Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 13, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 3T/9/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210010036
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4210010036.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno konajúci v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ivana, prísediacich

Márie Szuriovej a Márie Zakarovej v trestnej veci obžalovaného P. P. pre zločin vydierania podľa § 189
odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno i)
Trestného zákona a § 140 písmeno c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne
dňa 13.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

P. P., nar. XX.X.XXXX v P., trvale bytom U., N. č. XXX/XX, na slobode,

sa podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Komárno pod číslom 2 Pv 516/09, ktorá bola súdu
podaná dňa 22.1.2010 pre zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b), písmeno c)

Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno i) Trestného zákona a § 140 písmeno c)
Trestného zákona, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že

sa dňa 12. augusta 2009 z doposiaľ nezisteného miesta formou telefonického rozhovoru v čase okolo
14.00 hodiny, zo svojho telefónneho čísla na telefónne číslo A. J., ktorý sa nachádzal na adrese
prechodného bydliska P. - časť P. číslo XX vyhrážal a to takým spôsobom, že povedal U. A., narodenej
XX. júna XXXX, že ak nestiahne svoje trestné oznámenie, ktoré podala na polícii dňa 12. augusta 2009
voči jeho otcovi P. A., tak ju zbije a bude musieť sa odsťahovať z Kavy s celou rodinou a ešte dodal,
že ak nezoberie späť toto trestné oznámenie, tak oni tiež si vymyslia niečo voči druhovi U. A., teda voči

A. J., aby mohli podať tiež trestné oznámenie na neho, nakoľko oni vedia, že jej druh má podmienku,
pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prejednal trestnú vec obžalovaného Karola Koreňa na základe obžaloby prokurátorky Okresnej
prokuratúry Komárno pod číslom 2 Pv 516/09 zo dňa 22.1.2010. Na hlavnom pojednávaní vypočul
obžalovaného P. P., svedkyňu - poškodenú U. A., svedkov A. J., P. A., P. A., E. A., Ing. E. J., Mgr. G. U.,
W. A., F. A., W. J., R. P., D. A., D. Q., I. T., znalkyňu Mgr. R. F., prečítal a oboznámil aj obsah ďalších
listinných dôkazov.Obžalovaný P. P. spáchanie skutku poprel. Pripustil, že telefonicky zavolal „T.“ (svedok A. J.), že prečo
udal jeho otca na polícii a aj od neho požadoval 50.000,- Sk, žiadnym spôsobom uvedeným v obžalobe
sa mu však nevyhrážal, a to ani jeho manželke - poškodenej U. A..

Svedkyňa - poškodená U. A. na hlavnom pojednávaní dňa 17.8.2010 uviedla, že čo sa týka
prejednávanej veci na nič si nepamätá, na čo bola prečítaná zápisnica o jej konfrontácii s obžalovaným
zo dňa 14.10.2009. Tu uviedla, že dňa 12.8.2008 sa vrátila z polície, kde podala trestné oznámenie na
otca obžalovaného a ihneď jej na mobil zavolal obžalovaný, že ak toto trestné oznámenie nestiahne,
nezostane v Kave a ani jej deti, zničí ich a tiež si niečo vymyslia a podajú trestné oznámenie na jej druha

„T.“, ktorý je v podmienke. Svedkyňa k tejto konfrontácii uviedla, že sa na to nepamätá, ale keď je to v
zápisnici, tak to tak bolo. Na hlavnom pojednávaní dňa 29.4.2013 pri opätovnom výsluchu uviedla, že si
nepamätá, čo v tejto veci bolo na polícii. Pokiaľ podala trestné oznámenie, bolo to z donútenia jej druha
A. J. („T.“). Rovnako pod nátlakom druha nepravdivo vypovedala pri konfrontácii s obžalovaným, kde ho
usvedčovala lebo nechcela mať problémy s druhom, s ktorým má deti a bol by ju zbil. Uviedla, že pravdu
hovoríažnatomtohlavnompojednávaní,nakoľkojejdruhužzomrel,niejepodjehonátlakomavšetkočo

tvrdila pôvodne na obžalovaného bola nepravda. Čestné prehlásenie, ktoré predložila odvolaciemu súdu
(č. l. 281) zo dňa 15.10.2012 jej napísala jedna žena pod cigánskou prezývkou „Lara“, ktorej povedala
po maďarsky čo chce prehlásiť, tá to zapísala a doniesla jej vytlačené, čo dala overiť. Urobila to preto,
lebo mala výčitky svedomia voči obžalovanému, že na neho klamala.

Svedok A. J. prezývaný „T.“ k veci uviedol len toľko, že ten telefonát bol, ale nevie, či to bol obžalovaný

a že nechce, aby z tejto veci niečo bolo, lebo obžalovaný s jeho družkou sú aj príbuzní.

SvedokP.A.uviedol,žedňa12.8.2009savrátilzpolíciedomovapovedalsvojmusynovi-obžalovanému
P. P. čo na neho naklamala U. A.. Následne jeho syn zavolal „T.“, druhovi U. A. prečo klamú na jeho
otca, na čo mu tento mal povedať, že ak mu dajú 50.000,- Eur, tak bude pokoj.

Svedkovia P. A. - sestra obžalovaného, E. A. - brat obžalovaného, W. A. - švagriná obžalovaného, F.

A. - brat obžalovaného, W. J. - švagor obžalovaného, R. P. - manželka obžalovaného, D. A. - matka
obžalovaného v podstate zhodne uviedli, že obžalovaný keď zistil, že jeho otec bol na polícii, zavolal
„T.“ a hovoril s ním o tom, prečo klame na otca. W. J. a D. A. tiež počuli, že v rámci tohto povedal, že
„ja Vám dám“. Žiaden zo svedkov nepočul, aby odznelo niečo iné.

Svedkovia Ing. E. J. a Mgr. G. U. policajti, ktorí vykonávali úkony v predmetnej veci v prípravnom konaní

v podstate zhodne potvrdili, že v zápisniciach sa nachádza presne to, čo kto vypovedal a bolo to riadne
pretlmočené.

Svedok D. Q. uviedol, že osobu s prezývkou „T.“ nepozná, o veci samej nemá žiadne poznatky.

Svedkyňa I. T. uviedla, že nepozná žiadnu osobu pod prezývkou „Lara“ a žiadne čestné prehlásenie pre
poškodenú U. A. nespisovala.

Znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých Mgr. R. F. v znaleckom
posudku ohľadom svedkyne - poškodenej U. A. dospela k zisteniam, že jej intelekt je harmonicky
štrukturovaný, obvykle vníma to čo ostatní (realitu), no je nadmerne zaujatá uspokojovaním svojich
potrieb a záujmov, na sociálne požiadavky berie slabý pohľad, preto má sklony dostávať sa do konfliktu s
okolím, má sklony správať sa neadekvátne. Jej intelekt je aktuálne na úrovni dolnej hranice populačného

priemeru a je predpoklad, že taký bol aj v čase, keď mal byť skutok spáchaný. Kognitívne funkcie
ako pozornosť, pamäť, vnímanie sú tiež na priemernej úrovni. V stavoch nadmernej záťaže a stresu
má sklony situáciu skresľovať, zjednodušovať, býva nadmerne zaujatá uspokojením svojich potrieb
so slabým ohľadom na sociálne okolie. Nie je vylúčené, že tieto okolnosti prispeli k tomu, že situáciu
vyhodnotila nesprávne, nesprávne reprodukovala, mnohé aspekty si dokonfabulovala, nakoľko u nej boli

zistené sklony ku konfabuláciám s cieľom uspokojiť svoje potreby a dosiahnuť záujem okolia. V čase,kedy malo ku skutku dôjsť u nej bola schopnosť reprodukovať a interpretovať udalosti znížená. Znalkyňa
tiež uviedla, že čo sa týka zistených čŕt osobnosti u poškodenej, na toto nemá žiaden vplyv ani prípadné
upozornenie o trestných následkoch krivej výpovede.

Vyhodnotením všetkých vo veci vykonaných dôkazov jednotlivo, ak aj v ich súhrne súd dospel k záveru,
že nebolo preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe stal. Obžalovaný spáchanie skutku poprel.
Pripustil, že zavolal „T.“ A. J., druhovi poškodenej U. A., keď sa dozvedel, že jeho otec bol na polícii
kvôli trestnému oznámeniu poškodenej, avšak vyhrážky, ktoré sa mu kladú za vinu neodzneli. Obranu
obžalovaného potvrdili svedkovia - príbuzní obžalovaného. A. J. uviedol len, že bol nejaký telefonát,

ale nevie potvrdiť, či to bol obžalovaný. Iné podrobnosti k tomuto neuviedol. Poškodená U. A. v rámci
výpovede v prípravnom konaní (pri konfrontácii s obžalovaným) obžalovaného usvedčovala, na hlavnom
pojednávaní pred súdom uviedla, že tam nepovedala pravdu, klamala na obžalovaného, klamala keď
podalananehotrestnéoznámenie,pretožeboladonútenásvojimdruhomA.J.,bálasa,žeaktoneurobí,
zbije ju. Na hlavnom pojednávaní tiež uviedla, že aktuálne hovorí pravdu teda, že obžalovaný skutok
nespáchal, pretože už nevypovedá pod nátlakom, nakoľko jej druh zomrel. A. J. zomrel dňa 28.7.2011.

Vzhľadom na okolnosť, že výpoveď svedkyne - poškodenej U. A. je v podstate jediným priamym
dôkazom, ktorý mal usvedčovať obžalovaného, keďže priamo a bezprostredne vnímala okolnosti skutku
a následne tieto okolnosti reprodukovala v rámci svojich výpovedí vyššie popísaným rozporuplným
spôsobom, súd pribral do konania znalca z odboru klinickej psychológie dospelých na preskúmanie
a posúdenie osobnosti poškodenej tak, aby bolo možné objektívne vyhodnotiť otázku vierohodnosti

tohto dôkazu. Znalkyňa tu dospela k zisteniam, že schopnosť reprodukovať udalosti je znížená a
oslabená. Poškodená má sklony ku konfabuláciám a to bez ohľadu na to, že je si vedomá následkov
(trestnoprávnych).

Vzhľadom na objektívny dôkaz - znalecký posudok súd dospel k záveru, že tu možno mať závažné
a dôvodné pochybnosti o vierohodnosti iného dôkazu a to o svedeckej výpovedi poškodenej, ktorá

ako jediný (priamy) dôkaz mala usvedčovať obžalovaného zo spáchania prejednávaného skutku. S
poukazom na § 2 odsek 4 Trestného poriadku pre vyslovenie viny obžalovaného je potrebné, aby
mu táto vina bola jednoznačne a bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná vykonanými
dôkazmi a ak zostanú dôvodné pochybnosti o niektorej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním
ďalších dostupných dôkazov súd je povinný rozhodnúť v prospech obžalovaného. Podľa záveru súdu

zo svedeckej výpovede poškodenej pri ustálení otázky viny obžalovaného vychádzať bez dôvodných
pochybností nemožno z dôvodov už vyššie uvedených. Čo sa týka ostatných dôkazov, tie nevyzneli
jednoznačne a nebola tu ucelená reťaz zostávajúcich nepriamych dôkazov, z ktorých by bolo možné
vyvodiť, že žalovaný skutok sa stal, preto súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285
písmeno a) Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré za obžalovaného podáva jeho obhajca,

ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec musí
byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú
rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Z odvolania prokurátora musí byť zrejmé, či
odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného.