Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/40/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410010074
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8410010074.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Evy

Rešatkovej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 22.10.2014, v trestnej veci
proti obž. M. N. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák. a iné o
odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T 32/2010 zo dňa
30.04.2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného M. N., nar. XX.XX.XXXX v M. I. O., trvale bytom E. XX, okres N., vo väzbe od 15.9.2009
do 28.02.2011

u z n á v a v i n n ý m, ž e

- v období od najmenej 17.5.2004 až do 16.8.2009, s výnimkou období od 10.10.2006 do 08.01.2007,
od konca mesiaca marec 2007 do konca mesiaca august 2007 a od 11.03.2009 do 11.06.2009 v
priestoroch azylového zariadenia R. N. O. v E., okres N., a v byte nachádzajúcom sa na X. poschodí
azylového domu v obci G., na Ul. P. č. X, ktoré spoločne obýval so svojou manželkou L. N. a jej dcérami
mal. I. P., nar. XX.X.XXXX a mal. N. P., nar. X.X.XXXX maloleté deti viackrát opakovane hladkal po
intímnych miestach, v oblasti pŕs a prirodzenia, pričom mal. I. P. strkal prsty do vagíny a opakovane s
ňou niekoľkokrát vykonal pohlavný styk, za ktorý jej sľúbil a poskytol finančné prostriedky

t e d a

- vykonal súlož s osobou mladšou ako 15 rokov a takúto osobu iným spôsobom sexuálne zneužil a
spáchal čin na chránenej osobe a závažnejším spôsobom konania,
- úmyselne vydal osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že ju zvádzal k
záhaľčivému a nemravnému spôsobu života, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania,

č í m s p á c h a l

- zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/,
§ 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozovania mravnej výchovy mládeže
podľa § 211 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák.

Z a t o m u u k l a d áPodľa § 201 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h/, § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods. 1
Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 a 1/2 (päť a pol) roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu z a r a ď u j e do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obž. M. N. vinným zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa
§ 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zák. s použitím ust. § 138 písm. b/ Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. c/

Tr. zák. a prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/
Tr. zák. s použitím § 138 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
- v období od najmenej 17.5.2004 až do 16.8.2009, okrem obdobia od konca mesiaca marec 2007 až do
konca mesiaca august 2007, najskôr okolo dňa 17.5.2004 v priestoroch azylového zariadenia R. N. O.
v E., okres N., v izbe, v ktorej spoločne býval so svojou manželkou L. N. a jeho nevlastnými deťmi mal.

I. P., nar. XX.X.XXXX a mal. N. P., nar. X.X.XXXX, mal. I. P. viackrát opakovane hladkal po intímnych
miestach, na prsiach a v oblasti prirodzenia, následne v období od 17.6.2004 až do mesiaca marec
2007 v byte nachádzajúcom na sa na X. poschodí azylového domu v obci G., na Ul. P. č. X, kde býval s
manželkou L. N. a nevlastnými dcérami, opätovne viackrát hladkal mal. I. P. v oblasti prirodzenia, strkal
jej prsty do vagíny a v období od 17.6.2004 až do 16.8.2009, okrem obdobia od mesiaca marec 2007 až

do mesiaca august 2007, v priestoroch bytu v azylovom dome opakovane viackrát hladkal mal. N. P. v
oblasti pŕs a prirodzenia a pri týchto konaniach neboli spôsobené maloletým I. P. a N. P. žiadne zranenia.

Za to mu podľa § 201 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. a § 41
ods. 1 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor čo do viny

aj trestu, a to v neprospech obž. M. N.. V dôvodoch odvolania uvádza, že nesúhlasí s rozhodnutím
okresného súdu o uznaní viny pri úprave skutku, ako aj s použitím moderačného ustanovenia § 39
ods. 1 Tr. zák. pri ukladaní trestu. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že bol
povinný vypustiť časť skutkovej vety obžaloby, kde bolo uvedené „a taktiež s ňou vykonal najmenej v
deviatich prípadoch pohlavný styk v priestoroch bytu, pričom niekedy jej dal za poskytnutie pohlavného

styku peniaze v sume 300 - 400 Sk“. Pri tomto vypustení časti skutku súd prihliadal na výpoveď L. N.,
že ani ju obžalovaný nemohol riadne uspokojiť i keď nevie, z akého dôvodu, a preto táto skutočnosť
pripadala súdu ako pochybnosť, či bol obžalovaný v kritickom čase schopný sexuálneho styku, a
preto tieto pochybnosti vyhodnotil v prospech páchateľa. Táto úvaha súdu a pochybnosť nemá podľa
názoru odvolateľa oporu vo vykonanom dokazovaní. V tejto súvislosti poukazuje na výpoveď L. N.,

aj skutočnosti, ktoré uvádzala už pri samotnom podaní trestného oznámenia, výpoveď poškodenej I.
B., ktorá vypovedala zhodne s tým, čo uvádzala jej matka a podrobne popísala spôsoby správania sa
obžalovaného voči nej, ako aj skutočnosť, že tieto okolnosti boli potvrdené aj pri vyšetrení poškodených
znalkyňou PhDr. G. B.. Vykonané dokazovanie preto podľa neho plne preukazuje, že skutok sa stal
tak, ako je uvedené v obžalobnom návrhu a s vypustením časti skutkovej vety nie je možné v žiadnom

prípade súhlasiť. Súhlasiť nie je možné ani s aplikáciou ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. Podľa tohto ustanovenia,
ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má súd za to, že by použitie
trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie
ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť aj trest pod dolnú
hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Použitie ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. okresný súd odôvodnil

tým, že obžalovaný je hodnotený veľmi kladne, je dlhodobo v prostredí, ktoré ho motivuje k pozitívnemu
náhľadu na svet a k úcte k iným ľuďom, ale najmä je v prostredí, ktoré je známe vynikajúcimi výsledkami
v oblasti resocializácie a tým, že prekonal rozsiahly infarkt srdcového svalu. Podľa názoru odvolateľa
totoniesúokolnostiprípadualebopomerynastranepáchateľa,ktorébysvedčilipresplneniepodmienok
pre mimoriadne zníženie trestu. V súvislosti s tým ešte poukazuje na fakt, že obžalovaný sa ani v

priebehu prípravného konania ani v konaní pred súdom ku skutku, ktorý mu bol kladný za vinu, nepriznal.Na jeho strane nie sú viditeľné žiadne mimoriadne pomery alebo okolnosti, ktoré by použitie tohto
ustanovenia Trestného zákona odôvodňovali. Spôsob života obžalovaného a jeho zhoršený zdravotný
stavniesúokolnosťamisvedčiacimipretakýtopostup.Obžalovanýľútosťnadsvojimkonanímneprejavil,

na jeho strane nie sú žiadne poľahčujúce okolnosti, ani skutočnosti, ktoré by svedčili tomu, že by trest
podľa zákonnej trestnej sadzby bol neprimerane prísny. Na to, aby súd hodnotil viaceré všeobecne
poľahčujúce okolnosti v súhrne ako výnimočné okolnosti prípadu, treba mať preukázané viaceré, nie
bežne sa vyskytujúce skutočnosti, ktoré mohli jeho správanie ovplyvniť. Súd pri hodnotení obžalovaného
nevzal do úvahy závery znaleckého posudku vypracovaného znalcami z odboru psychiatrie, podľa

ktoréhoboliuobžalovanéhozistenéporuchypsychikyasprávaniasavsúvislostisnadmernýmužívaním
alkoholu, konkrétne v štvrtom vývojovom štádiu podľa Jellineka. Znalci ochranné protialkoholické
liečenie nenavrhli len z dôvodu negatívneho postoja samotného obžalovaného. Navrhol preto, aby
krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znova prejednal a rozhodol, alebo vo veci rozhodol na podklade vykonaného dokazovania sám.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ust. § 317
ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1, alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 a po jeho preskúmaní v uvedenom rozsahu i
doplnené dokazovania na verejnom zasadnutí dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je
potrebné považovať za sčasti dôvodné.

Vkonanípredsúdomprvéhostupňabolovposudzovanejvecivykonanérozsiahledokazovanie.Dôkazy,

ktoré boli vo veci vykonané, okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol a podrobne rozpísal
skutočnosti, ktoré z jednotlivo vykonaných dôkazov vyplývali. V dôvodoch rozhodnutia uviedol aj to, ako
jednotlivé dôkazy vyhodnotil, prečo niektorým tvrdeniam neuveril a na základe akých úvah dospel k
skutkovým aj právnym záverom prezentovaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na obsah vykonaných dôkazov je aj podľa názoru krajského súdu možné nepochybne
konštatovať, že skutok tak, ako ho v konečnom dôsledku ustálil vo výroku tohto rozsudku krajský súd,
sa stal a že tento skutok obžalovaný spáchal, aj keď ten jeho spáchanie popiera.

Obžalovaný M. N. od počiatku trestného stíhania tvrdí, že to, čo sa mu kladie za vinu, nie je pravdou,

že on maloleté nezneužíval, ani s I., ani s N. nemal pohlavný styk, nedával im žiadne sexuálne návrhy,
neobchytkával ich, nehladil ani nebozkával ich po intímnych miestach a ani im za to neposkytoval
finančné prostriedky.

Obrana obžalovaného a tieto jeho tvrdenia sú však aj podľa názoru krajského súdu vyvrátené

predovšetkým výpoveďami maloletých I. P. a N. P., výpovediam, ktorým naozaj niet dôvod, aj vzhľadom
na obsah ďalších, vo veci vykonaných dôkazov, neveriť.

Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne uviedol skutočnosti, ktoré tieto svedkyne vo
svojich výpovediach uvádzali, preto krajský súd nepovažuje za potrebné znova ich opakovať a v tomto

smere na dôvody prvostupňového rozhodnutia odkazuje. Súhrnne len skonštatuje, že z výpovede mal.
svedkyne I. plynie, v ktorom období a akým spôsobom ju obžalovaný obchytával a bozkával po prsiach,
v rozkroku, strkal jej prsty do vagíny, ale aj to, že s ňou opakovane (podľa svedkyne asi 10 krát) mal
pohlavný styk, pričom jej za to sľúbil, ale aj naozaj dával peniaze. Aj svedkyňa mal. N. P. potvrdila, že ju
obžalovaný obchytával tak, že ju hladil po prsiach, bruchu, za zadok, ale aj v rozkroku, pričom naposledy,

keď vyšla zo sprchy, jej ponúkol 50,- eur, aby šla s ním do pivnice a mame povedala, že ide na 5 minút
von, čo povedala matke a vtedy sa už rozhodli ísť na políciu podať trestné oznámenie.

Vzhľadom na obsah výpovedí svedkyne L. N., ktorej sa dcéry zdôverili, ako sa k nim obžalovaný správa,
a to už asi 1 a 1/2 roka pred podaním oznámenia, keď jej povedali, že im dáva peniaze a sladkosti za to,

že mu dovolia ich ošahávať po prsiach, zadku a vagíne a ktorej I. už pri ceste na políciu mala povedať,
že s obžalovaným mala najmenej 6 krát pohlavný styk, výpoveď svedka Mgr. W. N., ktorý uviedol, že asi
rok dozadu bola za ním L. N. a sťažovala sa na manžela, pričom okrem iného uviedla i to, že obťažuje
jej dcéry, výpoveď svedka G. W., ktorý uviedol, že asi pred 1 a 1 až 2 rokmi došla za ním pani N. s tým,že manžel mal obťažovať mal. I., ktorú si jeho manželka aj predvolala a ktorá jej uviedla, že ju mal otec
obchytkávať, aj výpoveď svedkyne F. W., ktorá tieto skutočnosti potvrdzuje (bez ohľadu na to, či mala
L. N. neskôr odvolať svoje tvrdenia alebo nie), je možné skonštatovať, že výpovede svedkýň nemôžu

byť motivované tým, čo obžalovaný uvádza, teda snahou zbaviť sa ho, aby mohli ísť do F., pretože o
správaní sa obžalovaného voči maloletým boli podľa výpovedí týchto svedkov poznatky už v čase, keď
ešte poškodená nebola rozhodnutá riešiť situáciu podaním trestného oznámenia.

