Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 4C/356/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313210365
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Kekeňák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2014:6313210365.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno sudcom JUDr. Ondrejom Kekeňákom, PhD., v právnej veci navrhovateľa M.. A.

C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. Z., G. XXXX/XA, okres G., T. republika, štátny občan ČR proti
odporcom 1/ O. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. N., M. F. XX, štátny občan SR, 2/ H. W., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom N. N., M. F. XX, štátny občan SR, obaja právne zastúpený Advokátska
kancelária AKMG, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, Dolná 6A, IČO: 36 800 589, o návrhu na zrušenie
vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. O náhrade trov konania r o z h o d n e samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde sa navrhovateľ domáha, aby súd s účinnosťou od 25.07.2012
zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči odporcom, ktorá bola určená rozhodnutím Okresného súdu
Banská Bystrica, č.k. P 31/1995 -15 zo dňa 24.03.1995. Súčasne sa domáha priznania náhrady trov
konania.

V návrhu uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. 8P 191/2012 zo dňa 24.01.2013 bol
zmenený predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica vo výroku o výživnom tak, že
výživné sa s účinnosťou od 11.08.2011 do 25.07.2012 zvyšuje na obidvoch odporcov na 100,- Eur
mesačne; návrh na zvýšenie výživného s účinnosťou od 25.07.2012 súd zamietol a odporcom právo

na výživné nepriznal.

Proti tomuto rozhodnutiu podali v predmetnom súdnom konaní O. a H. W. odvolanie, ktorým napadli
všetky výroky uvedeného rozsudku. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 17 CoP 29/2013
zo dňa 31.07.2013 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku I. potvrdil a vo výrokoch II., III., IV. a V. zrušil a
v tomto rozsahu vrátil súdu na ďalšie konanie. V odôvodní svojho rozhodnutia odvolací súd konštatoval,
že prvostupňový súd mohol rozhodnúť iba o návrhu na zvýšenie výživného za obdobie od 25.07.2012,
nie však o tom, či právo na výživné za obdobie od 25.07.2012 vôbec patrí, pretože predmetom konania
nebolo určenie výživného ani zrušenie vyživovacej povinnosti, ktoré je konaním návrhovým a návrh na

zrušenie vyživovacej povinnosti podaný nebol.

Na základe týchto skutočností sa preto rozhodol podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, ktorý
odôvodnil tým, že 25.07.2012 dosiahli obaja odporcovia plnoletosť a nadobudli tak plnú spôsobilosťna právne úkony. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Brezno zo dňa 24.01.2012, v ktorom súd
konštatoval, že dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že zvýšenie a ďalšie priznanie výživného
od 25.07.2012 je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 75 ods. 2 Zák. o rodine a výživné v tomto

prípade súd nesmie priznať. Dôvodil, že odporcovia pri svojich výpovediach pred súdom už ako plnoletí
prejavovali voči jeho osobe aroganciu a nenávisť. Otvorene prehlasovali, že k nemu ako otcovi nemajú
žiadny vzťah, ako otca ho nerešpektujú a vôbec neuznávajú. Ako otec ich nezaujíma, neprejavujú mu
úctu. Naopak, o jeho osobe sa vyjadrovali negatívne, vystupovali voči nemu arogantne až agresívne
a s dešpektom. Z ich konania a vyjadrovania k jeho osobe jednoznačne vyplýva, že po celú dobu boli

odporcovia vychovávaní a vedení k odporu, ba dokonca k otvorenej nenávisti voči jeho osobe. Na tomto
svojom postoji napriek dosiahnutiu plnoletosti stále otvorene a arogantne zotrvávajú a ani do budúcna
na ňom nehodlajú nič zmeniť. Poukázal na to, že mu neostáva nič iné, ako konštatovať, že pre odporcov
nepredstavuje otca, ale iba zdroj príjmov. Ich záujem o jeho osobu spočíva iba v tom, kde je zamestnaný
aakýmápríjem.Skutočnostitýkajúcesajehoosobného,rodinnéhoživotaazdravotnéhostavuodporcov
nikdynezaujímaliaaniichnezaujímajú.Nemajúonehoakoosvojhootcaabsolútnezáujemvsúčasnosti

a ani ho nemali počas predchádzajúcich 18 rokov. Je pre nich celkom cudzí človek; svoj vzťah k nemu
odmietajú prehodnotiť aj po dosiahnutý plnoletosti.

Vzhľadom na to, že na Okresnom súde Brezno prebieha konanie o zvýšenie výživného vedené pod
sp.zn. 8P 191/2012, v ktorom vystupujú rovnakí účastníci konania, navrhol, aby súd predmetné konanie
spojil s týmto konaním.

Odporcovia vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 05.02.2014 s návrhom nesúhlasili a žiadali
ho v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. Poukázali na to, že návrhom doručeným Okresnému
súdu Banská Bystrica dňa 11.08.2011 sa voči M.. A. C. domáhali zvýšenia výživného. Krajský v Banskej
Bystrici uznesením č.k. 15NcC 17/2012 - 113 zo dňa 02.05.2012 rozhodol o miestnej príslušnosti tak,
že na konanie o zvýšenie výživného je miestne príslušný Okresný súd Brezno.

Okresný súd Brezno prvé pojednávanie vo veci zvýšenia výživného uskutočnil dňa 30.08.2012. Ďalšie
pojednávanie sa konalo 24.01.2013. Na tomto pojednávaní bol vyhlásený rozsudok č.k. 8P 191/2012
- 229, podľa ktorého súd zvýšil výživné na 100,- Eur pre každého z nich za obdobie od 11.08.2011 do
25.07.2012, teda do dosiahnutia plnoletosti. Okresný súd Brezno výživné za obdobie od 25.07.2012
(od dátumu dovŕšenia plnoletosti) nepriznal. Proti predmetnému rozsahu podali prostredníctvom svojho

právneho zástupcu odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací potvrdil rozsudok
Okresného súdu Brezno v časti, v ktorej im súd priznal zvýšené výživné na 100,- Eur mesačne; vo
zvyšných výrokoch rozsudok Okresného súdu Brezno zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Následne
Okresný súd Brezno uznesením č.k. 8P 191/2012 - 331 zo dňa 31.10.2013 rozhodol tak, že prerušil
konanie vedené na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 8P 191/2012 o ich návrhu na zvýšenie výživného

do právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 4C 356/2013, v
ktorej súd rozhoduje o návrhu ich otca na zrušenie vyživovacej povinnosti.

