Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 3T/79/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212010321
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4212010321.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno konajúcim samosudcom JUDr. Martinom Ivanom v trestnej veci obžalovanej Q.

L. C. a spol. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno
b), písmeno e) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa 25.9.2014, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1. Q. L. C., nar. XX.X.XXXX v M., trvale bytom M. číslo XX, na slobode,

2. W. T., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Z. - Z., G. číslo XXXX/XX, na slobode,

sú v i n n í, že

v období od presne nezisteného dňa mesiaca január roku 2010 až do 16. augusta 2011 v obci M.
v rodinnom dome číslo XX obaja obvinení vážne ohrozovali duševné a telesné zdravie v čase až
do januára 2011 manžela obvinenej Q. L. a nevlastného otca obvineného W. T. poškodeného B. L.,
ktorý ako ťažko zdravotne postihnutý trpel amyotrofickou laterálnou sklerózou (úbytkom svalovej hmoty

v hornej časti tela) a to tým spôsobom, že ho obvinená Q. L. v uvedenom období v pravidelných
týždenných intervaloch opakovane verbálne napádala spôsobom, že mu vulgárne nadávala, ponižovala
ho, vyhrážala sa mu v pravidelných mesačných intervaloch počas uvedených hádok a verbálnych
atakoch ho tiež fyzicky napadla údermi dlaňou po tvári a fackami, v období od októbra 2010 mu už
bránila tiež v užívaní ich spoločného domu, najmä kúpeľne s toaletou, v používaní vody a tiež elektriny,
pričom poškodený bol uvedeným spôsobom nútený vykonávať svoje fyzické potreby do vedra, ktorý
mal vo svojej izbe na poschodí, v tomto období od októbra 2010 sa k uvedeným atakom obvinenej

pridal tiež jej syn obvinený W. T. tým spôsobom, že v pravidelných takmer týždenných intervaloch počas
jeho prítomnosti v domácnosti poškodeného a jeho matky obvinenej Q. L. poškodenému najprv slovne
vyčítal, že užíva spoločné priestory domu a tiež služby, za ktoré údajne neplatí a že nebude vykonávať
svoje potreby na toalete v dome, že sa nebude umývať a kúpať vo vani a v kúpeľni a že ak tieto príkazy
bude porušovať a jeho matku v uvedených príkazoch nerešpektovať, zničí ho a zariadi, aby ho vykázali
z domu, pričom mu opakovane vulgárne nadával, ponižoval ho a tiež ho fyzicky napádal spôsobom,
že mu vykrúcal jeho zdravotne postihnuté ruky, ťahal ho za vlasy, opľúval a tiež fackal po tvári, obaja

obvinení pred vianočnými sviatkami žiadali poškodeného, aby opustil domácnosť a odišiel z domu,
pričom poškodený v obave pred ďalšími útokmi zo strany obvinených počas Vianoc roku 2010 odišiel zo
spoločnej domácnosti a býval u svojej sestry, následne po návrate poškodeného do svojej domácnosti
v období od 10. januára 2011 až do 16. augusta 2011 vo vyššie popísanom konaní obaja obvinení
pokračovali, pričom zo strany obvineného W. T. sa jeho ataky voči poškodenému v tomto období vyostrili,
pričomvtomčasezvykolchodievaťdodomácnostipoškodenéhoaspoňraztýždenne,kedyhopsychicky
aj fyzicky atakoval pravidelne v takmer polhodinových intervaloch, pričom konanie obvinených, ktoré

poškodený vnímal ako ponižujúce a pohŕdavé správanie, vyústilo do jeho vysťahovania sa dňa 16.augusta 2011 zo spoločnej domácnosti a vyvolalo u neho dlhšie trvajúci stav strachu a stresu, ako aj
vznik syndrómu týranej osoby,

teda

obžalovaná Q. L. C. a obžalovaný W. T.

týrali blízku osobu, spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a takým správaním, ktoré ohrozuje
jej fyzické a psychické zdravie, bezdôvodným odopieraním oddychu alebo spánku, odopieraním
nevyhnutnej osobnej starostlivosti, hygieny a bývania a neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k
majetku, ktorý mal právo užívať,

čím spáchali

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno
e) Trestného zákona.