Výpovediam maloletých svedkýň niet napokon dôvod neveriť už aj vzhľadom na závery znaleckého

posudku znalkyne z odboru psychológie PhDr. G. B., ktorá v znaleckom posudku aj vo svojej výpovedi
na hlavnom pojednávaní konštatovala, že u žiadnej zo svedkýň nezistila poruchy vnímania, myslenia
a správania, príčinou ktorých by bolo vážne duševné ochorenie a aj keď ich intelektové schopnosti
sú podpriemerné, sú dostatočné na to, aby sa orientovali v realite, obe sú schopné zapamätať si
podstatu prežitých udalostí s priemerným počtom detailov. U žiadnej z nich nezistila sklony k vymýšľaniu
si udalostí, ani žiadne také udalosti, ktoré by svedčili na snahu ublížiť obžalovanému. Pri vyšetrení

maloletej I. bola preukázaná sexuálna traumatizácia.

Aj okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia tvrdí, že dospel k záveru, že výpovede maloletých
svedkýň je potrebné považovať za hodnoverné. I. jeho konštatovaniu je z jeho rozhodnutia zrejmé, že
výpovedi mal. svedkyne I. P. neuveril v celom rozsahu. Evidentne, ako to je možné vyvodiť z výroku

napadnutého rozsudku, neuveril tej časti výpovede mal. I., že obžalovaný s ňou opakovane vykonal
pohlavný styk, keďže na rozdiel od skutkovej vety obžaloby túto časť do svojich skutkových zistení
prezentovaných vo výroku napadnutého rozsudku neuviedol. Okresný súd to odôvodnil poukazom na
závery znaleckého posudku z odboru psychiatrie a sexuológie a výpoveď znalkyne MUDr. X. H.-O., z
obsahu výpovede ktorej poukázal na skutočnosť, že u obžalovaného bola zistená fimóza, pre ktorú sa

pre muža stáva pohlavný styk diskonfortný, sex je v takom prípade bolestivý a v podstate ani nie možný,
ako aj časť výpovede svedkyne L. N. v tom smere, že ani ju obžalovaný nevedel riadne uspokojiť.

V tomto smere si teda tvrdenia a závery súdu prvého stupňa vzájomne odporujú, pretože na jednej
strane uvádza, že výpovede aj svedkyne mal. I. je potrebné považovať za hodnoverné a na druhej strane

im neverí. Podľa názoru krajského súdu však ani závery znaleckého posudku MUDr. H.-O. nevylučujú
absolútne, že by nebol mohol obžalovaný pohlavný styk mať a pre tento záver nesvedčí ani výpoveď
svedkyne L. N., ktorá vypovedala len o tom, že ju obžalovaný nedokázal uspokojiť, teda nie o tom, že
by s ňou vôbec nemohol mať pohlavný styk.

Odvolacie námietky okresného prokurátora v tom smere považuje krajský súd za dôvodné a aj vzhľadom
na tvrdenie prvostupňového súdu o hodnovernosti výpovede svedkyne mal. I. P. preto považoval za
potrebné skutok tak, ako ho okresný súd ustálil, pozmeniť.

Nesprávnosť, resp. neúplnosť skutkových záverov uvedených vo výroku napadnutého rozsudku však

krajský súd zistil aj z ďalších dôvodov a to najmä vo vzťahu k dobe, kedy mal obžalovaný skutok spáchať.
Okresný súd ustálil, že obžalovaný sa mal skutku dopúšťať vo vzťahu k mal. I. P. v období najmenej od
17.5.2004 do 16.8.2009 s výnimkou obdobia od konca mesiaca marec 2007 až do konca mesiaca august
2007avovzťahukmal.N.od17.6.2004aždo16.8.2009,okremobdobiamesiacamarec2007ažaugust
2007. Aj keď nie je zrejmé, prečo okresný súd rozčleňoval obdobie vo vzťahu k obom maloletým, nie je

to výrazné pochybenie. Za výraznejšie považuje krajský súd fakt, že ustálil, že okresný súd obžalovaný
sa mal skutku dopúšťať aj v obdobiach, kedy sa tak evidentne nemohlo stať.

