Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ivo Maruščák

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 2T/101/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614010179
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2014:8614010179.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a prísediacich Petra

Senaja a Anny Kvaskovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. augusta 2014 v trestnej veci proti
obžalovanej M. K., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná :

M. K. rod. O., nar. XX.XX.XXXX v M.,
trvalé bydlisko A., I. XXXX/XX,
nezamestnaná,

u z n á v a s a v i n n o u, ž e

1.
dňa 20.04.2012 v čase okolo 14.00 hod. v mestskom parku v Stropkove požiadala B. Z. o poskytnutie
finančnej hotovosti 3.320,- eur pod zámienkou jej výhodného zúročenia sumou 250,- eur za tri mesiace,
túto sumu jej B. Z. ešte toho istého dňa odovzdala a obvinená jej v dohodnutom termíne sumu 250,-
eur skutočne vyplatila a zároveň ju presvedčila, aby istinu nechala za účelom výhodného zúročenia na
ďalšiu dobu troch mesiacov, pričom peniaze jej doposiaľ nevrátila,

2.
dňa 23.05.2012 v presne nezistenom čase a na bližšie nezistenom mieste v Stropkove požiadala E. L.,
aby jej požičala peniaze na kúpu garáže a pozemkov v meste Stropkov, ktorá jej odovzdala sumu 1.000,-
eur v hotovosti a sumu 10.000,- eur bankovým prevodom na účet obvinenej v Slovenskej sporiteľni v
Stropkove dňa 23.05.2012 o 13.08 hod. a toho istého dňa spísali zmluvu o pôžičke na sumu 11.000,-
eur a dohodli sa, že táto čiastka bude E. L. vrátená najneskôr do dňa 30.06.2012, obvinená jej však
peniaze doposiaľ v plnej výške nevrátila,

3.
dňa 21.06.2012 v Stropkove požiadala G. I. o požičanie peňazí za účelom výhodnej kúpy bližšie
nešpecifikovaných garáží a keď táto oznámila, že má nevyzdvihnutý úver poskytnutý Poštovou bankou,
zašli spolu do budovy pobočky Poštovej banky v Stropkove, kde jej G. I. odovzdala sumu 13.500,- eur,
ktorú sa obvinená zaviazala vrátiť do septembra 2012 spolu s úrokom vo výške 500,- eur, peniaze však
do dnešného dňa nevrátila, čím menovanú poškodila o sumu najmenej 13.500,- eur,

4.
dňa 27.07.2012 v bližšie nezistenom čase v Stropkove požiadala B. Z. v mieste jej bydliska o finančnú
pomoc pod zámienkou, že sa jej nepodarilo predať nejakú nehnuteľnosť a peniaze súrne potrebuje,
následne spolu zašli do pobočky Slovenskej sporiteľne v Prešove, kde B. Z. zobrala úver vo výške
2.870,- eur, ktorý hneď na mieste odovzdala do rúk obvinenej a táto sa zaviazala, že požičanú čiastkuvráti najneskôr do troch mesiacov, peniaze však do dnešného dňa nevrátila, len za B. Z. splácala úver
do októbra 2013,

5.
dňa 31.07.2012 požiadala B. Z. o poskytnutie ďalšej pôžičky s tým, že do troch mesiacov všetko vyrovná,
na čo menovaná v pobočke Slovenskej sporiteľne v Stropkove zobrala úver vo výške 6.300,- eur a tento
dňa 01.08.2012 hneď pred bankou odovzdala obvinenej, ktorá však do dnešného dňa požičanú sumu
nevrátila, len do októbra 2013 za B. Z. splácala splátky úveru,

6.
dňa 21.08.2012 obvinená vybavila pre B. Z. lekára v meste Prešov a túto okolnosť využila na to, že ju
opäť požiadala o poskytnutie ďalšej finančnej čiastky, na čo B. Z. v pobočke Poštovej banky v Prešove
zobrala úver vo výške 2.000,- eur, peniaze hneď na mieste odovzdala obvinenej, ktorá jej sľubovala,
že všetky úvery splatí, peniaze však doposiaľ nevrátila, len splácala splátky tohto úveru za B. Z. do

novembra 2013,

7.
dňa 07.01.2012 v popoludňajších hodinách na R. ulici XXX/XX v Stropkove požiadala M. I. o poskytnutie
nasporených peňazí pod zámienkou ich výhodného zúročenia 10 % úrokom, na čo jej menovaná ešte

toho istého dňa odovzdala čiastky 5.111,- eur a 2.730,- eur, na tieto sumy jej obvinená vystavila príjmové
doklady, avšak požičané peniaze ani úroky jej doposiaľ nevrátila, čím ju poškodila o sumu najmenej
7.841,- eur,

8.

dňa 20.05.2013 v presne nezistenom čase v Stropkove požiadala Q. I. o poskytnutie finančnej čiastky
2.000,- eur, na čo obe vycestovali do Prešova, kde Q. I. od spoločnosti Consumer Finance Holding a.s.
Kežmarok požičala uvedenú čiastku, ktorú hneď na mieste odovzdala obvinenej a táto sa zaviazala, že
peniaze po zúčtovaní vráti priamo vyššie uvedenej spoločnosti, avšak splatila iba časť pôžičky v sume
311,90 eur, čím Q. I. spôsobila škodu najmenej vo výške 2.000,- eur,

t e d a

v bodoch 1. až 6. rozsudku

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla iného do omylu a spôsobila tak na cudzom

majetku značnú škodu,

v bodoch 7. až 8. rozsudku

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla iného do omylu a spôsobila tak na cudzom

majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l a

v bodoch 1. až 6. rozsudku

pokračujúci zločin podvodu podľa § 221 ods.1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona,

v bodoch 7. až 8. rozsudku
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona.

r o z h o d o l :

Podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím, § 36 písm. j/, l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, ods.
3 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zákona a § 42 ods. 1 Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní
6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovanú na výkon uloženého trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálny stupňom stráženia.Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanej u k l a d á povinnosť nahradiť poškodeným: Q. I., nar.
XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko K. XXX, okr. Stropkov škodu vo výške 2 000,- eur, M. I., nar. XX.XX.XXXX,

trvalé bydlisko A., R. XXX/XX škodu vo výške 8 500,- eur, B. Z. nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko A., I.
XXXX/XX škodu vo výške 20 087,- eur, G. I. nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko A., M. A. XXX/XX škodu
vo výške 13 500,- eur, E. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko A., I. XXXX/X škodu vo výške 2 000,- eur.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona súd u k l a d á trest zákazu činnosti vykonávať akúkoľvek činnosť

v postavení zástupcu finančných, či poisťovacích spoločností v trvaní 6 (šesť) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd z r u š u j e výrok o treste rozsudku tunajšieho súdu zo
dňa 09.04.2014, č.k. 2T/161/2013-376, právoplatný dňa 25.4.2014, ktorým bola uznaná vinnou zo
spáchania opakujúceho sa zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., sčasti
pokračujúceho a sčasti opakujúceho sa prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a prečinu

sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní
5 rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj zákaz činnosti
vykonávať akúkoľvek činnosť v postavení zástupcu finančných, či poisťovacích spoločností v trvaní 5
rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry vo Svidníku podal dňa 7. 7. 2014 na tunajší súd obžalobu zo dňa
4.7.2014 na obvinenú M. K. pre skutok v bode 1. - 6. rozsudku právne kvalifikovaný ako zločin podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, a v bode 7. - 8. rozsudku opakujúci sa prečin podvodu
podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, ktorých mala dopustiť tak ako je popísané vo výroku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.8.2014 obžalovaná M. K. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/
Tr. poriadku a za súčasného poučenia podľa § 257 ods. 2, ods. 5 Tr. poriadku urobila vyhlásenie, že je
vinná zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe. Na to súd postupoval podľa § 333 ods. 3 písm. c,/ d,/ f,/
g,/ h/ Tr. poriadku, kde obžalovaná na všetky položené otázky odpovedala ,,áno,,.

V zmysle § 257 ods. 6 Tr. poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, pričom ten navrhol, aby súd prijal
vyhlásenie obžalovanej.

Následne súd postupujúc podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku uznesením rozhodol, že vyhlásenie

obžalovanej prijíma a zároveň vyhlásil, podľa § 257 ods. 8 Tr. por., že vzhľadom na prijaté vyhlásenie
obžalovanej, nebude vykonávať dokazovanie v tejto trestnej veci vo vzťahu k výroku o vine, ale len vo
vzťahu k výroku o druhu a výmere trestu a k výroku o náhrade škody.

Pri takto ustálenom skutkovom stave s prihliadnutím na vyhlásenie obžalovanej súd má dôvodne za

to, že obžalovanej ako trestne zodpovednému subjektu bolo nepochybne preukázané hore popísané
protiprávne konanie, čím naplnila v skutku 1. - 6. rozsudku znaky skutkovej podstaty pokračujúceho
zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona po stránke objektívnej v tom, že na
škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom
majetku značnú škodu a v skutku 7.- 8. rozsudku opakujúceho sa prečinu podvodu podľa § 221 ods.

1, Tr. zák. zákona po stránke objektívnej v tom, že opakovane na škodu cudzieho majetku seba
obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu.

Obžalovaná konala úmyselne a to formou priameho úmyslu tak ako to predpokladá ustanovenie § 15
písm. a/ Tr. zákona, keďže vedela o protiprávnych následkoch svojho konania a chcela tieto následky

dosiahnuť.

Spáchaním vyššie uvedených trestných činov obžalovaná porušila záujem spoločnosti na ochrane
cudzieho majetku a na ochrane vlastníctva veci.Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanej sa súd riadil základnými zásadami uvedenými
v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania
trestného činu a jeho následkom, zavinením, pohnútkou, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami,

osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.

V prípade obžalovanej súd má za to, že k dosiahnutiu účelu trestu predpokladaného trestným zákonom,
v jej prípade je treba uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Pri posudzovaní povahy spáchanej trestnej činnosti obžalovanou a to s prihliadnutím na druh a význam
porušeného záujmu chráneného trestným zákonom, na konanie charakterizujúce objektívnu stránku a
formu zavinenia súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o typovo závažnejšiu trestnú činnosť.

Taktiež súd zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti u obžalovanej. Súd zistil poľahčujúce okolnosti
podľa § 36 písm. j/, l/, n/ Tr. zákona a to, že obžalovaná sa priznala k spáchaniu trestného činu a

trestný čin úprimne oľutovala, pred spáchaním trestného činu viedla riadny život a že napomáhala pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Súd zistil aj priťažujúcu okolnosť a to, že obžalovaná
spáchala viac trestných činov ako predpokladá ustanovenie § 37 písm. h/ Tr. zákona.

Pri hodnotení osoby obžalovanej a jej pomerov súd zistil, že obžalovaná je vydatá a prihlásená na

trvalý pobyt spolu s manželom, tromi synmi v byte v bytovom dome v A.. Obžalovaná doposiaľ nebola
riešená v priestupkovom konaní. Ako podnikateľský subjekt vykonávala svoju činnosť od roku 2002 a
ukončila ju k 07.08.2013. Od 14.08.2013 je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V období od
14.08.2013 do 31.01.2014 nemala vyplatenú dávku v nezamestnanosti. Obžalovaná doposiaľ nemala
žiaden záznam v registri trestov.

Súd zisťoval aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateľky, bral do úvahy jej
doterajšie správanie, príčiny, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, prostredie v ktorom žije a či sa v
minulostiuždopustilatakéhoprotiprávnehokonania.Vzhľadomnazistenéskutočnostisasúddomnieva,
že dĺžka uloženého trestu je dostačujúca na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľky.

V trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod. sp. zn. XT/XXX/XXXX súd rozsudkom č.
k. XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, odsúdil
obžalovanú M. K. za opakujúci sa zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., sčasti
pokračujúci a sčasti opakujúci sa prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a prečinu sprenevery

podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaná spáchala skutky
uvedené v obžalobe, pre ktoré je voči nej vedené trestné stíhanie v predmetnom trestnom konaní
skôr ako bol Okresným súdom Svidník v trestnej veci vedenej pod sp. zn. XT/XXX/XXXX vyhlásený
odsudzujúci rozsudok.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutie U. súdu A., a to rozsudok č. k. XT/XXX/XXXX-
XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, vo vzťahu k trestnej
činnosti posudzovanej v predmetnom trestnom konaní predstavuje z časového hľadiska viacčinný
súbeh trestných činov, konkrétne formu viacčinného súbehu rôznorodého, nakoľko obžalovaná spáchala
viacerými skutkami viac trestných činov. V predmetnej veci sa jedná o súbeh opakujúceho sa zločinu

podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., sčasti pokračujúceho a sčasti opakujúceho sa
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., vrátane prečinu sprenevery podľa § 213 ods.
1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s aktuálne predmetným pokračujúcim zločinom podvodu podľa § 221 ods.1,
ods. 3 písm. a/ Tr. zákona a opakujúceho sa prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, pričom
v období medzí prvým a druhým nedošlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku za jeden z nich, a to

konkrétne za prvý, ktorý neskôr nadobudol právoplatnosť.
Podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol
súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom
páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší
ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestnýchtitulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest,
trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak
bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7 .

Pri určovaní konkrétneho rozpätia trestnej sadzby súd vo vzťahu k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti
najprv urobil úpravu trestnej sadzby podľa príslušných ustanovení § 38 Tr. zákona a následne vykonal
úpravu takto stanovenej trestnej sadzby podľa režimu § 41 ods. 2 Tr, zákona (asperačná zásada).

V zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona bol vyššie uvedeným výpočtom pomer poľahčujúcich okolností a
priťažujúcich okolností u obžalovanej ustálený 3:1, preto súd aplikoval pri stanovení trestu ustanovenie
§ 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona. V dôsledku aplikácie ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona a s
prihliadnutím k ustanoveniu § 41 ods. 2 Tr. zákona
súd vychádzal zo základnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedenej v ustanovení § 221 ods.1,

ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, t.j. z trestnej sadzby trestu odňatia slobody kvalifikovanej skutkovej podstaty
v rozmedzí 3 až 10 rokov, nakoľko zo zbiehajúcich sa trestných činov je v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zákona
práve trestný čin respektíve, zločin podvodu podľa § 221 ods.1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona najprísnejší.

Po aplikácii ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zákona pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností súd

znížil hornú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody trestného činu najprísnejšie trestného o jednu
tretinu z 10 rokov na 80 mesiacov.

Podľa asperačnej (zostrujúcej) zásady súd v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zákona zvýšil hornú hranicu trestnej
sadzby prísnejšieho zo zbiehajúcich sa trestných činov o jednu tretinu, t.j. hornú hranicu trestnej sadzby

trestu odňatia slobody zvýšil z 80 mesiacov na 120 mesiacov, t.j. horná hranica trestu odňatia slobody
sa zvýšila na 10 rokov.

Vzhľadom na takto stanovenú hornú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody, súd ukladal v zmysle
§ 42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Tr. zákona trest v rozmedzí od 3 rokov až 10 rokov a uložil obžalovanej súhrnny

trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov podľa § 221 ods. 3Tr. zákona s použitím § 36 písm. j, l, n/,§ 37
písm. h/, § 38 ods. 2, ods. 3, a § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zákona.

Takto uložený súhrnny trest obžalovanej podľa názoru súdu dostatočne napĺňa účel trestu vyjadrený
v ustanovení § 34 Tr. zákona, kedy súd pri ukladaní trestu hodnotil spôsob spáchania trestného

činu, jeho následok, osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosti jeho nápravy. Ďalej súd
zisťoval aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateľa, bral do úvahy jeho doterajšie
správanie, príčiny, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, prostredie v ktorom žije a či sa v minulosti
už dopustil takého protiprávneho konania. Vzhľadom na zistené skutočnosti sa súd domnieva, že
dĺžka uloženého trestu je dostačujúca na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa.

Uložený trest dostatočne, primerane a spravodlivo zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho individuálnej
aj generálnej prevencie.

Spolu s uložením súhrnného trestu súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste rozsudku
Okresného súdu Svidník zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XT/XXX/XXXX-XXX, právoplatný dňa XX.X.XXXX,

ktorým bola obžalovaná uznaná vinnou zo spáchania opakujúceho sa zločinu podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., sčasti pokračujúceho a sčasti opakujúceho sa prečinu podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a bol jej
uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia, ako aj zákaz činnosti vykonávať akúkoľvek činnosť v postavení zástupcu finančných,

či poisťovacích spoločností v trvaní 5 rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Pri určení výšky trestu súd zohľadnil jednak doterajšiu bezúhonnosť obžalovanej, ako aj skutočnosť, že
sa k spáchaniu trestného činu pred orgánmi činnými v trestnom konaní ako aj pred súdom priznala. Súd
všakprihliadalajnacelkovúvýškuspôsobenej škody,

ako aj na skutočnosť, že sa tejto trestnej činnosti dopúšťala už od roku 2004. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti, súd uložil trest v dolnej polovici zákonom stanovej trestnej sadzby a to v rozsahu
6 (šesť) rokov.Nakoľko obžalovaná nebola pred spáchaním vyššie uvedených skutkov vo výkone trestu odňatia
slobody pre iný úmyselný trestný čin, súd podľa § 48 ods. 2 písm. a/ ju na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd taktiež rozhodol aj o uplatnených nárokoch na náhradu škody, zo strany poškodených, nakoľko o ich
výške nebolo pochýb, opierajúc sa aj o priznanie obžalovanej, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

V súvislosti so spáchanou trestnou činnosťou súd s poukazom na znenie § 42 ods. 2 Tr. zákona druhá

veta, opätovne uložil podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona obžalovanej aj trest zákazu činnosti vykonávať
akúkoľvek činnosť v postavení zástupcu finančných či poisťovacích spoločností, avšak už v trvaní 6
(šesť) rokov.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.