Poukázali na to, že nesúhlasia s vyjadreniami navrhovateľa, že sa mali pri svojich výpovediach v konaní
o zvýšenie výživného správať k nemu arogantne, nenávistne, s dešpektom a mali prehlasovať, že
ich ako otec nezaujíma a neprejavovali voči nemu žiadnu úctu. Sú presvedčení, že ich správanie k

navrhovateľovi nenapĺňa znaky konania v rozpore s dobrými mravmi, čo odôvodnili tým, že svojho otca
nikdy nevideli, nestaral sa o nich, nikdy ich nekontaktoval a vždy mal neustále pochybnosti o tom, či sú
vôbec jeho deti. Ich správanie a reakcie na pojednávaní sú teda iba výsledkom ignorovania a nezáujmu
navrhovateľa o nich. Ich vyjadrenia vo vzťahu k navrhovateľovi nikdy neboli motivované nenávisťou,
aroganciou, či dešpektom tak, ako to opisuje v návrhu navrhovateľ. Boli iba odzrkadlením ich pocitov,

ktoré v nich navrhovateľ svojim vlastným správaním počas rokov vybudoval. Poukázali na to, že vyššie
uvedené tvrdenia sú zachytené v zápisnici o pojednávaní zo dňa 30.08.2012 v právnej veci vedenej pod
sp.zn. 8P 191/2012, z ktorej vyplýva (str. 4 zápisnice o pojednávaní), že sa o navrhovateľovi nevyjadrujú
hanlivo, ale iba uvádzajú, že navrhovateľ ich nikdy nekontaktoval, na pojednávaní ho vidia prvýkrát a
že nevedia popísať svoje pocity.Doplnili, že nemajú záujem o otca, pretože ho vidia prvýkrát od svojho narodenia. Sú toho názoru, že
práve správanie navrhovateľa voči nim bolo a stále je v rozpore s dobrými mravmi, čo odôvodnili tým, že
navrhovateľ ich ako malé deti opustil, nezaujímal sa o nich a nenavštevoval ich. Žili bez neho na základe

jeho vlastného rozhodnutia, nie svojho. Uvedené skutočnosti potvrdzuje obsah zápisnice z pojednávania
zo dňa 30.08.2012, na ktorom navrhovateľ uviedol, že sa necíti byť ich otcom a v minulosti žiadal vykonať
genetické skúšky.

Poukázali tiež na to, že navrhovateľ ich nikdy nekontaktoval ani počas Vianoc, či pri príležitosti ich
stužkovej. Namiesto toho im dňa 13.09.2012 zaslal výzvu, aby sa podrobili genetickej skúške. Takéto

správanie jasne poukazuje na rozpor s dobrými mravmi, avšak na strane navrhovateľa. Po vyjadreniach
navrhovateľa prezentovaných na pojednávaniach dňa 30.08.2012 a 24.01.2013 im preto nie je jasné,
prečo navrhovateľ v návrhu uvádza, že sú to práve oni, ktorí nemajú o neho záujem. Je im úprimne ľúto,
že svojho otca nepoznajú, avšak zároveň nemôžu prehliadať, že je to práve ich otec, ktorý im svojim
postojom zmaril možnosť, aby mali šancu vybudovať si s ním plnohodnotný vzťah dieťaťa k rodičovi.
Otca im po celý ich doterajší život kompenzoval starý otec. Poukázali na čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, podľa

ktorého deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, pričom dôvodili, že navrhovateľ svojim
správaním zavinil, že toto právo im bolo odopreté.

Odporcoviaďalejvosvojomvyjadrenípoukázalinato,ževzmysleprávnejnáukyplatí,žedobrémravysú
nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, z ktorých v prvom rade vychádza
písané právo. Nie sú presne definované a vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov

v prevažnej časti spoločnosti. Súd ich vždy posudzuje konkrétne v každom individuálnom prípade v
kontexte konania účastníkov a súslednosti ich úkonov v čase a mieste. Dôvodili, že pri posudzovaní, či
priznanie výživného je v rozpore s dobrými mravmi, by mal súd vychádzať nielen z ich konania, ale aj z
konania navrhovateľa vo vzájomnej súvislosti. Sú názoru, že pri hodnotení dobrých mravov, ktoré by mali
byť objektívnou hodnotovou kategóriou, nemôže navrhovateľ poukazovať na to, že od pojednávania, na

ktorom ho videli prvýkrát v živote, ho nekontaktovali a na druhej strane absolútne prehliadať skutočnosť,
že sám ich v minulosti pri rôznych príležitostiach ako narodeniny, Vianoce, a pod. nikdy nekontaktoval.
Poukázali na to, že dcéra odporcu býva v Z. H., čo je neďaleko T. N., kde žijú so svojou matkou, pričom
odporca ju pravidelne navštevuje a na nich si ani pri týchto návštevách ani raz nespomenul. Konanie
človeka, ktorý opustí svoje deti v útlom veku, v priebehu života svoje deti nenavštevuje, nezaujíma sa

o nich a nekontaktuje ich, no žiada vykonanie genetickej skúšky otcovstva, nemožno definovať ako
správanie v súlade so slušnosťou, ľudskosťou, toleranciou a poctivosťou. Ich vzťah k navrhovateľovi ako
otcovi je preto iba výsledkom jeho vyššie uvedeného správania, s ktorým boli konfrontovaní dennodenne
a s týmto vedomím aj vyrastali. Poukázali aj na názor Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý vo svojom
rozsudku č.k. 17CoP 29/2013 - 266 z 31.07.2013 vyslovil záver, podľa ktorého tvrdenie, že odporcu

ako svojho otca vôbec nerešpektujú, neprejavujú mu primeranú úctu, naopak, vyjadrujú sa o ňom s
dešpektom, nie je obsahom spisu podložený. Nie je možné zazlievať im, že otca, ktorého videli prvýkrát
na súdnom pojednávaní v osemnástom roku svojho života, považujú za cudzieho človeka a nevedia
k nemu definovať svoj vzťah. Vychádzajúc z postoja otca k odporcom nie je možné zazlievať im, že
samy kontakt so svojim otcom nevyhľadávali a nie sú iniciatívni ani pri úprave vzťahov po nadobudnutí

plnoletosti.

Záveromsvojhovyjadreniapoukázalinaust.§62ods.1Zák.orodine,podľaktoréhoplnenievyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Platí, že vyživovacia povinnosť končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania
v bežnom vzdelávacom procese, t.j. prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita. Dôvodili, že obaja

študujú na vysokej škole vo Zvolene a v Banskej Bystrici. Na základe toho vyživovacia povinnosť
navrhovateľa voči ním skončí až ukončením vysokej školy za predpokladu, že sa výrazne nezmenia
ostatné podmienky. Obaja nastúpili na vysokú školu iba v roku 2013, je preto pravdepodobné, že na
vysokej škole budú študovať 5 rokov.

Navrhovatelia pripojili k predmetnému vyjadreniu listinné doklady, a to zápisnicu z pojednávania

tunajšieho súdu vo veci vedenej pod sp.zn. 8P 191/2012 zo dňa 30.08.2012, a 24.01.2013, rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoP 29/2013 - 266 zo dňa 31.07.2013, potvrdenie o návšteveTechnickej univerzity vo Zvolene, Drevárskej fakulty zo dňa 05.09.2013 a potvrdenie o štúdiu na
Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na 10.04.2014, na ktoré predvolal účastníkov konania.

Písomným podaním doručeným súdu 09.04.2014 sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil odporca 1/
z dôvodu zápočtovej písomnej práce na Technickej univerzite vo Zvolene, na ktorej študuje.

Navrhovateľ pri výsluchu na pojednávaní dňa 10.04.2014 uviedol, že netrvá na návrhu na spojenie
predmetnej veci s konaním vedeným pod sp.zn. 8P 191/2012. Poukázal na právny názor krajského súdu
vyslovený v rozhodnutí sp.zn. 17CoP 2/2014 - 356 zo dňa 10.02.2014, z ktorého vyplýva, že vyššie
uvedené konania spolu nesúvisia a nie je dôvod na spojenie veci.

Zotrval na podanom návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti v plnom rozsahu. Doplnil, že zo strany
odporcov je prezentovaný tak, že sa choval nemorálne, že opustil slobodnú matku s dvomi deťmi, keď
mali pol roka. Je pravdou, že ich opustil a pol roka po ich narodení od nich odišiel. Nikto však neskúma
otázku, prečo sa tak zachoval. Vysvetlil, že známosť s matkou odporcov nadviazal v čase, keď už bol
rozvedený, mal takmer 40 rokov a dve deti. Nechcel mať ďalšie deti. Matka odporcov mu oznámila, že

s tým nebude žiadny problém, pretože ona deti mať nemôže. Nadviazali teda spolu vzťah, avšak po
nejakom čase mu oznámila, že je tehotná. Týmto bol prekvapený, pretože predtým vyhlasovala, že deti
mať nemôže. Vzal to však tak, ako to je, lebo nechcel utekať pred zodpovednosťou. Rodina matky detí
ho prijala dobre, všetko bolo spočiatku v poriadku. Keď sa deti narodili, dobrovoľne priznal súhlasným
vyhlásením otcovstvo. Matka zostala s deťmi v Čiernom Balogu u svojich rodičov. V priebehu času ho

však určití ľudia a známi začali upozorňovať, že nie je otcom detí, ku ktorým otcovstvo dobrovoľne
priznal. Spočiatku to považoval iba za prázdne reči, neprikladal im žiadnu váhu a nevenoval pozornosť.
Keď sa však informácie v tomto smere stupňovali a začal byť ľuďom na smiech, a keď mu to povedali
aj jeho najbližší známi a spolupracovníci matky detí, požiadal ju, aby mu tieto veci vysvetlila. Navrhol
jej, aby urobili genetickú skúšku otcovstva. Matka však jednoznačne odmietala, že by on nemal byť

otcom detí. Povedala, že si je úplne istá, že je otcom detí. Keď sa však podobné reči spochybňujúce
jeho otcovstvo k deťom stupňovali, jednoznačne jej predložil svoju požiadavku, že trvá na genetickej
skúške. Oznámil jej, že v prípade, ak s tým nebude súhlasiť, s takýmto človekom nemôže žiť v trvalom
vzťahu, pretože to považuje za podraz. Vzhľadom na to, že matka detí s genetickou skúškou naďalej
nesúhlasila, koncom roka 1994 svoj vzťah s ňou ukončil a od nej a detí odišiel. V priebehu približne

mesiaca matka detí okamžite nechala zmeniť priezviská detí, pretože keď dobrovoľne uznal otcovstvo
tak sa dohodli, že deti budú nosiť jeho meno. Uvedené svedčí o tom, že k zodpovednosti za deti sa
dobrovoľne prihlásil. Nesprával sa nemorálne, pretože všetko, čo sľúbil, dodržal. Chcel mať iba istotu,
že vzhľadom na reči, ktoré sa dopočul a ktoré sa šírili, že je otcom detí. Potom, ako matka detí nechala
zmeniť priezviská detí, sa však iba utvrdil v tom, že otcom detí nie je.

Potom, ako matku detí opustil, stal sa pre jej rodinu nepriateľom, ktorého je treba zničiť. Deti boli
vychovávané v nenávisti voči jeho osobe o to viac, že boli vychovávané u starých rodičov z matkinej
strany. Najmä stará matka ich neustále podnecovala a štvala proti nemu. Vyvrcholilo to tým, že keď bol
v Čiernom Balogu za účelom, aby si odniesol svoj nábytok, stará matka detí sa k nemu správala tak
arogantne, že takmer došlo k jeho fyzickému napadnutiu. Vyhlásili, že deti si vychovajú sami, že jeho

nepotrebujú a že na deti bude iba platiť. Pre rodinu W. sa stal hlavným nepriateľom.

Približne po dvoch rokoch sa vrátil naspäť do Čiech a nastúpil ako právnik na Dúl OKD. Výživné na
deti platil tak, ako bolo určené; vždy mu ho strhávali zo mzdy. Následne, keď zmenil zamestnanie a
bol v omeškaní s jednou alebo dvomi platbami výživného, matka detí na neho hneď podala trestné
oznámenie z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti. Uvedené svedčí o tom, že proti nemu hľadala