Za to ich súd oboch

odsudzuje

podľa § 208 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri)
roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá s probačným
dohľadom nad ich správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona súd stanovuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno e) Trestného zákona súd ukladá obžalovaným povinnosť osobne sa
ospravedlniť pozostalému po nebohom poškodenom Jaroslavovi Laurinskému, bytom Blatná na Ostrove
č. 350.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Komárno pod číslom 2 Pv 520/11 zo dňa
4.6.2012 súd prejednal trestnú vec obžalovaných Q. L. C. a W. T.. Na hlavnom pojednávaní súd vypočul
oboch obžalovaných, svedka - poškodeného B. L., svedkov MUDr. C. C., Ing. O. R., Q. A., E. Y., B. J.,
Q. J., MUDr. W. E., PhD. za súhlasu obžalovaných a prokurátora sa prečítal znalecký posudok znalcov
MUDr. Z. Z. a MUDr. L. C., vypočul znalkyňu Mgr. C. M., prečítal a oboznámil aj obsah ďalších listinných

dôkazov.

Obžalovaná Q. L. C. spáchanie skutku poprela. Uviedla, že je to pomsta zo strany poškodeného, že
ho nechala zobrať na psychiatrické vyšetrenie pre gamblerstvo. Jej spolužitie s poškodeným začalo byť
problémové od roku 2008 a prehĺbilo sa to od roku 2010, keď s ňou prestal komunikovať, jesť a prispievať
do domácnosti. Od roku 2008 mali opakované problémy s odtokom kanalizácie a so žumpou, preto

žiadala poškodeného, aby nepoužíval WC v dome a kúpeľňu, nejednalo sa o naschvály. Tiež žiadalapoškodeného, aby nepoužíval elektrický sporák na ohrev jedla a to z dôvodu, že neprispieval a elektrinu
platila ona, preto aj sporák odpojila. K žiadnym fyzickým útokom na poškodeného nedošlo, maximálne
sa navzájom slovne pourážali, vynadali si.

Obžalovaný W. T. spáchanie skutku poprel, ako vykonštruované obvinenie zo strany poškodeného.
Uviedol, že domácnosť obžalovanej a poškodeného začal častejšie navštevovať na prelome rokov
2010/2011, keď prestal poškodený prispievať na domácnosť a podieľať sa na jej chode, aby vypomohol
mame s prácami okolo domu. S poškodeným nekomunikoval, len sa ho zvykol spýtať, kedy začne platiť
na domácnosť. Mal vedomosť, že pri dome nefunguje žumpa, ktorá bola opakovane opravovaná, tak
namiesto WC používali kýbel. Bol tiež prítomný, keď obžalovaná vyčítala poškodenému, že neprispieva

na domácnosť a aby nepoužíval WC a kúpeľňu, na čo poškodený nereagoval a tiež od obžalovanej
vie, že raz keď tam kosil dvor, tak v dome mala konflikt s poškodeným taký, že mu bránila vstupu, aby
nepoužil nefunkčnú kúpeľňu a kedy ju poškodený odsotil. Poškodený si všetko vymyslel, aby vyvinul
nátlak na obžalovanú v súvislosti s vysporiadaním ich majetku po rozvode.

