Odporca
navrhovateľom poskytnutý úver vyčerpal dňa 14.09.2004 v celom rozsahu. Odporca mal úver splácať
mesačnými anuitnými splátkami v sume po 99,55 eur vždy k 15.dňu príslušného kalendárneho mesiaca.
Prvá splátka bola splatná 15.10.2004 a posledná bola splatná dňa 15.04.2007. Odporca úver nesplácal
riadne a včas. Celý úver sa stal splatným dňa 15.04.2007, tj. dňom splatnosti poslednej splátky. Celková
pohľadávka voči odporcovi z úveru predstavuje ku dňu 19.12.2013 sumu 8.262,65 eur a pozostáva z:

a/ nezaplatenej istiny úveru 2.646,68 eur,

b/ riadneho úroku 1.639,96 eur

c/ úroku z omeškania 3.976,01 eur.Odporca si svoju povinnosť zaplatiť riadne a včas nesplnil a dostal sa do omeškania dňom 16.04.2007.
Istinu úveru vypočítanú k 19.12.2013 navrhovateľ úročí zákonným úrokom z omeškania a dohodnutým
úrokom z úveru. Vyčíslený úrok z úveru ďalej úročí zákonným úrokom z omeškania.

Súd nariadil pojednávanie na deň 12.11.2014, na ktoré sa účastníci nedostavili. Právny zástupca
navrhovateľa a navrhovateľ mali predvolanie na pojednávanie doručené riadne do vlastných rúk, ich
neprítomnosť ospravedlnil právny zástupca navrhovateľa s tým, že súhlasil, aby súd pojednával v ich
neprítomnosti. Odporcovi bolo predvolanie na pojednávanie doručené náhradným spôsobom, ostal bez
ospravedlnenia.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v

súdnom spise a na základe nich zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpisu z obchodného registra navrhovateľa mal súd zistené, že navrhovateľ sa stal na základe zmluvy
o zlúčení spísanej vo forme notárskej zápisnice č. N281/2009, Nz 13065/2009, NCR1s13235/2009
notárkou JUDr. Ľubicou Floriánovou dňa 23.04.2009 právnym nástupcom spol. ISTROBANKA, akciová
spoločnosť, Laurinská 1, Bratislava, IČO: 31 331 491 a prevzal všetky jej práva a záväzky. Navrhovateľ

je tak legitímnym právnym nástupcom spol. ISTROBANKA, akciová spoločnosť.

Z úverovej zmluvy č. XXXXX-XXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.09.2004 uzatvorenej medzi právnym
predchodcom navrhovateľa ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, súd zistil, že veriteľ sa zaviazal
odporcoviposkytnúťúvervsume75.000,-Sk(2.489,54eur)prifixnejúrokovejsadzbe12%ročne.Výška
úveru sa zvýšila podľa dohody o sumu jednorazového poplatku za spracovanie úveru vo výške 2% zo

sumy úveru, tj. o sumu 1.500,- Sk (49,79 eur). RPMN bola 7,54%. Odporca sa zaviazal čerpať úver
jednorazovo dňa 14.09.2004 a tento splatiť v pravidelných mesačných anuitných splátkach vo výške
istiny a úroku v sume 2.944,53 Sk (97,74 eur) a poplatku za poistenie úveru v sume 54,47 Sk (1,81
eur) vždy k 15.dňu každého kalendárneho mesiaca počnúc prvou splátkou splatnou dňa 15.10.2004 a
poslednou splátkou splatnou dňa 15.04.2007. Súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky Istrobanky,

a.s. pre poskytovanie spotrebných maxi úverov.

Z predloženého výpisu z účtu vyplýva, že úver v sume 76.500,- Sk (istina 75.000,- Sk a poplatok
za spracovanie úveru 1.500,- Sk) odporca čerpal dňa 14.09.2004. Z výpisu z účtu vyhotoveného k
19.12.2013 vyplýva, že navrhovateľ vyčíslil dlžnú istinu na sumu 2.646,68 eur, dlžný úrok z úveru na
sumu 1.639,96 eur, dlžný úrok z omeškania vo výške 3.976,01 eur, a teda celkový dlh odporcu vyčíslil

na sumu 8.262,65 eur.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
(v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere) ďalej len „zákon“, tento zákon upravuje niektoré
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.Podľa ustanovenia § 2 písmeno a/ zákona na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa ustanovenia § 2 písmeno b/ zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 zákona, veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského

úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že dňa 14.09.2004 bola medzi právnym
predchodcomnavrhovateľaakoveriteľomaodporcomakodlžníkom uzavretázmluvaoposkytnutíúveru
v sume 2.489,54 eur zvýšenej o poplatok za správu úveru v sume 49,79 eur. Uvedené odporca čerpal

dňa 14.09.2004.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd v súlade s cit. ustanovením zákona č. 250/2007 Z.z. prioritne z úradnej povinnosti skúmal, či
záväzok odporcu vyplývajúci z uvedenej zmluvy o úvere je premlčaný, nakoľko v danom prípade ide o
nárok navrhovateľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca pri uzatváraní

zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Odporca túto zmluvu uzatváral
ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v
rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, (1) Spotrebiteľskými zmluvami
sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona

a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch,
ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

V zmysle citovaných ustanovení v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu a z tohto dôvodu súd

skúmal existenciu prípadného premlčania pohľadávky navrhovateľa uplatnenej z tejto zmluvy.

Podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/130/2011 zo dňa 06.03.2012: Odvolací súd uzavrel,
že právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu nato, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S
poukazomuvedenéjenevyhnutnéspotrebiteľskýprávnyvzťahmedziúčastníkmiposudzovaťvždypodľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a nie

podľa všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku.

S poukazom na uvedenú právnu vetu súd na daný prípad aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka
upravujúce otázku premlčania. Súd konštatuje, že úver je síce absolútnym obchodom a na úver
dopadá Obchodný zákonník bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Predmetná vec je
však o spotrebiteľskej zmluve, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou. Ide o vzťah medzi

dodávateľom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny
vzťah. Je plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa , že v prípade duplicitnej právnej úpravy
rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a
nie podnikateľské právo Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi
právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od
zmluvy, dvojaká právna úprava zmluvných pokút a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav

môže dlhodobo fungovať, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho
dôsledky vrátane premlčania v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca
vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva
takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia.

Zhrnúc uvedené, hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva

byťzmluvouspotrebiteľskou.Prispotrebiteľskýchzmluvách,ktorépredstavujúširšípojem,mázhľadiska
aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka
prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Inými slovami musí z hľadiska poradia
aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti ustúpiť
nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.z. aplikácii Občianskeho

zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy,
ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v
Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie.

Vzhľadom na to súd posudzoval premlčanie podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, avšak súčasne
konštatuje, že či by už použil úpravu premlčania podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného

zákonníka, vzhľadom na čas, kedy sa žalovaný dlh odporcu stal splatným (ako bude ďalej uvedené už v
roku 2007), žalovaná pohľadávka by bola premlčaná v celom rozsahu podľa oboch režimov premlčania.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Súd pri posúdení premlčania vychádzal z toho, že celý dlh odporcu sa stal splatným dňa 15.04.2007,
tj. dňom konečnej splatnosti úveru, dňom splatnosti poslednej splátky úveru. Aj navrhovateľ konštatuje,
že celý úver sa stal splatným v tento deň a do omeškania s úhradou žalovaného dlhu sa odporca dostal

dňom 16.04.2007, pričom na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že navrhovateľ si ako rozhodný deň pre
vyčíslenie žalovaného dlhu určil až neskorší deň 19.12.2013. Konečná splatnosť úveru podľa zmluvy
nastala teda dňa 15.04.2007, vtedy sa celý úver, tj. všetky splátky úveru stali splatnými. A teda deň
nasledujúci po tomto dni je dňom, kedy mohol navrhovateľ uplatniť právo na súde prvýkrát a od tohto
dňa plynie 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie práva na súde. Pokiaľ teda navrhovateľ podal návrh

na začatie konania na súde až dňa 10.02.2014, podal ho po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby počítanej
vyššie uvedeným spôsobom, a preto súd musí konštatovať to, že nárok navrhovateľa je premlčaný v
celom rozsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že nárok navrhovateľa je premlčaný v celom rozsahu, a
preto súdu neostávala nič iné ako návrh navrhovateľa zamietnuť v celom rozsahu.Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP: O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, nakoľko súd jeho návrh zamietol v celom rozsahu. Preto možno
konštatovať, že odporca bol v konaní plne úspešný. Odporca si však počas konania žiadne trovy
neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).