Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 19, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/161/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112222593
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7112222593.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobcu: BL Telecom

debt, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zastúpeného advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom tamtiež, IČO: 36 862 711, proti žalovanému:
B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom v O., W. XX, toho času v Ú. A. Q. S. E. X., C. X, O., za účasti
vedľajšiehoúčastníkaZdruženienaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,Námestielegionárov5,Prešov,
zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 119,50
Eur s príslušenstvom a trovy konania, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a vstup vedľajšieho účastníka do konania v podobe Združenia na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5.

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania .

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 04.09.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 119,50 Eur
spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 28.10.2009 do zaplatenia a tiež trov konania vyčíslených
v žalobnom návrhu titulom zmluvnej pokuty.

Poukázal pritom na to, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. so sídlom v Bratislave ako postupca na strane
jednej a žalobca ako postupník na strane druhej uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom
ktorej bol odplatný prevod pohľadávok žalobcu uvedených v prílohe zmluvy vrátane pohľadávky
voči žalovanému vedenej pod referenčným číslom 1.91680299. Žalovaný ako záujemca uzavrel s

právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. zmluvu č.
1375905, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby predchodcom žalobcu
žalovanému. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky
dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Jeho povinnosťou bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností
uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve/dodatku o pripojení. Účelom dojednania
o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na
strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného

zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s predchodcom žalobcu. V uvedenom
prípade je teda žalovaný sankcionovaný za to, že nedodržal konkrétne určené povinnosti vyplývajúcezo Zmluve, resp. Dodatku a Všeobecných podmienok, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta/
koncové zariadenie vypojené z prevádzky. Keby žalovaný splnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať
cenu za poskytnuté služby, tak by prostredníctvom týchto platieb po dobu viazanosti postupne splnil

svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému
mobilný telefón/koncové zariadenie, prípadne program služieb podľa vlastného výberu za zľavnenú
cenu. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 7909302274 splatnú dňa 27.10.2009 na sumu 119,50 Eur.
Nezaplatením faktúry v lehote jej splatnosti sa žalovaný dostal podľa § 517 ods. 2 a nasl. Občianskeho
zákonníka do omeškania, a preto žalobca má nárok tiež na úrok z omeškania z dlžnej sumy.

K žalobe pripojil ako listinné doklady: Zmluvu o pripojení Fix, Dodatok k Zmluve, faktúru č.
7909302274, Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových
služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. účinných od 01.02.2009, Zmluvu o postúpení pohľadávok
zo dňa 07.12.2011.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe poukázal na nedostatok finančných prostriedkov z dôvodu, že je
vo výkone trestu odňatia slobody a že uplatnený nárok je schopný uhradiť až po prepustení.

V priebehu konania Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oznámilo vstup do konania.

Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p. súd vo veci nenariaďoval pojednávanie a rozhodol na základe listinných
dôkazov predložených žalobcom.

T-Mobile Slovensko, a.s. (predchodca Slovak Telekom a.s.) a žalovaný ako účastník - fyzická osoba
nepodnikateľ uzatvorili písomnú zmluvu o pripojení Fix (bez uvedeného dátumu) podľa ust. § 43 a nasl.

zákona č. 610/2003 Z.z., ktorá bola zmenená písomným dodatkom (bez uvedeného dátumu).

Predmetom zmluvy a dodatku k zmluve bola aktivácia programu služieb Fix 16 pri minimálnom
mesačnom zmluvnom dobití 16 Eur, dobe viazanosti 24 mesiacov a zmluvnej pokute 119,50 Eur.

Z bodu 3 dodatku vyplýva, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b), v
bode 2 tohto Dodatku alebo v čl.3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c)

Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku,
je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku.

Z bodu 1 písm. b) Dodatku vyplýva, že predmetom tohto dodatku je záväzok účastníka riadne a
včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v
súlade so Zmluvou o pripojení Fix, Všeobecnými podmienkami poskytovania predplatenej verejnej

elektronickej komunikačnej služby Easy spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., osobitnými podmienkami
pre poskytovanie služby Fix, platným Cenníkom predplatenej verejnej elektronickej komunikačnej služby
Easy spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. a týmto Dodatkom.

