Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/154/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114210765
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114210765.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so

sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpená: Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Grösllingova 4, p r o t i žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v
Bratislave, Župné námestie 13, IČO: 00166073, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 27.9.2012 domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu (Okresného súdu vo Vranove nad Topľou), ktorý

nerozhodol v zákonnej lehote o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Mal za to, že v danom
prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora nedošlo v
zákonnej lehote, hoci prejednaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala
si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou kompletnosťou podstatný vplyv na
čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Žalobca uviedol, že mu vznikla majetková škoda vo výške 175
Eur predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou

vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu
na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 Eur,
na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Eur, na administráciu listín a komunikáciu
s pôvodným súdnym exekútorom sumu 150 Eur a na administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné
a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu

15 Eur. Táto suma by nezaťažila žalobcu, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní
o zmene súdneho exekútora by dodržal zákonom stanovenú dobu. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na
prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Žalobca mal za to, že nesprávny úradný postup exekučného súdu
vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu
kontaktuspovinnýmarizikujehoinsolvencie,keďneexistovalakýkoľvekúčinnývnútroštátnyprostriedok
nápravy spôsobilý reštituovať vzniknutú situáciu. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnilaďalšie podnikateľské postupy žalobcu, spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol
prijať a spôsobila u členov riadiacich orgánov žalobcu ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti,
nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Potrebu náhrady nemajetkovej

ujmy odôvodnil požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a
primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Výšku nemajetkovej
ujmy vyčíslil s poukazom na doktrínu prijatú Ústavným súdom pričom poukázal na nálezy Ústavného
súdu III. US 203/06-25, III. US 235/04-3, III. US 347/05, III. US 142/06-28, III. US 118/06-40, III. US
110/04-55, III. US 125/04-44, III. US 229/04-52, III. US 21/05-30, III. US 190/05-36, III. US 301/05-38

a III. US 82/03-25. Žalobca mal za to, že na každý rok poznačený prieťahmi sa na základe predmetnej
doktríny vzťahuje satisfakcia vo výške 55,32 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného
súdu.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. V prvom rade namietal procesné pochybenia zo strany žalobcu, ktorý
v žalobách neuvádza spisové značky príslušných konaní, ktoré sú vedené na súde, chýbajú relevantné

údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalovaný namietal, že žalobca nepredložil ani jeden relevantný
dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetných exekučných konaní, vznik skutočnej škody
a nemajetkovej ujmy a napriek tomu, že síce časť dôkazov uviedol, najmä odkazom na exekučné spisy,
v skutočnosti však prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša

sám. Tvrdenie žalobcu o tom, že nemá vedomosť o spisových značkách namietaných v exekučných
konaniach sa nezakladá na pravde a má charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia, pričom
neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu zo strany exekučného súdu bol jedným z dôvodov, pre ktorý Ústavný súd SR odmietol sťažnosti
žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu napr. pod sp. zn. II. US

211/2012, IV. US 366/2012 a IV. US 374/2012.

Podľa názoru žalovaného nie je splnená ani základná podmienka pre možnosť vyhovieť podanej žalobe
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom štátu,
po neúspešnosti, ktorého je možné predmetnú žalobu podať po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia

žiadosti. Prvé žiadosti boli žalovanému doručené 23.4.2012 a vzhľadom na skutočnosť, že žaloby
boli doručené súdu 20.9.2012, vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej
lehoty, ale skôr, pričom z ustanovení § 15 ods. 1 a § 16 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva,
že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na
súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Predbežné prerokovanie nároku je

zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie
s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2CZ 38/76. Preto má za to, že ide o
predčasne uplatnený nárok. Navyše žalobca podal žiadosti o predbežné prerokovanie daných nárokov,
avšak po výzve nedoplnil žiadne informácie, nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu
exekútora v jednotlivých exekučných konaniach, prípadne oznámiť dátumy kedy sa žalobca dozvedel

o škode vrátane dokladov preukazujúcich vyčíslenie majetkovej škody, či iné skutočnosti podstatné pre
prerokovanie nároku. Neposkytol teda žiadnu súčinnosť pri tomto predbežnom prerokovaní a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody.

K tvrdenému nesprávnemu postupu exekučného súdu poukázal na to, že v praxi po podaní návrhu

na zmenu exekútora sa tento návrh predloží pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie a na vyčíslenie
jeho doterajších trov ako aj na predloženie exekútorského spisu za účelom postupu podľa § 44 ods.
9 Exekučného poriadku. Pokiaľ pôvodný exekútor neposkytol súdu včas potrebnú súčinnosť, nebolo
možné návrhu v 30 dňovej lehote vyhovieť.

Žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.US 16/2002, z odôvodnenia ktorého
vyplýva, že pri posúdení či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich
nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto
prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl. 48 ods.

2 Ústavy SR je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené
v zákone.Žalovaný poukázal aj na nedostatok právomoci všeobecného súdu preskúmavať efektívnosť a rýchlosť
súdneho konania iného súdu v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Takémuto
skúmaniu môže byť rozhodovanie súdu podrobené len v konaní pred Ústavným súdom SR na základe

ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd potom môže o náhrade škody rozhodovať na základe prieťahu v
súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v
disciplinárnomkonaní,vktoromsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktorý
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo po právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorej ústavný súd SR
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalovaný ďalej uviedol, že ak mala žalobcovi vzniknúť škoda v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom spočívajúcim v nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora v 30 dňovej lehote,

lehota na uplatnenie týchto nárokov uplynula pri každom takomto nároku osobitne po troch rokoch odo
dňa, kedy bolo rozhodnuté o zmene exekútora. Vzhľadom na uvedené vzniesol preto žalovaný námietku
premlčania pri každom nároku, pri ktorom došlo k rozhodnutiu o návrhu na zmenu súdneho exekútora
pred dňom 23.4.2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku). K vyčíslenej škode a nemajetkovej ujme vyjadril žalovaný názor, že uplatnená

suma titulom náhrady škody je len hypotetickou sumou nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na
náhradu škody, pričom zjavne nejde o škodu skutočnú a nemajetková ujma je vyčíslená na základe
nesprávnej právnej úvahy. Zdôraznil, že v súvislosti s nerozhodnutím o zmene súdneho exekútora v
lehote ani nemohlo dôjsť k vzniku škody, keďže s poukazom na § 44 ods. 8, 9 Exekučného poriadku
pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do rozhodnutia súdu o zmene

exekútora a teda pôvodný súdny exekútor až do doručenia príslušného rozhodnutia mal pokračovať vo
vymáhaní pohľadávky.

Záverom žalovaný poukázal na aspekt dobrých mravov, pričom tento aspekt hovorí v neprospech
žalobcu vzhľadom na charakter nárokov a charakter jeho obchodnej činnosti, z ktorej tieto nároky voči

dlžníkom žalobcu vznikli, na jeho prax pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch a negatívne
vnímanie žalobcu verejnosťou aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľa, či zo strany
štátnych orgánov, ktoré na každej mocenskej úrovni musia vynakladať nadmerné úsilie na dosiahnutie
efektívnej ochrany práv spotrebiteľa. Zdôraznil, že žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Toto

negatívne vnímanie je práve dôsledkom praktík a aplikácie, či využívania právnych inštitútov zo strany
žalobcu, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a so všeobecnými uznávanými spotrebiteľskými právami.
Uvedené má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže súdy
v prípade posudzovania návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať, či
poverenie vydajú alebo nie, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu

súdom a preto žalobca nemôže poukazovať na rozpor s dobrými mravmi v súvislosti s takýmto postupom
súdu.

Súd pojednával v neprítomnosti oboch účastníkov, ktorým doručenie predvolania bolo doručené riadne
a včas, napriek tomu, že žalobca žiadal o odročenie pojednávania pre kolíziu termínov. Súd mal totiž

za to, že neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania v zmysle § 119 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Žalobca a jeho právny zástupca prevzali predvolanie dňa 16.10.2014, bez
zbytočného odkladu však právny zástupca žalobcu neoznámil súdu dôvod pre odročenie, nepredložil ani
doklad o kolidujúcom termíne iného pojednávania a dokonca neuviedol ani spisovú značku kolidujúcich
konaní. Návrh na odročenie neobsahuje údaje podľa § 119 ods. 2 O.s.p. najmä deň, keď sa žalobca

