Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. október 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/52/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712218480
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6712218480.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu EOS

KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843,
proti žalovaným I) Q. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. O. XXXX/X, XXX XX G., štátne občianstvo:
SR, t.č. na neznámom mieste, zastúpenej Zdenkou Foltinovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu
Banská Bystrica ako opatrovníčkou a II) A. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. O. XXXX/X, XXX XX
G., štátne občianstvo: SR, t.č. na neznámom mieste, zastúpenej Danielou Ťažkou, súdnou tajomníčkou
Okresného súdu Brezno, ako opatrovníčkou, o zaplatenie sumy 1.819,27 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovaným I) a II) náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 25. 10. 2012, ktorá bola doručená súdu dňa 02. 11. 2012 domáhal voči
žalovaným I) a II) zaplatenia sumy 1.819,27 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
1.434,42 Eur od 27. 12. 2011 do zaplatenia a náhrady trov konania s tým, že splnením povinnosti
jednou zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia druhej zo žalovaných. Žalobu
odôvodniltým,ženazákladeZmluvyopostúpenípohľadávokuzavretejpodľa§524anasl.Občianskeho

zákonníka zo dňa 28. 09. 2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48,
832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej ako „postupca“) a ním, postúpil postupca mu pohľadávku
voči žalovaným. Postupca a žalované uzatvorili dňa 20. 09. 2005 Zmluvu č. 404320000 (ďalej len
„zmluva“),ktorejsúčasťouboliVšeobecnéobchodnépodmienkypostupcuvzneníichdodatkov(ďalejlen
„všeobecné obchodné podmienky“ alebo „VOP“). Na základe tejto zmluvy postupca žalovaným poskytol
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve

a vo všeobecných obchodných podmienkach. Zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa
všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na
to, že žalované neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa zmluvy,
postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalované na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka ku dňu postúpenia
predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 1.819,27 Eur, ktorá pozostáva z istiny 1.434,42 Eur, z
riadneho úroku 19,09 Eur, z úroku z omeškania 21,68 Eur a z ostatného príslušenstva 344,08 Eur a
to v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje, že

výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a
predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná II) uznala uvedený záväzok v
Dohode o uznaní záväzku. Táto súčasne uznala aj náklady inkasného konania, ktoré si v tomto súdnom
konaní však neuplatňuje. Žalované dlžnú sumu neuhradili, preto podal voči nim žalobu na súd.O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom č.k. 20Ro/214/2012-55 zo dňa 19. 02. 2013, ktorým
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

Platobný rozkaz č.k. 20Ro/214/2012-55 zo dňa 19. 02. 2013 sa nepodarilo žalovaným doručiť do
vlastných rúk, keď v tomto prípade je náhradné doručenie vylúčené podľa § 173 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), podľa ktorého platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných
rúk, náhradné doručenie je vylúčené.

Nakoľko platobný rozkaz č.k. 20Ro/214/2012-55 zo dňa 19. 02. 2013 sa nepodarilo doručiť žalovaným
do vlastných rúk, súd uznesením č.k. 20Ro/214/2012-78 zo dňa 12. 03. 2014 tento platobný rozkaz v
plnom rozsahu zrušil podľa § 173 ods. 2 prvá veta O.s.p., podľa ktorého ak platobný rozkaz nemožno
doručiťčoilenjednémuzodporcov,súdhouznesenímzrušívplnomrozsahu.Totouznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 03. 04. 2014.

Na to súd uznesením č.k. 14C/52/2014-83 zo dňa 24. 06. 2014 a uznesením č.k. 14C/52/2014-84 zo
dňa 24. 06. 2014 žalovaným ustanovil opatrovníčky v osobe súdnych tajomníčok, konkrétne žalovanej
I) Zdenku Foltinovú, súdnu tajomníčku Okresného súdu Banská Bystrica a žalovanej II) Danielu Ťažkú,
súdnu tajomníčku Okresného súdu Brezno a to podľa § 29 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 29 ods. 6 O.s.p.,

nakoľko žalované I) a II) sú prihlásené k trvalému pobytu na adrese J. Bánika 2009/2, 960 01 Zvolen, na
adrese svojho trvalého pobytu sa nezdržujú, inú adresu ich súčasného pobytu sa súdu nepodarilo zistiť
napriek úkonom vykonaným za účelom zistenia ich súčasnej adresy pobytu, keď potom bol dôvodný u
žalovaných I) a II) procesný postup podľa § 29 ods. 2 v spojení s § 29 ods. 6 O.s.p., teda na ochranu
ich práv a oprávnených záujmov im súd v konaní na zastupovanie ustanovil opatrovníčky.