Pozornosti prvostupňového súdu totiž ušlo, že do ustáleného obdobia uviedol aj čas, kedy obžalovaný
bol evidentne na protialkoholickom liečení a v tomto období rozhodne nemohol skutok páchať.

Z obsahu znaleckého posudku z odboru psychiatrie, aj vyjadrenia obžalovaného na verejnom zasadnutí
krajského súdu je zistiteľné, že v priebehu ustáleného obdobia absolvoval obžalovaný protialkoholické
liečenie na Prednej hore celkom 3 krát. V prvom prípade to bolo v dobe od 10.10.2006 do 8.1.2007, v
druhomprípadevdobeod21.5.2007do18.8.2007avtreťomprípadevdobeod11.3.2009do11.6.2009.

Aj toto pochybenie vyvolalo potrebu napadnutý rozsudok v zmysle § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zrušiť.Vyššie uvádzané pochybenia však mohol krajský súd na základe dôkazov vykonaných pred súdom
prvého stupňa a doplnených na verejnom zasadnutí krajského súdu odstrániť, a preto po zrušení
rozsudku okresného súdu na podklade ust. § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozhodol sám a to tak, ako je

uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Krajský súd teda ustálil, že obžalovaný v období najmenej od 17.5.2004 do 16.8.2009 s výnimkou
obdobia od 10.10.2006 do 8.1.2007 (toto je obdobie, kedy bol obžalovaný na prvom protialkoholickom
liečení na B. K.), obdobia od mesiaca marca 2007 do konca mesiaca august 2007 (teda obdobia, počas

ktorého bola jeho manželka aj s deťmi u svojej matky a do ktorého spadá aj druhé protialkoholické
liečenie obžalovaného) a obdobia od 11.3.2009 do 11.6.2009 (teda obdobia, kedy bol obžalovaný po
tretíkrát na protialkoholickom liečení na B. K.) tak v priestoroch azylového zariadenia v E., ako aj v
byte azylového domu v obci G., ktoré obýval so svojou manželkou L. N. a jej maloletými dcérami, tieto
maloleté deti viackrát opakovane hladkal po intímnych miestach v oblasti pŕs a prirodzenia, pričom
maloletej I. aj strkal prsty do vagíny a opakovane s ňou niekoľkokrát vykonal pohlavný styk, za ktorý jej

sľúbil i poskytol finančné prostriedky.

Zmena skutkových záverov zo strany krajského súdu v konečnom dôsledku neznamenala zmenu
právnej kvalifikácie konania obžalovaného tak, ako ju ustálil súd prvého stupňa, keďže zločinu
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto s osobou mladšou ako 15 rokov

vykoná súlož alebo kto takú osobu iným spôsobom sexuálne zneužije. Keďže obžalovaný jednak s
osobou mladšou ako 15 rokov vykonal súlož a jednak osobu mladšiu ako 15 rokov sexuálne zneužil,
pričom tento čin spáchal na chránenej osobe v zmysle ust. § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., teda osobe
blízkej, ktorou je v zmysle ust. § 127 ods. 5 Tr. zák. pre účely trestného činu podľa § 201 ods. 2 Tr.
zák. aj osoba, ktorá s páchateľom žije v spoločnej domácnosti a naviac závažnejším spôsobom konania

v zmysle ust. § 138 písm. b/ Tr. zák., teda po dlhší čas, posúdil aj krajský súd konanie obžalovaného
ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zák. spáchaný v jednočinnom
súbehu s prečinom ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm.
a/ Tr. zák. (s poukazom na ust. § 138 písm. b/ Tr. zák.), keďže tým, že maloletej sľuboval aj poskytoval
finančné prostriedky za to, že ju mohol hladkať, obťažovať a vykonávať pohlavné styky, ju vydával do

nebezpečenstva spustnutia tým, že ju zvádzal k záhaľčivému a nemravnému spôsobu života.

