Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8P/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114209684
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2114209684.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou vo veci starostlivosti o maloletú V. Z.,

narodenú XX. X.. XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: N. Z., narodená XX. X. XXXX, bytom Y. XX, E., toho času Y. XX,
I. G. O. a E. Z., narodený XX. X. XXXX, bytom I. XX, E., o návrhu matky na zvýšenie výživného na
maloletú, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný platiť na výživu maloletej sumu 150,- eur mesačne vždy do 20-teho dňa každého
mesiaca dopredu k rukám matky s účinnosťou od 4.4.2014.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 4.4.2014 do 25.9.2014 vo výške 360,73 eur súd
povoľuje otcovi splácať v splátkach po 11,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty

výhody splátok.

III. Súd mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 29P/23/2007 zo dňa 5.10.2007.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 4. 4. 2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa 4. 4. 2014 sa matka pôvodne domáhala
od otca výživného na maloletú 230 eur mesačne od 1. 4. 2014. Na pojednávaní dňa žiadala výživné
170 eur mesačne od 1. 4. 2014.

Otec s návrhom na zvýšenie výživného súhlasil, avšak nesúhlasil s navrhovanou výškou 170 eur
mesačne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom
spisového materiálu najmä návrhom matky, oznámením ÚPSVaR Trnava zo dňa 16.4.2014, oznámením
Sociálnej poisťovne na č.l. 13-14, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku za rok 2014, rodným

listom mal. G., mzdovým listom otca, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový
stav.

Matkauviedla,ženávrhpodalazdôvodu,žeodposlednéhorozhodnutiauplynulodlhšiečasovéobdobie.
Maloletá navštevuje v tomto školskom roku 9. ročník základnej školy a náklady na ňu súd primerané jej
veku. V domácnosti okrem maloletej žije s partnerom M. I., ktorý je zamestnaný a maloletým synom G.,
starou mamou partnera, ktorá je dôchodkyňa. Toho času poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20
eur. Náklady na výživu maloletú a maloletého G. sú primerané. Výdavky na bývanie v domácnosti súplyn 32,- eur, voda 29,08 eur za dva mesiace. Stará mama partnera platí výdavky na elektriku. Partner
platí výživné na dcéru vo výške 175,- eur mesačne. Matka platí telefón 30,- eur mesačne, dcére kredit
na mobil 10,- eur, internet 10,- eur. Nie je vlastníčkou motorového vozidla ani nehnuteľnosti. Vyživovaciu

povinnosť si otec splnil od apríla, za mesiac júl a august po 100,- eur mesačne, výživné za september
ešte nezaplatil.

Otec uviedol, že s návrhom nesúhlasí a to vo výške. Je ochotný a schopný platiť sumu 120 eur
mesačne. Je zamestnaný ako šofér, chodí aj na zahraničné služobné cesty, má príjem okolo 360,-
eur. V domácnosti žije s otcom, ktorý je dôchodca, a ktorému prispieva na bývanie a stravu sumou

116,- eur mesačne. Náklady na bývanie v domácnosti, zálohové platby + voda, elektrika sú mesačne
180,- eur. Mesačne spláca úver 250,- eur, ktorý si zobral na auto a na prerábku jednej izby, platí si
telefón 15,- eur. Okrem maloletej nemá inú vyživovaciu povinnosť. Je vlastníkom osobného vozidla Ford
Mondeo, rok výroby 2000, ktoré kupoval pred dva a pol rokom. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti.
Toho času pracuje ako šofér, chodí aj na zahraničné služobné cesty. Predtým bol zamestnaný ako
krupiér a pracovný pomer skončil dohodou z dôvodu zmien mzdovej ponuky. Rozdiel výdavkov a príjmov

vykrýva tým, že požiada otca, aby nemusel platiť príspevok na bývanie a stravu, prípadne pokrýva ich
z ušetrených diét. Výživné za september 2014 ešte nezaplatil.

Kolízny opatrovník uviedol, že od posledného rozhodovania uplynulo 7 rokov, preto navrhuje výživné na
maloletú zvýšiť vo výške, ktorá zohľadňuje schopnosti a možnosti otca.