Na to súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10. 10. 2014. Tohto pojednávania sa právny zástupca
žalobcu nezúčastnil, na toto pojednávanie bol predvolaný riadne a včas, tento neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil, nepožiadal zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, opatrovníčky
žalovaných I) a II) boli na toto pojednávanie predvolané riadne a včas, neúčasť na pojednávaní

neospravedlnili, nepožiadali zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, keď potom
za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie súd na tomto pojednávaní vec
prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti opatrovníčiek žalovaných, keď
pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy podľa § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na

pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 20. 09. 2005 uzatvorili Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Suché Mýto 4, 816 07 Bratislava,
IČO: 00 151 653 ako banka na jednej strane (ďalej len „veriteľ“) a žalované I) a II) ako dlžníčky na
strane druhej Zmluvu o kontokorentnom úvere (ďalej len „zmluva“), ktorá bola uzatvorená podľa §
497 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa článku I. tejto zmluvy predmetom zmluvy bolo poskytnutie
kontokorentného úveru číslo: 0402666518/1/1 (ďalej len „úver“) v sume, mene a podľa podmienok

dohodnutých v tejto zmluve. Výška úverového rámca bola 12.000,- Sk, úroková sadzba bola dojednaná
ako premenlivá 11,65 % ročne, splatnosť úrokov bola dojednaná mesačne k poslednému dňu v mesiaci,
konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 18. 09. 2006. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné
podmienky veriteľa (ďalej len „všeobecné obchodné podmienky“) účinné odo dňa 01. 08. 2002. V článku
II. zmluvy boli dojednané podmienky poskytnutia úveru.

Uzavretiu tejto zmluvy predchádzalo uzavretie medzi stranami zmluvy dňa 20. 07. 2005 Zmluvy o
bežnomúčtečíslo:0402666518/0900,ktorábolauzatvorenápodľa§708až715Obchodnéhozákonníka
(ďalej len „zmluva“). Podľa článku I. tejto zmluvy predmetom zmluvy bolo zriadenie účtu bankou pre
majiteľa účtu, keď bankou bola Slovenská sporiteľňa, a.s., majiteľom účtu boli žalované I) a II). Dňa 17.

02. 2006 banka Slovenská sporiteľňa, a.s., a žalovaná I) uzatvorili Dodatok číslo 1 k Zmluve o bežnom
účte číslo: 0402666518/0900, ktorý bol uzatvorený podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej
len „dodatok“), keď v zmysle článku I. tohto dodatku zmluvné strany sa dohodli na tom, že tento dodatok
nahrádza pôvodné znenie Zmluvy o bežnom účte č. 0402666518/0900 zo dňa 20. 07. 2005 v celomrozsahu. V zmysle tohto dodatku predmetom tohto dodatku bolo zriadenie účtu bankou pre majiteľa
účtu a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných
podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní

fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 01. 02. 2006, keď bankou bola Slovenská sporiteľňa,
a.s., majiteľom účtu bola žalovaná I).

Žalobca do súdneho konania dokladal Zmluvu o bežnom účte číslo: XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 20. 07.
2005, Dodatok číslo 1 k Zmluve o bežnom účte číslo: 0402666518/0900 zo dňa 17. 02. 2006 a Zmluvu

o kontokorentnom úvere zo dňa 20. 09. 2005 včítane Všeobecných obchodných podmienok.

Oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka zo dňa 28. 09. 2011 veriteľ
oznámil žalovaným I) a II), že pohľadávka z nepovoleného prečerpania na účte číslo úveru/číslo účtu:
404320000, názov a dátum uzatvorenia zmluvy: „Marcela Gašparová; 22. 07. 2011“, bola postúpená
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1285/2011/CE uzatvorenej dňa „28. 09. 2011“ vo výške

1.819,27 Eur s príslušenstvom spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01
Bratislava, IČO: 35 724 803.