čokoľvek, len aby mu uškodila a strpčila mu život. Výživné potom samozrejme doplatil; nedoplatok sa
stal iba nedopatrením.Napriek správaniu matky detí a jej rodiny bol presvedčený o tom, že v priebehu času sa veci dajú do
poriadku. Dúfal, že časom sa podarí vyriešiť problém ohľadom otcovstva detí. Takto to bolo až do roku
2011 alebo 2012, kedy bol podaný návrh na zvýšenie výživného. Počas celej uvedenej doby výživné na

deti platil. Deti chcel viackrát prísť navštíviť, avšak vždy si spomenul, ako sa k nemu zachovala ich matka
a jej rodina, s akou nenávisťou voči nemu postupovali. Utvrdil sa v presvedčení, že deti ho nepokladajú
za otca, iba za zdroj príjmov a nemajú k nemu žiadny rešpekt a ani povinnosti. Keď mu bol doručený
návrh na zvýšenie výživného, vo svojej dobrej vôli s ním súhlasil, pretože si bol vedomý toho, že deti
študujú. Súhlasil so zvýšením o 1 000,- korún na každé dieťa. Potom, ako videl správanie odporcov v

priebehu súdneho konania, ktorí sa k nemu správali arogantne, zistil, že absolútne v ňom nevidia otca,
ale iba zdroj peňazí. Odporcov vôbec nezaujíma čo robí, kde pracuje a ako je na to zdravotne. Poukázal
na to, že počas celých 18 rokov, čo odporcov nevidel, sa ani len nesnažili nadviazať s ním kontakt.
Naproti tomu, on si plnil všetky povinnosti, ktoré voči odporcom mal a výživné platil tak, ako mu určil súd.
S odporcami sa nestýkal iba z toho dôvodu, že vedel, že keď ich bude chcieť navštíviť, tak to nedopadne
dobre. Nechcel zbytočne jatriť rany, pretože vedel, že odporcovia sú vychovávaní v nenávisti voči nemu.

Položil otázku, prečo by mal po dosiahnutí plnoletosti platiť výživné na odporcov, ktorí sa o neho
vôbec nezaujímajú, pričom on si počas celej doby 18 rokov svoju vyživovaciu povinnosť voči ním plnil.
Odporcovia mu ani neoznámili, na akú školu chodia, či zmaturovali. V súdnom konaní vedenou pod
sp.zn. 8P 191/2012 sa vyjadrili, že na toto ani nemali dôvod, pretože otec je pre nich cudzí človek.
V uvedených skutočnostiach spočíva ich konanie v rozpore s dobrými mravmi. Je preto presvedčený,

že od nadobudnutia plnoletosti odporcovia nemajú nárok na poskytovanie výživného práve z dôvodu
rozporu svojho správania s dobrými mravmi.

Na otázku súdu doplnil, že k zmene priezviska odporcov došlo približne mesiac potom, ako sa rozišiel
s ich matkou; na túto zmenu dal súhlas.

Právna zástupkyňa odporcov uviedla, že odporcovia trvajú na svojom písomnom vyjadrení k návrhu.

Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti považujú za nedôvodný. Poukázala na to, že navrhovateľ
konal a koná v rozpore s dobrými mravmi, keď svoje vlastné deti nekontaktoval a sám nedodržiaval to,
čo od odporcov vyžaduje.

Navrhovateľ žiadal, aby súd na pojednávaní osobne vypočul odporcov. Za týmto účelom súd
pojednávanie odročil na iný termín.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 21.08.2014 zotrval podanom návrhu na
zrušenie vyživovacej povinnosti v plnom rozsahu. Poukázal na to, že tunajší súd vo svojom rozsudku
zo dňa 24.01.2013, sp.zn. 8P 191/2012 konštatoval, že vykonaním dokazovaním bolo jednoznačne a
nespochybniteľne preukázané, že zvýšenie a ďalšie priznanie výživného od 25.07.2012 je v rozpore
s dobrým mravmi v zmysle § 75 ods. 2 Zák. o rodine a výživné v takomto prípade súd nesmie

priznať. Poukázal opätovne na správanie odporcov, ktorí v priebehu súdneho konania vedeného na
tunajšom súde pod sp.zn. 8P 191/2012 voči jeho osobe prejavovali arogantné a nenávistné správanie,
prehlasovali napriek upozorneniu súdom, že k nemu ako k svojmu otcovi nemajú žiadny vzťah, ako otca
ho nerešpektujú a neuznávajú, vôbec ich nezaujíma. Je presvedčený, že po celú dobu 18 rokov boli
vychovávaní a vedení k odporu voči jeho osobe. Na tomto svojom postoji zotrvávajú aj po dosiahnutí

plnoletosti a nehodlajú na ňom nič zmeniť. Je pre nich úplne cudzí človek, otvorene ho nenávidia,
svoj vzťah k nemu odmietajú prehodnotiť aj po dosiahnutí plnoletosti. Považujú ho iba za zdroj svojich
príjmov. V odvolaní proti predmetnému rozsudku sp.zn. odporcovia 8P 191/2012 uviedli, že ich ako otec
v rozpore s dobrými mravmi po narodení opustil, a teda vlastným konaním zapríčinil ich negatívny postoj.
Argumentovali aj tým, že okresný súd absolútne neadekvátne obmedzil ich právo na výživné a potrestal

ich za chyby, ktorých sa dopustil on ako ich otec.S týmto ich stanoviskom však nesúhlasí. Opätovne uviedol argumenty, na ktoré poukázal v návrhu, ako
aj pri svojom výsluchu na pojednávaní tunajšieho súdu dňa 10.04.2014. Poukázal na Nález Ústavného
súdu ČR sp.zn. III. ÚS 606/04, ktorý okrem iného konštatuje, že rozpor s dobrými mravmi ako dôvod

nepriznania výživného je spojený s konaním osoby, ktorá sa priznania výživného domáha, a nie s
konaníminýchosôb,čiužpovinných,toznamenátých,vočiktorýmsmerujenároknaplnenievyživovacej
povinnosti,alebotretíchosôb.Ztohojednoznačnevyplýva,žeprepriznanievýživného(vdanomprípade
pre plnoletých odporcov) je rozhodujúce ich konanie a správanie a nie jeho konanie ako povinnej osoby.
Nie je teda možné priznať výživné tomu, kto výživné požaduje a pritom sám koná v rozpore s dobrými

mravmi.

Dôvodil, že od nadobudnutia plnoletosti mohli samotní odporcovia dostatočne prehodnotiť svoje postoje
voči nemu a pokúsiť sa aspoň o vysvetlenie svojho správania. Je presvedčený, že za súčasný stav
nesú zodpovednosť práve odporcovia. Nesúhlasil s argumentáciou uvedenou v rozhodnutí Krajského
súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoP 29/2013 - 266, pričom poukázal na to, že samotný krajský súd vo
svojom rozhodnutí konštatoval, že Okresný súd Brezno týmto názorom nie je viazaný. Argumentoval,

že nemôže mať vzťah k deťom, o ktorých nie je presvedčený, že je ich biologickým otcom, navyše
keď matka detí tvrdošijným odmietaním skúšky otcovstva jeho pochybnosti len potvrdzovala. Pokiaľ
odporcovia nemienia svoj postoj voči nemu zmeniť, potom nie je prípustné, aby ďalej od neho ako od
otca, ktorého vôbec neuznávajú a nenávidia ho, poberali výživné.

