Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 16, 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414010113
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4414010113.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou, v trestnej veci

obžalovaného I. R., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a)
Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 1Pv/832/13/4404
z 11.03.2014, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný I. R., nar. XX.XX.XXXX D. Š., bytom S.
B., O. Č.. X,

je v i n n ý , ž e

dňa 25.08.2013, v čase o 15.00. hod., v rodinnom dome, na Ulici R. Č.. XX, v obci C., B. T. F.Á., po
predchádzajúcej slovnej hádke, fyzicky napadol svoju manželku F. R. tým spôsobom, že ju jedenkrát
päsťou udrel do oblasti pravej strany tváre, následkom čoho spadla na zem, čím jej spôsobil zranenia,
a to: otras mozgu a viacnásobnú zlomeninu oblúka jarmovej kosti vpravo s posunom kostného úlomku
v mieste spánkovej kosti, s dobou liečenia a práceneschopnosti do 6 týždňov,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví a spáchal čin na chránenej osobe (blízkej osobe),

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na

ust. § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 156 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona a za nezistenia žiadnej priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 Trestného zákona) na trest odňatia slobody 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodeným
fyzickým a právnickým osobám škodu:

1. Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Bratislava, Mamateyova č. 17, IČO: 35937874 vo výške
2.357,76 Eur,X. F. R., T.. XX.XX.XXXX D. T.Ý. F., trvale bytom C., C. Č.. X vo výške 1.449,- Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal dňa 11.03.2014 pod sp.zn. 1Pv/832/13/4404

obžalobu na obvineného I. R. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a)
Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že
dňa 25.08.2013, v čase o 15.00. hod., v rodinnom dome, na Ulici R. Č.. XX, v obci C., B. T. F., po
predchádzajúcej slovnej hádke, fyzicky napadol svoju manželku F. R. tým spôsobom, že ju jedenkrát
päsťou udrel do oblasti pravej strany tváre, následkom čoho spadla na zem a stratila vedomie, čím

jej spôsobil zranenia, a to: otras mozgu a viacnásobnú zlomeninu oblúka jarmovej kosti vpravo s
posunomkostnéhoúlomkuvmiestespánkovejkosti,podľaodbornéhovyjadreniazodboruzdravotníctva
- odvetvie súdne lekárstvo, s dobou liečenia a práceneschopnosti do 6 týždňov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo skutku, uvedeného v obžalobe a súd

následne vykonal dokazovanie jeho výsluchom, výsluchom svedkov: F. R., J. Y. Z. F. D., C. F. B. D. G.
U. I., znaleckým dokazovaním, oboznámením zvukovo obrazového záznamu a listinných dôkazov.

Obžalovaný sa vo svojej výpovedi bránil tým, že v uvedenom čase prišiel do Palárikova na adresu,
kde si mal podľa predbežného opatrenia súdu preberať maloletého syna pri určenom styku, avšak

manželka so synom sa na uvedenom mieste nenachádzali, preto jej zavolal a ona mu kázala prísť na
adresu R. Č.. XX, kde sa nachádza ich spoločný rozostavaný dom. Podľa úsudku obžalovaného ho
tam manželka vylákala a všetko mala pripravené. Uviedol ďalej, že po príchode na miesto vošiel do
dvora a potom aj do domu, kde mu manželka niečo vytýkala, ale už sa nepamätá čo, potom chcel odísť
preč, ale vtedy syna a manželku napadol pes, preto im ešte pomáhal a vznikla tam hádka aj kvôli tomu,

že manželka na syna nedáva pozor. Obžalovaný vypovedal, že potom z miesta odišiel, pričom nie je
pravda, že by manželku napadol. Uviedol i to, že v dome bol prítomný aj manželkin synovec U. I., vo
vnútri v dome medzi manželkou a ním nedošlo k žiadnemu fyzickému konfliktu, na manželke si nevšimol
žiadne zranenia a poukázal na to, že s manželkou sú v rozvodovom konaní a nechce mu umožňovať
styk so synom. Obžalovaný tiež uviedol, že si udalosť nahral na mobilný telefón, ktorý viditeľne držal

v ruke do momentu, dokým nešiel riešiť situáciu so psom, potom si ho dal do vačku, takže niečo je aj
zachytené na video zázname a niečo aj počuť s tým, že nie všetko bolo tak, ako vypovedala manželka.
Na otázku odpovedal, že si nevšimol, že by manželka spadla a skutočnosť, že na ním nasnímanom
zvukovoobrazovom zázname je zachytené, ako sa pri komunikácii s manželkou pýta i to, či nechce
dostať po papuli, vysvetľoval svojim rozrušením z tej situácie so psom, hnevom, že manželka nedávala

pozor, pričom si nie je istý, či tam nebol aj jej synovec a či to neadresoval jemu.

Poškodená F. R. na hlavnom pojednávaní v procesnom postavení svedka vypovedala, že do rodinného
domu, ktorý vlastnia spoločne s obžalovaným, prišla aj s ich maloletým synom a so svojim synovcom,
chcela sa s manželom porozprávať ohľadne toho, ako dieťa zavrel do šopy, pričom odovzdanie

maloletého obžalovanému nerealizovala na adrese podľa rozhodnutia súdu preto, že sa sním chcela
rozprávať a tento jej za iných okolností na žiadne otázky neodpovedá. Svedkyňa najskôr vypovedala, že
sa obžalovaného pýtala na tieto skutočnosti, on jej ale neodpovedal a vrazil jen päsťou pravej ruky do
pravej časti tváre, načo sa udrela o stenu vo vlasatej časti hlavy a potom zrejme spadla na zem, pretože
ju synovej preberal, pričom k úderu zo strany obžalovaného došlo vo vnútri rodinného domu, na chodbe

za vchodovými dverami. Neskôr na otázky vysvetľovala, že keď ju obžalovaný udrel, malý syn začal
plakať a obžalovaný sa aj jeho pýtal, či ho má udrieť tiež, tiež uvádzala, že jej manžel vytýkal, prečo
straší syna so psom a ona obžalovanému vytýkala, že sa manželova frajerka pred ich synom vytŕča a
nevylúčila, že potom, ako sa obžalovaného pýtala na okolnosti zavretia syna do šopy, sa ho to pýtala
viackrát, ale obžalovaný jej na túto otázku neodpovedal. Tiež vypovedala, že má vedomosť o tom, že

obžalovaný zo stretnutia vyhotovil záznam, mal v ruke telefón. Uviedla, že potom, ako sa prebrala, volala
políciu, prišli policajti a tí povedali, že má ísť do nemocnie, kde bola aj hospitalizovaná.

Svedkyne F. D. (matka poškodenej) a J. Y. (neter svedkyne F. D.) na hlavnom pojednávaní zhodne
vypovedali,žesamotnýincidentnevideli,pretožeibasprevádzalipoškodenúnaošetreniedonemocnice,

avšak táto im povedala, že ju udrel obžalovaný.Súd za podmienok podľa § 135 odsek 2 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výpovedi svedka
mladšieho ako 18 rokov U. I. z prípravného konania, kedy tento vypovedal, že obžalovaný udrel

poškodenú pravou päsťou ruky do oblasti tváre na jej pravé líce, načo ona spadla najskôr na kolená,
následne na ruky a potom si ľahla nabok, neudrela sa nikde a obžalovaný odišiel bez toho, aby sa jej
opýtal, či jej niečo nie je.

Z odborného vyjadrenia MUDr. Pavla Gavaľu z 31.10.2013 súd zistil, že tento zranenia poškodenej

ohodnotil 90 bodmi podľa Zákona č. 437/2004 Z.z. V ostatnej časti toto odborné vyjadrenie súd
nepovažoval za podané v súlade s ust. § 141 odsek 1 Trestného poriadku, keďže nešlo o odborné
vyjadrenie mimo znaleckú činnosť, ale MUDr. Gavaľa toto podával ako znalec, dokonca i so znaleckou
doložkou, pričom, pokiaľ mal byť posudzovaný aj mechanizmus zranení, spôsobených poškodenej,
nejde podľa názoru súdu o jednoduchú vec v zmysle ust. § 141 Trestného poriadku, ale bolo na mieste
riešenie tejto otázky znaleckým posudkom v zmysle § 142 odsek 1 Trestného poriadku.

