Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 4T/157/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712010640
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6712010640.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní dňa 24. 09. 2014, v konaní pred samosudkyňou Mgr.

Janette Nôtovou, v trestnej veci obžalovaného J. A., . XX. XX. XXXX V. I., trvale bytom Q., Q. XX,
stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zákona takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný J. A. E. D. F. M. Z. K. , nar. XX. XX. XXXX vo I., trvale bytom Q., Q. XX,

j e v i n n ý ,
že
dňa 06. 09. 2011 v čase o 10.45 hod. v meste Q., R.. Q. vo dvore rodinného domu č. XX fyzicky napadol

F. Ď., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., B.. Z. Č.. XX, tým spôsobom, že po vzájomnej slovnej hádke,
ktorá prerástla do vzájomnej bitky, ho minimálne dvakrát udrel rukou do hlavy - oblasti tváre, čím F. Ď.
podľa znaleckého posudku č. 66/12 vypracovaného F.. P. U., spôsobil zlomeninu nosových kostí bez
posunutia úlomkov ako aj pomliaždenie tváre v oblasti čela, kde toto zranenie si vyžiadalo liečenie po
dobu 14-tich dní,
t e d a
inému úmyselne ublížil na zdraví,

č í m s p á c h a l
prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 44 Tr. zákona súd u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu, pretože považuje trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 (dvoch) rokov,

uložený rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T 27/2011 zo dňa 27. 03. 2014, právoplatný dňa
01. 04. 2014, za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.

Podľa § 287 ods.1 Tr. poriadku je obžalovaný p o v i n n ý nahradiť poškodeným:
-F.Á. Ď., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., B.. Z. Č.. XX škodu vo výške 385,00 €,
-Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Mamateyova 17, 851 04 Bratislava škodu vo výške 28,79 €.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Zvolen podala na tunajšom súde dňa 28. 08. 2012 obžalobu proti obžalovanému

J. A. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zákona. Sudkyňa postúpila vec probačnému
a mediačnému úradníkovi za účelom vykonania pokusu o zmier medzi obžalovaným a poškodeným.
Podľa správy z mediácie, poškodený nemal námietky voči postupu, ktorým by došlo k schváleniu
zmieru, prípadne podmienečnému zastaveniu trestného stíhania vo vzťahu k obžalovanému, pokiaľmu obžalovaný nahradí škodu titulom bolestného vo výške 385,00 €. Obžalovaný súhlasil s uzavretím
súdneho zmieru a uviedol, že je schopný škodu uhradiť jedine v mesačných splátkach, k čomu sa už
poškodený nevyjadril. Z toho dôvodu nebola mediácia úspešná.

Súd vo veci rozhodol dňa15. 03. 2013 trestným rozkazom tak, že uznal obžalovaného vinným v zmysle
podanej obžaloby a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s odkladom na
skúšobnú dobu 20 mesiacov. Zároveň ho zaviazal na náhrady škody a uložil mu povinnosť túto škodu
nahradiť podľa svojich možností počas skúšobnej doby. Proti trestnému rozkazu podal obžalovaný včas

odpor z dôvodu, že jeho vina z uvedeného prečinu nie je nepochybne preukázaná. Rovnako namietol
hodnovernosť práceneschopnosti poškodeného.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní, kde obžalovaný prehlásil, že sa necíti byť vinný
zo žalovaného trestného činu. Ku skutku samotnému uviedol, že v tom čase bol so svojou bývalou
priateľkou E. Q. a prišiel k nemu kamarát F. Ď. so svojou priateľkou F. Q.. V tom čase sa obžalovaný

rozprával so svojou priateľkou, riešili svoj vzťah, boli na záhrade u neho doma. Na to prišiel poškodený
so svojou priateľkou, pretože sa dohodli, že mu obžalovaný mal ísť pomáhať. Povedal mu však, že nemá
čas, na čo poškodený povedal, že čo rieši s priateľkou, že je sprostý. Začala hádka aj medzi ženami a
jeho priateľka E. obliala priateľku poškodeného F. kávou a začali ostrú slovnú roztržku. Na to poškodený
napadol Luciu, trafil ju do líca a obžalovaný ho odstrčil, začala medzi nimi fyzická roztržka. Niekoľko

krát hovoril poškodenému, aby odišiel, že tam nemá čo robiť, on to však ignoroval. Potom ako sa s
poškodeným naťahovali, ocitli sa na zemi a poškodený ho udrel päsťou, mal udretú hlavu a rozťaté ústa.
Asi dva krát sa oddelili a znovu sa začali biť, váľali sa po zemi a bili sa. Všetko sa to zomlelo rýchlo, je
pravdou, že aj on zasiahol poškodeného. Zrejme ho zasiahol otvorenou dlaňou aj päsťou. Zasiahol ho
do tváre, ale v čase potýčky nerozmýšľal nad tým, kde ho zasahuje. Potom si všimol na poškodenom,

