Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. august 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/60/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010316
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6714010316.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Zvolen JUDr. Eva Dzúriková na hlavnom pojednávaní konanom dňa

22.08.2014 vo Zvolene v trestnej veci obžalovaného P. W., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr.zákona a iné, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný P. W., nar. XX.XX.XXXX v X. X., trvale bytom X. X., X. XX, adresa na doručovanie
písomností X. X., T..G. XX,

j e v i n n ý ,

že
dňa 15.09.2013 v čase okolo 17.00 h v obci I., okres Z. v areáli futbalového ihriska I. fyzicky napadol
T.. Y. W., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ho najprv chytil pravou rukou za ľavý rukáv a potiahol ho
k zemi a ľavou rukou ho udrel na pravé ucho, v dôsledku čoho T.. Y. W. spadol na zem, kde si rukami
bránil hlavu pred ďalšími útokmi, pričom v čase keď sa zdvíhal zo zeme, tak ho P. W. opätovne udrel
rukou zovretou v päsť do oblasti pravého ucha, po čom T.. Y. W. na chvíľu omdlel, čím T.. Y. W., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX spôsobil zranenia a to otras mozgu, tržnú ranu pravej ušnice v dĺžke
3 cm, otras labyrintu vpravo s percepčnou poruchou sluchu a podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré zranenia
si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 25 dní,

t e d a

-inému úmyselne ublížil na zdraví,

-na mieste verejnosti prístupnom dopustil sa výtržnosti najmä tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 364 ods. 1 Tr.zákona s použitím ust. § 37 písm. h/ Tr.zákona, § 38 ods. 2,4,8 Tr.zákona, § 41
ods. 1 Tr.zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zákona súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá
a podľa § 50 ods. 1 Tr.zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.Podľa § 287 ods. 1 Tr.poriadku obžalovaný je povinný zaplatiť poškodeným:

- Sociálnej poisťovni, Š.. T. XX, Z. škodu vo výške 170,70 €,
- Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., T. XX, X., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 1.087,54 €,
- T.. Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.O. XXX škodu vo výške 1.977,60 €.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 07. 05. 2014 obžalobu na obvineného P. W., pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva

podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr.zákona na tom skutkovom základe, že dňa 15.09.2013 v čase okolo
17.00 h v obci I., okres Z. v areáli futbalového ihriska I. fyzicky napadol T.. Y.Á. W., nar. XX.XX.XXXX
tým spôsobom, že ho najprv chytil pravou rukou za ľavý rukáv a potiahol ho k zemi a ľavou rukou ho
udrel na pravé ucho, v dôsledku čoho T.. Y. W. spadol na zem, kde si rukami bránil hlavu pred ďalšími
útokmi, pričom v čase keď sa zdvíhal zo zeme, tak ho P. W. opätovne udrel rukou zovretou v päsť do

oblasti pravého ucha, po čom T.. Y. W. na chvíľu omdlel, čím T.. Y. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.
XXX spôsobil zranenia a to otras mozgu, tržnú ranu pravej ušnice v dĺžke 3 cm, otras labyrintu vpravo s
percepčnou poruchou sluchu a podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť
spojenú s dobou liečenia v trvaní 25 dní.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní učinil ku skutku vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr.poriadku
o tom, že je nevinný. Ku skutku uviedol, že dňa 15.09.2013 hral futbalový zápas medzi družstvom I. a I.,
pričom tento bol pre hráčov dôležitý a preto sa celú dobu hral v nervóznej atmosfére. Už počas zápasu

dochádzalo aj k stretom medzi ním a poškodeným W., ktorý hral na rovnakom poste ako obžalovaný,
ale v opačnom mužstve. S poškodeným však počas zápasu nemali žiadny fyzický konflikt, nepobili
sa. Obžalovaný sám uznal, že po udelení červenej karty musel zápas predčasne ukončiť. Preto sa
išiel osprchovať a následne do konca zápasu sedel na lavičke. Po skončení zápasu pri ňom sedeli aj
svedkovia C. J. a T. L.. Všetci spolu sedeli na pravej strane tribúny. Po zápase zo šatne vyšiel poškodený

Y. W., pričom tento vychádzal sám, ktorý predstúpil k obžalovanému a začal ho slovne provokovať.
Na to obžalovaný reagoval tak, že sa postavil a jedenkrát poškodeného rukami odstrčil a pri takomto
sotení zasiahol hornú polovicu tela, avšak nevedel presne uviesť, či hrudník alebo plecia. Päsťou
ho neudieral. Poškodeného obžalovaný takto sotil jedenkrát, pričom poškodený nespadol na zem, v
dôsledku sotenia sa len zapotácal. Pri tomto popísanom incidente nebol prítomný nikto z družstva I., teda

ostatní spoluhráči poškodeného. Títo stáli cca 20 až 30 m od tohto incidentu. Obžalovaného následne
upozornil a dohovoril mu spoluhráč C. J.Á., aby to nechal tak, pričom obžalovaný naňho dal, otočil sa a z
miesta spolu odišli. Keď obžalovaný odchádzal, všimol si, že na mieste kde bol poškodený sa následne
strhla „strkanica“, bolo tam viacero hráčov. Na doplnenie uviedol, že poškodeného sotil pri lavičke mimo
ihriska na asfaltovej ploche a keď obžalovaný odchádzal videl, že celá „mela“ sa presunula na ihrisko.

Na otázky uviedol, že počas zápasu obžalovaný nervózny nebol, bol „nažhavený“ na futbal. Po incidente
počul ako poškodený zakričal niečo v zmysle „napadol ma, zavolajte políciu“. Obžalovaný ale následne
na to odišiel, preto nevedel či a kto políciu privolal. Po uvedenom konflikte obžalovaného s odstupom
času kontaktoval ešte otec poškodeného, resp. tento volal pánovi U., prezidentovi ich futbalového
klubu a povedal, že žiada za poškodeného ospravedlnenie od dotyčného hráča a tiež náhradu škody.

Obžalovaný však toto odmietol.
Svedok poškodený T.. Y. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 15.09.2013 hral zápas za futbalové
mužstvo I., pričom hrali s družstvom I. o prvé miesto. Zápas dohral celý, nebol z neho vylúčený, počas
zápasu ho však striedali. Po zápase keď sa osprchoval a vychádzal zo šatní popri tribúne, odbočil
doprava smerom k bufetu, pričom v tomto čase boli jeho spoluhráči kúsok pred ním a za ním. Ako

vychádzal mal v ruke mobilný telefón, chystal sa zavolať kamarátovi výsledok zápasu, avšak ostal
zaskočený keď tam na tribúne sediaci obžalovaný vstal, jednou rukou si pritiahol poškodeného k sebe a
druhou rukou ho udrel zrejme päsťou do pravej strany tváre. Na to sa poškodený zľakol, ale nespadol na
zem. Kľakol si v snahe chrániť si rukami hlavu. Keď si myslel, že je už po všetkom a dvíhal sa zo zeme,
prišla druhá rana päsťou, ktorú nečakal a tá zasiahla poškodeného pravé ucho. Tomuto konfliktu, teda

napadnutiu poškodeného nepredchádzala bezprostredne žiadna potyčka. Obžalovanému poškodenýpred tým nič nehovoril. Počas toho ako ho obžalovaný udrel druhýkrát päsťou do ucha, prítomní pri
ňom už boli spoluhráči T. O. a L. W.. Poškodený bol z uvedeného útoku otrasený a žiadal, aby bola
privolaná polícia. Celý tento incident sa odohral pri tribúne, ale poškodený uviedol, že spadol na ihrisko

cez priestor, ktorým sa vchádza na ihrisko. Potom sa situácia ukľudnila a on z tohto miesta odišiel ďalej.
Na otázky poškodený upresnil, že s obžalovaným počas zápasu nemal žiadny konflikt, žiadnu fyzickú ani
slovnú potyčku. Jednalo sa len o klasické futbalové súboje o loptu, nakoľko poškodený s obžalovaným
hrali na rovnakých postoch proti sebe hrajúcich mužstiev. Keď vychádzal zo šatne poškodený prvýkrát
zaregistroval obžalovaného až momentom keď si ho tento pritiahol k sebe. Po skutku bol prvýkrát

ošetrený ešte v ten deň na urgentnom príjme v Lučenci. V nemocnici následne ostal tri dni, pričom bolo
potrebné vykonať ďalšie vyšetrenia. Poškodený pripustil, že s časovým odstupom po skutku volal jeho
otec pánovi U., prezidentovi futbalového klubu protihráčov, aby zistil, či títo vedia čo sa poškodenému
stalo. Pán U. v daný deň poprel, že by tam obžalovaný vôbec bol. Druhýkrát spolu komunikovali - opäť
jehootecspánomU.- pričombolidotazovaní čiuvedenétrestnéoznámenienechcústiahnuť. Následne
cca po polroku poškodenému volal niekto, kto sa predstavil ako obžalovaný a navrhol stretnutie, aby sa

ohľadom tohto incidentu nejako dohodli. Poškodenému sa takýto návrh zdal oneskorený, ale uviedol že
je ochotný sa dohodnúť, pričom bližšie podmienky dohody si neurčili a takéto stretnutie sa neuskutočnilo.
Na otázku ďalej poškodený upresnil, že si je istý, že i druhá rana bola od obžalovaného. Prvá rana, ktorú
od obžalovaného dostal bola miernejšie, tá druhá už bola mierená priamo na ucho a určite bola silnejšia.
Druhý útok sa udial rovnako na asfalte pri tribúne, pričom až následne na to padol na trávnik na ihrisko.

Druhý útok, druhá rana bola určite silnejšia väčšej intenzity a následne na to mu jeho kamaráti povedali,
že mu z ucha tečie krv. On to vnímal tak, že sa mu točila hlava a nepočul. Poškodený upresnil, že na
malú chvíľu upadol i do bezvedomia.
Svedok T. O. uviedol, že obžalovaného pozná ako protihráča a s poškodeným sú jednak spoluhráči,
jednak poškodeného trénuje a tiež sú dlhoroční kamaráti. V daný deň 15.09.2013 po zápase vychádzal

zo šatní, pričom šiel cca 2 m pred poškodeným Y. W.. Cez plece však videl ako poškodený mal v ruke
mobil, niečo s ním robil a následne k nemu pristúpil obžalovaný, jednou rukou ho stiahol za tričko a
druhou rukou teda päsťou ho udrel do hlavy, niekde do oblasti spánku, resp. ucha. Na to si poškodený
kľakol alebo klesol k zemi a hlavu si chytil rukami. Na to svedok ihneď pristúpil k obžalovanému, a spýtal
sa ho čo to robí, pričom ako poškodený vstával obžalovaný ho udrel znovu, druhýkrát päsťou do oblasti

hlavy. Tomuto incidentu nepredchádzala žiadna hádka, žiadny slovný konflikt, svedok nič také nepočul.
Následne po tom ako poškodený dostal dve rany, brat poškodeného ho odtiahol ďalej na ihrisko a
medzi nimi ostatnými sa ešte strhla taká menšia „strkanica“, ale nebolo to nič vážne. Poškodený už
tejto „strkanice“ účastný nebol, určite ho neudrel nikto iný. Následne brat poškodeného privolal políciu.
Svedok si bezprostredne po incidente nevšimol na poškodenom nejaké zranenia, nevšimol si, že by

krvácal. Bolo však viditeľné, že poškodený je otrasený. Na otázku svedok doplnil, že incident sa odohral
pri plote, pri tribúne, keď poškodený prechádzal touto uličkou, medzi ihriskom a tribúnou. Po prvej rane
klesol na asfalt a až následne po druhej rane ho zrejme jeho brat vyviedol na ihrisko, teda na trávnik.
Svedok L. W. bol v tom čase od poškodeného vzdialený, teda nebol prítomný pri tom ako poškodený
utŕžil prvú ranu. Avšak keď poškodený dostal druhýkrát pri druhej rane svedok L. W. už bol. Na otázku

svedok uviedol, že miesto na parkovanie autobusu je od miesta incidentu vzdialené odhadom 25 až 30
m. Pričom nemal vedomosť, či od uvedeného miesta je dobrý výhľad na miesto incidentu, ale v zásade
tam nie sú žiadne prekážky. Pripustil, že tribúna z časti môže zasahovať do trasy medzi parkovaním
autobusu a miestom incidentu. Svedok odhadol, že časový interval medzi jednotlivými ranami mohol
byť odhadom cca 12 sekúnd.

Svedok L. W. uviedol, že je spoluhráčom poškodeného, obžalovaného rovnako pozná ale len ako
protihráča. V daný deň odchádzali po zápase od tribúny smerom k autobusu, pričom keď bol svedok
niekde pri východe už mimo areálu ihriska v blízkosti autobusu započul krik, na čo sa otočil a videl konflikt
medzi skupinkou ľudí. Na to sa rozbehol na miesto incidentu kde videl ako stál obžalovaný a poškodený
W. a títo po sebe kričali. On sa to snažil nejako ukľudniť, ale obžalovaný jedenkrát udrel poškodeného

asi päsťou do oblasti ucha, na čo poškodený klesol k zemi a spadol niekde na ihrisko na trávnik, držal sa
pri tom za ucho. Svedok uviedol, že videl ako obžalovaný dal poškodenému jednu ranu a v tom čase tam
už bolo viac ľudí, určite tam bol obžalovaný a poškodený, ďalej T. O., brat poškodeného a ešte i nejakí
spoluhráči obžalovaného. Svedok uviedol, že si nevšimol, že by bol poškodený napadnutý aj niekým
iným. Následne sa strhla nejaká vzájomná „strkanica“, avšak poškodený už tejto účastný nebol. Potom

akodostalranuostalnaihriskuaodtejtoskupinysadržalďalej.Keďsatotrochuukľudnilosvedokišielza
ním a vtedy si všimol, že poškodenému tečie z ucha krv. Na otázku upresnil, že v čase keď započul krik
nachádzal sa cca 20 m pri východe z ihriska, ale z tohto miesta videl na miesto incidentu, videl, že sa tam
niečo deje, že sa tam zhlúkla skupinka ľudí a preto sa tam rozbehol. Svedok si nevšimol, či poškodenýupadol do bezvedomia, potom čo sa tento konflikt trochu ukľudnil svedok prišiel k poškodenému, tento
bol pri vedomí z ucha mu tiekla krv a poškodený sa držal za ucho.
Svedok Y. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodeného pozná ako svojho spoluhráča. Ku skutku

si spomínal, že keď po zápase vychádzal zo šatne, stál pred tribúnou a za ním išiel poškodený Y. W.,
ktorý v ruke držal mobilný telefón. Svedok videl ako k nemu pristúpil obžalovaný. Jednou rukou ho
stiahol, vtedy keď poškodený popri ňom prechádzal a obžalovaný ho druhou rukou udrel. Túto prvú ranu
svedok videl, pričom jej nepredchádzala žiadna hádka ani žiadny slovný konflikt medzi obžalovaným a
poškodeným. Čo sa dialo následne to už svedok nevidel, resp. si to nepamätal, uviedol, že poškodený

spadol na zem, pričom nevedel uviesť, či to bolo po prvej alebo po druhej rane. Druhú ranu svedok
nevidel, počul len zvuk ako keď niekto niekoho udrie. Na otázku uviedol, že pri prvej rane, ktorú
poškodený dostal bol prítomný L. W. a T. O. a ešte nejakí spoluhráči obžalovaného, ktorých však svedok
nepoznal. Na poškodeného svedok po prvej rane nevidel, pretože sa tam následne strhla mela.
Svedok C. J. uviedol, že obžalovaného pozná ako svojho spoluhráča z futbalu. Po zápase si prisadol k
obžalovanému na tribúnu, pričom takto spolu sedeli traja spolu aj s T. L.. Následne vychádzal zo šatne

poškodený, ktorý sa postavil pred obžalovaného a svedok nevedel, či si niečo povedali, nakoľko toto
nepočul, pričom tam bolo dosť ľudí. Na to sa obžalovaný postavil a dvoma rukami sotil poškodeného,
tento nespadol, zase sa „chytili a začali sa naťahovať“. Pri tomto sa obaja držali za tričká, ale žiadny úder
nepadol. Do konfliktu sa zapojili aj usporiadatelia, napr. pán I. starší, ktorý poškodeného a obžalovaného
od seba oddelili. Následne na to svedok vzal obžalovaného a odtiaľ odišli spolu preč. Keď takto spolu