Poukázal aj na rozsudok tunajšieho súdu č.k. 8P 191/2012 - 461 z 01.07.2014, v ktorom súd okrem iného

konštatoval, že za vytvorenie vzťahu medzi ním (otcom) a deťmi nemôže byť zodpovedný výlučne on,
ako to neustále tvrdia odporcovia. Samotní odporcovia po dosiahnutí plnoletosti mohli vyvinúť iniciatívu,
aby s ním ako svojim otcom nadviazali vzťah. Nič im v tom nebránilo. Odporcovia nemajú voči nemu
ako otcovi iba práva, ale aj povinnosti, t.j. prejavovať mu primeranú úctu a rešpektovať ho.

Na pojednávaní dňa 08.09.2014 navrhovateľ uviedol, že trvá na podanom návrhu.

Odporca 1/ pri výsluchu uviedol, že vie čo je predmetom konania. Návrh žiadal v plnom rozsahu
zamietnuť, pretože s ním nesúhlasí. Zákon o rodine jasne stanovuje, že povinnosťou rodiča je prispievať
na výživu dieťaťa do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Poukázal na to, že v súčasnej
dobe študuje, od septembra 2014 nastúpil do 2. ročníka Vysokej školy technickej vo Zvolene. Návrh
žiadal zamietnuť aj z dôvodu, že podľa jeho názoru vôbec nie je splnená podmienka, že by sa mal k

navrhovateľovi správať v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že navrhovateľ sa ako jeho otec
o neho ani o jeho brata nezaujímal; prvýkrát sa s ním stretli na pojednávaní a každé pojednávanie
bola urážka za urážkou zo strany navrhovateľa. Nemá vedomosť o tom, že by sa ich navrhovateľ
snažil kontaktovať do pojednávania, na ktorom videl navrhovateľa prvýkrát, čo bolo v priebehu minulého
roka. Nie je pravda, že by ich matka nabádala proti navrhovateľovi. Voči navrhovateľovi nemá žiadny

negatívny vzťah; svoj vzťah k nemu konkretizoval a vymedzil ako neutrálny, pretože ho dlho nevidel. Je
to navrhovateľ, ktorý ich opakovane uráža, pričom na otázku súdu, aby konkretizoval, akým spôsobom
ich mal navrhovateľ urážať, odporca 1/ uviedol, že konkrétne na pojednávaní v júni 2014 ich nazval
„pankhartmi“. Navrhovateľ sa na ich adresu takto vyjadril vtedy, keď na pojednávaní uviedol, že
odporcovia ho berú iba ako zdroj svojich príjmov, pričom ich vzápätí nazval „hyenami a pankhartmi“. Na

otázku súdu, či si myslí, že v súčasnej dobe, prípadne v budúcnosti bude možné z jeho strany vyvinúť
snahu a vybudovať si k navrhovateľovi vzťah, odporca 1/ uviedol, že na to nemá dôvod. Vzťah bude
naďalej taký aký je, to znamená neutrálny. Ohľadom navrhovateľa mu jeho matka povedala iba toľko,
že je jeho otec; žiadnym iným spôsobom na neho nevplývala. Vyslovene mu povedala, že je iba na
ňom, ako sa bude k navrhovateľovi správať. Poukázal v tej súvislosti na to, že je dospelý a vie si určité

veci dobre uvedomiť. Vie si uvedomiť aj to, že navrhovateľ ako otec o nich nemal a nemá záujem.
Vzhľadom na urážky zo strany navrhovateľa si ani nevie dobre predstaviť, že by si v budúcnosti k nemu
mal vybudovať vzťah.

Odporca 2/ pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s výpoveďou svojho
brata, odporcu 1/. Požiadal navrhovateľa, aby ich viac na pojednávaní neurážal. Na otázku navrhovateľa

konkretizoval, že na pojednávaní vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 8P 291/2012 ichnavrhovateľ nazval „pankhartmi“, čo predstavuje dostatočnú urážku. Položil otázku, či je možné, aby
si k navrhovateľovi vôbec vybudoval nejaký vzťah, keď navrhovateľ, ktorý je ich otcom, sa k nim takto
urážlivo zachoval.

Navrhovateľ so skutočnosťami uvedenými pri výpovediach odporcov nesúhlasil. Poprel, že odporcov
na pojednávaní tunajšieho súdu vo veci, ktorú prejednávala zákonná sudkyňa JUDr. Elena Lámerová,
nazval „hyenami a pankhartmi“. Je to vyslovená lož. Nič také na pojednávaní nepovedal. Keby to bol
povedal, bolo by to zaprotokolované v zápisnici o pojednávaní, v ktorej však nič také uvedené nie je.
Opätovne zotrval na svojich vyjadreniach v tom smere, že obaja odporcovia ho považujú iba za zdroj

svojichpríjmov,čoonpovažujeza„hyenizmus!.Odporcovsaspýtal,čisaniekedypýtalisvojejmatky,aby
im vysvetlila dôvod, prečo ich opustil a zároveň dodal, že ich matku opustil preto, lebo udržiavala podivné
kontakty s cudzími ľuďmi, ktorých konkrétne môže aj menovať; boli to dokonca ľudia z Ruska alebo
Čečenska. Nesúhlasil s vyjadrením odporcov v tom smere, že matka im ako dôvod, prečo ich opustil,
mala povedať, že sa o nich nechcel starať, pretože že bol lenivý. Žiadal, aby sa odporcovia nevyjadrovali
k jeho dvom dospelým deťom, pretože o tom vôbec nemajú dostatočnú vedomosť. Poukázal na to, že

v súčasnej dobe má dve plnoleté dcéry, ktoré zabezpečil, sú sebestačné. Preto odporcom neprináleží
sa vyjadrovať k týmto skutočnostiam. Opätovne zotrval na svojej výpovedi v tom smere, že matku detí
opustil, pretože nebola schopná podstúpiť testy DNA za účelom vyriešenia spornej otázky otcovstva,
o ktorom mal a stále má dôvodné pochybnosti. V súčasnej dobe podal opätovne návrh na zapretie
otcovstva, konanie zatiaľ neprebehlo. Jeho predchádzajúci návrh bol neúspešný, pretože zmeškal

zákonnom stanovenú lehotu, ktorú však Ústavný súd SR zrušil a v súčasnej dobe podľa platného
právneho stavu je možné opätovne podať návrh na zapretie otcovstva bez obmedzenia zákonnou
lehotou.