Z vyššie uvedených dôvodov súd postupom podľa § 142 odsek 1 Trestného poriadku pribral do konania
MUDr. Pavla Gavaľu ako znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, pričom
zo záverov ním podaného znaleckého posudku následne zistil, že poškodená dňa 25.08.2013 utrpela
otras mozgu a viacnásobnú zlomeninu oblúka jarmovej kosti s posunom kostného úlomku v mieste

spánkovej kosti vpravo, pričom charakter a umiestnenie tohto zranenia svedčí o pôsobení tupého násilia
napravústranutváre,koncentrovanénaoblasťoblúkajarmovejkosti.Zraňujúcipredmetbolpevný,tupý,
poddajný, bez hrán a výstupkov, o menšej kontaktnej ploche a mohla ním byť veľmi dobre ľudská päsť.
Keďže nedošlo súčasne k vzniku povrchového poranenia kože tváre, znalec vylúčil vznik zlomeniny
mechanizmom narazenia hlavou o stenu a charakter utrpeného poranenia poškodenej je v súlade s

ňou uvádzaným mechanizmom jeho vzniku. Podľa záverov znalca, utrpené poranenia poškodenej sú
z medicínskeho hľadiska poranením stredne ťažkým, nespĺňajúce kritériá vážnej poruchy zdravia, ich
liečenie si vyžiadalo dobu 33 dní, pričom asi po takú dobu bola poškodená obmedzená aj v obvyklom
spôsobe života. V znaleckom posudku znalec skorigoval v ním podanom odbornom vyjadrení uvedené
bodové ohodnotenie bolestného s poukazom na operačný výkon, a to na 120 bodov.

Súd na technickom zariadení vykonal obžalovaným predložený a navrhnutý dôkaz prehratím ním
vyhotoveného zvukovoobrazového záznamu situácie na mieste činu, z ktorého zistil, že na ňom nie je
obrazovo zachytený žiadny fyzický konflikt, pričom zariadenie, ktoré obraz snímalo (podľa vyjadrenia
obžalovaného jeho mobilný telefón) v podstate osoby cielene ani nezachytával. Je zjavné (čo potvrdil

i obžalovaný), že tento ho držal v ruke, pričom v istom momente záznamu nie je rozpoznateľný žiadny
obraz a ktorý fakt zodpovedá tvrdeniu obžalovaného, že v určitej fáze nahrávania si mobilný telefón
vložil do vrecka. Na zázname je však rozpoznateľná verbálna komunikácia medzi obžalovaným a
poškodenou, prerušovaná krikom a plačom dieťaťa. Zo záznamu uvedenej komunikácie súd zistil,
že poškodená vytýkala obžalovanému, že zavrel dieťa do šopy a vodí na predmetné miesto svoju

priateľku.Naobrazovozvukomzáznamejerozpoznateľné,žepotejtokomunikáciiobžalovanýodchádza
z domu, následne sa ale na krik dieťaťa a štekot psa vracia k domu, kde pokračuje konverzácia medzi
ním a poškodenou ( v ktorej fáze nie je obraz zachytený tak, ako je vyššie uvedené z dôvodu, že
telefón obžalovaný vložil do vrecka), pričom ale hlasy a zvuky sú intenzívne, čo nasvedčuje blízkosti
obžalovaného pri poškodenej a maloletom dieťati. Následne počuť kroky a hlas dieťaťa a poškodenej

znie výrazne slabšie ( z diaľky), pričom následne je opäť zaznamenaný aj obraz, kde možno vidieť
blízkosť brány do dvora rodinného domu a následne obžalovaný vychádza z dvora von a sadá do auta.
Zo záznamu je zrejmé i to, že obžalovaný sa v určitej fáze konfliktu pýta: „Chceš aj ty dostať po papuli?“

