Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nitra

Judgement was issued by Mgr. Denisa Mesárošová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/105/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114203609
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4114203609.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit

Slovakia, a.s. so sídlom Piešťany, Teplická 147, IČO: 36234176 zastúpený: AK ERASMUS LEGAL, s.r.o.
sosídlomBratislava,Justičná9,IČO:36789615,protiodporkyni:XXX,XX.,bytomS.Y.,A.XXX,onávrhu
navrhovateľa na zaplatenie sumy 509,07 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa zamieta.
II. Súd odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby
súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 509,07,- eur ako aj kapitalizovaný denný úrok z omeškania
do dňa predpisu poslednej splátky vo výške 0,47 eur, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od dňa

nasledujúceho po dni predpisu poslednej splátky do dňa spísania vo výške 112,88 eur, úrok z omeškania
vo výške 0,024 % denne zo sumy 428,37 eur od 4.2.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania
a náhradu trov právneho zastúpenia.
Svoj návrh odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola uzatvorená dňa 7.1.2010
Úverová zmluvy č. XXXXXXXXXX. Predmetom Úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných
prostriedkov v sume 460,08 eur a odporkyňa sa zaviazala úver uhradiť v pravidelných 12 mesačných
splátkach vo výške 47,48 eur mesačne. Odporkyňa z poskytnutého úveru uhradila sumu 149,39 eur.

Navrhovateľ ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili svoju neúčasť ospravedlnili,
nedostavila sa ani odporkyňa, doručenie predvolania mala riadne vykázané, neúčasť neospravedlnila a
preto súd podľa § 101 ods. 2 OSP predmetnú vec pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX, s úverovými
zmluvnými podmienkami spoločnosti, so splátkovým kalendárom odporkyne a zistil tento skutkový a
právny stav:
Dňa 7.1.2010 bola medzi navrhovateľom a odporkyňou uzavretá Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX, na

základe ktorej navrhovateľ požičal odporkyni sumu vo výške 460,- eur. Predmetnú sumu sa odporkyňa
zaviazala uhradiť v pravidelných 12-tích mesačných splátkach vo výške 47,48,- eur s tým, že dátum
prvej splátky bol 7.2.2010 a lehota splatnosti bola dňa 15.1.2011.
Z priloženého splátkového kalendára odporkyne bolo zistené, že odporkyňa z predmetnej sumy uhradila
tri splátky po a to dve vo výške 47,48 dňa 7.2.2010 a 15.3.2010 a poslednú splátku uhradila dňa
15.4.2010, čiže celkovo uhradila sumu vo výške 149,39 eur.
Zo splátkového kalendára bolo zistené, že posledná splátka mala byť uhradená dňa 15.1.2011.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ).Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ).
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 OZ , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). T o neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo

si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v znení platnom od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone stanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky

premlčania podľa § 100 OZ. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má
určený začiatok plynutia.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie
odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ust. 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Občiansky zákonník stojí na
princípe premlčania so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. To je objektívne vymedzený začiatok (od slova "mohlo" a nie od "mohol").
Právo môže by ť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je
actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti.

Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t. j. keď možno podať návrh
na začatie súdneho konania. To, odkedy začína plynúť premlčacia doba, je pre jednotlivé skupiny
prípadov uvedené v ustanovení § 102 až § 105 OZ Pod možnosťou uplatnenia práva sa teda rozumie
predovšetkým možnosť úspešného domáhania sa práva na súde alebo u iného príslušného orgánu.
Deň, od ktorého začína plynúť premlčacia doba, je teda totožný s dňom, keď možno po prvý raz podať

žalobu bez nebezpečenstva, že bude zamietnutá súdom pre predčasnosť.
V prípade záväzkového právneho vzťahu, obsahom ktorého je záväzok niečo dať ( dare ), začína
premlčacia doba plynúť splatnosťou záväzku. Prvým dňom, kedy sa právo mohlo vykonať , je spravidla
deň splatnosti pohľadávky.
Podľa § 559 ods. 2 OZ sa dlh musí splniť nielen riadne, ale aj včas. Splnenie dlhu musí nastať v určenej

dobe, ktorú nazývame splatnosť pohľadávky.
Doba splnenia záväzku tzv. splatnosť - dospelosť záväzku sa určuje predovšetkým dohodou zmluvných
strán a to buď priamo dňom splnenia, alebo prvým a posledným dňom splnenia.
Splatnosť záväzku nastáva nasledujúci deň po uplynutí / najneskoršieho / času splnenia dlhu. V tomto
momente má veriteľ po prvýkrát možnosť uplatniť svoje právo / pohľadávku / na súde / actio nata/.

Určenie času splatnosti pohľadávky má význam najmä z hľadiska omeškania dlžníka s plnením / § 517 a
nasl. OZ / a z hľadiska možnosti uplatnenia práva na súde , t.j. z hľadiska premlčania / § 101 a nasl. OZ /.
Právny vzťah, ktorý existuje medzi navrhovateľom a odporkyňou je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej
zmluvy a preto súd na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka podľa
§ 52 ods. 1 OZ.

Navrhovateľ vystupuje ako podnikateľ a odporkyňa ako spotrebiteľ, ktorá nemá postavenie podnikateľa
a nemohla ovplyvniť obsah zmluvy ani obsah všeobecných podmienok.
Súd na základe oboznámených listinných dôkazov, ako aj na vyššie cit. zák. ustanovenie § 5b zák.
č. 250/2007 Z. z. v znení platnom od 1.5.2014 dospel k právnemu názoru, že návrh navrhovateľa nazaplatenie žalovanej sumy vo výške 509,07 eur nie je podaný dôvodne a preto návrh navrhovateľa v
celom rozsahu zamietol.
V danej veci niet sporu o tom, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú uzatvoril navrhovateľ

s odporkyňou dňa 7.1.2010 a to Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ
požičal odporkyni sumu vo výške 460,08 eur, ktorú sa odporkyňa zaviazala uhradiť v pravidelných 12-
tích mesačných splátkach vo výške po 47,48 eur s tým, že dátum prvej splátky bol 7.2.2010 a lehota
splatnosti úveru bola dohodnutá 15.1.2011.
Bez pochyby totiž ide o tzv. formulárovú zmluvu, pre ktorú je charakteristické, že jej obsah nie je

výsledkom dohody zmluvných strán, ale tento bol vopred určený žalobcom v postavení dodávateľa bez
toho, aby žalovaný v postavení objednávateľa mal možnosť ju ovplyvniť.
Posudzovaná zmluva svojím rozsahom, štruktúrou, ako i voľbou písma je štandardnou adhéznou
zmluvou, pre ktorú je typický dlhý neprehľadný text napísaný miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom s
odkazom na úverové zmluvné podmienky tvoriace jej neoddeliteľnú súčasť v rozsahu 3 strán, obdobne
napísané nečitateľným písmom bez zrejmého zvýraznenia jednotlivých častí, vrátane zmluvných

podmienok týkajúcich sa revolvingových úverov.
Pod zosplatnením sa rozumie určenie splatnosti celého dlhu v prípadoch, kedy bolo vrátenie dlhu
dohodnuté vo forme splátok.
Zo samotného obsahu spisu vyplýva , že navrhovateľ sa domáha zaplatenia sumy vo výške 460,08
eur , na základe vyššie cit. Zmluvy o úvere, pričom odporkyňa mal predmetný úver splácať v 12 - tích

mesačných splátkach, splatnosť úveru bola v zmluve doho dnutá a podľa zmluvy predmetný záväzok
bol splatný dňa 15.1.2011.
Premlčanie má za následok zánik nároku patriaceho obsahu práva, teda zánik jeho súdnej
vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému ( navrhovateľovi ) priznať.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody mal za to, že navrhovateľovi začala plynúť trojročná

premlčacia doba nasledujúcim dňom po lehote splatnosti celého dlhu, a to od 16.1.2011 a od tohto
dátumu začala plynúť premlčacia doba a to trojročná, pričom navrhovateľ svoj návrh na súd podal až
dňa 10.2.2014, t.j., po márnom uplynutí premlčacej doby.
Súd vzhľadom na nemožnosť uplatnenia práva navrhovateľa voči odporcovi z dôvodu premlčania
nároku , na ktoré súd prihliadol na základe ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v znení platnom od

1.5.2014 aj bez návrhu, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a návrh navrhovateľa
ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a v konaní úspešnej odporkyni
nepriznal náhradu trov konania, nakoľko jej v tomto konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.