Žalobca Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 09. 2011, včítane dôkazu o doručovaní tohto
oznámenia žalovaným I) a II) dokladal do súdneho konania.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1285/2011/CE zo dňa 28. 09. 2011 a z Prílohy č. 1 k tejto
zmluve, ktorú žalobca tiež dokladal do súdneho konania vyplýva, že predmetom postúpenia podľa tejto
zmluvy včítane prílohy k nej bola pohľadávka identifikovaná číslom účtu: 404320000, dátum uzatvorenia
úverovej zmluvy 22. 07. 2011, splatnosťou dňom 20. 07. 2014, poskytnutou sumou 1.434,42 Eur,

zostatkom pohľadávky 1.819,27 Eur, z toho istina 1.434,42 Eur, úroky 40,77 Eur, z toho úroky z úveru
19,09 Eur a z toho úroky z omeškania 21,68 Eur, ostatné príslušenstvo činilo 344,08 Eur.

Žalobca na základe výzvy súdu dokladal do súdneho konania aj tzv. platobnú históriu účtu, keď však z
tejto nevyplýva, že sa vzťahuje k účtu, ktorý bol predmetom postúpenia, navyše z tejto vyplýva, že už

dňa 30. 10. 2008 pohľadávka na úverovom účte činila 1.461,08 Eur.

Dňa 09. 12. 2011 medzi žalobcom a žalovanou II) bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku, v zmysle ktorej táto ako „osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a
nasl. Občianskeho zákonníka“ uznala záväzok čo do právneho dôvodu a výšky voči žalobcovi, ktorý

vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s., číslo zmluvy/
číslo zákazníka 404320000 zo dňa 22. 07. 2011 vo výške 1.434,42 Eur, čo do istiny, vo výške 150,- Eur
čo do nákladov na inkasné konanie, ako to vyplýva z článku 2. tejto dohody. Dohoda bola uzatvorená
vo Zvolene, žalovaná I) ako dlžníčka túto dohodu neuzatvorila. V článku 3. tejto dohody, bod 3.1
žalovaná II) prehlásila, že sa zaväzuje splatiť záväzok uvedený v dohode v mesačných splátkach

vo výške 20,- Eur so splatnosťou k 25. dňu v mesiaci s dátumom splatnosti prvej splátky dňa 25.
12. 2011. Súčasne tu vyhlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Tiež strany
tejto dohody v článku 4. si dojednali rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré mali
vzniknúť z dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, mali byť riešené a) pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadením spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské

rameno, 841 04 Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b)
pred Rozhodcovským súdom zriadením pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., Kmeťova 13, 040 01
Košice jediným rozhodcom ustanoveným predsedom Rozhodcovského súdu, alebo c) pred príslušným
súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného
právneho predpisu (Občianskeho súdneho poriadku).

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovaným I) a II)
nie je dôvodná.

Žalobca v súdnom konaní uplatnil nárok voči žalovaným I) a II) na zaplatenie žalovanej sumy s

príslušenstvom z titulu Zmluvy č. 404320000 zo dňa 20. 09. 2005, keď doplnil, že ide o Zmluvu o
kontokorentnom úvere zo dňa 20. 09. 2005 (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorú uzatvoril pôvodný veriteľ
so žalovanými I) a II), keď pôvodným veriteľom bola Slovenská sporiteľňa, a.s.. Doložil na preukázanie
svojich tvrdení zmluvu o úvere, v zmysle ktorej veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a.s., bol žalovanýmI) a II) ako dlžníčkam poskytnutý kontokorentný úver číslo: 0402666518/1/1 s poskytnutím úverového
rámca 12.000,- Sk s úrokovou sadzbou premenlivou 11,65 % ročne, keď konečná splatnosť úveru bola
dojednaná na deň 18. 09. 2006. Z predmetnej zmluvy o úvere nevyplýva, v akých mesačných splátkach

žalované I) a II) mali splácať tento úver, nevyplýva splatnosť prvej mesačnej splátky, ani splatnosť
poslednej mesačnej splátky, nevyplýva splatnosť mesačných splátok.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môžu svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

V súdnom konaní bol žalobca povinný súdu preukázať, že je vlastníkom pohľadávky s príslušenstvom
vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere zo dňa 20. 09. 2005, od ktorej odvodzoval v súdnom konaní svoj nárok

na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom voči žalovaným I) a II). Na dôkaz, že je vlastníkom
predmetnej pohľadávky s príslušenstvom predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1285/2011/CE zo
dňa 28. 09. 2011 včítane Prílohy č. 1, z ktorých však vyplýva, že predmetom postúpenia bola pohľadávka
s príslušenstvom z titulu účtu číslo: 404320000, keď úverová zmluva mala byť uzatvorená dňa 22. 07.
2011 a pohľadávka z tejto úverovej zmluvy mala byť splatná dňa 20. 07. 2014 s tým, že poskytnutá

suma mala byť 1.434,42 Eur, zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia mal byť 1.819,27 Eur, (z toho
istina 1.434,42 Eur, z toho úroky spolu 40,77 Eur, riadny úrok 19,09 Eur + úrok z omeškania 21,68 Eur),
ostatné príslušenstvo bolo postúpené v sume 344,08 Eur.

Týmito listinnými dôkazmi však žalobca nepreukázal, že je vlastníkom pohľadávky s príslušenstvom z

titulu zmluvy o úvere zo dňa 20. 09. 2005, pretože hoci žalobca v žalobe tvrdil, že zmluva o úvere má
číslo 404320000, táto skutočnosť zo zmluvy o úvere nevyplýva, predmetom postúpenia podľa zmluvy
o postúpení pohľadávok s odkazom na prílohu č. 1 bola pohľadávka s príslušenstvom z titulu účtu:
404320000 s odkazom na dátum uzavretia úverovej zmluvy dňa 22. 07. 2011, so splatnosťou úveru dňa
20. 07. 2014, s poskytnutou sumou úveru 1.434,42 Eur, keď z týchto listinných dôkazov nevyplýva, že

žalobca je vlastníkom pohľadávky s príslušenstvom, od ktorej odvodzuje vo veci nárok na zaplatenie. Ani
z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 28. 09. 2011 nevyplýva, že došlo k postúpeniu pohľadávky
z titulu zmluvy o úvere zo dňa 20. 09. 2005, keď tieto oznámenia sa odvolávajú na zmluvu „Gašparová
Marcela; 22. 07. 2011“, čo má byť názov a dátum uzatvorenia zmluvy.

Nakoľko žalobca jednoznačným spôsobom v konaní nepreukázal, že je vlastníkom žalovanej
pohľadávky s príslušenstvom, pre neunesenie dôkazného bremena súd žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietol, keď žalobca nepreukázal, že je nositeľom hmotnoprávneho nároku, o ktorý v konaní ide,
nepreukázal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby.

Súd napriek tomu, že zamietol žalobu pre nedostatok, resp. nepreukázanie aktívnej legitimácie žalobcu
má za potrebné vyjadriť sa i k právnemu režimu uzavretej zmluvy o úvere.

V čase uzavretia úverovej zmluvy dňa 20. 09. 2005 Občiansky zákonník už obsahoval úpravu
problematiku spotrebiteľských zmlúv v znení, že spotrebiteľskými zmluva sú kúpna zmluva, zmluva o

dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Z Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere by teda izolovaným výkladom

nezohľadňujúc iné ustanovenia právnych predpisov bolo možné vyvodiť, že úverová zmluva ako
absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka spotrebiteľskou zmluvou nie je.
Treba však poukázať na to, že podľa § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa -
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,

a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Verejnoprávnym
predpisom pojem typová zmluva podľa Občianskeho zákonníka rozšírený tak, že spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky inézmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

O tejto otázke teda súd robí záver, že zmluva o úvere uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom bola
napriek povahe tzv. absolútneho obchodu zmluvou typovou, teda spotrebiteľskou.

Ako spotrebiteľská zmluva podlieha teda právnemu režimu v čase jej uzavretia platného a účinného
Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a doplnení Zákona o Slovenskej Národnej rady č.

71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť
od 01. 10. 2001 a bol zrušený s účinnosťou od 11. 06. 2010 Zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
keď tento zákon upravoval niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytnutím
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa v zmysle § 1 tohto zákona (ďalej len

„zákon č. 258/2001 Z.z.“).

Podľa § 2 písm. a) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky alebo inej právnej forme.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 2 písm. i) citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí obsahuje najmä výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu

ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť
zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, zmluva ďalej obsahuje podľa písm. b) sankcie za porušenie zmluvy,
podľa písm. d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Do kategórie noriem, ktoré treba aplikovať na daný prípad okrem vyššie citovaného zákona je potrebné

zaradiť aj ustanovenia na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách (§§ 52 až 53 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, v platnom znení: Podľa § 52 Občianskeho zákonníka, v platnom
znení:

1/ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
2/ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3/ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
4/ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 Občianskeho zákonníka, v platnom znení:
1/ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľnápodmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

2/ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
3/ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom sa
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
5/ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

6/ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.
10/ neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na

ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu

aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má takéto uznanie tento
právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo

dlžník písomne uznal čo do dôvodu, i výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak
bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,

str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej
únie.Podľa článku 6. bod 1. Smernice Rady č. 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok

naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. v znení zákona č. 102/2014 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Táto norma má aj procesnú povahu
a citované ustanovenie § 5b nadobudlo účinnosť dňa 01. 05. 2014 (článok XIV.).