Z bodu 2 tohto Dodatku vyplýva, že účastník sa zaväzuje, že odo dňa účinnosti tohto Dodatku do
uplynutia doby viazanosti uvedenej v tabuľke č. 1 tohto Dodatku, ktorá začína plynúť od prvého dňa

zúčtovacieho obdobia nasledujúceho po dni účinnosti tohto Dodatku, nepožiada o vypojenie SIM karty z
prevádzky a že sa nedopustí takého konania ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku
vzniklo právo zrušiť Zmluvu o pripojení Fix odstúpením od nej alebo právo vypovedať Zmluvu o pripojení
Fix z dôvodov porušenia povinnosti zo strany účastníka; za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky
sa pritom považuje najmä výpoveď Zmluvy o pripojení Fix zo strany účastníka, žiadosť o jej vypojenie,

odstúpenie účastníka od Zmluvy z iného dôvodu, než je porušenie povinnosti na strane podniku. ...
Účastník nepožiada o prenesenie čísla uvedeného v záhlaví ...T-Mobile Slovensko, a.s. vystavil žalovanému faktúru č. 7909302274 na sumu 119,50 Eur titulom
zmluvnej pokuty so splatnosťou do 27.10.2009.

Pohľadávka na základe vystavenej faktúry v celkovej výške 119,50 Eur bola postúpená zo spoločnosti

Slovak Telekom, a.s. (nástupca T-Mobile Slovensko, a.s.) na základe písomnej Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 07.12.2011.

Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu poukázal na to, že uplatňovaná
zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda neplatná, na základe čoho žiadal žalobu
v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia
súčasne vyčíslených v predmetnom písomnom vyjadrení.

Žalovaný na výzvu súdu, že má možnosť namietať vstup vedľajšieho účastníka do konania, nereagoval.

Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom podaní došlom súdu dňa 16.05.2014 namietal vstup
vedľajšieho účastníka do konania s poukazom na dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z. z.,
cieľom ktorej úpravy bolo umožnenie vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalobcu. Zdôraznil tiež,
že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je súhlas hlavného účastníka, na

strane ktorého vedľajší účastníka chce vystupovať. Okrem toho vyslovil názor, že vyjadrenia právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka nie sú potrebné pre rozhodnutie súdu v jednotlivých konaniach a na
ochranu spotrebiteľa a nie sú žiadnou pridanou hodnotou pre spotrebiteľa, nakoľko súd má povinnosť
na tieto skutočnosti prihliadať ex offo, na základe čoho jednotlivé úkony vedľajšieho účastníka nie sú
potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Záverom

poukázal na to, že vedľajší účastník by vstupom do konania získal informácie o citlivých údajoch
týkajúcich sa spotrebiteľa ako účastníka konania, čím dochádza k porušeniu Ústavy SR a ďalších
právnych predpisov.

Podľa ust. § 93 ods. 1, ods. 2, ods. 3 O.s.p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o

rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník
sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh.

Je nepochybné, že v danom prípade do konania na strane žalovaného vstúpilo z vlastnej iniciatívy ako
vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorého cieľom (ako je súdu známe
z úradnej činnosti) je ochrana práv spotrebiteľov vrátane zastupovania spotrebiteľov v občianskom
súdnom konaní a jeho vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Typovo ide teda
o tú skupinu vedľajších účastníkov, ktorí nemusia preukazovať právny záujem na výsledku konania. Tiež

je nepochybné, že v danom prípade predmetné združenie spadá pod kategóriu vedľajších účastníkov,
ktorých predmetom činnosti je ochrana práv podľa zák. č. 250/2007 Z.z., ktorý zákon je uvádzaný
ako príklad osobitného predpisu podľa citovaného ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. Podľa názoru súdu
predmetné združenie spadá pod kategóriu vedľajších účastníkov podľa ust. § 92 ods. 2 O.s.p. bez
ohľadu na to, či združenie poskytuje ochranu spotrebiteľovi - účastníkovi konania výlučne podľa zákona

č. 270/2007 Z.z., keďže ide iba o príkladný výpočet osobitných zákonov. Pokiaľ predmetné občianske
združenie vstúpilo do konania z vlastného podnetu, jedine výslovný nesúhlas toho účastníka, na stranu
ktorého pristúpilo, t.j. v tomto prípade žalovaného ako spotrebiteľa, by znamenalo neodôvodnenosť jeho
vstupu do konania. Pretože žalovaný napriek výzve súdu nevyjadril svoj nesúhlas so vstupom Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konania, o námietke žalobcu bolo potrebné rozhodnúť tak,

že vstup vedľajšieho účastníka sa pripúšťa.Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ust. § 43 ods. 2 citovaného zákona, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj
odkazom na tarifu.

Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. b) citovaného zákona, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe

predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v

dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z prevedeného dokazovania má súd preukázané, že žalovaný a T-Mobile Slovensko, a.s. ako
prevádzkovateľ elektronických komunikačných služieb uzatvorili podľa zákona č. 610/2003 Z.z. v znení
neskorších zmien a predpisov písomnú zmluvu o pripojení, ktorá bola písomne doplnená Dodatkom
v súvislosti s dojednaným minimálnym mesačným dobitím pri dojednanej dobe viazanosti a zmluvnej

pokuty, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu. Tiež je nepochybné, že dojednanie zmluvnej pokuty bolo
upravené v článku 3 Dodatku, ktorý stanovil povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške
119,50 Eur v prípade porušenia zmluvných povinností, ktoré boli špecifikované odkazom najmä na
povinnosti uvedené v bode 1 písm. b), v bode 2 Dodatku alebo v článku 3 bod 3.6 VP alebo v článku 5
bod 5.2 písm. a) až c) VP s tým, že nešlo o taxatívny výpočet týchto povinností. Zmluvná pokuta bola

žalovanému vyúčtovaná faktúrou a následne bola predmetom postúpenia na žalobcu.

Pre posúdenie dôvodnosti nároku, ktorý je uplatňovaný titulom zmluvnej pokuty, je potrebné mať
preukázané, že na strane žalovaného došlo skutočne k porušeniu konkrétnej povinnosti, ktorá zakladá
na strane žalobcu právo na zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty. Žalobca má v tomto smere jednak
povinnosť tvrdenia (skutkové tvrdenie) a jednak povinnosť preukázania tvrdenej skutočnosti. Pokiaľ

žalobca iba všeobecným spôsobom odkazuje na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť riadne a včas
uhrádzať cenu za poskytnuté služby bez akejkoľvek bližšej špecifikácie, ide o nedostatok skutkového
tvrdenia, pretože vzhľadom na konkrétne dojednanie zmluvnej pokuty medzi účastníkmi konania nie je
možné posúdiť, či na strane žalovaného vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, resp. v akej výške.

Navyše súdu sa javí zmluvné dojednanie zmluvnej pokuty ako neprijateľná zmluvná podmienka

z dôvodu, že ide o zmluvnú podmienku naformulovanú v štandardnej zmluve/ dodatku, ktoré má
dodávateľ vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu nijak ovplyvniť.
To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť. Dodávateľ žiada od
spotrebiteľov zaplatiť zmluvnú pokutu v nezmenenej výške jednak bez ohľadu na to, aký čas zostávado konca doby viazanosti, jednak bez ohľadu na to, o ktoré konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti
ide, príp. v akom rozsahu došlo k porušeniu povinnosti. Reálne teda môže nastať situácia, že
spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho

nezaplatenie si uplatní rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na
úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých dodávateľ dojednáva zmluvnú pokutu v
štandardných zmluvách, preto poškodzujú spotrebiteľa. Takýmto spôsobom naformulovaná zmluvná
pokuta bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti viacerými súdnymi rozhodnutiami; ako
príklad súd uvádza právoplatný rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 19C/25/2013 s citáciou časti výroku:

„Určuje, že zmluvná podmienka v bode 1.4 Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 23.12.2007 uzavretom
medzi predchodcom žalobcu a žalovaným v znení: „V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany
Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto
Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných
podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku
zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku“, je neplatná pre jej neprijateľnosť. “

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobou uplatňovaný nárok považuje za nedôvodný, na základe čoho
žalobu v celom rozsahu zamietol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov konania. O trovách konania
žalovaného súd, z dôvodu absencie takéhoto návrhu, nerozhodol.

