Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 10, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/142/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114209982
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6114209982.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

navrhovateľa BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, v
konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o. so sídlom Bratislava,
Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti odporcovi Q. Š., H.. XX. XX. XXXX, C. K. Ľ., F. XX, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom J.
Bánika 2009/2, Zvolen, IČO: 42 305 675, s adresou pre doručovanie P.O.BOX 81, Banská Bystrica,
v konaní zastúpeného JUDr. Viliamom Glézlom, advokátom, Advokátska kancelária Banská Bystrica,
Nemčianska 25, o zaplatenie 785,91 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 96,29 Eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 20,34 Eur od 18. 05. 2011 až do zaplatenia, 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
51,15 Eur od 18. 06. 2011 až do zaplatenia a 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 24,80 Eur od
18. 07. 2011 až do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka trovy konania vo výške
118,98 Eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom doručeným súdu dňa 02. 05. 2014 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí
zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 785,91 Eur z titulu neuhradených platieb za poskytnuté služby

elektronickejkomunikáciezostranyprávnehopredchodcunavrhovateľa.Odporcasaknávrhunevyjadril.

Vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že navrhuje návrh v časti
o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietnuť ako nedôvodný.

Súdvovecivykonaldokazovanie,nazákladektoréhozistil,žespoločnosťSlovakTelekom,a.s.sosídlom
Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca postúpila na navrhovateľa ako postupníka
zmluvu o postúpení pohľadávok, pohľadávku pod č. XXXXXXXXXX, T. T. M. XX. XX. XXXX.

Odporca s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvoril zmluvu v zmysle § 43 zákona č. 610/2003
Z.z. o elektronických komunikáciách zo dňa 18. 11. 2010. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie
služieb elektronickej komunikácie, ktoré umožnilo odporcovi uskutočňovať služby a to Magio Sat, kedyzriaďovateľ sa zaviazal zriadiť a poskytovať túto službu a užívateľ sa zaviazal platiť za poskytnutie tejto
služby cenu podľa platnej tarify.

Zároveň súd mal za preukázané uzatvorenie zmluvy o nájme koncového zariadenia zo dňa 18. 11. 2010.

Predmetom zmluvy o nájme koncového zariadenia je nájom zariadenia Magio Sat Box bez HDD.

Právny predchodca navrhovateľa fakturoval odporcovi za poskytnuté služby cenu v zmysle zmluvy a
aktuálneho cenníka faktúrami a to č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 17. 05. 2011 vo výške 20,34 Eur,
faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 17. 08. 2011 na sumu 689,62 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX
splatnou dňa 17. 06. 2011 na sumu 51,15 Eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 17. 07. 2011
na sumu 24,80 Eur.

Podľa § 2 ods.1 a 2 zákona č. 610/2003 Z.z., elektronické komunikácie zabezpečujú výmenu
alebo prenos informácií medzi konečným počtom užívateľov uskutočňovaných po elektronických
komunikačných sieťach. Elektronické komunikácie nezahŕňajú informácie prenášané ako súčasť
televízneho a rozhlasového vysielania pre verejnosť prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete
okrem informácií, ktoré sa týkajú identifikovateľného užívateľa prijímajúceho informácie.

Elektronické komunikácie sú zriaďovanie, prevádzkovanie a poskytovanie zariadení elektronických
komunikácií, elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb.

Podľa § 3 ods.1 citovaného zákona, telekomunikačné zariadenie je technické zariadenie na vysielanie,
prenos, smerovanie, príjem, prepojenie alebo spracovanie signálov a informácií vo forme obrazu,
zvuku alebo dát (ďalej len "signál") prostredníctvom vedení, rádiovými, optickými alebo inými

elektromagnetickými prostriedkami, ako aj pridružené prostriedky.

Podľa § 5 ods.1 citovaného zákona, elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba
obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach,
vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové
a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie

redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej
spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami.

Podľa § 43 ods.1 a 2 citovaného zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané,
že na základe zmluvy o poskytovaní služieb Magio sat uzatvorenou medzi odporcom a právnym

predchodcom navrhovateľa bola odporcovi poskytnutá služba, ktorú prevádzkoval právny predchodca
navrhovateľa, a to služba Magio sat, kde sa užívateľ zaviazal platiť cenu za zriadenie poskytovaných
služieb a služby podľa platnej tarify.

Súd v konaní mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval za používanie jeho
služieb v zmysle tarify sumu tak, ako to vyplýva z faktúr č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 17. 05. 2011,

faktúra č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 17. 06. 2011 a faktúra č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 17. 07.
2011, spolu v sume 96,29 Eur.Odporca v konaní nijakým spôsobom nenamietal a ani nepreukazoval, že by žalovanú sumu v tejto časti
uhradil,resp.byexistovalinýdôvod,prektorýbynavrhovateľnároknatakútožalovanúsumunemal.Súd
preto návrhu navrhovateľa v tejto časti vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 20,34 Eur, 51,15

Eur a 24,80 Eur, spolu s príslušenstvom t. j. s úrokom z omeškania v zmysle § 517 ods.2 Občianskeho
zákonníka, keďže odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu dňom nasledujúcim po
splatnosti uvedených faktúr. Výška úroku z omeškania vychádza z nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.,
kedy je o päť percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky.

Súd však návrhu navrhovateľa vo zvyšnej časti o zaplatenie 689,62 Eur vyhovieť nemohol a tento nárok

zamietol.

Podľa § 544 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia.

K nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty sa vyjadril aj vedľajší účastník na strane odporcu,
ktorý žiadal návrh navrhovateľa v tejto časti zamietnuť ako nedôvodný z dôvodov, že navrhovateľ
nepreukázal existenciu zmluvného dojednania o zmluvnej pokute o tom, že si strany si v zmluve
dohodli zmluvnú pokutu pre prípad porušenia konkrétnych zmluvných povinností v konkrétnej výške.
Rovnako mal povinnosť preukázať konkrétne povinnosti, ktoré boli zabezpečené zmluvnou pokutou a

boliporušené,anazákladektoréhobolazmluvnápokutazostranynavrhovateľaodporcovivyúčtovanáa
uplatnená, v akej konkrétnej výške, za ktorú konkrétnu povinnosť, ktorá bola zo strany odporcu porušená
a akým spôsobom.

Súd na základe uvedeného a vyššie citovaných právnych predpisov musí konštatovať, že nárok
navrhovateľa v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty je nedôvodný a to z dôvodu, že zmluvná pokuta

je dohodnutá peňažná sankcia, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že si nesplní
svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal. Pre platnosť dohody o zmluvnej pokute sa okrem
iného vyžaduje, aby bola v písomnej dohode určená výška zmluvnej pokuty alebo určený spôsob
jej určenia. Takúto zmluvnú pokutu možno určiť jednorázovo, pevnou sumou, prípadne vyjadrenú v
percentách či zlomkom. Jej vyjadrenie však musí byť jednoznačné. Pokiaľ si navrhovateľ v konaní

uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 689,62 Eur pozostávajúcich zo súm 270,--Eur, 199,-- Eur a 220,50 Eur
v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, na základe ktorých zmluvných ustanovení si takúto zmluvnú
pokutu uplatnil a len z obsahu zmluvy o nájme koncového zariadenia súd sa môže domnievať, že sa
mohlo jednať o prípadné nevrátenie prenajatého zariadenia a príslušenstva, ktoré malo byť odporcovi
touto zmluvou poskytnuté. V konaní však nebolo preukázané, že by právny predchodca navrhovateľa

odporcovi v skutočnosti tieto zariadenia odovzdal a tak isto nijakým spôsobom nebolo preukázané, že
v prípade ukončenia zmluvného vzťahu alebo iným spôsobom odporca tieto zariadenia navrhovateľovi
resp. jeho právnemu predchodcovi nevrátil. Z uvedenej zmluvy vyplýva, že nájomca sa zaväzuje v
prípade výpovede zmluvy o nájme z dôvodov na jeho strane a nevrátenia koncových zariadení alebo
príslušenstva uhradiť zmluvnú pokutu ustanovenú v tejto zmluve alebo podľa cenníka na prenájom

koncového zariadenia účinného v čase podpisu zmluvy.

Takáto skutočnosť v konaní tak isto preukázaná nebola. Z uvedeného potom súd konštatuje, že
navrhovateľ v konaní nepreukázal takú existenciu zmluvného dojednania o zmluvnej pokute, kde
by sa strany v zmluve dohodli na zmluvnej pokute pre prípad porušenia konkrétnych zmluvných
povinností v konkrétnej výške. Navrhovateľ teda nepreukázal takéto porušenia, ktoré by boli prípadne

zabezpečované zmluvnou pokutou a to vo forme, kedy došlo k takémuto porušeniu a akým spôsobom.
Zároveň súd uvádza, že zmluvné pokuty, ktoré sú uplatnené a fakturované faktúrou č. XXXXXXXXXX
splatnou dňa 17. 08. 2011 ani v úplnosti nekorešpondujú s predtlačenou formulárovou zmluvou tak, ako
to vyplýva zo zmluvy o nájme koncového zariadenia.Súd na základe vyššie uvedeného potom návrhu navrhovateľa v tejto časti vyhovieť nemohol a tento
zamietol ako nedôvodný.

Súd taktiež rozhodol o práve na náhrade trov konania, ktoré priznal v konaní vedľajšiemu účastníkovi

na strane odporcu ako účastníkovi v spore úspešnému voči navrhovateľovi, ktorý úspešný v prevažnej
miere v konaní nebol. Trovy konania pozostávajú z dvoch úkonov právnej pomoci a to za prípravu a
prevzatie právneho zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom dňa 16. 09. 2014 a vyjadrenie k návrhu
zo dňa 18. 09. 2014, každý úkon právnej služby po 51,45 Eur, spolu 102,90 Eur a dvoch režijných
paušálov po 8,04 Eur, spolu 16,08 Eur. Spolu teda trovy právneho zastúpenia sú vo výške 118,98 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému

rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť

podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy

odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné

rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.

233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.