Z rozsudku tunajšieho súdu č. k. 29P/23/2007-28 zo dňa 5. 10. 2007 vyplýva, že otec je s účinnosťou

od 17. 5. 2007 povinný platiť na výživu maloletej sumu 2500 Sk/82,98 eur mesačne.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 16. 6. 2014 vyplýva, že matka poberala od 6/2013 do 3/2014
materské.

Z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku za rok 2014 vyplýva, že matka poberá rodičovský
príspevok vo výške 203,20 eur mesačne od marca 2014.

Z rodného listu G. I., narodeného X. X. XXXX. vyplýva, že jeho matkou je matka maloletej.

Z platobného dokladu SIPO za 5/2014 vyplýva výška zálohy SPP plyn vo výške 32 eur.

Z podacieho lístka zo dňa 2. 4. 2014 vyplýva výška úhrady za vodu vo výške 29,08 eur.

Z potvrdenia o príjme otca za obdobie 6/2013-7/2014 súd zistil výšku jeho priemerného čistého
mesačného príjmu vo výške 382 eur a výšku priemerných cestovných náhrad za identické obdobie vo

výške 976,01 eur, spolu 1358,01 eur.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, ods. 2 obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, ods. 5 pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného.Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať

len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvodu hodné osobitného zreteľa.

Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov; ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, že návrhu matky je možné čiastočne vyhovieť.

Naposledy bolo o výživnom na maloletú rozhodnuté v októbri 2007, kedy maloletá V. bola žiakom
1. ročníka základnej školy. Matka bola zamestnaná a mala príjem 552,50 eur mesačne. Otec nebol
zamestnaný. Od poslednej úpravy výživného teda uplynulo dlhšie časové obdobie, v ktorom došlo k
podstatnej zmene pomerov, ktorá je potrebná pre zmenu pôvodného súdneho rozhodnutia v zmysle
vyššie citovaného zákonného ustanovenia na strane maloletej, keď maloletá od 1. 9. 2014 navštevuje

9. ročník základnej školy a to už od 1. 9. 2010, kedy navštevovala 5. ročník základnej školy. A zároveň
na strane matky, ktorej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému G., narodenému X. X. XXXX
a taktiež na strane otca, ktorý je ku dňu rozhodovania súdu zamestnaný.

Matka maloletej žije v domácnosti s maloletou, partnerom, maloletým G. a starou matkou jej partnera,
ktorá je dôchodkyňa. Matka nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. V čase posledného rozhodovania

o výživnom bola matka zamestnaná a zo spisu 29P/23/2007 súd zistil výšku jej priemerného čistého
mesačného príjmu vo výške 552,50 eur. V súčasnosti matka poberá rodičovský príspevok. V konaní
matka uvádzala pravidelné mesačné výdavky na bývanie v domácnosti plyn 32,- eur, voda 29,08 eur za
dva mesiace, internet 10 a elektriku, ktorú platí stará matka. Na náklady bývanie sú povinné prispievať
všetky dospelé osoby, ktoré žijú s matkou v spoločnej domácnosti, súd má za to, že výdavky na bývanie

sú odôvodnené a v primeranej výške. V konaní neboli preukázané zvýšené výdavky na maloletú. V
konaní bolo preukázané zo strany otca je zaplatené výživné v určenej do augusta, pričom na za mesiace
júla a august vo výške 100 eur mesačne. Matka zabezpečuje maloletej osobnú starostlivosť, avšak s
ohľadom na vek maloletej by sa príspevok na výživu sa s ohľadom na vek maloletej mal prejaviť nielen
v osobnej starostlivosti ale aj vo finančnom zabezpečení maloletej, ktoré je však v súčasnosti znížené,

nakoľko matka nepoberá príjem ale rodičovský príspevok.