Nakoľko ide o právny predpis, ktorý má charakter špeciálnej úpravy vo vzťahu ku všeobecnej úprave
premlčania uvedenej v Občianskom zákonníku, súd je povinný ex offo prihliadnuť na premlčanie nároku

bez ohľadu na to, či bola alebo nebola vznesená námietka premlčania.

Ak by žalobca aj preukázal, že je vlastníkom predmetnej pohľadávky s príslušenstvom, nebolo by
možné nárok voči žalovanej I) priznať, pretože nárok je premlčaný, rovnako i voči žalovanej II) nárok je
premlčaný bez ohľadu na to, že bola uzavretá so žalovanou II) Dohoda o uzavretí splátkového kalendára

a uznaní záväzku zo dňa 09. 12. 2011, pretože táto je absolútne neplatným právnym úkonom podľa §
39 Občianskeho zákonníka.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, úver, resp. pohľadávka z úverovej zmluvy už ku dňu 30. 10.
2008 činila 1.461,08 Eur, súd však poukazuje na to, že v zmysle úverovej zmluvy konečná splatnosť

úveru bola dojednaná na deň 18. 09. 2006, žaloba na súde bola podaná dňa 02. 11. 2012, teda po
uplynutí všeobecnej trojročnej lehoty na uplatnenie nároku na súde. Nárok je premlčaný, preto by nebolo
možné pohľadávku s príslušenstvom z dôvodu premlčania priznať, keď na premlčanie súd už prihliada
z úradnej povinnosti.

K samotnej dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 09. 12. 2011, ktorú
žalovaná I) neuzatvorila, uzatvorila ju len žalovaná II), súd dopĺňa, že táto je absolútne neplatným
právnym úkonom, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky s poukazom na § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Súdu je z úradnej činnosti známe, že žalobca zkupuje veľké množstvo často už premlčaných
pohľadávok, ktoré potom uplatňuje na súde. Takáto samotná kúpa nezákonná nie je, spoločným
menovateľom je to, že ide o pohľadávky voči fyzickým osobám. Súd sa ešte v súdnej praxi nestretol s
uplatnenímpohľadávkyvočiprávnickejosobe,pričomkúpatakejtopohľadávkyzdôvodu,žeuprávnickej
osoby možno predpokladať odborný aparát (s vedomosťou o následkoch premlčania) asi taká zaujímavá

pre žalobcu nie je.

Súd má ďalej za to, že uznanie dlhu ako inštitútu zabezpečenia záväzku je inštitútom legálnym a
zákonom aprobovaným. Ide o jednostranný úkon, ktorý tento charakter nestráca, ani keď je súčasťou
iného dvojstranného úkonu.

V tomto prípade to bol však práve žalobca (zjavne práva znalý), ktorý si dal podpísať ním vopred
pripravenýformulárdohodyouzavretísplátkovéhokalendáraauznanízáväzkužalovanouII),kdeokrem
dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach, vložil aj pre žalovanú II) zjavne nevýhodný
jednostranný úkon uznania záväzku, ktorý dlžníkom na rozdiel od dohody o splátkach už výslovne

neinterpretoval.

Aj z ďalších súvislostí vyplýva, že dohoda o splátkach nebola zo strany žalobcu žiadnym dobrodením,
ale naopak žalobca napriek vedomosti účinkov, ktoré dosahuje (resp. sa snaží dosiahnuť) v podobe
obnoviteľnosti nároku (byť si vedomý, že je premlčaný) neposkytol žalovanej II) žiadny benefit napríklad

v podobe odpustenia úrokov z omeškania, ale naopak do dôsledkov vylúčil aj dispozitívne ustanovenie
(toto vylúčenie je však v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) § 521 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého ak dôjde k dohode o tom, že už splatný dlh bude plniť sa v splátkach a ak veriteľ chce, aby
dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovne dohodnúť. Na úroky z omeškania zaomeškanie od účinnosti dohody podľa § 521 Občianskeho zákonníka do splatnosti jednotlivých splátok
má veriteľ voči dlžníkovi nárok iba vtedy, ak je to medzi veriteľom a dlžníkom výslovne dohodnuté.