odchádzali poškodený stál medzi ostatnými ľuďmi na chodníku pri tribúne, následne s obžalovaným
odišli z ihriska a každý svojim autom odišiel domov. Upresnil, že incident sa odohral na mieste medzi
tribúnou a ihriskom, teda na chodníku, nie na hracej ploche ihriska.
Svedok P. I. st. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 15.09.2013 bol usporiadateľom zápasu medzi
družstvami I. H. I.. Obžalovaného pozná ako hráča za družstvo I. a incident, ktorý je predmetom konania

priamo nevidel. V tom čase bol s rozhodcami a snažil sa ich bezpečne dostať z hracej plochy do
miestnosti pre rozhodcov. Až keď sa rozhodcovia tam dostali, svedok si všimol, že na hracej ploche sa
niečo deje a preto ich išiel upozorniť, že prezlečení už na hracej ploche nesmú byť a celý tento konflikt
sa snažil ukľudniť. Svedok nevidel, že by sa tam niekto bil, ale započul, že viacerí hovorili, že boli
napadnutí a že budú volať políciu. Toto odznelo od hráčov družstva I.. Čo sa stalo medzi obžalovaným

a poškodeným nevidel, nakoľko v tom čase tam ani nebol. Na doplnenie však uviedol, že svedok
poškodený vystúpil aj proti nemu samému, pričom ho udrel po líci. Upresnil, že si všimol, že pri danom
incidente mohlo byť prítomných cca 20 ľudí. Incident sa odohral v strede ihriska čo k miestu kde parkuje
autobus môže byť cca 100 m. Uviedol, že 100 m je to aj k tribúne, kde sú šatne a kde je z boku bufet,
je to tá istá vzdialenosť. Incident sa odohral pri vstupe na ihrisko pri tejto bráne.

Svedok T. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že počas incidentu sedel s obžalovaným a C. J. na
lavičke, následne zo šatní spod tribúny vyšiel poškodený, ktorý sa postavil pred obžalovaného a začala
slovná potyčka. Na čo sa postavil aj obžalovaný a začali sa navzájom naťahovať. Chytili sa za tričká
a strkali sa. V dôsledku toho poškodený stratil rovnováhu, ale svedok nevedel uviesť, či poškodený i
spadol. Obžalovaný poškodeného neudrel, nič také svedok nevidel. Následne C. J. zobral obžalovaného

a odviedol ho z tohto miesta preč. V tom čase tam už bolo veľa ľudí, zapojili sa do toho aj fanúšikovia.
C. J. s obžalovaným odchádzali preč, svedok tam ešte cca 2 minúty zotrval a následne tiež odišiel. Keď
bola na miesto privolaná polícia v tom čase tam už nebol, na poškodenom si svedok žiadne zranenia
nevšimol.
Svedok U. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná ako hráča mužstva I., pričom

svedok bol v tom čase vedúci mužstva I. a dozeral na lavičku. Po skončení zápasu stál pred tribúnou
a videl, ako obžalovaný vyšiel zo šatne. Zápas skončil obžalovaný cca 10 minút pred koncom,
teda predčasne, ale zo šatne vychádzal s niektorými ostatnými spoluhráčmi. Po tom pred tribúnou
dochádzalo k verbálnym útokom medzi jednotlivými hráčmi, ale nevidel, že by obžalovaný bol účastný
nejakého takéhoto konfliktu. Podľa názoru svedka sa dňa 15.09.2013 žiadny incident ani nestal. Na

otázky uviedol, že si ani nevšimol, že by niekto v rámci šarvátky medzi domácimi a hosťujúcimi napadol
usporiadateľa, všimol si, že „vyletel kopanec“, ale kto to bol, to sa určiť nedalo. Svedok obžalovaného
videl ako prechádzal miestom, kde dochádzalo k menším slovným incidentom, avšak do žiadneho sa
obžalovaný nezapojil. Nevidel ani to, že by obžalovaný mal sotiť do poškodeného. Incident, ktorý sa pri
tribúne odohrával bol za účasti cca 10 až 15 ľudí, pričom každý si vykrikoval to svoje, dá sa povedať,

že do konfliktu boli zapojení všetci. Svedok by naopak za hlavného provokatéra takýchto slovných
potýčok označil práve poškodeného Y. W.. Nakoľko svedok videl, že ako hlavný usporiadateľ odťahoval
predovšetkým poškodeného od ďalších osôb.Svedok P. I. ml. uviedol, že on je kameramanom a aj dňa 15.09.2013 nahrával priebeh zápasu mužstva I.
H. I.. Po zápase keď si balil kameru na tribúne si všimol incident na hracej ploche ihriska, kde poškodený
Y. W. napadol svedkovho otca P.Í. I. st. a preto i svedok zišiel z tribúny dole na hraciu plochu a svojho otca

odtiaľ odviedol. Otca odviedol k tribúne z hracej plochy, tu chvíľu zotrvali a napokon svedok odišiel nabok
z tribúny k bufetu, kde počkal na príchod policajnej hliadky. Hliadku privolal poškodený Y. W., resp. táto
bola privolaná z jeho podnetu, nakoľko práve on uviedol, že bol napadnutý. Jediný incident, ktorý svedok
vdanýdeňvidelbolincidentmedzipoškodenýmasvedkovýmotcom.Žiadnyinýincidentsvedoknevidel,
teda nevidel, že by sa čokoľvek udialo medzi obžalovaným a poškodeným. Pripustil, že je pravdou,

že sa títo dvaja napádali slovne, že dochádzalo k slovným potýčkam, ale svedok nevidel, že by medzi
nimi došlo k nejakému fyzickému napadnutiu. Slovný konflikt, ktorý sa odohral medzi poškodeným a
obžalovaným svedok popísal tak, že táto slovná potyčka sa odohrala pod tribúnou v čase keď bol svedok
hore na tribúne a balil kameru. V tom započul, že po sebe kričia a preto sa na toto obzrel. Nič také sa
nedialo a preto sa otočil naspäť a kameru balil ďalej. Na poškodeného a obžalovaného sa však celú dobu
nedíval, všimol si len konflikt medzi poškodeným a svedkovým otcom, tento konflikt sa už odohral na

hracej ploche ihriska, nasledoval po slovnej potýčke medzi obžalovaným a poškodeným a na to svedok
zišiel z tribúny dole. Medzi slovným konfliktom medzi obžalovaným a poškodeným na jednej strane a
konfliktom medzi poškodeným a svedkovým otcom mohlo ubehnúť časový interval do jednej minúty, len
čo si svedok zbalil kameru, následne sa otočil, keď na ihrisku zbadal poškodeného a svojho otca.
Svedok G. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná ako svojho spoluhráča, pričom

spolu hrajú futbal za I.. V daný deň po zápase svedok popíjal kofolu, pričom obžalovaný bol od neho
vzdialený cca 3 až 4 m. Svedok započul ako sa slovne napádali poškodený Y. W. s obžalovaným. Slovne
sa urážali, na čo obžalovaný pristúpil k poškodenému a do tohto strčil. Poškodený sa zapotácal, ale
zostal na nohách na čo sa obžalovaný otočil a C. J., jeho spoluhráč ho odtiaľ odtiahol preč. Následne na
to sa strhla mela, vytvorilo sa určité „klbko“, do ktorého sa zapojili aj hráči, boli tam aj usporiadatelia, bolo

tam viac ľudí, pričom súčasťou tohto konfliktu bol aj poškodený. Uvedené sa presunulo na hraciu plochu
ihriska, pričom celá táto bitka mohla trvať cca 10 až 20 sekúnd, po čom poškodený padol na zem a kričal,
že „nepočujem“. Svedok sa do tohto konfliktu nezapojil, len ho sledoval. Obžalovaný tohto hromadného
konfliktu účastný nebol. Svedok J. ho odtiaľ odtiahol. Obžalovaný v tom čase mohol byť na ceste k bufetu
alebo pri bufete. Medzi poškodeným a obžalovaným tak došlo len k slovnej roztržke, výsledkom čoho

bolo len jedno sotenie zo strany obžalovaného do poškodeného, pričom obžalovaný ho strčil oboma
rukami do pliec, nič iné sa medzi nimi neudialo. Svedok uviedol, že na obžalovaného a poškodeného sa
díval celú dobu, nakoľko stál vedľa. Svedok upresnil, že hromadnej bitky resp. roztržky, ktorú popísal a
ktorá sa odohrala na ihrisku mohlo byť účastných 15 až 20 ľudí, domáci hráči, usporiadatelia, pričom
konkrétne osoby uviesť ale nevedel. Medzi týmito osobami však bol aj poškodený. Svedok nevidel kto

konkrétne poškodeného napadol, resp. či vôbec bol napadnutý, avšak videl ho ako sedel na zemi a
kričal ako bol napadnutý, nech je privolaná polícia. Toto poškodený kričal už vtedy keď ho obžalovaný
sotil, čo sa svedkovi zdalo neprimerané. Potom čo poškodený sedel na zemi pribehli k nemu spoluhráči
a zavolali políciu. O tom sa však svedok dozvedel až následne na tréningu. V čase príchodu policajnej
hliadky svedok už na mieste nebol.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy potrebné na objasnenie skutkového stavu veci tak, aby
umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr. poriadku a tieto hodnotil jednotlivo, ako
aj v ich súhrne v zmysle ust. § 2 ods. 12 Tr. poriadku.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody

na šesť mesiacov až dva roky.
Objektom trestného činu ublíženia na zdraví je ľudské zdravie.
Ublížením na zdraví nie je každá porucha zdravia, ale len také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne
vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenia a počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený
obvyklý spôsob života poškodeného, pričom treba vychádzať z toho, že sťaženie obvyklého spôsobu

života poškodeného, resp. pracovnej neschopnosti, musí trvať najmenej sedem dní, ale pri súčasnom
splnení všetkých ďalších kritérií

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na
mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá

sa odňatím slobody až na tri roky.
Objektom trestného činu výtržníctva podľa § 364 Tr. zákona sú primárne medziľudské vzťahy a určité
zásady služného správania na verejnosti alebo na mieste verejnosti prístupnom.Subjekt trestného činu, je všeobecný, teda trestný čin môže spáchať ktorýkoľvek trestne zodpovedný
páchateľ. Objektívna stránka spočíva z hľadiska konania v aktívnom konaní alternatívne uvedenom v
ust. § 364 ods. 1 Tr. zákona. Pri fyzických napadnutiach však je potrebné pri posúdení na základe

