Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/78/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114205333
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2114205333.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou, v právnej veci žalobcu: TELERVIS

PLUS a.s., Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený: JUDr. Alan Strelák, advokát, Na
vŕšku 12, Bratislava, proti žalovaným: 1. J. X., narodená XX. X. XXXX, bytom E. XXX/X, S., 2. H. X.,
narodená XX. X. XXXX, bytom E. XXX/X, S., o zaplatenie 2252 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v rade 1 a žalovaná v rade 2 sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
1625 eur, úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 1625 eur od 28. 1. 2013 do zaplatenia a to do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

II. Súd vyhlasuje zmluvnú podmienku uvedenú v bode 3 obchodných podmienok Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 220121875 zo dňa 17. 7. 2012, ktorá určuje, že pokiaľ dlžník/spoludlžík nesplní
svoj záväzok podľa článku II. Zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka
zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov, a to za
každý aj začatý mesiac omeškania celkovej dlžnej čiastky. Zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ je

oprávnený účtovať dlžníkovi/spoludlžníkovi náhradu účelne vynaložených nákladov za úkony spojené
s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho alebo rozhodcovského konania vo výške 20 % z
poskytnutej istiny, najmenej však 67 eur, ktorá nepodlieha vyúčtovaniu za neprijateľnú.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 25. 2. 2014 domáha voči žalovaným v rade 1 a v rade
2 zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 2252 eur, úroku z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 2252
eur od 28. 1. 2013 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 381,15 eur a náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnil titulom uzavretej zmluvy o úvere č. 220121875 zo dňa 17. 7. 2012, ktorej predmetom bolo
poskytnutie úveru vo výške 1650 eur a povinnosť žalovaných tento zaplatiť s poplatkom za „odplatu“

úveru vo výške 627 eur, spolu 2277 eur v 13 splátkach po 8,25 eur (prvé 3 splátky), po 225,23 eur
(nasledujúcich 10 splátok), ale žalované zaplatili iba 25 eur a to dňa 17. 7. 2012.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä návrhom
zo 16. 12. 2013, Zmluvou o úvere č. 220121875, s obsahom celého spisového materiálu, a zistil
nasledovný skutkový stav, keď pojednával v neprítomnosti žalovaných v zmysle ustanovenia § 101 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré mali doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neúčasť na

pojednávaní neospravedlnili.

Zozmluvyč.22012875zodňa17.7.2012vyplýva,žejuuzavreližalovanévrade1akodlžníkažalovaná
v rade 2 ako spoludlžník a žalobca ako veriteľ, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným 1650 eur svyhlásením, že úver je poskytnutý za celkový úrok 20 % z istiny a veriteľ si účtuje odmenu vo výške 18 %
z istiny, teda spolu za poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje ako odplatu, tak aj úrok. Dlžníčky potvrdili
prevzatie istiny úveru svojím podpisom na tejto zmluve. Celkovú dlžnú sumu, teda istinu úveru 1650

eur a odmenu 627 eur, teda spolu vo výške 2277 eur sa žalované zaviazali splácať v 13-ch mesačných
splátkach, po 8,25 eur (prvé tri mesačné splátky) a ďalej v pravidelných rovnomerných 10 mesačných
splátkach vo výške 225,23 eur mesačne, prvá splátka splatná v 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá
ďalšia splátka splatná vždy do 30. dňa po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve bola uvedená
priemerná hodnota RPMN pre príslušný typ úveru je 21,68 %. Zmluva bola žalovanými podpísaná aj

na druhej strane, kde boli uvedené obchodné podmienky, osobitne podľa bodu 1 bola uvedená „RPMN
pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 67,70 %“. Účastníci sa dohodli, že v prípade neuhradenia jednej
splátky riadne a včas po uplynutí troch mesiacov je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy.

Žalobca upomínal žalovanú v rade 1 o zaplatenie predmetného úveru listom zo dňa 24. 10. 2012.
Komunikáciu so žalovanou žalobca doložil výpisom z poštového podacieho hárku (čl. 5 spisu).

Žalobca upomínal žalovanú v rade 2 o zaplatenie predmetného úveru listom zo dňa 24. 10. 2012.
Komunikáciu so žalovanou žalobca doložil výpisom z poštového podacieho hárku (čl. 6 spisu).

Listom zo dňa 6. 2. 2013 oznámil žalovanej v rade 1 zosplatnenie úveru (podací hárok na č.l.7), v ktorom

sa uvádza, že dlh bol ku dňu 27. 1. 2013 zosplatnený z dôvodu omeškania so splácaním dlhu vrátane
úroku a zmluvnej odmeny vo výške 2252 eur spolu s uplatnením zmluvnej pokuty vo výške 54,45 eur za
každý začatý mesiac omeškania, náhradou nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním
dlžnej čiastky vo výške 20 % úveru najmenej 67 eur t.j. 330 eur, pričom celkový dlh ku dňu zosplatnenia
je vo výške 2636,45 eur.

Listom zo dňa 6. 2. 2013 oznámil žalovanej v rade 2 zosplatnenie úveru (podací hárok na č.l.11, v ktorom
sa uvádza, že dlh bol ku dňu 27. 1. 2013 zosplatnený z dôvodu omeškania so splácaním dlhu vrátane
úroku a zmluvnej odmeny vo výške 2252 eur spolu s uplatnením zmluvnej pokuty vo výške 54,45 eur za
každý začatý mesiac omeškania, náhradou nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním

dlžnej čiastky vo výške 20 % úveru najmenej 67 eur t.j. 330 eur, pričom celkový dlh ku dňu zosplatnenia
je vo výške 2636,45 eur.

Podľa bodu 3 Obchodných podmienok, zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok
podľa čl. II zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka naviac zmluvnú pokutu za omeškane vo

výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy,
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, ods. 2 je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov (ďalej OZ) v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné

podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané,
ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, ods. 3 ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané, ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné, ods. 6 ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti, ods. 9 ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva, ods. 10 neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľaustanovenia§497Obchodnéhozákonníka,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom

podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky

požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že

dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má
vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú
vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.Podľa ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa ustanovenia § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku
ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť,
že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa ustanovenia § 547 Občianskeho zákonníka veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného
odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej pohľadávky.

Podľa ustanovenia § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil
dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval, ods. 2 ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky,
ktoré by mal proti veriteľovi dlžník, ods. 3 uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním

vysloví súhlas.

Listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné a bolo možné vychádzať
z vyhlásenia žalobcu o čiastočnom splnení dlhu vo výške 25 eur uskutočneného bez jeho dôkazného
bremena. Vec bola tiež predmetom právneho hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia, osobitne vo

vzťahu k postaveniu žalovaných ako dlžníkov zo spotrebiteľského úveru a zo spotrebiteľskej zmluvy
podľa občianskeho zákonníka, lebo jej charakter nasvedčuje tomu, že bola poskytnutá zo strany
žalobcu ako dodávateľa - podnikateľa žalovaným ako spotrebiteľom - nepodnikateľom, navyše bola
predtlačená a v tomto zmysle hromadne predložená. Uzavretú zmluvu o úvere súd považoval za zmluvu
spotrebiteľskú, keďže žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanej

ako fyzickej osobe, ktorá nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Spotrebiteľská
zmluvanesmieobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky,
tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Uzavretú zmluvu súd podrobil kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona č.
129/2010 Z.z.. a zistil, že neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k)
citovaného zákona a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými

sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Teda zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok
úveru tak, aby bolo zrejmé aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky.
Nie je nepostačujúce uviesť len celkovú výšku mesačnej splátky.

Zmluva taktiež neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona

a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.

Priamo v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) podľa ust. § 9 ods. 2
písm. j) citovaného zákona, len odkaz na nesprávne uvedenú priemernú výšku RPMN 21,68 % platnú
ku dňu podpisu zmluvy. Naviac sa v obchodných podmienkach zmluvy uvádza iná výška RPMN „pri

splatnosti 13 mesiacov 67,70 %“, ide o formuláciu zodpovedajúcu relatívne samostatnému dokumentu,
ktorý by sa mal týkať viacerých zmlúv so zhodným obsahovým prvkom. Takáto formulácia zmluvy a
obchodných podmienok nie je dostatočne prehľadná tak, aby si spotrebiteľ uvedomil, aké náklady sú
východiskovo požadované práve pri konkrétnej zmluve. Uvedenie RPMN má obdobný význam ako
jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov,

preto aj keď z jej uvedenia účastníkom zmluvy nevyplývajú práva ani povinnosti, jej riadne uvedenie
je významným faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. Vzhľadom na uvedené súd
považoval poskytnutý úver v zmysle ust. § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov.
Súd dospel k záveru, že v prípade bezúročnosti a úveru bez poplatkov by sa žalobca mohol domáhať
zaplatenia sumy vo výške 1625 eur ako rozdielu sumy 1650 eur ako skutočne poskytutného úveru a

sumy25eur,ktorúžalovanéžalobcoviuhradili.Včastiodplatyaúrokuvovýške627eurspríslušenstvom
z tejto sumy súd návrh ako nedôvodný zamietol.Pokiaľ ide o uplatnené príslušenstvo na úroku z omeškania súd dospel k záveru, že žalované sa dostali
do omeškania s úhradou sumy 1625 eur od 28. 1. 2013 a stotožnil sa teda s dňom vzniku omeškania.
Súd sa stotožnil aj s výškou úroku z omeškania 8,75 % ročne, nakoľko k prvému dňu omeškania 28. 1.

2013 bola sadzba ECB vo výške 0,75 % + 8 percentuálnych bodov, čo je 8,75 %.

Súd zamietol i návrh v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 381,15 eur (54,45 eur x 7 mesiacov
začínajúc mesiacom január 2013 do júla 2013) s poukazom na skutočnosť, že táto zmluvná pokuta je
uvedená len v obchodných podmienkach na zadnej časti zmluvy o úvere. Je nesporné, že nárok žalobca,

ktorý si uplatňuje v zmysle všeobecných zmluvných podmienok nebol v zmluve individuálne dohodnutý.
Súd preto považoval dojednanie v článku 3. Obchodných podmienok, ktoré zaväzuje dlžníka zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 3,3 % z istiny za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia
za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Naviac súd chce poukázať na ustanovenie § 3 ods. 1 Obč. zák., výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje,
pretože podliehajú spoločenskému vývoju. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho
charakteru, ktoré sa uplatňujú v spoločnosti. Z čl. I. zmluvy vyplýva, že úver je poskytnutý za odplatu a
úrok vo výške 20 % istiny (ďalej len poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje ako odplatu, tak dohodnutý

úrok). Práve RPMN ako mieru všetkých nákladov úveru v čase súd považuje za relevantný údaj k
maximálnej výške „odplaty“ podľa § 3 ods. 10 zák. č. 258/2001 Z.z., aj keď v cit. § 2 zák. č. 258/2001
Z.z., resp. v Nariadení vlády zhodne účinných do 10.6.2010 sa pojmovo vychádzalo z pojmov „odplata“
a „úver“ popri sebe. V tejto súvislosti súd neuznáva praktický význam dojednania v predmetnej úverovej
zmluve, že žalovaný mal zaplatiť poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje „odplatu a úrok vo výške 20

%“, teda z výšky RPMN nemá zmysel oddeliť práve sadzbu „úveru 20%“ pre účely zistenia „odplaty“
za tento úver.

Keďže na predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere sa vzťahuje Občiansky zákonník včítane jeho
všeobecných ustanovení bez ohľadu na zmluvný typ, súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto

zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo jej charakter nasvedčuje tomu,
že bola poskytnutá zo strany žalobcu ako dodávateľa - podnikateľa žalovaného ako spotrebiteľa -
nepodnikateľa, navyše bola predtlačená a v tomto zmysle hromadne predložená. Právnym následkom
tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá by bola neplatná. V tomto smere úvah súd poznamenáva, že žalobca nevychádza

z rozhodcovskej doložky v obchodných podmienkach, napokon podľa úvodného vyhlásenia na
pojednávaní sa žalobca nedomáha zmluvnej pokuty, tobôž tej, ktorá mala narastať v čase, (nejde o
príslušenstvo pohľadávky), ktorej sa žalobca domáhal aj nesplatnej.

V uvedenom zmysle je akákoľvek odplata vyplývajúca z predmetnej úverovej zmluvy nad rámec

poskytnutého úveru (najmä aj keby bolo možné uznať uvedenie konkrétnej RPMN k predmetnej zmluve
21,68 % v zmluve a vo výške 67,70 % v obchodných podmienkach zmluvy) uplatnená v rozpore s
dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vyššie oboznámená osobitná právna úprava
(podobne ako § 53 ods. 6 OZ účinný od 1.6.2010) je stále problematická vo vzťahu k dobrým mravom
a spravodlivosti, keď veritelia v obdobných prípadoch si môžu obmedzenia výšky úverov prakticky sami

definovať.

Podľa ustanovenia § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa
týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v
spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Podľa ustanovenia § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak súd určil niektorú zmluvnú
podmienkuvspotrebiteľskejzmluvealebovšeobecnýchobchodnýchpodmienkachzaneplatnúzdôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,

nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ods. 2 ak sa počas trvania omeškania zmení

základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov
z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Pokiaľ ide o uplatnené príslušenstvo na úroku z omeškania súd dospel k záveru, že v časti úroku z

omeškania 8,75 % ročne zo sumy 627 eur od 28. 1. 2013 do zaplatenia, v tejto časti nie je návrh dôvodný,
nakoľko ako je vyššie uvedené súd návrh zamietol aj časti žalovanej istiny, preto súd návrh v časti
požadovaného úroku z omeškania ako nedôvodný zamietol. Z dôvodu hospodárnosti súd sa v konaní
nezaoberal dôvodnosť a oprávnenosťou výšky požadovaného úroku z omeškania a ani dňom vzniku
omeškania.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.