že mu tečie krv z úst alebo z nosa, pod nosom mal červené. On sám mal udretú hlavu, odreniny a
rozbité ústa. Následne volal políciu, v čase keď ešte poškodený bol u neho na dvore, prišli policajti a
odišli s poškodeným na ošetrenie. On potom šiel vypovedať na políciu. Počas potýčky s poškodeným ich
priateľky boli asi dva metre od nich a aj oni sa hádali a naťahovali. Čo presne robili však neregistroval.
Vo vzťahu k poškodenému uviedol, že boli kamaráti, spolu robili, poznajú sa od 13-tich rokov. Bežne sa

navštevovali. Incident mohol sledovať aj sused od vedľa Stanislav Sorokáč, ktorý vtedy robil na záhradke
a neskôr sa ho spytoval, čo sa stalo. Obžalovaný ďalej uviedol, že rovnako podával na poškodeného
sťažnosť, ktorú nikto neriešil. Bolo to v rámci výsluchu na polícii, kde mu policajt len povedal, že sa mu
ozve. Ďalej poukázal na to, že poškodený mal prvý krát PN-ku na dva mesiace, zrejme má doktora,
ktorý mu za kávu vypíše hocičo. Potom mu bola uznaná PN na 14 dní, avšak toto spochybnil, pretože

podľa neho mal len udretý nos. Poškodený mal dlhodobo problémy s nosom, hovoril, že sa to má riešiť
operačne a že to zvalí na neho.

Poškodený F. Ď. pred súdom vypovedal, že pre odstup času si už detaily nepamätá. Pamätá si, že
boli deň predtým dohodnutí, že sa stretnú a mali ísť niečo spoločne robiť. Keď prišiel k obžalovanému,

bola u neho E., bola to priateľka obžalovaného, ktorá však podľa názoru poškodeného obžalovanému
len robila problémy. Chcel obžalovanému len dobre, preto ho nahnevalo, keď ju tam videl, na čo E.
začala vykrikovať, aby vypadli. On jej povedal, že nemá čo do toho hovoriť a na to sa jej obžalovaný
zastal. Potom začala hádka medzi všetkými prítomnými a E. chytila šálku a chcela vyliať zvyšok kávy
na tvár jeho priateľky F.. Je pravdou, že jej dal vtedy facku a na to sa jej J. zastal. Začali sa naťahovať,

on s obžalovaným a F. s E.. On s obžalovaným spadli na zem, nevie uviesť kto koho prvý strčil. Bola
oboznámená časť výsluchu poškodeného z prípravného konania zo dňa 02. 07. 2012, kedy vypovedal,
že obžalovaný na neho zaútočil, ale on prvú ranu vykryl, takže ho nezasiahol a potom sa vzájomne
chytili. K tomu poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol, že si už s odstupom času nepamätá, kto
prvý začal. Pamätal si, že boli na zemi a tam sa bili a váľali, na čo ho poškodený trafil lakťom alebo

päsťou. Je pravdou, že útočil na neho aj päsťami, ale ho netrafil, detaily si už nepamätal. Keď sa postavil,
zistil, že krváca, už na zemi pocítil, že mu tečie krv. Myslel si však, že to nie je jeho krv, až keď zacítil,
že ho bolí nos. Obžalovaný volal políciu, on s priateľkou šli na policajnú stanicu na OO PZ Sliač a s
policajtmi sa vrátili pred dom obžalovaného. Tu sa policajti rozprávali s obžalovaným, v tom čase on
bol vo svojom aute. Následne šiel aj so svojou priateľkou na ošetrenie do Zvolena na pohotovosť. Bol