materiálneho znaku brať do úvahy najmä kritérium intenzity útoku, morálnu ujmu spôsobenú trestným
činom, osobu útočníka a napadnutú osobu. Je potrebné uviesť, že pre trestnosť fyzického napadnutia
ako trestného činu výtržníctva podľa § 364 sa nevyžaduje, aby útočník poškodeného i skutočne zbil,
poškodený sa môže ubrániť, dokonca v rámci nutnej obrany môže sám útočníkovi spôsobiť ujmu.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že skutok, ktorý sa obžalovanému obžalobou kládol

za vinu sa udial po futbalovom zápase medzi družstvami I. H. I., pričom obžalovaný bol hráčom I. a na
rovnakom poste v mužstve Látok hral poškodený. Z vykonaných výsluchov je zrejmé, že atmosféra už
počas uvedeného zápasu bola nervózna, pričom dochádzalo k viacerým vzájomným slovným stretom
medzispoluhráčmi.Obžalovanýmuselpresvojenešportovésprávanie(poudeleníčervenejkarty)zápas
predčasne ukončiť, avšak jeho priebeh i naďalej sledoval z tribúny až do ukončenia zápasu, resp. až
do momentu, kedy po riadnom skočení zápasu hráči odchádzali preč. Z vykonaných výsluchov mal súd

k dispozícii niekoľko verzií priebehu predmetného skutku, pričom na strane jednej poškodený popísal
priebeh skutku, ako útočníka voči svojej osobe označil obžalovaného a tiež popísal osoby, ktoré v
tom čase mali byť nablízku, teda boli svedkami jeho napadnutia osobou obžalovaného. Rovnako, ako
poškodený, priebeh skutku, ako aj osobu útočníka na poškodeného, popísali traja svedkovia: T. O., Y.
U. H. L. W..

Na strane druhej, vo vzájomnom rozpore s výpoveďou poškodeného ( a svedkov O., Y. U. H. L. W.), sú
výpovede obžalovaného a svedkov, ktorí sú spoluhráčmi a zároveň kamarátmi obžalovaného.
Jednoznačnou a ustálenou skutočnosťou, je tá okolnosť, že poškodený T.. Y. W. po futbalovom zápase
dňa 15. 09. 2013 utrpel zranenia otras mozgu, tržnú ranu pravej ušnice v dĺžke 3 cm, otras labyrintu
vpravospercepčnouporuchousluchuapodvrtnutiekrčnejchrbtice, ktorésivyžiadalipráceneschopnosť

spojenú s dobou liečenia v trvaní 25 dní.
Súd mal preukázané, že poškodený T.. Y. W. v priebehu futbalového zápasu nemal žiadny úraz,
nebol napadnutý žiadnou treťou osobou a ani nedošlo k žiadnemu fyzickému stretu medzi osobou
poškodeného a akoukoľvek inou osobou počas trvania zápasu, hoci obaja - poškodený, aj obžalovaný
pripustili,žepočaszápasuboloichsprávanienapäté,motivovanésnahoupodobromvýsledku.Uvedená

napätá atmosféra medzi obžalovaným a poškodeným vyústila do otvoreného konfliktu po skončení
zápasu, keď tento konflikt (hoci v rôznych verziách) popisujú aj poškodený, obžalovaný a rovnako všetci
vyslúchnutí svedkovia.
Taktiež svedkovia T. L., G. L. H. C. J., ktorých výpovede vyznievajú v prospech obžalovaného,
pripustili, že k potýčke medzi obžalovaným a poškodeným došlo, uvedení svedkovia pripustili i fyzický

atak obžalovaného na poškodeného, ktorý však popísali ako sotenie poškodeného obžalovaným (a
nie priamo mierené dve rany na spánkovú oblasť hlavy poškodeného). Svedkovia L., L. H. J. (všetci
spoluhráči obžalovaného) teda pripustili, že obžalovaný poškodeného fyzicky napadol (sotením) a
rovnako zhodne vypovedali (spolu s obžalovaným), že správanie obžalovaného musel korigovať svedok
C. J., ktorý obžalovaného ukľudnil, a presvedčil obžalovaného na odchod od konfliktu s poškodeným.

Svedkovia G. L. H. T. L. uviedli, že svedok J. obžalovaného doslova „odviedol“ od poškodeného.
Teda i vyššie uvedení svedkovia pripustili fyzický atak obžalovaného na poškodeného, pričom
poškodený, svedok T. O., Y. U.Á., ako aj L. W. popísali priebeh skutku navzájom zhodne a tiež označili
osobu, ktorá útočila na poškodeného, pričom touto bol jedine obžalovaný.
Pokiaľ sa týka výpovedí svedkov P. I. staršieho, tento sám uviedol, že incident medzi poškodeným a

obžalovaným nevidel, nakoľko on sám tam v tom čase nebol, pretože jeho úlohou bolo bezpečne dostať
rozhodcov z hracej plochy do miestnosti pre rozhodcov. K uvedenému sa teda svedok P. I. starší vyjadriť
nevedel. V rozpore s tým (zrejme na obranu obžalovaného) však vypovedal svedok C. J., ktorý uviedol,
že „videl, ako usporiadateľ - P. I. starší, obžalovaného a poškodeného od seba oddelil“, potom, ako
sa obžalovaný s poškodeným vzájomne chytili za tričká a naťahovali. Uvedené však pri výsluchu sám

vyvrátil svedok P. I. starší.
Vyslúchnutý svedok P. I. mladší, kameraman zápasu síce zaregistroval slovný konflikt medzi
obžalovaným a poškodeným, avšak tomuto nevenoval pozornosť, nakoľko na tribúne (nad miestom
konfliktu) si balil kameru a ako sám uviedol, po zaregistrovaní slovnej potýčky sa otočil chrbtom a toto
ďalej nesledoval. Vzhľadom k tomu, že skutok predstavovali dve rany na hlavu poškodeného, priebeh

skutku mohol trvať niekoľko sekúnd, čo svedok P.G. I. mladší nemusel zaregistrovať, nakoľko sa na
poškodeného s obžalovaným nedíval celú dobu, čo však neznamená, že k fyzickému útoku nedošlo.Pre úplnosť, svedok U. T., prezident futbalového klubu obžalovaného, uviedol, že nevidel, že by sa
obžalovaný zapojil do akéhokoľvek konfliktu, podľa jeho názoru v daný deň ani k žiadnemu incidentu
nedošlo.