Pri rozhodovaní o treste vychádzal aj krajský súd zo základných zásad ukladania trestov upravených
v ust. § 34 Tr. zák., pričom v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu treste a jeho výmery
prihliadal najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery i možnosť nápravy.

Už len vzhľadom na trestnú sadzbu, ktorá je stanovená v osobitnej časti Trestného zákona a význam
chráneného záujmu, ako aj fakt, že obžalovaný svojim konaním narušil, resp. ohrozil mravný a telesný
vývoj nie jednej, ale dvoch osôb mladších ako 15 rokov, podľa názoru krajského súdu neprichádza v

danom prípade do úvahy uloženie iného druhu trestu než nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Za prísnejšie trestný trestný čin, teda zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2 Tr. zák.
stanovuje Trestný zákon vo svojej osobitnej časti sadzbu vo výmere od 7 - 12 rokov. Uvedenú základnú
trestnú sadzbu je potom potrebné v zmysle ust. § 38 Tr. zák. upravovať v prípade, ak existuje pomer

poľahčujúcich alebo priťažujúcich okolností. Okresný súd obžalovanému ako poľahčujúcu okolnosť
priznal okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zák., teda že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný
čin úprimne oľutoval. Na základe čoho k takémuto záveru dospel, však ani z dôvodov rozhodnutia nie
je možné zistiť, keďže v súlade s vykonanými dôkazmi okresný súd uvádza, že obžalovaný spáchanie
skutku popiera. Na druhej strane okresný súd vo výroku rozsudku neustálil žiadnu priťažujúcu okolnosť

uvedenú v § 37 Tr. zák., takže pri ukladaní trestu vychádzal z ust. § 38 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého
ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu.

S týmto záverom súdu prvého stupňa však nie je možné sa stotožniť. Ako je už vyššie uvedené,

obžalovanému nie je možné priznať poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zák. Na druhej
strane je potrebné mu pričítať priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h/ Tr. zák., teda že spáchal viac
trestných činov. Za takejto situácie tu nie je prevaha poľahčujúcich okolnosti, ale prevaha priťažujúcich
okolností, takže je potrebné základnú trestnú sadzbu upravovať podľa ust. 38 ods. 4 Tr. zák., podľaktorého ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri postupe podľa § 38 ods. 8 Tr. zák. (keď základom pre zníženie
alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi dolnou a hornou hranicou zákonom ustanovenej trestnej

sadzby) to potom znamená, že dolná hranica trestnej sadzby ustanovenej v osobitnej časti Trestného
zákona sa zvýši o jeden rok a 8 mesiacov (čo je jedna tretina rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou
sadzby, teda z piatich rokov) a to potom znamená, že trest, ktorý by bolo potrebné obžalovanému
ukladať, je v rozpätí 8 rokov a 8 mesiacov až 12 rokov.

Po zvážení všetkých okolností súdeného prípadu, ale najmä vzhľadom na dĺžku doby, po ktorú sa trestné
stíhanie, a to bez zavinenia obžalovaného, vedie, ako aj vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý sa
síce už v minulosti do rozporu so zákonom dostal, nemožno však opomenúť, že naposledy bol odsúdený
pred takmer 20 rokmi, v roku 1995, a to pre úplne iný charakter trestnej činnosti (vzhľadom na túto
dobu potom krajský súd ani nepričítal priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zák.), jeho
aktuálny zdravotný stav, keď podľa odborného posudku Sociálnej poisťovne má priznanú mieru poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, dospel krajský súd k záveru, že použitie vyššie uvedenej
trestnej sadzby by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti
postačuje aj trest kratšieho trvania. Vzhľadom na to potom pri ukladaní trestu použil ust. § 39 ods. 1
Tr. zák., znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby a obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo
výmere 5 a 1 roka.

Pre výkon uloženého trestu zaradil obžalovaného v zmysle ust. § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone
trestu odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.