Predmetná dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je právnym úkonom, ktorý sa
prieči dobrým mravom, keď dobré mravy fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Ide tu predovšetkým
o aspekt zmluvnej slobody spočívajúci v slobodnom určovaní obsahu zmluvy zmluvnými stranami.
Uvedený aspekt zmluvnej slobody tak ako zmluvná sloboda sama má svoje limity ustanovené právnymi
normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Jedným z takýchto limitov, ktorých zákon stavia do

cesty zmluvnej slobode, je aj inštitút dobrých mravov. Je potom nesprávny záver, že obsah právneho
úkonu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, lebo bol výsledkom konsenzu zmluvných strán.

Ak výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobými mravmi spočíva v konaní právneho úkonu, je
tento právny úkon tiež neplatný pre rozpor s dobrými mravmi a to i v prípade, že samotný obsah tohto
právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je.

Podľa názoru súdu postup žalobcu v prejednávanej veci, uzavretie dohody o splátkovom kalendári a
uznaní záväzku je jednoznačne nekalou obchodnou praktikou a ako taký je hrubo rozporný s dobrými
mravmi.

Konanie žalovanej II) by súd aproboval v prípade, ak by podnet na takéto konanie vyšiel z jej
strany alebo síce zo strany žalobcu, ale s poučením o následkoch uznania premlčaného záväzku.
Prejednávaný prípad je však prípadom, z ktorého nevyplýva, žeby žalovaná II) bola riadne poučená
o následkoch uznania premlčaného záväzku. Naopak žalobca v snahe reparovať pochybenie svojho
právneho predchodcu spočívajúce v nepodaní žaloby včas (pred uplynutím premlčacej doby) a vyhnúť

sa tak možnej námietke premlčania a zamietnutia žaloby, sofistikovane pomocou osôb v jeho záujme
konajúcich, obchádza dlžníkov a pod zámienkou výhodnosti podpísania splátkového kalendára ako
listiny, ktorá má chrániť dlžníka pred problémami, do tejto listiny inkorporuje aj vyhlásenie o uznaní dlhu
dlžníkom (bez vysvetlenia dlžníkovi).

Súd poukazuje ďalej na to, že aj samotná žalobcom vypracovaná Dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku je pre bežného spotrebiteľa v dôsledku (či už úmyselne alebo nevedome)
nejednotnej terminológie metúca, kde obsahuje pojem „uznanie záväzku“, ale v článku 3, ktorý má tiež
mimochodom názov uznanie záväzku, bode 3.1 poslednej vete deklaruje, že dlžníci majú vedomosť
o premlčaní „dlhu“. Spotrebiteľ tak nemusí vedieť, že pojem záväzok v právnej terminológii môže

znamenaťa)záväzkovývzťahakotaký,b)jednotlivúpovinnosťzozáväzkovéhovzťahualeboc)záväzok
v zmysle dlhu.

Súd teda uzatvára, že dohodu, z ktorej žalobca odvodzuje nepremlčanosť svojho nároku voči žalovanej
II) považuje súd podľa § 3, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú, keď podľa § 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný. Právny úkon predmetnej dohody je nezrozumiteľný, neurčitý, preto je neplatný aj podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je tiež podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými
mravmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené, aj keby žalobca preukázal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby,
jeho nárok by bolo dôvodné zamietnuť aj z dôvodu premlčania nároku, keď na premlčanie nároku v
spotrebiteľských zmluvách súd prihliada už z úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či bola alebo nebola
vznesená námietka premlčania.

Z vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov súd žalobu žalobcu v celom rozsahu voči
žalovaným I) a II) zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p..
Žalované I) a II) boli v konaní úspešné, žalobca neúspešný, žalovaným I) a II) by tak vznikol nárok na

náhradutrovkonania,kebytietonavrhlipriznaťtrovykonania,keďžesúdotrováchkonaniarozhodujelen
na návrh. Takýto návrh na priznanie trov konania nebol podaný, preto súd o trovách konania žalovaných
I) a II) rozhodol tak, že sa im náhrada trov konania voči žalobcovi nepriznáva, keď navyše žalovaným
I) a II) žiadne trovy konania v súdenej veci nevznikli.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( §

204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)