Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ľudmila Ostrolucká

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/33/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713212395
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713212395.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu Orange

Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, proti žalovanej Q. D., nar.
XX. XX. XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX J., štátne občianstvo: SR, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovanej HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom J. Bánika 2009/2, 960 01
Zvolen, IČO: 42 305 675 (adresa na doručovanie: P.O.BOX 81, 974 01 Banská Bystrica) o zaplatenie
350,09 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 119,09 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 119,09 Eur od 16. 03. 2012 do zaplatenia, keď súd žalovanej na zaplatenie p o

v o ľ u j e splátky v sume 50,- Eur mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto
rozsudku, so splatnosťou vždy do 20. dňa v mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia.

V zvyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 01. 07. 2013, ktorá bola doručená súdu dňa 24. 07. 2013 domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 350,09 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto
sumy od 16. 03. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu neuhradených telekomunikačných

služieb a náhrady škody na základe Zmluvy č. A5405403 v znení Dodatku k nej zo dňa 22. 12. 2010.
V zmysle predmetnej zmluvy vypožičal žalovanej 1 ks SIM kartu, ktorá umožňovala žalovanej využívať
telekomunikačnéslužbynímposkytované.Žalovanáriadneavčasnezaplatilacenuposkytnutýchslužieb
vo výške 119,09 Eur vyfakturovaných v období 2011/11-2012/01. Pokusom o pokonávku zo dňa 01.
03. 2012 oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie, pričom ju vyzval na úhradu dlžných súm v dodatočnej lehote.
Po zaslaní pokusu o pokonávku žalovaná nereagovala žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky.

Okrem sumy za neuhradené služby vo výške 119,09 Eur, sa domáhal žalobou i náhrady škody v sume
231,- Eur, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Sony Ericsson
Vivaz a to vo výške 231,- Eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného
telefónu/telekomunikačnéhozariadeniaajehoakciovoucenou,t.j.predstavuješkodu,ktorúmužalovanáspôsobila tým, že získala mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene
trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a
následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby

viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. V snahe predísť procesnej neistote pri
posudzovaní jeho nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, keď v dodatku k
zmluve bola dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, pričom
tieto dojednania v inom súdnom konaní boli označené za neprijateľné zmluvné podmienky rozsudkom
Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/91/2011, je povinný zdržať sa používania týchto podmienok, preto

nárok uplatnil nie ako nárok na zmluvnú pokutu, ale ako nárok na náhradu škody. Celkovo žalobou žiadal
prisúdiť sumu 350,09 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 16. 03. 2012 do
zaplatenia (119,09 Eur za služby + 231,- Eur z titulu náhrady škody).

Dňa 16. 07. 2014 bolo súdu vo veci doručené oznámenie o vstupe do konania vedľajšieho účastníka
na strane žalovanej zo dňa 01. 07. 2014 HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom J.
Bánika 2009/2, 960 01 Zvolen, IČO: 42 305 675, keď toto občianske združenie vstúpilo do konania na

ochranu práv a oprávnených záujmov žalovanej ako spotrebiteľky.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16. 09. 2014. Žalobca sa tohto pojednávania nezúčastnil,
na toto pojednávanie bol predvolaný riadne a včas dňa 20. 08. 2014 (čl. 41 spisu), tento neúčasť na
pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 10. 09. 2014, ktoré bolo doručené súdu dňa 16.
09. 2014 (čl. 46 spisu), nepožiadal však zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie tohto pojednávania,

súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, ako dôvod neúčasti uviedol hospodárnosť konania.
Žalovaná sa tohto pojednávania osobne zúčastnila, vedľajší účastník na strane žalovanej sa tohto
pojednávania nezúčastnil, na toto pojednávanie bol predvolaný riadne a včas dňa 03. 09. 2014 (čl.
45 spisu) fikciou doručenia podľa § 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), súd
predvolanievedľajšiemuúčastníkovinastranežalovanejdoručovalnaadresudoručovania:P.O.BOX81,

974 01 Banská Bystrica, vedľajší účastník na strane žalovanej si súdnu zásielku obsahujúcu predvolanie
na termín pojednávania neprevzal podľa relácie pošty v odbernej lehote, súdna zásielka sa vrátila súdu
späť dňa 27. 08. 2014 nevyzdvihnutá vedľajším účastníkom na strane žalovanej v odbernej lehote, po
3 dňoch od jej vrátenia súdu nastalo u vedľajšieho účastníka na strane žalovanej doručenie zo zákona
fikciou. Vedľajší účastník na strane žalovanej neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal zo

žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, keď potom za takýchto procesných podmienok
na konanie a ich vyhodnotenia súd na tomto pojednávaní vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a v
neprítomnosti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, v prítomnosti žalovanej, keď pritom prihliadol
na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy podľa § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd pokračuje
v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie,

ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto
účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej ako účastníčky konania, listinnými dôkazmi, keď zistil
tento skutkový a právny stav:

ZoZmluvyč.A5405403zodňa22.12.2010vznenídodatkuknejzodňa22.12.2010(ďalejlen„zmluva“

a „dodatok“) súd zistil, že žalobca poskytol žalovanej na základe tejto zmluvy v znení dodatku k nej ako
užívateľke SIM kartu, keď jej vypožičal na základe nej 1 ks SIM karty za účelom umožnenia prihlásenia
sa žalovanou do siete žalobcu a za účelom používania žalovanou služieb žalobcu v užívateľskom
programe dojednanom v zmluve v spojení s dodatkom k nej. Žalobca sa podľa tejto zmluvy v spojení s
dodatkom zaviazal poskytnúť žalovanej na kúpu mobilného telefónu identifikovaného v zmluve v spojení

s dodatkom k nej, konkrétne Sony Ericsson Vivaz zľavu zo spotrebiteľskej kúpnej ceny mobilného
telefónu/telekomunikačného zariadenia a tento mobilný telefón jej so zľavou predal za kúpnu cenu 79,-
Eur. Žalovaná sa okrem iného podľa zmluvy v spojení s dodatkom zaviazala, že nedá svojim konaním
žiaden taký podnet, aby pred uplynutím dohodnutej doby viazanosti bol žalobca nútený skončiť jej
platnosť, keď súčasne bola uzrozumená s tým, že pokiaľ nesplní bezo zvyšku, alebo riadne a včas

niektorý zo svojich záväzkov vyplývajúci zo zmluvy v spojení s dodatkom k nej, bude povinná zaplatiť
zmluvnú pokutu v dojednanej výške, v tomto prípade 231,- Eur a tiež vyrovnať všetky finančné záväzkyza verejné mobilné telefónne služby, ktoré jej žalobca poskytoval podľa zmluvy v spojení s dodatkom a
pri ktorých už uplynula lehota ich splatnosti.

Z Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb

prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., ktoré boli vydané v
súlade so Zákonom č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov
(ďalej len „všeobecné podmienky“), ktoré nadobudli platnosť a účinnosť dňa 1. októbra 2006 (článok
18, bod 18.7) a ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pripojení súd zistil, že sa v nich žalobca
zaviazal uskutočňovať vyúčtovanie cien za poskytované služby v zmysle platného cenníka v pravidelne

stanovených lehotách, keď táto lehota bola dojednaná ako zúčtovacie obdobie, ktoré bolo priradené
pre konkrétneho užívateľa (článok 11, bod 11.6). Ďalej sa žalobca zaviazal po skončení zúčtovacieho
obdobia vystaviť užívateľovi faktúru, ktorou vyúčtuje ceny poskytnutých služieb počas zúčtovacieho
obdobia, vrátane zaplatených preddavkov a záloh užívateľom (článok 11, bod 11.8). Lehota splatnosti
faktúry, ktorá je daňovým dokladom podľa týchto všeobecných podmienok bola dohodnutá na 14 dní
odo dňa vystavenia faktúry (článok 11, bod 11.8). Tieto všeobecné podmienky boli súčasťou zmluvy o

pripojení, keď strany zmluvy o pripojení, sa ďalej dohodli, že ich právne vzťahy, ktoré nie sú upravené v
zmluve o pripojení a vo všeobecných podmienkach sa budú riadiť ustanoveniami Zákona a ak tieto nie
sú upravené v Zákone, tak sa budú riadiť ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov (článok
17, bod 17.5).

Faktúrou č. 5146024557 zo dňa 11. 12. 2011, splatnou dňa 25. 12. 2011 žalobca fakturoval žalovanej

cenu služieb v sume 51,26 Eur, faktúrou č. 5142642442 zo dňa 11. 11. 2011, splatnou dňa 25. 11.
2011 žalobca fakturoval žalovanej cenu služieb v sume 49,99 Eur, faktúrou č. 5149412423 zo dňa 11.
01. 2012, splatnou dňa 25. 01. 2012 žalobca fakturoval žalovanej cenu služieb v sume 16,51 Eur a
faktúrouč.5146025799zodňa11.12.2011,splatnoudňa25.12.2011žalobcafakturovalžalovanejcenu
upomienky v sume 1,33 Eur, keď žalobca fakturoval žalovanej týmito faktúrami spolu cenu poskytnutých

služieb včítane upomienky v sume 119,09 Eur.

Pokusom o pokonávku zo dňa 01. 03. 2012 žalobca vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky z titulu
neuhradených komunikačných služieb v sume 119,09 Eur a z titulu „zmluvnej pokuty“ v sume 231,- Eur,
spolu v sume 350,09 Eur, keď túto sumu požadoval uhradiť najneskôr do 15. 03. 2012, keď pokus o
pokonávku bol žalovanej doručený dňa 06. 03. 2012.

Z výsluchu žalovanej, ako účastníčky konania súd zistil, že služby podľa žaloby odobrala a nezaplatila
za ne cenu. Nenamietala dodávku služieb podľa tvrdení žalobcu v žalobe, nenamietala ani vyúčtovanie
ceny za telekomunikačné služby. Potvrdila tiež, že jej bol doručený pokus o zmier. Na obranu uviedla,
že služby neuhradila preto, lebo je dôchodkyňou, manžel nemal istý čas žiaden príjem, nemala z čoho
za služby zaplatiť. Je si vedomá pohľadávky žalobcu voči nej na službách v sume 119,09 Eur, ale čo

sa týka škody, táto podľa nej je neprimeraná. Preto nesúhlasila s náhradou škody žalobcovi v sume
231,- Eur. Ak by ju súd zaviazal na úhradu žalovanej sumy, žiadala o povolenie splátok v sume 50,-
Eur mesačne, keďže je dôchodkyňou, žije s manželom, ktorý medzičasom sa tiež stal dôchodcom, ona
poberá dôchodok v sume 340,- Eur mesačne, manžel v sume 289,- Eur mesačne, iný príjem nemajú,
keď z tohto príjmu nie je schopná vyplatiť dlh jednorazovo.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace
služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení

určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno
dojednať aj s odkazom na tarifu.Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č.610/2003 Z.z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné,
je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení.

Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov
o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej
zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s

prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 príkladmo vymenuváva, ktoré ustanovenia uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa najmä považujú za neprijateľné podmienky, keď podľa písm. k) sú to aj tie,
ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka, je dôsledkom transpozície Smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v článku 7 ods. 1 ukladá členským štátom
zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „Členské štáty zabezpečia, aby v
záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré
by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo

strany predajcov alebo dodávateľov“.

Súd ďalej poznamenáva, že odo dňa 01. 11. 2011 nadobudol účinnosť nový Zákon č. 351/2011 Z.z.
o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov, keď podľa § 78 ods. 9 tohto zákona,
zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto
zákona (ďalej len „zákon č. 351/2011 Z.z.“).

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.

Podľa § 43 ods. 1 písm. d) bod 2. zákona č. 351/2011 Z.z., podnik má právo dočasne prerušiť alebo
obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v
lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku

zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po
predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.

Podľa § 43 ods. 12 písm. a) až c) zákona č. 351/2011 Z.z., účastník je povinný používať verejnú
službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na

základe predloženej faktúry, používať iba telekomunikačné zariadenie spĺňajúce požiadavky osobitných
predpisov.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných

služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z., zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami
o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Po prejednaní veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v časti
o zaplatenie sumy 119,09 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradenej žalovanou ceny telekomunikačných
služieb a nedôvodná v časti o zaplatenie sumy 231,- Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody.

Žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu v znení dodatku k nej, na základe ktorej poskytoval žalovanej
dojednané telekomunikačné služby v cenách dojednaných v platnom Cenníku. Cenu poskytnutých
telekomunikačných služieb za obdobie 2011/11 - 2012/01 fakturoval žalobca žalovanej spolu v sume
119,09 Eur faktúrami č. 5146024557 zo dňa 11. 12. 2011, splatnou dňa 25. 12. 2011 (51,26 Eur), č.
5142642442 zo dňa 11. 11. 2011, splatnou dňa 25. 11. 2011 (49,99 Eur), č. 5149412423 zo dňa 11. 01.

2012, splatnou dňa 25. 01. 2012 (16,51 Eur) a č. 5146025799 zo dňa 11. 12. 2011, splatnou dňa 25. 12.
2011 (1,33 Eur). Žalovaná túto sumu žalobcovi z titulu ceny poskytnutých služieb doposiaľ neuhradila,
čo žalovaná nerozporovala, služby odobrala, nenamietala cenu vyfakturovaných služieb, ani dodávku
vyfakturovaných služieb, preto súd uložil povinnosť žalovanej žalobcovi z titulu ceny poskytnutých
telekomunikačných služieb uhradiť sumu 119,09 Eur.

Žalobca v súdnom konaní voči žalovanej uplatnil popri nároku na zaplatenie sumy 119,09 Eur i nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania z tejto sumy od 16. 03. 2012 do zaplatenia, keď i v tejto časti podal
žalobu dôvodne.

Žalovaná je preukázateľne v omeškaní so zaplatením sumy 119,09 Eur od 16. 03. 2012, pričom toto
omeškanie trvá, keď žalobca žalovanú vyzval pokusom o pokonávku zo dňa 01. 03. 2012 na úhradu,

okrem iného i nezaplatenej ceny telekomunikačných služieb najneskôr do 15. 03. 2012, keď žalovanej
tento pokus o pokonávku bol doručený dňa 06. 03. 2012. Žalovaná dlžnú sumu v lehote, ktorú jej určil
žalobca v pokuse o pokonávku dodatočne na úhradu dlhu neuhradila, preto je v omeškaní so zaplatením
sumy 119,09 Eur odo dňa nasledujúceho po určení, dokedy má plniť, t.j. odo dňa 16. 03. 2012, keď
dodatočne mala plniť do dňa 15. 03. 2012. Nakoľko žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného

záväzku, prisúdil súd žalobcovi zo sumy 119,09 Eur i úroky z omeškania odo dňa 16. 03. 2012 až do
zaplatenia vo výške 9 % ročne.

Pri právnom posúdení nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania súd vychádzal z § 517 ods. 1
prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď podľa § 3 ods. 1 tohto vládneho
nariadenia, avšak v znení do 31. 01. 2013, pretože k omeškaniu žalovanej došlo pred týmto dňom,

výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Z ustanovenia § 10c tohto
vládneho nariadenia, avšak v platnom znení, ktoré je prechodným ustanovením k úprave účinnej od
01. 02. 2013, totiž vyplýva, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.Súd na žiadosť žalovanej povolil dlh splácať podľa § 160 ods. 1 O.s.p. v mesačných splátkach po 50,-
Eur, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, so splatnosťou vždy do 20. dňa v
mesiaci s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, keď

výhodu splátok súd žalovanej povolil vzhľadom na jej osobné, sociálne pomery, táto je dôchodkyňou, i
jej manžel je dôchodcom, žalovaná má príjem jedine z dôchodku v sume 340,- Eur mesačne, jej manžel
má príjem jedine z dôchodku v sume 289,- Eur mesačne, iný príjem žalovaná nemá, keď vzhľadom na
výšku dôchodku a výšku prisúdenej sumy bolo dôvodné rozhodnúť o povolení splátok pre žalovanú, keď
ich mesačná výška je zárukou, že pohľadávka žalobcu bude zo strany žalovanej uhradená v pomerne

krátkej dobe.

V posudzovanom prípade ku dňu omeškania, resp. k prvému dňu omeškania, t.j. ku dňu 16. 03. 2012
bolazákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky1%ročne,zvýšenáo8percentuálnychbodov
bola 9 % ročne, preto žalobca má nárok voči žalovanej na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9
% ročne z prisúdenej čiastky.

Žalobca v súdnom konaní uplatnil voči žalovanej i nárok na zaplatenie náhrady škody v sume 231,-

Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 16. 03. 2012 do zaplatenia, keď v tejto
časti uplatneného nároku súd posúdil žalobu žalobcu za neopodstatnenú, pričom v tejto časti súd potom
žalobu žalobcu zamietol.

Žalobca v súdnom konaní tvrdil, že škoda mu mala vzniknúť tak, že ju spôsobila žalovaná tým, že získala
mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, podpisom dodatku sa zaviazala používať jeho

služby a za tieto platiť po dobu viazanosti (v danom prípade 24 mesiacov), pričom však porušila svoj
základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne
a včas cenu za poskytnuté služby.

Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia

príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik
zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú
objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na
poškodenom, v danom prípade na žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo
forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie), keď dôkazné bremeno o tom,

že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.

Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uviedol, že žalovaná porušila záväzok vyplývajúci zo zmluvy
v znení dodatku k nej, konkrétne záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním počas dohodnutej doby, a
platiťriadneavčascenuzaposkytovanéslužby.Žalobcavkonaníbližšienerozlišoval,ktorúzuvedených
dvoch povinností žalovaná porušila, či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu, alebo povinnosť platiť

riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď z predložených listinných dôkazov mal súd však za
preukázané, že žalovaná porušila povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď
žalobcovi neuhradila faktúry, ktorými túto cenu žalobca vyfakturoval, resp. ich neuhradila v lehote
splatnosti, teda riadne a včas. Žalobca neuvádzal žiadne skutočnosti, a ani z listinných dôkazov, ktoré
predložil do súdneho konania nevyplynulo, žeby žalovaná porušila povinnosť zotrvať s ním v zmluvnom

vzťahu napríklad tým, žeby bola zmluvu vypovedala, odstúpila od nej pred dohodnutou dobou viazanosti
alebo si zmenila účastnícky program na program s nižšou cenou, ako bol ten, na ktorom sa žalobca
so žalovanou dohodli pri podpise zmluvy v spojení s dodatkom. Navyše žalovaná v konaní uvádzala,
že napriek tomu, že nezaplatila doposiaľ riadne a včas cenu služieb, mobilný telefón nemá operátorom
zablokovaný.

Napriek uvedenému, prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, porušenie právnej povinnosti
vyplývajúcej zo zmluvy mal súd zapreukázaný, keď žalovaná porušila zmluvnú povinnosť platiť riadne
a včas cenu za poskytnuté služby.Ďalej súd skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovanej
za škodu a to vznik škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

Škodu treba vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu

kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. V danej veci súd
skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu ako poškodeného, a ďalej to, či toto zmenšenie bolo
vyvolané, teda či bolo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovanej.

V súdnom konaní bolo tak potrebné vyriešiť, či suma 231,- Eur ako zľava z kúpnej ceny mobilného
telefónu, ktorú žalobca žalovanej poskytol pri kúpe tohto predstavuje skutočnú škodu, ktorá vznikla

žalobcovi v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytnuté
služby po celú dobu viazanosti dohodnutú v dodatkoch k zmluve.

Povinnosť žalovanej zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu
v prípade porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nevyplýva priamo z
dodatku k zmluve, resp. zo samotnej zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky,

a nemožno ju vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny mobilného telefónu totiž
nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s porušením tejto povinnosti žalovanou.
Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovanej pri kúpe mobilného telefónu
poskytol, nie je následkom porušenia povinnosti žalovanou platiť žalobcovi za poskytnuté služby riadne
a včas, ale následkom vôle žalobcu vyjadrenej v zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané,

k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovanou
platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby počas celej doby viazanosti, ale len na základe vôle
žalobcu vyjadrenej v zmluve. Na formovaní vôle žalobcu, ako aj žalovanej pri uzatvorení dodatku,
ktorého súčasťou bola i kúpa mobilného telefónu zo strany žalovanej od žalobcu mali určite vplyv mnohé
faktory, ako sú na strane žalovanej napríklad ponuky iných mobilných operátorov, jej majetkové pomery,

potreba mobilného telefónu, predpokladaný rozsah využívania služieb mobilného operátora a na strane
žalobcu snaha získať nového klienta alebo podržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného
účastníckeho programu a podobne. Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe
pravidelných mesačných platieb za poskytované služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie,
výsledkom ktorého bola ním vyjadrená vôľa v zmluve v spojení s dodatkom k nej odpredať žalovanej

mobilný telefón so zľavou. Avšak jediným možným následkom porušenia povinností žalovanou platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby by bolo nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku
v podobe mesačných platieb žalovanej za aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku žalobcu o
poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu, takýmto následkom však nie je. Navyše ako vyplýva
z predložených listinných dôkazov žalobcom, žalovaná od uzavretia zmluvy v spojení s dodatkom k

nej platila riadne a včas cenu za poskytované služby, zmluva s dodatkom boli uzatvorené dňa 22. 12.
2010, žalovaná prestala riadne a včas platiť cenu za poskytnuté telekomunikačné služby až v mesiaci
november 2011, teda takmer rok po uzatvorení zmluvy v spojení s dodatkom k nej. Ani túto skutočnosť
vyčíslený nárok žalobcu na náhradu škody nezohľadňuje.

Pre prípad porušenia povinnosti žalovanou riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas

celej doby viazanosti si účastníci dohodli zmluvnú pokutu. Situáciu, v ktorej zmluvná pokuta bola
v obdobných prípadoch súdmi (nielen jedným ako to uvádza žalobca) vyhlásená za neprijateľnú
podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, keď plnenie z takejto
zmluvnej podmienky už súd nemôže žalobcovi ani v iných obdobných konaniach priznať, si zavinil sám
žalobca, keďže povinnosť žalovanej platiť zmluvnú pokutu formuloval v dodatku k zmluve práve on

na formulárovom tlačive. Takúto situáciu nemôže žalobca úspešne sanovať tým, že nárok na zmluvnú
pokutu, ktorý by mu nebyť vyššie uvedenej vady podľa dodatku patril, sa bude snažiť prekvalifikovať na
iný právny nárok, teda nárok na náhradu škody, ktorým tento nie je.

Ďalej súd musí konštatovať, že žalobca v konaní dostatočne nepreukázal ani výšku uplatňovanej škody
v sume 231,- Eur. Škoda podľa žalobcu mala predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou mobilného

telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, za ktorú bol mobilný telefón žalovanejodpredaný.Akolistinnýdôkazotom,akábolapredajnácenamobilnéhotelefónuodpredanéhožalovanej
v čase uzatvorenia zmluvy, žalobca dokladoval výtlačok z intranetového portálu svojej spoločnosti
označený ako „detaily k SOS“, na ktorom sú uvedené detaily týkajúce sa akcie ponúknutej žalovanej

- názov akcie, trvanie akcie, vybraný typ mobilného telefónu, jeho akciová cena, dohodnutá zmluvná
pokuta, doba viazanosti a dátum, od ktorého mohla žalovaná uzatvoriť novú akciovú zmluvu, prípadne
získať nový mobilný telefón. Tento „interný“ výtlačok žalobcu, na ktorom sú uvedené jeho vlastné údaje
týkajúce sa zmluvného vzťahu so žalovanou, nie je dostatočným objektívnym dôkazom spôsobilým
preukázať skutočnú trhovú cenu mobilného telefónu v čase uzatvorenia zmluvy v spojení s dodatkom

k nim so žalovanou.

Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal, žeby boli splnené všetky zákonné predpoklady
pre vznik zodpovednosti za škodu, nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou, a nepreukázal ani výšku uplatnenej škody riadnym spôsobom, súd žalobu žalobcu z titulu
náhrady škody v sume 231,- Eur s príslušenstvom, t.j. s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto
sumy od 16. 03. 2012 do zaplatenia zamietol, keď príslušenstvo žalovanej pohľadávky zamietol preto,

lebo nepriznal ani samotnú pohľadávku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.
Žalovaná a vedľajší účastník na strane žalovanej boli v konaní úspešnejší, než žalobca, preto by mali
nárok na náhradu trov konania pomerom úspechu a neúspechu vo veci, keby podali návrh na priznanie
trov konania a keby preukázali vynaloženie a účelovosť týchto trov konania, keďže o trovách konania súd

rozhoduje len na návrh. Žalovaná, ani vedľajší účastník na strane žalovanej nepodali návrh na priznanie
náhrady trov konania, preto súd o trovách konania žalovanej a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej
rozhodol tak, že sa im náhrada trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia,

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( §
204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.