dozvedelodôvodepreodročenie.Žiadosťoodročeniepojednávaniazaslalprávnyzástupcaelektronicky
popoludnídeňpredpojednávaním.Navyšejepotrebnépoukázaťnato,žežalobca,ktorýpodalmnožstvo
takýchto žalôb (okolo 44.000) v rámci SR, musel si byť vedomý skutočnosti, že budú vytyčované
pojednávania na rôznych súdoch a teda mal si pre tento prípad zabezpečiť substitúcie. V tejto súvislosti
možno poukázať aj na nález Ústavného súdu SR I.US 68/1998 zo dňa 13.1.1999, podľa ktorého

kolízia pojednávaní nie je relevantná, ak sa právny zástupca o tejto kolízii dozvedel v dostatočnom
časovom predstihu a nie je akceptovateľným predpokladom existencie dôležitého dôvodu na odročenie
pojednávania. Obsahom základného práva na verejné prerokovanie veci v prítomnosti účastníkov nie jepovinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti o odročenie pojednávania, ale pojednávanie môže odročiť
len z dôležitého dôvodu.

Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalovaného, spismi Okresného súdu vo Vranove nad
Topľou 7Er 435/2004, 7Er 169/2003 a 8Er 672/2006 a zistil tento skutkový stav:

Predmetom tohto konania sú spojené veci, ktoré pôvodne napadli na Okresný súd vo Vranove nad
Topľou pod sp. zn. 10C 872/2012, 10C 881/2012 a 10 878/2012. Uvedené veci sa týkali nasledovných

exekučných konaní vedených na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou:

7Er435/2004(pôvodnepodEX1841/2004aneskôrpodEX13018/2011)protipovinnejM.A.bolozačaté
exekučné konanie podaním návrhu na vykonanie exekúcie dňa 26.11.2004. Pôvodný exekútor Ing.
Karol Mihal podal na Okresný súd vo Vranove žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa
2.12.2004adňa9.12.2004súdmuajudelilpoverenienavykonanieexekúcie.Oprávnenýpodalnávrhna

zmenu súdneho exekútora dňa 22.11.2010. Následne súd 26.11.2010 vyzval pôvodného exekútora na
vyúčtovanie trov exekúcie a predloženie príslušného exekučného spisu, čo bolo zrealizované 9.12.2010.
Následne súd dňa 18.3.2011 vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu exekútora a vykonaním exekúcie
poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Zároveň pôvodnému exekútorovi určil trovy exekúcie.
Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5.5.2011.

7Er 169/2003 (pôvodne EX 360/2003, potom EX 12042/2011) proti povinnému S. Q. bolo pôvodne
vydané poverenie exekútorovi Ing. Mihalovi dňa 13.6.2003. Návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora bol predložený súdu 22.11.2010. Hneď 26.11.2010 súd vyzval doterajšieho exekútora
na vyúčtovanie trov exekúcie a predloženie príslušného exekučného spisu, čo bolo zrealizované
10.12.2010. Súd potom uznesením zo dňa 8.3.2011 žiadosti o zmenu exekútora vyhovel a určil

pôvodnému exekútorovi. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 20.4.2011.
8Er 672/2006 (EX 1194/2006) proti povinnej G. S. bolo vydané pôvodne poverenie pre exekútora
Ing. Mihala dňa 27.11.2006. Oprávnený podal návrh na zmenu exekútora dňa 22.11.2010. Súd dňa
3.1.2011 vyzval doterajšieho exekútora na vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie príslušného spisu. To
bolo zrealizované 19.1.2011. Uznesením zo dňa 2.4.2012 bolo zastavené exekučné konanie podľa § 45

ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a to pre neplatnú rozhodcovskú doložku. Voči
tomuto rozhodnutiu sa oprávnený odvolal 4.5.2012 a dňa 10.8.2012 podal návrh na prerušenie konania.
Odvolací súd dňa 31.5.2013 vrátil spis prvostupňovému súdu za účelom doručenia napadnutého
uznesenia inému právnemu zástupcovi oprávneného a po splnení tohto pokynu Krajský súd v Prešove
pod sp. zn. 20CoE 174/2013 zo dňa 29.1.2014 návrh na prerušenie konania zamietol a napadnuté

uznesenie prvostupňového súdu potvrdil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 24.3.2014.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym

úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenejnesprávnym postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

V konkrétnom prípad žalobca vytýka súdu nesprávny úradný postup spočívajúci v tom, že nerozhodol
v 30 dňovej lehote o návrhu na zmenu súdneho exekútora.