Sudca v prítomnosti účastníkov konania oboznámil zápisnicu o pojednávaní tunajšieho súdu vo veci
vedenej pod sp.zn. 8P 191/2012, z ktorej vyplýva (čl. 455 predmetného súdneho spisu), že navrhovateľ

sa vyjadril v tom smere, že „odporcovia v jeho osobe vidia nie otca, ale iba zdroj príjmu, čo je podľa neho
hyenizmus najvyššieho stupňa“. Okrem tohto vyjadrenia v predmetnej zápisnici nie sú zaprotokolované
žiadne skutočnosti týkajúce sa prednesu navrhovateľa, ktorý sa mal podľa vyjadrení odporcov na ich
adresu vyjadriť tak, že sú „hyeny, pankharti, resp. vši“.

Navrhovateľ v záverečnom vyjadrení zotrval na podanom návrhu. Žiadal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu

povinnosť voči odporcom. Svoj návrh postavil na tej skutočnosti, že odporcovia v jeho osobe nevidia
svojho otca, ale iba zdroj príjmov. Ide im len o peniaze, žiadny vzťah k nemu nemajú. Nerešpektujú ho,
nenávidia a je presvedčený, že pokiaľ by ochorel alebo mal existenčné problémy, vôbec by sa o neho
ako deti nezaujímali a nepomohli by mu. V tomto smere vidí ich v konaní rozpor s dobrými mravmi.

Odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu v záverečnom vyjadrení poukázali na svoje

písomné vyjadrenia, ako aj na skutočností uvedené pri výsluchu na pojednávaní. Dôvodili, že preukázali,
že ich konanie nie je v rozpore s dobrými mravmi a neexistuje tak ani dôvod na zrušenie vyživovacej
povinnosti navrhovateľa. Je zrejmé, že navrhovateľ si neplnil svoje rodičovské povinnosti počas doby,
kedy boli odporcovia maloletí a neplní si ich ani dnes. Pri takomto stave nemožno pokladať ich pasivitu
za konanie, ktoré možno kvalifikovať ako správanie v rozpore s dobrými mravmi.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, písomného vyjadrenia odporcov k návrhu doručeného
súdu 05.02.2014, fotokópie zápisnice o pojednávaní tunajšieho súdu vo veci sp.zn. 8P 191/2012
zo dňa 30.08.2012 a 24.01.2013, fotokópie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoP
29/2013 - 266 zo dňa 31.07.2013, potvrdenia Technickej univerzity vo Zvolene, Drevárskej fakulty zo
dňa 05.09.2013, potvrdenia o štúdiu vydaného Právnickou fakultou Univerzity Mateja Bela v Banskej

Bystrici, výsluchom navrhovateľa a odporcov, oboznámením písomného vyjadrenia navrhovateľa
doručeného súdu 21.08.2014, fotokópie zápisnice o pojednávaní tun. súdu vo veci vedenej pod sp.zn.
8P 191/2012 zo dňa 10.06.2014, fotokópie rozsudku tunajšieho súdu č.k. 8P 191/2012 - 461 zo dňa
01.07.2014, fotokópie odvolania proti tomuto rozsudku podaného odporcami dňa 25.07.2014 a na
základe vykonaného dokazovania zistil v podstatných okolnostiach tento skutkový stav :Podaným návrhom sa navrhovateľ domáha, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k odporcom s
účinnosťouod25.07.2012,kedyobajaodporcoviadosiahliplnoletosť.Svojnávrhopieraoskutočnosť,že
podľa jeho názoru je priznanie výživného po nadobudnutí plnoletosti jednoznačne a nespochybniteľne

v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi vidí najmä v správaní odporcov, ktorí sa k nemu
správajú arogantne, s nenávisťou, absolútne mu neprejavujú žiadnu úctu. O vzťah s ním nemajú záujem,
ako svojho otca ho nerešpektujú a neuznávajú. Neprejavujú mu potrebnú úctu, o jeho osobe sa vyjadrujú
negatívne, vystupujú voči nemu až agresívne a s dešpektom. Navrhovateľ je presvedčený, že po celú
dobu života až do dosiahnutia plnoletosti boli odporcovia zo strany svojej matky vedení k tomu, aby ho

otvorene nenávideli a v tomto svojom postoji otvorene zotrvávajú aj po dovŕšení plnoletosti, nehodlajú
na ňom nič meniť. Pre odporcov predstavuje iba zdroj príjmov. Odporcovia sa o neho zaujímajú iba v
tom smere, kde je zamestnaný a aký má príjem. Nezaujímajú ich žiadne skutočnosti týkajúce sa jeho
osobného,rodinnéhoživotaanizdravotnéhostavu.Jepresvedčený,ževprípadeakbytrpelzdravotnými
problémami, odporcovia oňho nebudú prejavovať žiadny záujem. V uvedených skutočnostiach vidí
rozpor správania odporcov s dobrými mravmi a súd v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zák. o rodine podľa jeho

názoru v danom prípade výživné po dosiahnutí plnoletosti odporcov nemôže priznať.

Odporcovia s návrhom nesúhlasia, žiadajú ho ako nedôvodný zamietnuť. Podstata ich nesúhlasnej
argumentácie s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti spočíva v podstate v tej skutočnosti, že
popierajú, že sa voči navrhovateľovi ako svojmu otcovi kedykoľvek správali v rozpore s dobrými mravmi.
Dôvodia, že navrhovateľa ako svojho otca nikdy nevideli, nestaral sa o nich, nikdy ich nekontaktoval

a vždy mal neustále pochybnosti o tom, či sú vôbec jeho deti. Žiadal dokonca, aby podstúpili skúšky
otcovstva. Ich vyjadrenia k navrhovateľovi nikdy neboli motivované nenávisťou, aroganciou alebo
dešpektom, tak ako to opisuje navrhovateľ. Sú iba odzrkadlením ich pocitov, ktoré v nich navrhovateľ
pestoval počas 18 rokov života. Popreli, že by sa niekedy o navrhovateľovi vyjadrili hanlivo. Navrhovateľ
sa ako otec o nich nikdy nezaujímal; keď boli malí, ich a ich matku opustil. Nenavštevoval ich, nikdy

im nekúpil darček na Vianoce a ani pri príležitosti iných sviatkov. Nie je im preto jasné, prečo v návrhu
uvádza, že sú to práve oni, kto sa voči nemu správa v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň vyjadrili
ľútosť, že svojho otca nepoznajú, avšak súčasne zdôraznili, že nemožno prehliadať, že je to práve ich
otec, ktorý svojim vlastnými dobrovoľným postojom zmaril možnosť, aby mali šancu vybudovať si s ním
plnohodnotný vzťah dieťaťa k rodičovi.

Navrhovateľ s vyššie uvedenými tvrdeniami odporcov nesúhlasí. Poukazuje na to, že jeho správanie
je potrebné vnímať v širšom kontexte spočívajúcom v tej skutočnosti, že matku v tom čase maloletých
odporcov opustil z dôvodu, že mal vážne pochybnosti o svojom otcovstve k maloletým deťom -
odporcom. Pri výsluchu na pojednávaní poukázal na to, že odporkyňa sa mala stýkať s cudzími štátnymi
príslušníkmi, pričom z počutia od iných osôb nadobudol vážne pochybnosti, že nie je otcom odporcov.

Matkaodporcovnapriekjehoopakovanýmžiadostiam,abypodstúpilaskúškyotcovstva,totoodmietalaa
skúšky otcovstva nepodstúpila. Preto sa na základe dôvodných pochybností rozhodol matku v tom čase
maloletých odporcov opustiť. Odporcov chcel viackrát v mieste bydliska matky v Čiernom Balogu, kde
bývali, navštíviť, avšak neurobil tak z dôvodu správania rodičov, najmä starej matky odporcov, ktorá voči
nemu vystupovala až agresívne. Jej rodina ho nikdy neprijala, a preto odporcov radšej nenavštevoval

v záujme nevyvolávania ďalších konfliktov.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľ priznal dobrovoľne otcovstvo k obdivom odporcom.
Uvedená skutočnosť vyplýva zo zhodného vyjadrenia účastníkov konania. O úprave práv a povinností
rodičov k mal. deťom rozhodoval Okresný súd Banská Bystrica. Tunajší súd rozsudkom sp.zn. 8P
191/2012 z 24.01.2013 zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica vo výroku o výživnom tak, že

výživné na obidvoch odporcov s účinnosťou od 11.08.2011 do 25.07.2012 zvýšil na 100,- Eur mesačne,
pričom návrh odporcov na zvýšenie výživného s účinnosťou od 25.07.2012 zamietol a nepriznal im
výživné po nadobudnutí plnoletosti, teda od 25.07.2012. Voči tomuto rozsudku tunajšieho súdu podali
odporcovia (v predmetnom konaní o zvýšenie výživného navrhovatelia) odvolanie, ktorým napadli všetky
výroky uvedeného rozsudku tunajšieho súdu. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 17CoP

29/2013 - 266 zo dňa 31.07.2013 rozhodol tak, že rozsudok tunajšieho súdu ho vo výroku, ktorým súd
s účinnosťou od 11.08.2011 do 25.07.2012 zvýšil výživné zo sumy 66,39 na 100,- Eur so splatnosťou k
15.-temu dňu v mesiaci vopred, potvrdil, pričom vo zvyšných výrokoch II., III., IV. a V. rozsudok tunajšieho
súdu zrušil a v zrušenom rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie.Následne tunajší súd rozsudkom č.k. 8P 191/2012 - 461 zo dňa 01.07.2014 rozhodol tak, že zmenil
rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. P 31/95 - 51 zo dňa 24.03.1995 vo výroku o výživnom
na navrhovateľov v spojitosti s rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1P 124/04 - 156 zo dňa 09.09.2004 a v

spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17CoP 6/04 zo dňa 31.01.2005 tak, že
výživné zvýšil s účinnosťou od 25.07.2012 do 29.11.2013 na sumu 150,- Eur mesačne na O. W. a na H.
W. s účinnosťou od 25.07.2012 do 01.06.2013 zvýšil výživné na 150,- Eur mesačne, pričom odporcu M.
A. C. zaviazal povinnosťou platiť toto zvýšené výživné vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám O.
a H. W.. Za obdobie od 25.07.2012 do 10.06.2014 vznikol odporcovi dlh na zročnom výživnom na O. W.

vo výške 1 426,53 Eur a na H. W. vo výške 851,16 Eur, ktorý je odporca M.. A. C. povinný zaplatiť k ich
rukám do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľov O. a H. W.
zamietol. Súčasne vo výroku IV. svojho rozsudku rozhodol, že za obdobie od 11.08.2011 do 25.07.2012
odporcovi M.. A. C. dlh na zročnom výživnom na navrhovateľov O. a H. W. nevznikol. O náhrade trov
konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Voči
predmetnému rozsudku podali navrhovatelia O. W. a H. W. odvolanie. Vec sa v súčasnej dobe nachádza

na Krajskom súde v Banskej Bystrici, ktorý je príslušný na rozhodnutie o podanom odvolaní.

Súd pri rozhodovaní o predmetnom návrhu vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona:

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 vyššie uvedeného
ustanovenia zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností

a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 vyššie
citovaného ustanovenia zákona, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživné prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Vykonaným dokazovaním je preukázané, že navrhovateľ je otcom oboch odporcov. Jeho vyživovacia
povinnosť bola upravená, v súčasnej dobe sa rozhoduje o zvýšení výživného, vec je v štádiu odvolacieho

konania. V danom prípade ide teda o plnenie vyživovacej povinnosti rodiča voči deťom, ktoré nie sú
schopné samé sa živiť. Neschopnosť odporcov živiť sa v podstate vyplýva zo skutočnosti, že hoci
sú obaja už plnoletí, obaja študujú na vysokých školách. Navrhovateľ sa ako otec odporcov domáha
zrušenia svojej vyživovacej povinnosti od času nadobudnutia plnoletosti odporcov pre rozpor s dobrými
mravmi.

Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať
výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi v zmysle ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine.
Nepochybná odôvodnenosť predmetného kritéria je daná prioritným predmetom úpravy rodinného
práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy
viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že

nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia
založené práve na takomto osobnom vzťahu.Pojem dobré mravy je neurčitým právnym pojmom, jeho obsah nevyplýva z pozitívneho práva. Okrem
práva existujú aj iné systémy noriem; niektorým z nich takouto úpravou právo poskytuje ochranu tým, že
im prepožičiava sankcie charakteristické pre systém práva. Nejde o akékoľvek normy, ale o všeobecne

spoločensky uznávané pravidlá, prostredníctvom ktorých sa zavrhujú spoločensky nežiaduce javy. Vo
všeobecnosti bývajú vyjadrené konštrukciou o „pocite súnáležitosti všetkých spravodlivo uvažujúcich
ľudí“. Pojem dobré mravy je časovo a miestne podmienený (uplynutím času totiž podlieha zmenám).

Na prípady rozporu s dobrými mravmi prihliada súd z úradnej povinnosti a ich danosť sa zisťuje
podľa konkrétnych okolností prípadu. Čitateľnejšie budú rozpory spravidla v prípadoch výživného medzi

manželmi (spôsobenie rozvratu, opustenie rodiny), resp. v prípade príspevku na výživu rozvedeného
manžela. Ich existencia však nie je vylúčená ani v prípade výživného medzi ostatnými príbuznými, v
prípade vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom (ak výživné žiada rodič, ktorý v minulosti sám neplnil
svojuvyživovaciupovinnosť,dopustilsatrestnejčinnostivočidieťaťu),resp.plnoletýchdetívočirodičom.
V zmysle striktného znenia normy, súd v prípade zistenia rozporu s dobrými mravmi, nemá inú možnosť
(napr. zníženie výživného) než výživné nepriznať.

Vykonaným dokazovaním súd v danom prípade dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Na strane
odporcov nezistil správanie, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ktorého by sa dopustili, resp.
dopúšťali, na základe ktorého by bolo možné výživné na odporcov nepriznať, resp. zrušiť vyživovaciu
povinnosť navrhovateľa, tak ako sa domáha návrhom navrhovateľ. Podľa názoru súdu nie je možné
odporcom vyčítať, že sa o navrhovateľa ako svojho otca nezaujímajú, nekontaktujú ho, pretože

navrhovateľ odporcov v čase, keď boli ešte malé deti opustil, pričom podľa názoru súdu nie je relevantné
z akých dôvodov a pohnútok tak urobil. Jeho rozhodnutie nemožno pripísať na ťarchu odporcov v
tom smere, že by súd mohol vyhovieť návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, resp. výživné pre
navrhovateľom tvrdený rozpor správania sa odporcov s dobrými mravmi (ktorý v konaní ani nebol
preukázaný), nepriznať. Nemožno od odporcov žiadať, aby o navrhovateľa, ktorý ich ešte ako malé

deti opustil, prejavovali záujem, keď ho v podstate ani nepoznajú. Vychádzajúc zo zhodného vyjadrenia
účastníkov konania, odporcovia navrhovateľa videli ako svojho otca prvýkrát na súdnom pojednávaní.
Navrhovateľ ich nekontaktoval, nenavštevoval ich, pričom sa o ne nezaujímal ani pri príležitosti Vianoc,
sviatkov mením či narodenín. Opakovane sa domáhal vykonania genetickej skúšky otcovstva pretože
(vychádzajúc z jeho vyjadrení) mal a stále má závažné pochybnosti o svojom otcovstve voči odporcom.

Vychádzajúc zo správania odporcov na súdnom pojednávaní, na ktorom boli obaja odporcovia osobne
vypočutí, súd nemôže konštatovať, že by zo správania odporcov boli preukázané skutočnosti tvrdené
navrhovateľom spočívajúce v tom, že sa voči nemu správajú agresívne, s neúctou a dešpektom.
Odporcovia vo svojich vyjadreniach pri výsluchu na pojednávaní zaujali voči navrhovateľovi neutrálne
stanovisko, čo rozumne odôvodnili v podstate tým, že navrhovateľ je voči nim človek, ktorého videli

prvýkrát na pojednávaní súdu a ktorý ako otec o nich neprejavoval žiadny záujem. Vyrastali iba spolu s
matkou, ktorá ich voči navrhovateľovi ako svojmu otcovi nenabádala; rozvíjanie vzťahu k otcovi nechala
na ich vlastné rozhodnutie.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na vyjadrenie Krajského súdu v Banskej Bystrici prezentované v
rozsudku č.k. 17CoP 29/2013 - 266 zo dňa 31.07.2013, v zmysle ktorého tvrdenie navrhovateľa, že

odporcovia ho ako svojho otca vôbec nerešpektujú, neprejavujú mu primeranú úctu, naopak vyjadrujú
sa o ňom s dešpektom, nie je obsahom spisu (vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 8P 191/2012)
preukázané a podložené. Krajský súd jednoznačne vyjadril svoj názor v tom smere, že nie je možné
zazlievať odporcom, že navrhovateľa, ktorého ako svojho otca videli prvýkrát na súdnom pojednávaní v
osemnástich rokoch svojho života považujú za cudzieho človeka a nevedia k nemu zaujať a definovať

svoj vzťah. Odporcovia nepotrebovali vysvetlenie od svojej matky, aby pochopili, že ak za nimi otec nikdy
neprišiel, nemá o nich záujem. Toto presvedčenie budoval navrhovateľ v odporcoch svojimi vyjadreniami
aj v súdnych konaniach o výživnom, kde stále tvrdil, že odporcov ako svoje deti nechcel, odmietal
niesť zodpovednosť za ich výchovu a výživu a neustále sa dožadoval potvrdenia otcovstva na základe
genetických testov. Podal aj návrh na zapretie otcovstva. Nie je preto možné vyčítať odporcom, že sami

kontakt s navrhovateľom ako svojim otcom nevyhľadávali a nie sú ani iniciatívni pri úprave vzťahov ani
v období po nadobudnutí plnoletosti.Súd poukazuje na toto vyjadrenie krajského súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Návrh
navrhovateľa vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov preto ako nedôvodný zamietol.

Odporcovia si písomným podaním zo dňa 29.09.2014 uplatnili nárok na náhradu trov konania a žiadali

súd o ich priznanie. Písomným podaním doručeným súdu dňa 02.10.2014 náhradu trov konania
konkretizovali a vyčíslili v celkovej výške 623,17 Eur; žiadali ich priznať na účet svojho právneho
zástupcu špecifikovaný v predmetnom písomnom podaní.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto

rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím

o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §
166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní

plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej aj vzhľadom na to, že v čase vyhlásenia rozsudku uplatnené trovy neboli presne
špecifikované a konkretizované.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne v 3
vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.