mu urobený röntgen. Keďže mu policajti pri vyťažení povedali, že ak chce oznámiť ublíženie na zdraví,
má doniesť regres, tento im doniesol, avšak neskôr mu tvrdili, že ho zrejme stratili, tak doniesol ďalšiu
správu. On bol na chirurgii a potom šiel za svojim ošetrujúcim lekárom. Následne chodil na kontroly, bolo
tam asi osem kontrol. Je pravdou, že mal ísť na operáciu nosa kvôli polypom, avšak túto bolo potrebnéodložiť. Bol PN vyše mesiaca a keďže robí na stavbe, nemohol nastúpiť do zamestnania. PN-ku mu
vypisoval ošetrujúci lekár MUDr. B., chodil na kontroly do zvolenskej nemocnice na krčné. Vo vzťahu
k obžalovanému uviedol, že boli kamaráti, každý deň boli spolu, bežne sa navštevovali, aj spoločne

robili. Odvtedy už priateľské vzťahy neudržiavajú. Počas incidentu ho vyzývala skôr E., aby odišiel, čo sa
odohrávalo konkrétne medzi F. a E. uviesť nevie. To si nevšímal, nakoľko mal incident s obžalovaným.

Svedkyňa F. Q. vypovedala, že išla so svojim priateľom F.Á. za obžalovaným. Ona zostala sedieť v aute
a počula nejaký krik, tak tam prišla a počula ako E. - priateľka obžalovaného uráža F. a nadáva mu, tak sa

ho zastala. Na to sa začali s E. hádať a ona ju obliala kávou, čo vyvolalo roztržku. Potom ju obžalovaný
odstrkával od E. a poškodený odstrkával obžalovaného od nej. Pamätala si len k roztržke, ku ktorej
následne došlo medzi obžalovaným a poškodeným, že poškodený bol pri zemi prikrčený, ale neležal a
nad ním obžalovaný, udieral ho päsťou alebo lakťom a držal poškodeného pod bradou. Následne bola
oboznámená časť výpovede svedkyne z prípravného konania zo dňa 03. 08. 2012, kedy vypovedala, že
E. k nej skočila a začala ju kmásať za vlasy, na čo sa F. vybral smerom k E. a chcel ju brániť. Medzi nich

potom skočil J. a začali sa biť. J. ležal na F. a udieral ho. Videla ako J. niekoľko krát rukou udrel F., ale
kedy došlo ku zraneniu, nevie uviesť. Väčšiu pozornosť venovala E., s ktorou sa navzájom naťahovali.
K tomu na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že tieto detaily si s odstupom času nepamätá, ale
v prípravnom konaní vypovedala pravdu. Následne videla na poškodenom krv, tak odišli na ošetrenie.
Obžalovaný volal polícii. S policajtmi sa stretli ešte pred bránou u obžalovaného a oznámili, že idú na

vyšetrenie. Svedkyňa uviedla, že ich poškodený nevyzýval, aby opustili pozemok, hovoril to až potom,
že zavolá políciu, aby odišli.

Svedkyňa E. Q. uviedla, že bola u obžalovaného na dvore, keď tam prišiel poškodený s priateľkou,
údajne mali byť dohodnutí na vypratávaní pivnice. Avšak obžalovaný odmietol ísť, pretože sa spolu

rozprávali. Následne došlo k slovnej roztržke, kedy ju poškodený začal slovne urážať a obžalovaný
sa jej zastal. Opakovane hovoril, aby opustili dvor. Poškodený sa na ňu zahnal a vtedy J. vyskočil na
poškodeného. Oni sa po sebe váľali, údery nevidela. Následne bola prečítaná časť výpovede svedkyne
z prípravného konania zo dňa 03. 08. 2012, kedy vypovedala, že sa plne venovala F. a nevidela z
bitky F. a J. vôbec nič, len ich bočne vnímala, že sa bijú, udierali sa päsťami a spoločne sa váľali po

zemi. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že s odstupom času si to presne nepamätá, avšak
v prípravnom konaní vypovedala pravdu. Ďalej uviedla, že konflikt ešte pokračoval pri bráničke, kde sa
všetci hádali a poškodený povedal, že ide podať trestné oznámenie. Na to odišli preč. Obžalovaný po
incidente mal drobné škrabance, ale nešiel s tým na ošetrenie. Svedkyňa potvrdila, že obžalovaný s
poškodeným boli kamaráti, často sa stretávali a trávili spolu veľa času. V tom čase ona s obžalovaným

chodila asi dva roky, ku koncu boli medzi nimi konflikty, avšak obžalovaný nebol agresívny, násilnícky,
ju osobne nikdy fyzicky nenapadol.

Svedok Q. Q. uviedol, že chodieva robiť na pole, ktoré je pri dome jeho svokry a tento je v susedstve
domu obžalovaného. Sú to vedľa seba susediace pozemky. V čase incidentu bol prítomný a pamätal si

len, že prišiel poškodený s priateľkou a obžalovaný so svojou priateľkou tam už bol. Zrazu začala hádka
a krik a obžalovaný reval: „Vypadni!“ a potom sa začali biť. Videl na poškodenom krv. Hádali sa chlapci aj
ich frajerky, aj sa medzi sebou bili. Poškodený kričal, že zavolá políciu a následne polícia aj prišla. Celý
tento incident videl cez plot, bol asi 5-10 metrov od nich. Potvrdil, že bitka bola aj medzi dievčatami aj
medzi chlapcami, pričom medzi chlapcami sa nejednalo len o nejaké naťahovanie, ale boli tam aj údery,

bola to riadna bitka. Prestalo to, keď Ď. krvácal a hovoril, že zavolá políciu.

So súhlasom strán súd oboznámil výpoveď svedkyne - poškodenej F.. P. A., ktorá ako zamestnanec
Všeobecnej zdravotnej poisťovne si v trestnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 28,79
€ ako náhradu zdravotných nákladov za poškodeného poistenca F. Ď..

Súd ďalej vypočul znalca F.. P. U. a oboznámil znalecký posudok č. 66/2012 k zraneniam, ktoré utrpel
poškodený F. Ď.. Znalec pred súdom vypovedal, že mal k dispozícii spis z prípravného konania,
kde boli výpovede účastníkov incidentu, aj lekárske správy doložené do spisu poškodeným. Jednalo
sa konkrétne o lekársku správu z prvého ošetrenia MUDr. V., lekára ORL MUDr. B. a všeobecného

lekára MUDr. B.. Na základe lekárskych správ bolo potvrdené, že poškodený v deň incidentu bol
ošetrený, bola zistená bolestivosť nosa bez porušenia kožného krytu. Bola vykonaná RTG nosových
kostí a bol zistený záver - zlomenina nosových kostí a pomliaždenie tváre v oblasti čela. Na to bol
poškodený doporučený na vyšetrenie ORL, ktoré absolvoval u MUDr. B. v ten istý deň. Tento potvrdildiagnostický záver na zlomeninu nosových kostí a stav po krvácaní nosa s predpokladom PN 14 dní.
Rovnako popísal aj zistenie prítomnosti polypov. Na základe lekárskej praxe, vzhľadom na zistené
poranenia, ustálil znalec v súlade s klinickou praxou PN na 14 dní. Pokiaľ bola vystavená dlhšia

PN, táto súvisela s pridruženým ochorením - polypy, čo však nesúviselo s prejednávaným zranením
a čo bližšie popísal v znaleckom posudku. Bolo tiež preukázané, že následne došlo k operačnému
odstráneniu polypov. Keďže obžalovaný spochybňoval zistenú diagnózu, znalec oslovil MUDr. A. -
prednostu rádiodiagnostického oddelenia v Nemocnici vo Zvolene, ktorý si vyžiadal z archívu RTG
snímok a potvrdil zlomeninu nosových kostí. K mechanizmu vzniku tohto zranenia znalec uviedol, že

pokiaľ nedošlo k inému porušeniu krytu nosa, k takémuto zraneniu došlo tupým nárazom do nosa,
pričom sa nejednalo o intenzívny úder a smeroval z vrchu. Znalec vylúčil, že by takéto zranenia vzniklo
pádom na zem, nakoľko podľa výpovedí účastníkov sa incident odohral na trávnatom poraste. Ďalej
znalec uviedol, že uvedené zranenie je spojené s okamžitou bolesťou a krvácaním nosa, následným
opuchom sliznice, čo má za následok zhoršenú možnosť dýchania. U poškodeného toto bolo znásobené
prítomnosťou polypov. Kým ustúpi opuch a zlomenina sa zhojí, podľa lekárskej praxe to trvá 14 dní. S

týmto zranením sú spojené problémy pri spánku, pri čistení nosa. Poškodený pokiaľ pracuje na stavbe,
je obmedzený aj v rámci pracovného prostredia, keďže sa pohybuje v prašnom prostredí, pri PN sa berie
do úvahy aj táto okolnosť. V lekárskej správe pri PN odborný alebo všeobecný lekár tento dôvod uvedie,
čo však v správach predložených vo vyšetrovacom spise znalec nenašiel.

