Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. september 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/93/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114219942
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114219942.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci navrhovateľky: U.. M. P., O..

XX.X.XXXX, V. U. O.P. XX, P., proti odporcovi: U. P., O.. XX.X.XXXX, V. U. O. XX, P., o zrušenie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a mi e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 16.7.2014 sa navrhovateľka domáhala, aby súd vydal rozsudok,
ktorým by zrušil za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov, ktoré vzniklo uzavretím
ich manželstva dňa 3.5.2014, a je zapísané v knihe manželstiev U. Ú. M. - F. U. X. K. XXX ročník XXXX
na strane XXX pod poradovým číslom XX.

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že uzavretím manželstva nastal režim bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Odporca je súkromný podnikateľ a podniká ako spoločník a konateľ
spoločnosti W., F..E..D.. Keďže ona nie je podnikateľkou, rozhodla sa podať návrh na zrušenie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že odporca s takýmto návrhom súhlasí. K návrhu
zároveň pripojila overenú fotokópiu sobášneho listu účastníkov a výpis z obchodného registra
spoločnosti W., F..E..D...

Písomnými podaniami zo dňa 18.8.2014 obaja účastníci vyjadrili súhlas s rozhodnutím o veci bez
nariadenia pojednávania. Odporca zároveň oznámil, že nárok uznáva.

Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie
je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných

dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Keďže prejednanie tejto veci bez nariadenia pojednávania neodporuje verejnému záujmu, návrh bol
úplný s pripojenými listinnými dôkazmi a účastníci s tým súhlasili, súd vec s poukazom na ust. § 115a
ods. 1 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania a rozhodol len na základe listinných dôkazov
predložených účastníkmi.Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, sobášneho listu účastníkov, výpisu z obchodného
registra spoločnosti W., F..E..D.., písomných vyjadrení účastníkov a ostatných listín zo spisu, a zistil
tento skutkový stav:

Dňa 3.5.2014 uzavreli účastníci v Košiciach manželstvo, čím medzi nimi vzniklo bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti W., F..E..D.. k 25.06.2014
vyplýva, že odporca je spoločníkom a zároveň aj konateľom spoločnosti W., F..E..D.., F. XX, P., C.: XX
XXX XXX, s dňom vzniku funkcie konateľa 9.8.2008.

Podľa § 143 zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“), v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z

manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,
ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka.

Podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže
podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú
obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.

Predpokladom na zrušenie bezpodielového vlastníctva manželov podľa ust. § 148a ods. 2 Občianskeho

zákonníka je teda, že jeden z manželov (odporca) získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. V danom
prípade však tento obligatórny predpoklad preukázaný nebol, keď navrhovateľka tvrdila a výpisom z
obchodného registra preukázala len, že odporca je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti,
odporcove oprávnenie na podnikanie však v konaní preukázané nebolo.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. v platnom znení (ďalej len „Obchodný zákonník“) totiž podnikaním

sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je:

a) osoba zapísaná v obchodnom registri,

b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,

c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,

d)fyzickáosoba,ktorávykonávapoľnohospodárskuvýrobuajezapísanádoevidenciepodľaosobitného
predpisu.

Ako vyplýva z citovaných ustanovení, podnikaním je podľa obchodného zákonníka len taká činnosť,
ktorú vykonáva podnikateľ (§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka), a zároveň kumulatívne spĺňa všetky

znaky, ktoré požaduje zákon, teda tie, ktoré sú taxatívne vymenované v odseku 1. Sú to: samostatnosť,
sústavnosť, uskutočňovanie vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku.

Podľa § 3 ods. 2 Obchodného zákonníka osoba, ktorá bez oprávnenia na podnikanie vykonáva túto
činnosť, a osoby, ktoré túto činnosť uskutočňujú v jej mene a na jej účet, zodpovedajú za škodu, ktorú
tým spôsobili. Tým nie je dotknutá ich zodpovednosť podľa osobitných predpisov (napr. neoprávnené

podnikanie).V danom prípade je podnikateľom W., F..E..D.. zapísaná v obchodnom registri, avšak len zo skutočnosti,
že odporca je jej spoločníkom a konateľom nevyplýva, že by aj odporca mal samostatné oprávnenie na
podnikateľskú činnosť, resp. že by aj odporca bol podnikateľom. Vo vlastnom mene podnikateľ podniká

(§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka) vtedy, keď nekoná v mene niekoho iného (napr. v mene spoločnosti
s ručením obmedzeným), ale pod vlastným menom, a jeho konanie zaväzuje jeho samého. Nie je
podmienkou, aby konal osobne, ale osoba, ktorá za neho koná (zástupca, alebo štatutárny orgán - napr.
konateľ), musí konať v mene podnikateľa.

Podľa § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo

spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej
zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti
alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie
práv a povinností.

Podľa§566ods.1Obchodnéhozákonníkamandátnouzmluvousamandatárzaväzuje,žepremandanta
na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene

mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Podľa § 566 ods. 2 Obchodného zákonníka ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej
činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.

Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí
spoločnosti sa spravuje (spravidla) primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, a ako vyplýva z

ust. § 566 ods. 2 Obchodného zákonníka zariadenie záležitosti môže (ale nemusí) byť aj predmetom
podnikateľskej činnosti mandatára, a teda aj výkon funkcie konateľa a spoločníka (pri zariaďovaní
záležitosti spoločnosti) môže (ale nemusí) byť aj
predmetom jeho podnikateľskej činnosti. V danom prípade však nebolo preukázané, že by výkon funkcie
konateľa či spoločníka bol predmetom podnikateľskej činnosti odporcu, najmä však že by odporca mal

podnikateľské oprávnenie na výkon tejto činnosti.

Pre úplnosť i s poukazom na ust. § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka v konaní nebolo zistené ani, že
by odporca bol podnikateľom, t.j. osobou, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia, alebo
osobou, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia, prípadne fyzickou osobou,
ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitných predpisov. Vo

vzťahu k zápisu údajov odporcu ako konateľa a spoločníka spoločnosti Envivia, s.r.o. v obchodnom
registri súd poukazuje na to, že v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom
nie je osoba, o ktorej je v obchodnom registri akákoľvek zmienka (údaj pri zapísanej osobe, napr. o tom,
že určitá osoba je spoločníkom a konateľom zapísanej osoby), ale len osoba zapísaná do obchodného
registra podľa tohto zákona.

Podľa § 27 ods. 2 Obchodného zákonníka do obchodného registra sa zapisujú

a) obchodné spoločnosti, družstvá, iné právnické osoby, o ktorých to ustanoví osobitný zákon, právnické
osoby založené podľa práva Európskej únie, podniky a organizačné zložky podnikov zahraničných osôb,

b) odštepné závody a iné organizačné zložky podnikov, ak tak ustanoví osobitný zákon,

c) fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré sú podnikateľmi podľa tohto

zákona a ktoré sa do obchodného registra zapisujú na vlastnú žiadosť, alebo ak tak ustanoví osobitný
zákon

(ďalej len "zapísaná osoba").Bez ohľadu na to však tak, ako už bolo uvedené vyššie, základným predpokladom na zrušenie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov je získanie oprávnenia na podnikateľskú činnosť, a keďže
v konaní nebolo preukázané, že by odporca získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť tak ako

to vyžaduje ust. § 148a Ods. 2 Občianskeho zákonníka, súd návrh na zrušenie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., keď odporcovi, ktorý
bol v konaní úspešný, bolo potrebné priznať náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie
práva, keďže však o trovách konania rozhoduje súd na návrh, odporca si ich náhradu neuplatnil a

neúspešnýnavrhovateľnaichnaichnáhradunemáprávo,súdnáhradutrovkonanianepriznalžiadnemu
z nich.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.