V zmysle zásady, že vedľajší účastník „zdieľa“ osud hlavného účastníka, vedľajšiemu účastníkovi by
patrila náhrada trov konania vo vzťahu ku žalobcovi, a to podľa § 142 ods. O.s.p. Pri rozhodovaní
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi súd súčasne aplikoval ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania
celkom alebo sčasti priznať.

K postupu podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. súd uvádza, že § 150 ods. 1 O.s.p. je pritom zákonným
ustanovením, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za
výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia
ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam.
Zákon preto ustanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu k zmierneniu

dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie
dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho
použitiajeexistenciadôvodovhodnýchosobitnéhozreteľaprenepriznanienáhradytrovinakúspešnému
účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže
dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo v určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda

daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného
zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní
okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch
(všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho,
ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež

také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009 sp. zn. 4M Cdo 18/2008).

K dôvodom, pre ktoré súd aplikoval v danom prípade ust. § 150 O.s.p. a na základe toho vedľajšiemu
účastníkovi nepriznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, súd ďalej
uvádza nasledovné:

1/ Podstatou vstupu vedľajšieho účastníka do predmetného konania v podobe združenia na ochranu
spotrebiteľa je zabezpečiť žalovanému kvalifikovanú obranu proti žalobe, keďže v danom prípade
ide nepochybne o spotrebiteľa. Je nepochybné, že vedľajší účastník vstúpil do konania tzv. naslepo,
nemajúc vlastne žiadne informácie o predmetnom konaní. Preto musel počítať aj s tou možnosťou, že
jeho účasť v konaní (a teda aj jeho prípadné trovy) nebude nevyhnutná, napr. ak sám žalovaný budeschopný sa kvalifikovane brániť alebo sa sám dá zastúpiť advokátom, alebo pôjde o prípad, kedy nebude
dôvod niečo namietať voči uplatnenému nároku a pod.

2/ Bez ohľadu na to, či účastník (resp. vedľajší účastník) namieta neplatnosť zmluvnej podmienky pre

jej neprijateľnosť alebo namieta nekalú obchodnú praktiku, súd je povinný ex offo skúmať, či si žalobca
nárok uplatňuje z neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo z nekalej obchodnej praktiky; dokonca s
účinnosťouod1.5.2014jesúdpovinnýprihliadaťnapremlčanienárokubeztoho,abysaspotrebiteľtohto
premlčania dovolával (§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, pozn. súdu).
To znamená, že sám účastník ako spotrebiteľ, o ktorom sa predpokladá že je tou slabšou zmluvnou

stranou, súčasne v súdnom konaní ako účastník konania môže byť pasívny alebo bez právnych znalostí,
pretože súd má povinnosť poskytnúť mu ochranu vo vyššie uvedenom smere a preto je vôbec na
zváženie, do akej miery sú vstupy vedľajších účastníkov v spotrebiteľských veciach z ich vlastnej
iniciatívy opodstatnené a v tejto súvislosti ich prípadné trovy účelne vynaložené.

3/ Napokon treba dodať, že paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, v ktorých žalobca
vystupuje, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov,

nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ

svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana a presadzovanie
oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že vstúpil
do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na
svoje zastúpenie advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať tomu

účastníkovikonania,nastranektoréhovstupujedokonania,nemožno-akoužbolouvedené-považovať
jeho trovy za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu súdu z iných vecí, v
ktorých je ten istý žalobca, ako v prejednávanej veci, že aj iné subjekty s rovnakým predmetom činnosti
(cieľom) ako vedľajší účastník, vstupujú do toho istého konania na strane žalovaného ako vedľajší
účastník a na svoje zastúpenie splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k úvahe, že

primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa.

(Bod 3/ je výňatkom z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.5.2013 sp. zn.
5Co/102/2013, pozn. súdu).

Komplexným posúdením všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že trovy
vedľajšieho účastníka nemožno považovať za účelne vynaložené trovy. Z toho dôvodu súd náhradu trov

konania vedľajšiemu účastníkovi v podobe trov právneho zastúpenia nepriznal vôbec.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do

15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. (205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona

(§ 251 O.s.p.).