Svedok - poškodený B. L. uviedol, že spolužitie s obžalovanou sa zhoršovalo už v roku 2009, keď mu

vulgárne nadávala, niekedy šlo o vzájomné hádky a asi dvakrát dostal aj facku po tvári, odmietala ho
pripúšťaťdoprízemiadomu,nakoľkoonobývalizbuvpodkrovíaobžalovanáprízemie.Odjanuára2010,
keď ho nechala zobrať na spozorovanie na psychiatriu po tom, čo ho prepustili mu zvykla pri hádkach
vulgárne nadávať, zabraňovala mu používať toaletu a kúpeľňu v dome, pričom musel potrebu vykonávať
do vedra vo svojej izbe v podkroví, pri týchto konfliktoch ho aj udrela dlaňou a niekedy pred takýmto

ušiel. Po tom, čo sa obžalovaná posťažovala svoju synovi, obžalovanému W. T. tento mu nafackoval a
vulgárne mu nadával. Po jeho rozvode s obžalovanou od januára 2011 sa útoky zo strany obžalovaného
W. T. stupňovali, vždy keď navštívil ich domácnosť, pričom od času rozvodu k nim zvykol chodievať
aspoň raz týždenne, tak poškodenému nadával, vykrúcal ruky, ťahal ho za vlasy, opľúval ho, vyhadzoval
ho z domu, vyhrážal sa mu, že ak sa do dňa 30.7.2011 nevysťahuje z domu, tak to zariadi, pričom

takto zvykol obžalovaný robiť aj každú polhodinu, keď sa u nich zdržiaval. Na Vianoce roku 2010 na
čas musel odísť z domu k svojej sestre, pretože sa bál vyhrážok obžalovaných, ktorý využívali, že sa
nevie brániť rukami, pretože dlhodobo trpí zhoršujúcou sa svalovou distrofiou, úbytkom svalovej hmoty v
dôsledkučohomáproblémysrukami,zčastiajsdolnýmikončatinami,pohybom,držanímtelaajsrečou.
Obžalovaná mu tiež bránila užívať kuchyňu, vyliala mu vodu, keď chcel niečo navariť, čo vyvrcholilo tým,

že poškodený sa dňa 16.8.2011 odsťahoval z tejto domácnosti v dôsledku strachu, že obžalovaní budú
v takýchto útokoch pokračovať.

Svedkyňa MUDr. C. C. uviedla, že ako obvodná lekárka mala v starostlivosti aj pacientov poškodeného
a obžalovanú. Obžalovanej predpisovala lieky na astmu, srdce, artrózu, chrbticu a bola aj psychiatricky
sledovaná. Poškodený trpel amyotrofickou laterálnou sklerózou, poruchou hybnosti horných a dolných

končatín. Raz ju vyhľadala obžalovaná s tým, že poškodený hrá stávkové hry, zanedbáva osobnú
hygienu, je vulgárny, odmieta lekárske vyšetrenie. Pre podozrenie na schizoidnú poruchu ho nechala
odviesť na pozorovanie na psychiatrické oddelenie do Nových Zámkoch, odkiaľ ho po pár dňoch
prepustili, nakoľko sa nezistila žiadna porucha.

Svedok Ing. O. R. uviedol, že ako policajt zasahoval v domácnosti poškodeného a obžalovanej raz,

keď poškodenému nebolo dovolené používať toaletu a kúpeľňu a potrebu vykonával do vedra v izbe na
poschodí, kde býval a raz keď poškodenému bolo bránené, aby si uvaril párky. V oboch prípadoch boli
prítomní obaja obžalovaní, ktorí boli drzí na poškodeného a opakovane žiadali políciu, aby poškodeného
odtiaľ zobrali, že tam nemá čo robiť, pričom počas výsluchu obžalovanej na obvodnom oddelení PZ
zmizli zo stola kľúče od domu, ktoré si tam predtým zanechal poškodený. Obžalovaná vysvetľovala

zákazy,abypoškodenýnepoužívalelektrinu,záchodakúpeľňuvdometým,žeonneplatídodomácnosti.
Následne polícia odviezla poškodeného do obecného penziónu, aby predišla vyostreniu konfliktu medzi
ním a obžalovanými.Svedok Q. A. uviedol, že v domácnosti poškodeného a obžalovanej zasahoval raz v rámci asistencie
obvodnej lekárke pri eskorte poškodeného, keď pre neho prišla sanitka. Druhýkrát sa jednalo o konflikt,
keď si poškodený chcel uvariť párky, čo mu obžalovaná nedovolila a vyliala mu to von z dôvodu, že

poškodený neplatí elektrinu.