Pokiaľ ide o osobné, majetkové pomery a príjem otca, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec
žije v domácnosti so svojím otcom, ktorý je dôchodca. Nevlastní nehnuteľnosť, vlastní osobné vozidla
zn. Ford Mondeo, rok výroby 2000. V konaní nespochybňoval otec skutočnosť, že návrh na zvýšenie
výživného je dôvodný, avšak prejavil ochotu platiť výživné 120 eur mesačne. Otec v konaní preukazoval

pravidelné mesačné výdavky na bývanie v domácnosti 180 eur, a svoj príspevok na bývanie a stravu 116
eur mesačne. Ďalej ako výdavok označil splátku úveru 250,- eur a telefón 15 eur. Pričom na výdavkoch
na bývanie sú povinné podieľať sa všetky dospelé osoby žijúce v domácnosti, tak ako je to v prípade
matky, t. j. otec je povinný platiť 1 t. j. sumu 90 eur, ktorú súd považoval za dôvodnú. Otec nemá okrem
maloletej inú vyživovaciu povinnosť. Súd má v konaní preukázaný priemerný čistý mesačný príjem otca

za rozhodné obdobie 6/2013-7/2014 vo výške 1358,01 eur (382 eur + 976,01 eur cestovné náhrady).
Z uvedeného súd zistil, že priemerné mesačné cestovné náhrady 2,5 krát prekračujú priemerný čistý
mesačný príjem otca a teda ovplyvňujú výšku príjmu otca a majú vplyv na jeho schopnosti a možnosti
plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Uvedené potvrdil aj samotný otec, ktorý uviedol, že svoje
výdavky pokrýva aj z ušetrených diét. Súd však nezohľadnil celú výšku vyplatených cestovných náhrad

do príjmu otca, ale zohľadnil identickú sumu aká bola vyčíslená ako jeho priemerný čistý mesačný príjem
a teda vychádzal z príjmu otca 764 eur (382 eur x 2). Súd považoval splátku úveru vo výške 250 eur
ako nedôvodný výdavok, keď výživné na maloletú má prednosť pred ostatnými výdavkami otca.Výživné slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ale aj ďalších
odôvodnených potrieb dôležitých pre vývoj a výchovu dieťaťa (vzdelávanie, kultúrne, športové a
rekreačné potreby). S poukazom na preukázané schopnosti a možnosti otca a zákonného ustanovenia

v zmysle, ktorého deti majú právo na rovnakú životnú úroveň ako rodič. Súd má za to, že určené výživné
uvedené zohľadňuje, keď od poslednej úpravy uplynulo 7 rokov a podstatné zmena nastala na strana
maloletej, ako aj matky, ktorej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a ktorá je na rodičovskej dovolenke.
Zároveň na strane otca, u ktorého došlo k zvýšeniu jeho príjmu. Súd má za to, že určené výživné otcovi
spolu s výživným, ktoré maloletej poskytuje matka zabezpečí maloletej všetky potreby a náklady na jej

výživu.

Súd určil zročné výživné od 4. 4. 2014 do 25. 9. 2014 vo výške 360,73 eur (884,46 -523,73)
pozostávajúcicheur/5mesiacovxá150/+/27dnízaaprílá4,98eur/poodrátanízaplatenéhovýživného
604,84 eur (3 mesiace á 82,92 eur + 2 mesiace 100/ + /27 dní za január á 2,77 eur/. Súd povolil otcovi
splácať nedoplatok na zročnom výživnom v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku v mesačných splátkach po 11 eur mesačne spolu s bežným výživným, keď zohľadnil aj výšku

určeného mesačného výživného.

Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovými zákonnými ustanovenia súd zmenil rozsudok
č. k. 29P/23/2007 zo dňa 5.10.2007 a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím
účastníkov konania, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového

materiálu (§120ods.2O.s.p.).Súdvkonaníbolsícepovinnývykonaťdôkazy,ajbeznávrhuúčastníkov.
Otec navrhol vykonať dôkaz za účelom zistenia výšky dôchodku jeho rodičov, ktorý však súd nevykonal
a uznesením o vyhlásení dokazovania za skončené, vlastne tento dôkaz zamietol, nakoľko pre toto
konanie uvedené nebolo potrebné, keď pre dokazovanie stačí záver o tom, že rodičia otca sú už
dôchodcovia a na nákladoch na bývanie sú povinní sa podieľa bez ohľadom na výšku dôchodkov,

predmetná nehnuteľnosť je v ich vlastníctve.

O trovách konania súd nerozhodoval samostatným výrokov, keďže sa jednalo o konanie, ktoré možno
začať bez návrhu a výrok o trovách považoval za nadbytočný, keď podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,

§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh

na súdny výkon rozhodnutia.