Z výpovede žiadneho svedka, ako ani z iných listinných dôkazov nevyplýva, že by bol poškodený
napadnutýnejakouinouosobou,čiužpočastrvaniafutbalovéhozápasualebopočashromadnejpotýčky,
ktorá sa rozpútala po konflikte medzi obžalovaným a poškodeným. Z výpovedí viacerých svedkov,
naopak vyplýva, že poškodený sa, po utŕženom zranení, držal stranou. Bez toho, aby poškodený opustil
areál futbalového ihriska, k uvedenému konfliktu bola privolaná policajná hliadka, svedok L. W. videl,

ako poškodený začal krvácať z ucha a poškodený priamo zo zápasu šiel na lekárske ošetrenie do
nemocnice v Lučenci, kde ho ošetrili a zároveň hospitalizovali v súvislosti s diagnostikovaným otrasom
mozgu, pričom hospitalizovaný bol tri dni.
Z zo znaleckého posudku č. 6/2014 vypracovaného MUDr. Vladimírom Majeríkom, znalcom pre
odbor Zdravotníctvo a farmácie, odvetvie Chirurgia zo dňa 28. 03. 2014, vyplýva, že „mechanizmus
vzniku týchto zranení zodpovedá s najväčšou pravdepodobnosťou pôsobeniu násilia v zmysle úderov

rukou alebo päsťou stredne silnou intenzitou úderov. Úder päsťou do oblasti pravého ucha spôsobil
poškodenémutržnúranunapravomuchuaotraslabyrintuvpravosporuchousluchu,závratmi,pískaním
v uchu. Ďalší úder do hlavy poškodeného mu spôsobil otras mozgu a podvrtnutie krčnej chrbtice. Tento
mechanizmu vzniku zranení poškodeného je vysoko pravdepodobný.
Mechanizmus vzniku zranenia poškodeného T.. Y. W. s najväčšou pravdepodobnosťou bol totožný

s výpoveďou samého poškodeného ako i svedkov Mária O., L. W. H. Y. U., ktorí vo svojej výpovedi
uvádzajú, že poškodeného napadol a zbil P. W., ktorý ho viackrát udrel päsťou do hlavy a pravej
spánkovej oblasti.
Zranenia, ktoré utrpel poškodený T.. Y. W. nastali v dôsledku úmyselného konania cudzej osoby, ktorá
pristúpila k poškodenému a minimálne dvakrát ho udrela do pravej časti hlavy. Či tieto zranenia utrpel

poškodený počas futbalového zápasu sa nedá jednoznačne posúdiť. Je to však pre krvácanie z tržnej
rany pravého ucha málo pravdepodobné“.
Nazákladeuvedenéhomalsúdspoľahlivopreukázané,žepoškodenýutrpelzraneniaotrasmozgu,tržnú
ranu pravej ušnica v lĺžke 3 cm, otras labyrintu vpravo s percepčnou poruchou sluchu, tieto však neutrpel
počas futbalového zápasu, avšak utrpel ich bezprostredne pred lekárskym ošetrením a to vzhľadom na

krvácajúcu ranu z ucha. Tieto zranenia i podľa znaleckého posudku nastali v dôsledku konania cudzej
osoby, ktorá poškodeného minimálne dvakrát udrela do pravej časti hlavy. Jedinou osobou, ktorá na
poškodeného po futbalovom zápase zaútočila, bol podľa výpovedí svedkov obžalovaný P. W..
Obžalovaný tak svojím úmyselným konaním porušil záujem chránený zákonom tým, že poškodenému
úmyselne ublížil na zdraví, nakoľko tomuto spôsobil zranenia otras mozgu, otras labyrintu s percepčnou

poruchou sluchu s dobou liečenia v trvaní 25 dní, pričom zároveň sa takéhoto konania dopustil na mieste
verejnosti prístupnom tým, že poškodeného napadol v areáli futbalového štadióna, za prítomnosti tretích
osôb.
Na základe vyššie uvedeného, tak mal súd preukázané, že skutok je trestným činom a že ho spáchal
obžalovaný, preto obžalovaného uznal vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.

zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 Tr. zákona, teda prihliadal
na zavinenie a pohnútku obžalovaného, ktorý konal v rozpore so zákonom.
Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona možno ukladať trest odňatia slobody v trvaní

šesť mesiacov až dva roky. Za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestný zákon stanovuje trestnú
sadzbu vo výmere až do troch rokov.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva jedno predchádzajúce odsúdenie obžalovaného
tunajšímsúdomtrestnýmrozkazom5T/11/20012zaprečinohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa

§ 289 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol ukladaný peňažný trest vo výške 250,- Eur, ktorý obžalovaný
zaplatil dňa 14. 03. 2012. Uvedeným trestným rozkazom bol zároveň ukladaný i trest zákazu činnosti
viesť motorového vozidlá akéhokoľvek druhu, od zvyšku ktorého bolo podmienečne upustené dňa 26.
02. 2013 s určením skúšobnej doby v trvaní dvoch rokov, teda do 26. 02. 2014.
V evidencii priestupkov, obžalovaný od roku 2010 nemá žiadny záznam, čo vyplýva zo správy OO PZ

Zvolen.

Súd tak vyhodnotil pomery na strane obžalovaného a skutočnosť, že obžalovaný sa svojím konaním
dopustil viacerých (dvoch) trestných činov, čo súd vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť v zmysle ust.§ 37 písm. h) Trestného zákona. Súd zároveň podporne poukazuje i na minulosť obžalovaného a
jeden záznam v registri trestov, pričom na predchádzajúce odsúdenie sa amnestia udelená prezidentom
Slovenskej republiky zo dňa 02. 01. 2013 nevzťahuje. Súd však na uvedené predchádzajúce odsúdenie

obžalovaného neprihliadol ako na priťažujúcu okolnosť v zmysle ust. § 37 m) Tr. zákona, nakoľko
týmto bol obžalovaný odsúdený na peňažný trest, ktorý následne dňa 14. 03. 2012 zaplatil, s účinkom
zahladenia trestu. V postoji obžalovaného k prejednávanej veci súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu
okolnosti, preto pri jednej priťažujúcej okolnosti, s poukazom na ust. § 38 ods. 2, 4, 8 Tr. zákona došlo
k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby, trestného činu najprísnejšie trestného o jednu tretinu.

Nakoľko obžalovaný svojím konaní naplnil zákonného znaky skutkových podstát dvoch trestných činov
(prečinov), je namieste ukladanie úhrnného trestu v zmysle ust. § 41 ods. 1 Trestného zákona. V zmysle
uvedeného ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou
úhrnného trestu najvyššia z nich.
Dolnou hranicou trestu odňatia slobody v danom prípade je tak šesť mesiacov. Pri prevahe priťažujúcich

okolností (jednej priťažujúcej a žiadnej poľahčujúcej) v zmysle ust. § 38 ods. 4, ods. 8 Tr. zákona došlo
k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd ukladal trest podľa ust. § 364 ods. 1 Tr.
zákona, nakoľko uvedený je prísnejšie trestný s hornou hranicou až do troch rokov. Preto po zvýšení
dolnej hranice o jednu tretinu (teda o desať mesiacov) bola daná nová dolná hranica trestnej sadzby
šestnásť mesiacov a horná hranica zostala v danom prípade nezmenená, teda zo zákona vyplývajúce

tri roky.

Vzhľadom na pomery na strane obžalovaného, ale predovšetkým na okolnosti spáchania skutku (ktorý
mal charakter bitky na futbalovom zápase) súd považoval za primeraný podmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 16 mesiacov, teda ukladaný na spodnej hranici trestnej sadzby upravenej v dôsledku

prevahy priťažujúcich okolností. Súd takto vymeraný trest obžalovanému podmienečne odložil, nakoľko
pre prevýchovu a sankciu obžalovaného nebolo nevyhnutné ukladať trest nepodmienečný. Súd tak
určil obžalovanému skúšobnú dobu, rovnako v trvaní 16 mesiacov.

Osobitným výrokom súd rozhodol i o uplatnených nárokoch na náhradu škody. Všeobecná zdravotná

poisťovňa v rámci prípravného konania riadne uplatnila a vyčíslila svoj nárok na náhradu škody
spočívajúci v nákladoch vynaložených na zdravotnú starostlivosť poškodeného T.. Y. W. a to v súvislosti
s jeho prvotným ošetrením, ako aj s hospitalizáciou poškodeného v nemocničnom zariadení nasledujúce
dni po skutku. Nakoľko súčasťou uplatnenia nároku bol i prehľad úkonov vykonaných v rámci poskytnutej
zdravotnej starostlivosti, súd mal uvedený nárok za riadne vyčíslený a preukázaný, preto podľa ust. §

287 ods. 1 Tr. poriadku súd v odsudzujúcom rozsudku uložil povinnosť náhrady vyššie uvedenej škody
obžalovanému.
Rovnako súd rozhodol i o nároku na náhradu škody poškodenej Sociálnej poisťovne, nakoľko zo
zápisnice o výsluchu zástupcu poškodeného JUDr. Jarmily Ruskovej vyplýva, že tento uplatňuje v
trestnom konaní nárok na náhradu škody vo výške 170,70 eur, čo predstavuje nárok spočívajúci vo

vyplatených dávkach nemocenského poistenia poškodenému T.. W. a to v dňoch od 25.09.2013 do
11.10.2013.
Pokiaľ sa týka poškodeného T.. Y. W., tento na rozdiel od prípravného, svoj nárok na náhradu škody
priamo na hlavnom pojednávaní upresnil, zúžil v prípade uznania viny obžalovaného požadoval škodu
titulom bolestného, ktorého výšku určil znalec vo vypracovanom znaleckom posudku č. 6/2014, kde

stanovil bolestné bodovým hodnotením 120 bodov, čo v prepočte na menu euro predstavuje 1 977,
60 Eur. Poškodený na hlavnom pojednávaní upresnil, že požaduje náhradu škody len v tejto výške.
Nakoľko je nárok poškodeného titulom bolestného v spisom materiáli riadne preukázaný, súd uložil
obžalovanému povinnosť náhrady škody poškodenému T.. Y. W. vo výške 1 977, 60 eur.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V

prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to

v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.