Súd ďalej oboznámil listinné doklady a to špecifikáciu vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť VšZP, ako aj obsah priestupkového spisu, nakoľko skutok bol spočiatku riešený ako
priestupok, súčasťou ktorého boli lekárske správy, ktoré boli predmetom znaleckého dokazovania.

Po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, súd dospel k záveru,

že obžaloba proti obžalovanému bola podaná dôvodne. Z vykonaného dokazovania mal súd za
nepochybne preukázané, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo dňa 06. 09. 2011 ku konfliktu,
ktorý bol spočiatku slovný a neskôr prerástol do fyzického konfliktu. Z výpovedí všetkých účastníkov
konfliktu a to obžalovaného, poškodeného ako aj ich priateliek mal súd preukázané, že príčinou
slovnej roztržky bol vzťah obžalovaného s jeho vtedajšou priateľkou, ktorá podľa názoru poškodeného

a jeho priateľky spôsobovala obžalovanému len problémy. Z tohto dôvodu došlo k slovnej výmene
názorov a rovnako všetci aktéri potvrdili, že slovná hádka bola aj medzi priateľkami obžalovaného a
poškodeného,doktorejzasiahliakoobžalovaný,takipoškodenýanáslednesaajtítozačalispolufyzicky
napádať. Súd uvedené okolnosti nevyhodnotil v súlade s návrhom obhajoby tak, že by boli naplnené
ustanovenia o nutnej obrane. Súd vzal do úvahy, že aj obe priateľky obžalovaného a poškodeného sa

vzájomne nielen slovne, ale aj fyzicky napádali. To bolo preukázané výpoveďou nezávislého svedka
Q.. Pokiaľ obžalovaný aj poškodený vstúpili do konfliktu ich priateliek, tento okamžite prerástol do
ich vzájomného konfliktu a to aj konfliktu fyzického, preto nemožno uvažovať o tom, že by takýmto
spôsobom ochraňovali život alebo zdravie svojich priateliek. Naopak, došlo k fyzickému konfliktu a tak,
ako uviedol svedok Q., došlo „k riadnej bitke.“ Obžalovaný ani poškodený ďalej nevnímali, čo sa dialo

medzi ich priateľkami. Naopak, došlo k ich vzájomnej bitke, pri ktorej poškodený utrpel zranenia tak, ako
sú popísané v znaleckom posudku a uvedené v skutkovej vete obžaloby. Pokiaľ u poškodeného došlo
k zlomenine nosa, nemožno konanie obžalovaného posúdiť len ako obranu svojej priateľky a hoci sa
nejednalo o zvlášť intenzívny útok, jeho následkom došlo k ublíženiu na zdraví u poškodeného. Súd
má zato, že obžalovaný takýmto spôsobom naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia

na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zákona. Pokiaľ obžalovaný namietal poranenia poškodeného, znalec
sa s týmito námietkami riadne vysporiadal a uviedol, že zlomenina nosových kostí je jednoznačne
a bez akýchkoľvek pochybností potvrdená röntgenovou snímkou, čo objektívny a nespochybniteľný
dôkaz. Rovnako sa znalec vysporiadal aj s námietkami obžalovaného ohľadne trvania PN na strane
poškodeného. Hoci PN na strane poškodeného reálne trvala dlhšiu dobu, znalec ustálil potrebnú dĺžku

liečby vo vzťahu k zraneniu, ktoré spôsobil obžalovaný poškodenému po dobu 14 dní. Presahujúcu
časť PN znalec pripísal ďalšiemu zistenému zdravotnému problému na strane poškodeného, ktoré
však nesúviselo so žalovaným skutkom. Preto v tejto časti nemožno pripísať za vinu obžalovanému
predĺženie PN. Pokiaľ obhajoba ďalej namietala, že obžalovaný opakovane vyzýval poškodeného, aby
opustil dvor obžalovaného, z výpovedí všetkých zúčastnených bolo preukázané, že medzi obžalovaným

a poškodeným bol do incidentu veľmi intenzívny kamarátsky vzťah, každý deň sa navštevovali, pracovali
spolu, preto pokiaľ poškodený na základe predchádzajúceho dohovoru navštívil obžalovaného a až
počas tejto návštevy došlo k žalovanému incidentu, počas ktorého obžalovaný skutočne vyzýval
poškodeného, aby odišiel, svedok Sorokáč potvrdil, že počul ako obžalovaný kričí: „Vypadni!“ Takétosprávanie možno pripísať práve prebiehajúcemu ako slovnému, tak aj fyzickému konfliktu, po ukončení
ktorého poškodený spolu so svojou priateľkou opustili dvor obžalovaného.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovenia § 34 ods.1, 4 Tr. zákona. K
osobe obžalovaného mal súd preukázané podľa správy Mestského úradu Sliač, že obžalovaný je tu
prihlásený k trvalému pobytu. Ďalej bolo uvedené, že tento často požíva alkoholické nápoje, avšak v
občianskoprávnej agende, ani v priestupkovej agende Mestského úradu Sliač nemá za posledné tri roky
záznam.Podľaodpisuzregistratrestovvšakvroku2010boluznanývinnýmzpriestupkuprotiverejnému

poriadku, za čo mu bola uložená pokuta. Podľa odpisu registra trestov bol doposiaľ štyri krát odsúdený,
pričom u dvoch odsúdení sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 5T 203/2007 zo dňa 29. 01. 2008 bol odsúdený pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.
a/ Tr. zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Naposledy bol odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T 27/2011 zo dňa 27. 03. 2014 pre zločin vydierania podľa
§ 189 ods.1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov so

skúšobnou dobou na 2 roky. Poľahčujúce okolnosti u obžalovaného súd nezistil, priťažovalo mu, že
už bol v minulosti odsúdený. Vzhľadom na zistené odsúdenia v tomto prípade prichádzalo do úvahy
uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k poslednému odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 5T 27/2011. V danom prípade súd preto uvažoval o ukladaní trestu za žalovaný trestný čin, ako aj
za trestný čin, za ktorý už bol obžalovaný právoplatne odsúdený v súlade s ustanovením § 42 ods.1 Tr.

zákona. V tomto prípade súd ukladá trest podľa zásad o úhrnnom treste podľa § 41 ods.1 Tr. zákona,
t. j. za trestný čin podľa prísnejšej trestnej sadzby, ktorá je podľa § 189 ods.1 Tr. zákona vo výmere 2
roky až 6 rokov. Keďže v tomto prípade súd ukladal trest za dva zbiehajúce sa trestné činy, z ktorých
jeden je zločinom, prichádzalo do úvahy použitie tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods.2 Tr. zákona,
v znení upravenom nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL US 106/2011 z 28. 11. 2012, kedy trestná

sadzba sa u obžalovaného upravuje tak, že sa horná hranica zvyšuje na 8 rokov. S prihliadnutím na
všetky okolnosti prípadu, súd dospel k záveru, že doposiaľ uložený trest odňatia slobody obžalovanému
vo výmere 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 rokov podľa rozsudku Okresného
súdu Zvolen sp. zn. 5T 27/2011 možno považovať za dostatočný na ochranu spoločnosti, ako aj nápravu
páchateľa. Súd má zato, že takto uložený trest v dostatočnej miere naplní svoj účel individuálnej aj

generálnej prevencie.

O náhrade škody súd rozhodoval podľa ustanovenia § 287 ods.1 Tr. poriadku. Obžalovaný bol uznaný
vinným zo žalovaného trestného činu a preto je povinný nahradiť škodu, ktorú spôsobil trestným činom.
V trestnom konaní si nárok na náhradu škody uplatnil poškodený F. Ď. vo výške bolestného, ktorá bola

ustálená znaleckým posudkom na sumu 385,00 €. Rovnako si škodu uplatnila Všeobecná zdravotná
poisťovňa vo výške 28,79 €, ktorá bola zdokladovaná vo výške nákladov vynaložených na zdravotnú
starostlivosť poškodeného Ď.. Súd preto zaviazal obžalovaného na náhradu spôsobenej škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou

tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).