Z ostatných dôkazov súd poukazuje na lekárske správy, dokumentujúce poskytovanie zdravotnej

starostlivosti poškodenej.
Vykonaním vyššie uvedeného dokazovania a po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v
ich vzájomných súvislostiach a v zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti hlavného pojednávania,
ktoré zásady umožňujú konajúcemu súdu pozorovať vypovedajúce osoby a ich reakcie na položené
otázky, dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil obžalobou mu za vinu kladeného skutku tak, ako

je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obranu obžalovaného mal súd vyvrátenú predovšetkým
výpoveďou poškodenej Zuzany Hatalovej, ktorá jednoznačne, nemenne a pre súd presvedčivo zotrvala
na svojom tvrdení, že obžalovaný jej spôsobil u nej zistené zranenia úderom päsťou do oblasti pravej
strany jej tváre. Obžalovaný bol zo spáchania skutku usvedčený aj výpoveďou svedka U. I., prítomnéhopri fyzickom ataku obžalovaného na poškodenú a nepriamo tiež výpoveďami svedkýň F. D. Z. J. Y., ktoré
poškodenúsprevádzalinaošetreniedonemocnicebezprostrednepoútokuaktorýmpoškodenárovnako
opísala, akým spôsobom jej obžalovaný spôsobil predmetné zranenia. Mechanizmus vzniku zranení

u poškodenej tak, ako tento poškodená opísala vo svojej výpovedi, pritom zodpovedá mechanizmu
zranení podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, pričom znalec vylúčil, aby u poškodenej
zistené zranenia boli spôsobené pádom na zem. Pokiaľ sa obžalovaný odvolával na ním vyhotovený
zvukovo obrazový záznam ako dôkaz, zbavujúci ho viny, tento podľa názoru súdu takúto výpovednú
hodnotu nemá. Z uvedeného záznamu síce vyplýva, že poškodená ešte komunikovala smerom k

obžalovanému aj v čase, keď tento odchádzal od domu k bráne do dvora rodinného domu, a teda zjavne
nemohla stratiť vedomie ihneď potom, ako ju obžalovaný udrel ňou popísaným spôsobom, avšak na
strane druhej vôbec nevylučuje tvrdenie poškodenej o takomto fyzickom ataku obžalovaného na jej
osobu. Tak, ako je vyššie uvedené, v čase záznamu, kedy nie je na ňom zachytený žiadny obraz a sú
na ňom zaznamenané iba zvuky, sa obžalovaný musel nevyhnutne nachádzať v blízkosti poškodenej
a dieťaťa, čomu nasvedčuje hlasitosť ich hlasov a následne sú zreteľné zvuky krokov odchádzajúceho

obžalovaného, ktorý až v blízkosti brány rodinného domu opätovne vyberá telefón z vrecka. Pokiaľ sa
preto obžalovaný vyjadroval, že z časového hľadiska nemohol poškodenú udrieť v tomto momente,
pretože by reálne nemohol prejsť za taký krátky čas úsek od domu k bráne do dvora, práve ním
vyhotovený záznam tento záver nepotvrdzuje. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný sám
uviedol,ženapoškodenejnevidelžiadnezraneniavčasepríchodudodomuadomnienkeobžalovaného,

že poškodenej tieto zranenia mohol spôsobiť práve v tom čase maloletý svedok U. I. preto, aby mu
uškodili, nezodpovedá žiadny z vykonaných dôkazov. S poukazom na tieto skutočnosti súd uznal
obžalovaného vinným na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný uvedeným protiprávnym konaným naplnil všetky formálne zákonné znaky skutkovej

podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona tak z
hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu i subjektívnej stránky, pretože úmyselne (§ 15 písmeno a)
Trestného zákona) zasiahol do záujmu chráneného Trestným zákonom, ktorým je v konkrétnom prípade
záujem na ochrane života a zdravia jednotlivca tým, že inému úmyselne ublížil na zdraví a spáchal čin
na chránenej osobe - blízkej osobe podľa § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, a to na v tom

čase jeho manželke (§ 127 odsek 4 Trestného zákona). Súd nemal žiadne pochybnosti ani o existencii
priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním obžalovaného a následkom jeho
činu na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane druhej. Obžalovaný naplnil zákonné
znaky uvedeného prečinu aj po stránke materiálnej, pretože stupeň jeho závažnosti rozhodne nie je
nepatrný (§ 10 odsek 2 Trestného zákona). V konkrétnom prípade je určený predovšetkým okolnosťami

a spôsobom spáchania činu, jeho následkami vo sfére narušenia zdravia poškodenej, mierou zavinenia
obžalovaného a jeho pohnútkou.

Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaného súd zistil, že tento sa v mieste trvalého bydliska zdržiava
zriedkavo, Obcou Dolný Ohaj nie sú o ňom uvádzané žiadne negatívne poznatky o jeho osobe a

správaní. Obžalovaný dosiaľ nebol súdne trestaný a postihnutý bol iba za spáchanie priestupkov na
úseku cestnej dopravy.

Súd pri rozhodovaní o treste postupoval podľa zásad uvedených v § 34 Trestného zákona, zisťoval
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, osobu

obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život), priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 Trestného zákona u neho nezistil žiadnu. Základná sadzba trestu odňatia slobody
podľa § 156 odsek 2 Trestného zákona je 1 až 3 roky. Súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona
posúdilmieruzávažnostizistenejpoľahčujúcejokolnostiapriabsenciiokolnostípriťažujúcichznížilpodľa

§ 38 odsek 3 Trestného zákona hornú hranicu trestu odňatia slobody postupom podľa § 38 odsek 8
Trestného zákona o jednu tretinu a trest tak obžalovanému ukladal v sadzbe 1 rok až 28 mesiacov
trestu odňatia slobody. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na samej dolnej hranici takto
určenej trestnej sadzby vo výmere 1 rok, ktorú výmeru trestu a druh trestu súd vzhľadom na súčasné
pomery obžalovaného a jeho doterajšiu bezúhonnosť a riadny život považuje na jeho nápravu a ochranu

spoločnosti za dostatočnú. Keďže ide o trest odňatia slobody neprevyšujúci 2 roky, súd majúc za splnené
podmienky podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona (že vzhľadom na osobu obžalovaného,
najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a na okolnosti prípadu možno
dôvodne očakávať, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného nie je nevyhnutnývýkon trestu odňatia slobody) výkon tohto trestu u obžalovaného podmienečne odložil na skúšobnú dobu
1 rok.

V prípravnom konaní uplatnili nárok na náhradu škody dva subjekty, jednak Všeobecná zdravotná
poisťovňa a.s. Bratislava vo výške 2.357,76 Eur v súvislosti s nákladmi, vynaloženými na poskytnutie
zdravotnej starostlivosti poškodenej a tiež poškodená F. R. vo výške 1.449,- Eur za bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia za 90 bodov v zmysle opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 124/2013
Z.z.SúdspoukazomnapoškodenouprávnickouosobouVšeobecnázdravotnápoisťovňaa.s.Bratislava

predložené vyčíslenie škody a listinné doklady k nemu mal výšku škody, spôsobenej tejto právnickej
osobe, preukázané a preto uložil obžalovanému podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku túto škodu
poškodenej právnickej osobe uhradiť. Rovnako mal súd aj vzhľadom na bodové ohodnotenie zranenia
poškodenej F. R. jednak v pôvodne podanom odbornom vyjadrení MUDr. Pavla Gavaľu a neskôr i v
ním podanom znaleckom posudku preukázanú aj výšku škody, uplatnenú touto poškodenou a preto
zaviazal obžalovaného k jej náhrade v plnej výške. Na tomto mieste súd považuje za potrebné zdôrazniť,

že znalec MUDr. Pavol Gavaľa síce v podanom posudku skorigoval pôvodne v predchádzajúcom ním
podanom odbornom vyjadrení skonštatované bodové ohodnotenie zranení poškodenej v smere jeho
zvýšenia, súd však nemohol v otázke náhrady škody prirozhodovaní v adhéznom konaní prekročiť návrh
poškodenej na jej priznanie a preto jej túto priznal v ňou riadne a včas ( §46 odsek 3 Trestného poriadku )
uplatnenej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309

odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).