Svedok E. Y. uviedol, že ako policajt zasahoval v domácnosti poškodeného a obžalovanej. Obžalovaní
tvrdili, že sa poškodený vyhrážal nožom obžalovanej, aby ho zobrali preč. Poškodený uviedol, že sa
dožadoval toho, aby mohol používať kúpeľňu, nakoľko mu v tom bráni obžalovaná, aj toaletu musí
vykonávať do vedra v izbe, ktorú obýva. Obžalovaná uviedla, že poškodenému v tom bráni, lebo
robí neporiadok, močí vedľa záchoda, neplatí na odvoz fekálií. Počas zákroku bol obžalovaný W. T.

rozčúlený, kričal, nebolo možné ho vypočuť. Po vyhodnotení situácie a aktérov svedok dospel k záveru,
že poškodený je ohrozený a nechať ho s obžalovanými v dome by pre neho bolo nebezpečné, preto
ho zobrali do penziónu.

Svedkyňa B. J., sestra poškodeného uviedla, že od poškodeného sa dozvedela, že mu obžalovaná
nedovolí používať WC, kúpeľňu, odstavovala mu plyn pre varenie s tým, že po hádkach zvykol prísť aj

obžalovaný, ktorý mu robil zle. Poškodený jej to zvykol zatelefonovať a keď boli spolu v lete roku 2011
na dovolenke porozprával jej aj o ďalších problémoch, ktoré mu robili obžalovaní, tak ako ich popísal
vo svojej výpovedi.

Svedkyňa Q. J. uviedla, že robila osobnú asistentku pre poškodeného a vypomáhala v ich domácnosti
od augusta roku 2009 do augusta roku 2011. Nejaké väčšie problémy si u nich nevšimla, len v zime

roku 2010 sa jej poškodený sťažoval, že ho manželka nechala zobrať na psychiatriu a obžalovaná sa
na jar roku 2010 sťažovala, že poškodený neprispieva na domácnosť a preto ho nepúšťa do kúpeľne.
Poškodeného naposledy videla niekedy na jeseň roku 2011, keď ju navštívil, že na dome je vymenený
zámok, nevie sa tam dostať a býva striedavo u sestry a syna, na čo mu uviedla, že už k nim nechodí,
že obžalovaná má inú opatrovateľku.

Svedok Ing. Q. Q., starosta obce Moča uviedol, že koncom roka 2009 alebo začiatkom roka 2010 ho
stretol poškodený a rozprával mu, že s obžalovanou nežijú dobre, obýva podkrovie domu, kde potrebu
musí vykonávať do vedra, pretože ho obžalovaná na toaletu, ktorá je na prízemí nepúšťa.

Znalci z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria v prípade osoby obžalovanej dospeli k
zisteniam, že táto v čase spáchania skutku trpela depresívnou poruchou v bezpríznakovom pokojovom

štádiu a závislosťou na alkohole s dlhodobou abstinenciou, čo však nemalo žiaden vplyv na jej ovládacie
a rozpoznávacie schopnosti, vedela rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť, svoje
konanie vedela ovládať a je schopná chápať zmysel trestného konania.

Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia a klinická psychológia dospelých
ohľadom osoby poškodeného okrem iného uviedla, že je v dostatočnej miere schopný správne vnímať a

reprodukovať prežité udalosti. Neboli zistené žiadne znaky porúch kognitívnych funkcií ani tendencie k
fabulovaniu, skresľovaniu alebo zveličovaniu reality. U poškodeného bola zistená čiastočná prítomnosť
syndrómu týranej osoby. V dôsledku dlhodobého týrania aj fyzického násilia došlo u neho k výraznému
zvýšeniu úzkostného prežívania, k prehĺbeniu depresívneho ladenia, k zníženiu sebaúcty, k zhoršeniu
sociálno - ekonomického statusu, k očakávaniu pomoci zvonka, pričom zostala zachovaná dostatočná

energia a schopnosť rozhodovať sa za účelom ochrany osobnosti.Znalkyňa MUDr. W. E., PhD., lekárka II. neurologickej kliniky LFUK a UNB Nemocnice akademika L.
Dérera uviedla, že poškodený bol v jej odbornej starostlivosti niekedy od roku 2007-2008. Bol tam aj
dvakrát hospitalizovaný. Ochorenie poškodeného spôsobovalo jeho postupné ochrnutie svalstva od

hlavy nadol, ale nemalo vplyv na jeho kognitívne funkcie mozgu. Naposledy ho ošetrovala v septembri
2013, kde bol zistený pokles vitálnej kapacity pľúc pod 60 %, liečba bola poisťovňou zamietnutá,
nepokračovalo sa v nej. Poškodený navštevoval jej ambulanciu počas liečby raz mesačne sám bez
doprovodu. Pri týchto návštevách to psychicky zvládal pozitívne vzhľadom na to, že sa jednalo o
ochorenie s prognózou, že zomrie. Svedkyňa tiež uviedla, že u takéhoto ochorenia a pacientov sa môže

prejaviť zvýšenie úzkostného prežívania, u poškodeného sa jednalo o dlhodobý priebeh choroby, vedel
aký koniec ho čaká a aj sa s tým vyrovnal.

Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia a klinická psychológia dospelých Mgr.
C. M. po oboznámení sa s výpoveďou svedkyne MUDr. W. E., PhD. uviedla, že okolnosti, ktoré svedkyňa
predniesla nemajú žiaden vplyv na závery jej znaleckého posudku a na týchto trvá. Vychádzajúc z
tejto výpovede tu nevyšla najavo žiadna príčinná súvislosť medzi zhoršovaním zdravotného stavu

poškodeného a prehlbovaním jeho úzkosti a depresívneho ladenia, ktoré znalkyňa konštatovala pri
vyšetrení poškodeného v roku 2011.

Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrne súd dospel k záveru, že
sa skutok stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a že ho spáchali obžalovaní Q.
L. C. a W. T., ktorí svojim protiprávnym konaním naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty

zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno
e) Trestného zákona, pretože týrali blízku osobu, poškodeného a to obžalovaná ako jeho manželka ( §
127 odsek 4 Trestného zákona) a následne bývalá manželka ( § 127 odsek 5 Trestného zákona) a
obžalovaný W. T. ako syn obžalovanej ( § 127 odsek 5 Trestného zákona) konaním popísaným vo výroku
tohto rozsudku, teda spôsobovaním fyzického a psychického utrpenia bitím, ponižovaním, pohŕdavým

zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, správaním, ktoré ohrozovalo psychické
a fyzické zdravie poškodeného, odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, hygieny, bývania a
neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý mal právo užívať. Týraním sa rozumie
zlé zaobchádzanie s poškodeným, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti, určitou
trvalosťou, ktoré zaobchádzanie poškodený pociťoval ako ťažké príkorie. Vina obžalovaných bola bez

dôvodných či závažných pochybností preukázaná dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní a to
najmävýpoveďousvedka-poškodenéhoB.L.,ktorýpodrobnepopísalkonanieobžalovanýchaokolnosti
spáchania trestného činu, ale aj výpoveďami ďalších nestranných svedkov, najmä príslušníkov polície,
ktorí zasahovali pri niektorých konfliktoch v domácnosti poškodeného, ale aj ďalších vo veci vypočutých
svedkov, ktorí mali prevažne nepriame poznatky o prejednávanej veci, avšak ich výpovede potvrdzovali