Je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie o zmene exekútora do 30 dní bolo zavedené do exekučného
poriadku - zákona č. 233/1995 Z.z. až novelou účinnou od 1.9.2005. Podľa § 44 ods. 7 citovaného

zákona (s účinnosťou od 1.9.2005) oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez
uvedenia dôvodu podať na príslušný Okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene
exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa prechodného ustanovenia v § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1.9.2005 sa

dokončia podľa práva platného do 31.8.2005 ak ods. 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 citovaného exekučného poriadku ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5,
§ 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na
konania začaté pred 1.9.2005.

Na exekučné konania, ktoré boli vedené na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou pod sp. zn. 7Er
435/2004 a 7Er 169/2003, ktoré boli teda začaté pred účinnosťou spomínanej novely exekučného
poriadku sa nevzťahuje § 44 ods. 7 v zmysle exekučného poriadku účinného od 1.9.2005, ale znenie
§ 44 podľa účinnosti exekučného poriadku v čase začatia príslušného exekučného konania. Konkrétne

vo veci 7Er 435/2004 ide o znenie exekučného poriadku účinného od 1.3.2004 do 31.12.2004. Podľa
§ 44 ods. 6 citovanej úpravy ak požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti
oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu
písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované.

Vo veci 7Er 169/2003 platí exekučný poriadok v znení účinnom od 1.2.2002 do 31.8.2003. Konkrétne
podľa § 44 ods. 5 citovanej úpravy, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení
exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhneoprávnený a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
zostávajú zachované.

Je teda nepochybné, že v exekučných veciach 7Er 169/2003 a 7Er 435/2004 súd nepochybil pokiaľ
nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v lehote 30 dní nakoľko pre posúdenie podaného návrhu na
zmenu exekútora nebola stanovená súdu žiadna lehota.

Žalobca vytýka exekučnému súdu nesprávny úradný postup predstavujúci zbytočné prieťahy. Týmto

pojmom sa zaoberal aj Ústavný súd SR a ten vo viacerých svojich rozhodnutiach dospel k záveru, že je
potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a že aj niekoľko mesačná nečinnosť súdu nemusí
predstavovať zbytočné prieťahy (I.US 42/01, I.US 63/00, IV. US 606/12). Práve konkrétne okolnosti
tohto prípadu vylučujú prijatie záveru o zbytočných prieťahoch exekučného súdu. Sú všeobecne
známe obchodné praktiky žalobcu, ktorý poškodzuje spotrebiteľov v ich právach, čo konštatovali
súdy vo viacerých rozhodnutiach. Prejavilo sa to aj naformulovaním rozhodcovskej doložky, ktorou

žalobca určil právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporov, ktoré súdy vyhodnocovali ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže bola v neprospech spotrebiteľov. Exekútor na návrh žalobcu
predložil na súdy enormný počet takýchto rozhodcovských rozsudkov, na základe ktorých požadoval
vydanie poverenia. Nevyhnutné individuálne skúmanie podmienok, za ktorých bolo rozhodcovské
konanie medzi účastníkmi zmlúv dojednané, spôsobilo vyššiu časovú náročnosť, v mnohých prípadoch

súd zabezpečoval za účelom posúdenia žiadosti ďalšie listiny. V dôsledku množiacich sa nekalých
obchodných praktík mnohých podnikateľských subjektov poskytujúcich úvery, súdy musia vynakladať
nadmerné úsilie na dosiahnutie efektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Súdy sú zaťažené takýmito
podaniami, ktorými sú uplatňované práva vyplývajúce z nekalých praktík a preto je veľmi obťiažne konať
tak, aby nevznikli prieťahy. Avšak práve tieto konkrétne okolnosti, ak sám žalobca porušuje zákon,

ak poškodzuje práva spotrebiteľov (neprimerané úrokové sadzby, neprimerané sankcie, nanútenie
rozhodcovskej doložky a pod.) s čím sa súd musel dôsledne vyporiadať, nemožno považovať za
zbytočný prieťah. Navyše každý výkon práva podlieha posúdeniu či je v zhode so zásadou dobrých
mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Pri posudzovaní toho, či exekučný súd sa dopustil zbytočných prieťahov možno použiť závery
Ústavného súdu SR v už citovanom rozhodnutí IV. US 606/2012, ktoré sa týkalo sťažnosti žalobcu
v obdobnej veci. V nej bola žiadosť o vydanie poverenia podaná 15.8.2011, nasledovala výzva na
predloženie rozhodcovskej zmluvy zo dňa 16.4.2012, tá bola predložená 4.5.2012 a uznesením zo
dňa 5.10.2012 bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá. Ústavný súd okrem iného zdôraznil,

že aj niekoľkomesačná nečinnosť súdu nemusí zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Poukázal na to, že sťažovateľ (teda žalobca) podával žiadosti o udelenie
poverenia hromadne, teda zaťažoval súd v rovnakom čase väčším počtom podaní a preto musel počítať
s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo
rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.

Ústavný súd SR tiež uviedol, že porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
nemožno vyvodzovať len zo skutočností, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom
ustanovených lehotách. Ich nedodržanie nevyvoláva automaticky porušenie základného práva podľa
šl. 48 ods. 2 Ústavy SR, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti

posudzovanej veci (IV. US 471/2012 zo dňa 7.5.2013, I. US 86/2002).

Súd teda dospel k záveru, že aj keď exekučný súd nerozhodol o zmene súdneho exekútora v zákonnej
lehote, vo väčšine prípadov bolo rozhodnuté o mesiac až dva po jej uplynutí, v dvoch prípadoch po
uplynutí 3 mesiacov a to v tých veciach, kde súd vyzval k súčinnosti pôvodného exekútora, preto takýto

postup nemožno vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup, zvlášť ak všetky tieto návrhy na zmenu
exekútora napadli na súd približne v ten istý deň. Nepochybne išlo o enormný počet týchto podaní, s
ktorými sa súd musel postupne vyporiadať a aj táto skutočnosť je dôležitá pri prijatí záveru o tom, že
exekučný súd sa v tejto súvislosti nedopustil zbytočných prieťahov a nesprávneho úradného postupu.

Rozhodne nie je správny názor žalobcu, že v príčinnej súvislosti s nerozhodnutím o zmene exekútora
v zákonnej lehote mu mohla vzniknúť škoda. Priebeh exekúcie nemôže byť totiž ovplyvnený zmenou
osoby exekútora. Až do rozhodnutia súdu o návrhu na zmenu súdneho exekútora vo veci má konať
pôvodný exekútor. Navyše v niektorých prípadoch bola exekúcia zastavená pre neprípustnosť a preto otoviacabsentujepríčinnásúvislosťmedziúdajnouškodouanerozhodnutímozmeneexekútora.Žalobca
nepreukázalanisamotnúexistenciuškody.Nároky,ktorésiuplatňujesúhypotetické.Žalobcanepredložil
jediný dôkaz na jej preukázanie a teda neuniesol dôkazné bremeno. Je potrebné poznamenať, že

nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného nezapríčinil exekučný súd a teda príslušné náklady nie sú v
príčinnej súvislosti s postupom exekučného súdu, ale postupom povinného, ktorý dlh voči oprávnenému
nesplnil.

Podobne v časti požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy nie sú dané dôvody na jej priznanie v

zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Dôvody uvádzané žalobcom súd považuje za irelevantné.
Nebolo zistené, že by došlo k zániku povinného. Samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu
na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného s povinným a nie
je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti sú v
tomto konaní bezvýznamné, keďže žalobcom je právnická osoba. Žalobca nepreukázal zánik svojich
podnikateľských aktivít. V tejto súvislosti nie je možné nezohľadniť samotnú podnikateľskú činnosť

žalobcu, o ktorej sa súd už zmienil. Súd považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ak žalobca
si uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy voči štátu, keď škoda mu mala vzniknúť pri
negatívnevnímanejpodnikateľskejaktivitežalobcu,ktoroubolanútenásazaoberaťajEurópskakomisia,
ktorá v mnohých smeroch konštatovala porušenia práv spotrebiteľov. Z uvedených dôvodov súd preto
žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého nárok na náhradu
trov konania by prináležal len úspešnému žalovanému, ten však si tento nárok podľa § 151 ods. 1 O.s.p.
neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.