okolnosti uvádzané poškodeným. S výpoveďou poškodeného rovnako korešpondovali aj ostatné vo veci
vykonané listinné dôkazy a najmä znalecký posudok znalca psychológa, ktorý zistil u poškodeného
príznaky čiastočného syndrómu týranej osoby a zároveň nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by
vyvolávali pochybnosti o schopnosti poškodeného správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti, či
tendenciu k fabuláciám a tiež po vypočutí jeho ošetrujúcej lekárky - neurologičky MUDr. W. E., PhD.

vylúčil, že by úzkostné stavy a depresívne ladenie u poškodeného malo byť dôsledkom jeho ochorenia.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva záver, že sa obžalovaní prejednávaného protiprávneho konania
dopustili úmyselne a to minimálne vo forme nepriameho úmyslu ( § 15 písmeno b) Trestného zákona),
keď vedeli, že svojim konaním spôsobom uvedeným v Trestnom zákone môžu ohroziť alebo porušiť
záujem chránený týmto zákonom, v danom prípade záujem na ochrane blízkych osôb pred tzv. domácim

násilím a pre prípad, že ho porušia či ohrozia, boli s tým uzrozumení. Vykonaným dokazovaním z
dôvodov už vyššie uvedených bola jednoznačne zároveň vyvrátená obrana obžalovaných, že sa jedná
len o výmysel a pomstu zo strany poškodeného bez ďalších dôkazov a že syndróm týranej osoby
u poškodeného mal vzniknúť v dôsledku jeho dlhodobého ochorenia, amyotrofickej sklerózy - úbytku
svalovej hmoty a že sa tohto konania dopustili neúmyselne respektíve, že tu absentuje úmysel a neboli

preukázané znaky týrania, nakoľko sa jednalo len o narušenie vzájomného spolužitia a stály stav.Pri ukladaní trestu súd vychádzal z trestnej sadzby ustanovenej v § 208 odsek 1 Trestného zákona
rozpätí 3 roky až 8 rokov trestu odňatia slobody, pričom u oboch obžalovaných nezistil žiadnu priťažujúcu
okolnosť a zistil a prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť, že doposiaľ žili riadnym životom. Vzhľadom

na tieto okolnosti súd upravil trestnú sadzbu uvedenú v osobitnej časti Trestného zákona 3 roky až 8
mesiacov trestu odňatia slobody podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, teda znížil hornú hranicu trestnej
sadzby o jednu tretinu, z 8 rokov trestu odňatia slobody na 6 rokov a 4 mesiace trestu odňatia slobody.
Priurčenídruhuakonkrétnejvýmerytrestusúdvychádzalzozásaduvedenýchv§34Trestnéhozákona,
keď uložil obom obžalovaným trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, na samej spodnej hranici trestnej

sadzby, s prihliadnutím na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, osoby páchateľov, ich pomery a možnosť ich nápravy. Zároveň súd rozhodol, že
tento trest odňatia slobody vzhľadom na osoby páchateľov, ich doterajší život, podmienečne odkladá
na skúšobnú dobu 3 roky v spojení s probačným dohľadom nad ich správaním v skúšobnej dobe
a povinnosťou osobne sa ospravedlniť pozostalému synovi po poškodenom (keďže poškodený dňa
7.4.2014 zomrel), pričom má súd za to, že takýto trest bude postačujúci a spôsobilý k dosiahnutiu jeho

účelu, keď zabezpečí ochranu spoločnosti a obžalovaným zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti,
vytvorí podmienky pre ich výchovu a k tomu, aby viedli riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov a vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaných spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré za obžalovaného podáva jeho obhajca,
ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec musí
byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú

rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Z odvolania prokurátora musí byť zrejmé, či
odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného.