Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 6, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113241724
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113241724.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa

L.. M. Z., N. C. XXXX/X, XXX XX O. - G.Ú., P. Z., zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Marcelom
Šmehýlom, advokátom so sídlom D. Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, proti odporcovi O. T., D.. XX.X.XXXX,
N. Ž., Z. XXXX/XX, občan SR, o zapl. 262,50 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 262,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5%
ročne zo sumy 262,50 € od 28.10.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 104,90 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomdoručenýmtunajšiemusúdudňa9.12.2013domáhal,abysúdzaviazalodporcu

zaplatiť navrhovateľovi sumu 262,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
262,50 € od 28.10.2013 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že účastníci konania uzatvorili dňa
1.7.2012 nájomnú zmluvu, v zmysle ktorej dal odporca navrhovateľovi do užívania byt v bytovom dome
na Z. X.. Č.. XXXX. Nájomné bolo podľa zmluvy dohodnuté vo výške 330,- € mesačne, ku ktorej sume
priplácal navrhovateľ ešte 20,- € za internet. Zmluvné strany sa ešte pred podpisom zmluvy dohodli, že
navrhovateľ zloží depozit vo výške jednomesačného nájomného spolu s poplatkom za internet, ktorý
bude slúžiť na úhradu prípadných škôd spôsobených nájomcom. Navrhovateľ uvedený depozit zaplatil
dňa 24.6.2012, o čom strany spísali potvrdenie. Dňa 8.9.2012 došlo k ukončeniu nájomného vzťahu a

navrhovateľ odporcovi predmet nájmu odovzdal, o čom strany spísali protokol. V ňom odporca svojím
podpisom potvrdil, že byt preberá bez závad. Protokol obsahuje aj poznámku, že chodba a balkón sú
čiastočne zamazané od bicykla. Jednalo sa však o nepodstatnú vec, pretože odporca napriek ponuke
navrhovateľa, že to očistí, odstránenie nežiadal. Pretože odporcovi nevznikla na predmete nájmu žiadna
škoda, navrhovateľ ho požiadal o vrátenie depozitu, ktorý ponížil o časť zodpovedajúcu času jedného
týždňa v mesiaci september 2013, kedy byt ešte užíval. Sumu 262,50 € navrhovateľ vypočítal tak, že
rozdelil mesiac na 4 týždne a nájomné spolu s poplatkom za internet za jeden týždeň v hodnote 87,50

€ odpočítal od depozitu 350,- €. Odporca požadovanú čiastku odmietol zaplatiť, a to aj napriek tomu,
že bol právnym zástupcom upozornený, že sa navrhovateľ bude domáhať svojich práv cestou súdu.
Navrhovateľ si uplatňuje voči odporcovi i úrok z omeškania, ktorý začal počítať od 28.10.2013, t.j. od
nasledujúceho dňa po uplynutí 10-dňovej lehoty na plnenie od prevzatia výzvy právneho zástupcu zo
dňa 14.10.2013.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil :Z nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa X.X.XXX2 medzi O. T. ako vlastníkom a zároveň oprávneným
prenajímateľom bytu na jednej strane a L.. M. Z. ako nájomníkom na strane druhej, súd zistil, že
predmetom zmluvy je nájom bytu špecifikovaný v článku I, 1. odsek zmluvy, ako byt Č.. XX D. X.

A. Z. A., S. N. W. S. Ž., D. X.. Z. Z.. Č.. XXXX/XX, S. Č.. X, A. D. A.. Č.. XXXX/XX- zastavané
plochy a nádvoria, ktorý byt je zariadený a jeho vybavenie je súčasťou podnájomných užívacích práv.
Zmluva bola podľa článku II. uzatvorená na dobu jedného roka. Podľa článku III. zmluvy drobné náklady
súvisiace s údržbou bytu, za ktoré sa považujú náklady spojené s bežným užívaním (výmena žiaroviek,
bežné opravy, výmena rozbitých skiel, maľovanie...) hradí nájomník a v rozsahu špecifikácie upravenej

nariadením Vlády SR č. 87/1995 Z. z. nájomník hradí závady spôsobené nesprávnym užívaním
predmetu nájmu. Podľa článku IV. zmluvy účastníci zmluvy sa vzájomne dohodli na výške úhrady za
užívanie predmetu nájmu vo výške 330,- € mesačne s tým, že nájomník zloží výšku jednomesačného
nájmu, ktorý bude použitý na prípadné škody spôsobené na zariadení a za opotrebovanie zariadenia a
1-mesačné nájomné. Celková suma pri podpise zmluvy je 660,- €.

Z prehlásenia odporcu (č. l. 5 spisu) súd zistil, že odporca od navrhovateľa prevzal dňa 24.6.2012 čiastku

700,- € ako depozit a prvú splátku (350,- € + 350,- € ) za prenájom bytu na Z. X.. XXXX/XX S. Ž..

Z protokolu o odovzdaní bytu (č. l. 6) napísaného dňa 8.9.2013 súd zistil, že L.. M. Z. ako odovzdávajúci
odovzdal preberajúcemu majiteľovi O.Á. T. byt na X.. Z. Č.. XXXX/XX, Ž.

Odovzdávajúci v protokole uviedol: Odovzdávam byt na základe ukončenia nájomnej zmluvy majiteľovi
bytu dňom 8. septembra 2013. Byt odovzdávam v stave, v akom som ho prevzal, bez závad. Za tým

je v zátvorke poznámka uvedená ručne písaným písmom: Chodba a balkón je čiastočne zamazaná od
bicykla.

Preberajúci v protokole uviedol: Preberám byt bez závad.

Zároveň sú v protokole uvedené stavy elektromera, merača SV, merača TV a plynomera. Protokol je
podpísaný odovzdávajúcim a preberajúcim nečitateľnými podpismi.

Z výzvy právneho zástupcu navrhovateľa adresovanej odporcovi dňa 14.10.2013 súd zistil, že odporca
bol vyzvaný na zaplatenie sumy 262,50 €, ku ktorej výpočtu dospel po odpočítaní alikvotnej časti
nájomného za 7 dní v mesiaci september (čo zodpovedá sume 87,50 €) od sumy 350,- € vyplatenej
odporcovi ako záloha pre prípad vzniku škody na zariadení bytu.

Súd návrhu na začatie konania vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. XXRo/XXX/XXXX-XX dňa

31.12.2013. Odporca podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, čím sa platobný rozkaz
podľa ust. § 174 ods. 2 O.s.p. zrušil v celom rozsahu. Na odôvodnenie odporu proti platobnému
rozkazu odporca uviedol, že keď uzatvoril s navrhovateľom zmluvu, v tomto byte sa nenachádzali
žiadne závady a byt bol nanovo vymaľovaný. S navrhovateľom rozviazal nájomnú zmluvu hlavne
z dôvodu, že navrhovateľ neuhradil včas platbu na účet. Ďalej, keď odporca skontroloval celý byt,

bola nefunkčná mikrovlnka, ktorá bola zhorená, v obývačke bolo nefunkčné stropné svetlo, ktoré bolo
zakúpené a dovezené z Nemecka a stálo nemajú čiastku, presne 700,- €. Navrhovateľ tiež používal
horský bicykel, ktorý si odkladal do bytu odporcu a pravdepodobne týmto bicyklom pri jeho manipulácii,
resp. presúvaním z bytu von a dnu došlo k poškodeniu v chodbe, v obývačke a v kuchyni a taktiež na
balkóne, zamazaniu stien, na čo bolo potrebné tento byt nanovo vymaľovať. V konečnom dôsledku je

dlžný peniaze navrhovateľ odporcovi, a nie odporca navrhovateľovi. V prípade potreby odporca nahlási
na okresný súd svedkov, ktorí sú s celou touto vecou oboznámení.

Súd vo veci vykonal dňa 6.8.2014 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom
navrhovateľa a odporcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými v konaní, tiež
oboznámením sa s obsahom celého spisu. Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti navrhovateľa,

ktorého z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil jeho právny zástupca z dôvodu, že navrhovateľ pracujev zahraničí a nemal možnosť sa z práce uvoľniť. Navrhovateľ zotrval prostredníctvom svojho právneho
zástupcu na návrhu na začatie konania v celom rozsahu. Kategoricky poprel tvrdenie odporcu, že by
mal navrhovateľ zanechať nejakú poškodenú lampu alebo mikrovlnku. Podľa názoru navrhovateľa sa

jedná o účelové tvrdenia, pretože navrhovateľ v byte nič nepoškodil, a to s výnimkou zamazania stien
od bicykla, k čomu však dodáva, že v čase odovzdávania bytu navrhovateľ ponúkol odporcovi, že túto
drobnú nečistotu odstráni, avšak vzhľadom aj podľa všetkého na banalitu tohto znečistenia odporca s
týmto nesúhlasil, považoval to za bezpredmetné.

Odporca potvrdil, že protokol o odovzdaní bytu (č. l. 6) zo dňa 8.9.2013 podpísal a asi skutočne

došlo k odovzdaniu bytu a skončeniu nájmu podpísaním tohto protokolu, teda 8.9.2013. Odporca však
poznamenal, že si ten protokol o odovzdaní bytu absolútne nečítal, dôveroval navrhovateľovi, ktorý
odporcovi povedal, že ukončuje s odporcom nájomnú zmluvu a odchádza z bytu. Odporca tento protokol
podpisoval v tom prenajatom byte, lebo tam prišiel za navrhovateľom. Čo sa týka tých závad, sám
navrhovateľ volal odporcovi, že mu nefunguje luster v obývačke, potom mu povedal, že má vyhodené
ističe, tieto opravovali, museli kúpiť nový istič, nakoľko bol zhorený. Elektrikár povedal odporcovi, že

pravdepodobne to bolo tým, že do mikrovlnky bolo dané niečo železné a mikrovlnka potom vybuchla,
bola spálená, zhorená tak, ako ten luster. Na lustri bolo zhorené trafo. Potom, keď odporca pozrel
steny, boli poškodené, zamazané, v obývačke, v chodbe, aj v kuchyni a na balkóne. Keď odporca dával
navrhovateľovi byt, tento bol v 100% stave, bol čistulinký, biely, nikde nebola ani šmuha, na čo má
odporca celý rad svedkov, ktorí byt odporcovi robili. Po odsťahovaní navrhovateľa musel dať odporca

vymaľovať byt, ktoré práce mu vykonával známy za smiešnu cenu, s materiálom a s prácou za 250,- €.
Za istič, ktorého pokazenie zavinil navrhovateľ, zaplatil odporca sumu 20,- €, mikrovlnka stála 40,- € a do
lustra bolo dávané trafo, to stálo 40,- €. Teda odporcovi vznikla škoda 370,- €. Po odchode navrhovateľa
z bytu toto všetko videli svedkovia, a to synovia odporcu O. T. V. O. T., slečna R. P. V. A. U., ktorý byt
aj maľoval.

Na otázku súdu, či si odporca byt pozrel, keď mu ho navrhovateľ dňa 8.9.2013 odovzdal,
odporca uviedol, že keď podpisoval byt, boli tam krabice, veci, navrhovateľ sa sťahoval. Odporca to
navrhovateľovi podpísal medzi chodbou a obývačkou a odišiel preč. A keď sa vrátil, pozeral si byt a
našiel všetky závady. Pokiaľ by navrhovateľ neurobil škodu na majetku odporcu, nebol by problém
navrhovateľovi vrátiť žiadanú sumu. Ak by sa chcelo odporcovi chodiť po úradoch, tak by ešte škodoval

navrhovateľ, lebo on by platil odporcovi, a nie odporca navrhovateľovi. Škodu, ktorá na byte vznikla,
si u navrhovateľa neuplatnil preto, lebo sa mu neoplatilo kvôli nejakým 120,- alebo 150,- € chodiť po
úradoch, alebo po polícii.

Na otázku súdu, prečo odporca nepovažoval za potrebné uplatniť si nárok na náhradu škody u
navrhovateľa, keďže bol zmluvou zaviazaný vrátiť zo strany navrhovateľa vyplatenú zálohu v zmysle

článku IV. zmluvy o nájme bytu, odporca uviedol, že sa rozhodol, že si z tej zálohy vlastne pokryje tieto
škody a rozhodol sa urobiť tieto opravy svojpomocne, keďže keby mu to robili firmy, tak by to vyšlo
aj cez 1.000,- €. Uviedol, že na vrátenie zálohy vyplatenej v zmysle článku IV. nájomnej zmluvy bol
odporca asi vyzvaný, asi nejakým právnym zástupcom navrhovateľa. Táto výzva odporcu zaskočila a
snažil sa to urobiť svojpomocne, aby sa s navrhovateľom nemusel kontaktovať, ani od neho nič žiadať.

Odporcovi je známe, že v tej výzve bolo napísané, že keď nezaplatí navrhovateľovi tú sumu, ktorú od
odporcu požadoval, navrhovateľ sa obráti na súd. Na to však odporca vôbec nereagoval, lebo čakal,
že navrhovateľ to dá na súd a odporca to na súde preukáže. Odporca navrhol dokazovanie výsluchom
hore uvedených svedkov.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že tvrdenia odporcu považuje za účelové s cieľom zbaviť sa

povinnosti zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu. O tom, že mala byť poškodená lampa a mal byť vypálený
istič, sa navrhovateľ dozvedel až potom, ako bolo iniciované toto konanie.

Pokiaľ ide o navrhovaných svedkov, právny zástupca navrhovateľa poukázal na nehodnovernosť ich
svedeckých výpovedí vzhľadom na to, že sa jedná buď o rodinných príslušníkov, alebo o známych
odporcu. Pokiaľ by skutočne odporcovi vznikla taká škoda, ako tvrdí, tak by si ju uplatňoval. Čo sa týka

tvrdení odporcu ohľadom protokolu o odovzdaní bytu, poukázal na zodpovednosť každého za to, čo
podpíše a nikto by nemal podpisovať nič, čo buď nevidí, alebo s čím nesúhlasí, alebo čo sa nezakladána pravde. Odporca podpisoval protokol o odovzdaní bytu slobodne, dobrovoľne, bol si vedomý, v akom
stave sa byt nachádza a v takomto stave byt aj preberal.

Odporca uviedol, že považuje tvrdenia právneho zástupcu za účelové, pretože navrhovateľ ako nájomca

sám žiadal odporcu, aby vymenil, resp. odstránil závady na lustri, vymenil ističe, ktoré sa nedajú vôbec
nahodiť.Anavrhovateľvysloveneodporcunútil,keďbolodporcanaodchode,abypodpísaltenprotokolo
odovzdaní bytu. Odporca nechcel, lebo nemal ani okuliare, ale dôveroval navrhovateľovi, lebo si myslel,
že je to čestný, solventný človek a že sa tam nebude snažiť nič urobiť. Navrhovateľ žiadal odporcu,
aby tento opravil ističe a luster a odporca ich opravoval, ešte keď tam navrhovateľ býval, asi mesiac

pred odchodom, lebo navrhovateľ mu volal, že tam nemá svetlo, že mu pol bytu nesvieti, a následne
sa prišlo tesne predtým, ako mal navrhovateľ odísť preč, na to, že to bolo spôsobené tou mikrovlnkou.
To svetlo v obývačke nefungovalo až do vtedy, kým navrhovateľ neodišiel a táto závada sa odstránila
až po odchode navrhovateľa.

Podľa ust. § 685 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, (ďalej len OZ) nájom bytu
vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a

to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis
príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať
len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa ust. § 686 ods. 1 OZ nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania,
výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala

by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne,
vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

Podľa ust. § 687 ods. 2 prvej vety OZ ak nájomná zmluva neurčuje inak, drobné opravy v byte súvisiace
s jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou uhrádza nájomca.

Podľa ust. § 580 OZ ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,

zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa ust. § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné

a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Podľa ust. § 443 OZ pri určení výšky škody
na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ ak dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku

úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., účinného od 1.1.2009 výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrhu na začatie konania v celom
rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu 262,50 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 262,50 € od 28.10.2013 do zaplatenia.

Súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku postupoval podľa § 132 O.s.p. podľa ktorého súd hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. V
zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako i na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravosti nemá

závažné a dôvodné pochybnosti.

Súd mal preukázané, že medzi navrhovateľom ako nájomcom a odporcom ako prenajímateľom vznikol
záväzkovo-právny vzťah uzatvorením nájomnej zmluvy dňa 1.7.2012, ktorej predmetom bol nájom bytu
č. 22 špecifikovaný v článku I. nájomnej zmluvy. Ohľadom výšky nájomného a jeho platenia sa zmluvné
strany dohodli tak, že nájomné bude predstavovať sumu 330,- € mesačne. Zároveň sa dohodli, že
navrhovateľ zloží zálohu vo výške jednomesačného nájmu, ktorá záloha mal byť použitá na pokrytie

prípadných škôd spôsobených na zariadení a opotrebovaním zariadenia. Súd mal preukázané z
prehlásenia odporcu (č.l. 5 spisu), že záloha na pokrytie prípadných škôd bola uhradená odporcovi
navrhovateľom vo výške 350 €, teda nie vo výške pôvodne dojednanej v zmluve sumou 330 €. Súd
následne skúmal, či vznikol dôvod, pre ktorý mal prenajímateľ právo ponechať si zálohu zloženú
nájomcom.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že ešte počas trvania nájmu bytu sa stali niektoré
elektrické zariadenia, a to ističe a luster v obývačke poruchovými. Odporca ako prenajímateľ
zabezpečovalopravutýchtozariadeníeštepočastrvanianájmubytu,pričomeštepredukončenímnájmu
sa zistilo, že tieto poruchy boli spôsobené mikrovlnnou rúrou. Uvedené tvrdenia uviedol na svoju obranu
samotný odporca, ktorý výslovne uviedol, že navrhovateľ od neho žiadal, aby opravil ističe a luster a

odporca ich aj opravoval, a to ešte v čase, keď tam navrhovateľ býval, asi mesiac pred odchodom a
následne sa prišlo tesne predtým, ako mal navrhovateľ odísť z bytu preč v dôsledku ukončenia nájmu,
že poruchy boli spôsobené mikrovlnnou rúrou. Z uvedeného nesporne vyplýva, že škody, ktoré mali
odporcovi vzniknúť na uvedených elektrických zariadeniach, neboli odporcom zistené dodatočne, ako
to odporca na pojednávaní tvrdil, keď uviedol, že po podpísaní protokolu a odchode navrhovateľa z bytu

sa odporca vrátil do bytu, pozeral si byt a našiel všetky závady. V konaní bolo nesporne preukázané, že
o poruchách zariadení odporca vedel a o ich príčinách tiež, a to ešte pred ukončením nájmu bytu. Pokiaľ
teda následne v deň skončenia nájmu podpísal protokol o odovzdaní bytu, v ktorom potvrdil, že prebral
byt bez závad, z uvedeného vyplýva, že odporca prebral byt v čase jeho odovzdania dňa 8.9.2013
bez akýchkoľvek závad, a pokiaľ aj tvrdené závady na elektrických zariadeniach v čase odovzdania

bytu existovali, o týchto bol odporca informovaný, bol si ich vedomý, ale za ich vznik nepovažoval za
zodpovedného navrhovateľa, pretože inak by nemohol odpísať protokol o odovzdaní bytu, v ktorom
potvrdil, že byt prebral bez závad.

Pokiaľ ďalej odporca tvrdil, že bol zo strany navrhovateľa donútený podpísať protokol o odovzdaní
bytu a tento podpisoval v chvate, bez riadneho oboznámenia sa s týmto dokumentom, súd uvádza,

že každý je povinný, a to vo vlastnom záujme, sa riadne a dostatočne oboznámiť s dokumentom, pod
ktorý sa podpisuje. Súd nemal v konaní preukázané, že by odporca konal pri podpisovaní protokolu pod
nátlakom, z ktorého dôvodu by protokol nemal byť výrazom skutočnej vôle odporcu.

Navyše, odporca neuviedol na svoju obranu žiadne tvrdenia, ktoré by preukazovali, že protokol o
odovzdaní bytu by mal po obsahovej stránke zachytávať opis nejakých vád odovzdávaného bytu.

Naopak, výslovne uviedol, že poruchové zariadenia, ako luster a ističe, boli opravované ešte počas
trvania nájomného vzťahu, pričom ich porucha bola spôsobená mikrovlnnou rúrou. Pokiaľ teda odporca
tvrdil, že v byte zistil po ukončení nájmu a po uvoľnení bytu navrhovateľom také poškodenia, titulom
ktorýchsizapočítalzálohu350€zaplatenúnavrhovateľomnanáhraduprípadnýchškôdaopotrebovanie
zariadenia, súd tieto tvrdenia v konaní preukázané nemal, keďže všetky poškodenia sa prejavili eštepočas trvania nájmu. Odporca si svojimi tvrdeniami protirečil, keď na jednej strane uvádzal, že závady,
titulom ktorých si započítal zálohu vo výške 350 €, zistil po odchode navrhovateľa z bytu po podpísaní
protokolu účastníkmi dňa 8.9.2013 a na druhej strane uvádzal, že tieto závady odporca odstraňoval asi

jeden mesiac pred skončením nájmu.

Súd ďalej skúmal, či existoval dôvod, pre ktorý by si mohol odporca započítať náklady, ktoré podľa
svojho vyjadrenia vynaložil na vymaľovanie celého bytu, ktoré mal realizovať z dôvodu tvrdeného
znečistenia stien navrhovateľom. Podľa ust. § 687 ods. 2 prvej vety OZ ak nájomná zmluva neurčuje
inak, drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou uhrádza

nájomca. Účastníci sa v článku III. nájomnej zmluvy dohodli, že drobné náklady súvisiace s údržbou
bytu, za ktoré sa považujú náklady spojené s bežným užívaním (výmena žiaroviek, bežné opravy,
výmena rozbitých skiel, maľovanie...) znáša nájomca. Navrhovateľ mal teda povinnosť vykonávať bežnú
potrebnú údržbu bytu. Súd mal z protokolu o odovzdaní bytu preukázané, že chodba a balkón boli
čiastočne znečistené od bicykla, vzhľadom však na vyjadrenie odporcu v protokole, že byt prebral
bez závad, a s poukazom na vyjadrenie navrhovateľa v žalobe a na pojednávaní, že i keď protokol

obsahuje aj poznámku, že chodba a balkón sú čiastočne zamazané od bicykla, jednalo sa však o takú
nepodstatnú a banálnu vec, že odporca napriek ponuke navrhovateľa, že toto znečistenie odstráni, o
odstránenie nežiadal a s odstránením nesúhlasil a považoval toto znečistenie za bezpredmetné, súd
nemal preukázané, že navrhovateľ zanechal byt v takom stave, že bolo potrebné vynaloženie nákladov
na jeho kompletné premaľovanie. Súd zároveň ani nemal preukázané, akú sumu bolo vlastne potrebné

vynaložiť na odstránenie tohto zanedbateľného znečistenia stien od bicykla, keďže nemal preukázaný
rozsah tohto znečistenia, opísaného v protokole ako „Chodba a balkón je čiastočne zamazaná od
bicykla“ a odporca navyše svojím podpisom pod protokolom potvrdil, že prevzal byt bez závad.

Pokiaľ teda odporca na svoju obranu uviedol, že finančné prostriedky, ktoré mu navrhovateľ poskytol ako
zálohu na úhradu prípadných škôd, použil na odstránenie týchto škôd, resp. tieto finančné prostriedky

započítal so svojím nárokom na náhradu škody vzniknutej odporcovi poškodením mikrovlnnej rúry a
lustra, súd tieto tvrdenia odporcu preukázané nemal. Súd za významný dôkaz pre rozhodnutie vo veci
samej považoval práve protokol o odovzdaní bytu, spísaný dňa 8.9.2013 medzi účastníkmi konania,
v zmysle ktorého odovzdal navrhovateľ odporcovi byt bez závad, a to v stave, v akom ho prevzal a
preberajúci takýto byt bez závad prevzal dňa 8.9.2013. Tvrdenia odporcu, ktoré na svoju obranu odporca

uvádzal, súd vyhodnotil ako účelové, s cieľom dosiahnutia úspechu v prejednávanej veci.

Súd tak nemal preukázaný základný predpoklad pre vznik zodpovednosti navrhovateľa za škodu, titulom
náhrady ktorej si odporca ponechal finančnú zálohu zloženú navrhovateľom vo výške 350,- € z dôvodu
započítania vzájomných pohľadávok účastníkov, a síce pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi na
náhradu škody a pohľadávky navrhovateľa na vrátenie zálohy. Keďže pohľadávka odporcu na náhradu

škody neexistovala, odporca nemal právo na takéto započítanie pohľadávok.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd preto navrhovateľovi priznal právo na vrátenie zálohy,
ktorú navrhovateľ uhradil odporcovi dňa 24.6.2012 v súvislosti s následným uzatvorením nájomnej
zmluvy dňa 1.7.2012, a to vo výške, ktorú si navrhovateľ návrhom uplatnil, teda v sume 262,50 €, ktorý
výpočet navrhovateľ vykonal pri zohľadnení a odpočítaní alikvotnej sumy nájmu a platby za internet vo

výške 87,50 € za časť mesiaca september 2013, počas ktorej doby byt ešte užíval, od celkovej výšky
zálohy 350 €. Odporca tento výpočet nenamietal, preto súd dospel k záveru, že je spravodlivé priznať
navrhovateľovi právo na zaplatenie zo strany odporcu takto upravenej sumy zálohy, ktorú si odporca
ponechal bez právneho titulu.

Pokiaľodporcanavrholvykonaťdokazovanievýsluchomoznačenýchsvedkov,súdpovažovalvykonanie

tohto dôkazu za nadbytočné, keďže, ako je už uvedené vyššie, za významný dôkaz považoval práve
protokol o odovzdaní bytu zo dňa 8.9.2013, podľa ktorého bol byt zanechaný navrhovateľom byt závad,
ako i skutočnosť, že odporca si svojimi tvrdeniami zjavne protirečil. Súd tak mal skutkový stav dostatočne
preukázaný na základe vykonaného dokazovania.Navrhovateľ si spolu s istinou uplatnil aj jej príslušenstvo - úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo
sumy 262,50 € od 28.10.2013 do zaplatenia. Súd návrhu aj v časti úroku z omeškania v celom rozsahu
vyhovel, pretože mal preukázané, že odporca sa skutočne dostal do omeškania so zaplatením žalovanej

sumy odo dňa 28.10.2013, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí 10-dňovej lehoty na plnenie od
prevzatiavýzvyprávnehozástupcuzodňa14.10.2013,pričomnavrhovateľsinároknaúrokzomeškania
uplatnil v zákonnej výške.

Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Nakoľkonavrhovateľmalvoveciplnýúspech,priznalmusúdnáhraduúčelnevynaložených trovkonania
voči odporcovi ako neúspešnému účastníkovi konania, pričom trovy konania pozostávajú zo súdneho
poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia.

Navrhovateľ si podaním doručeným dňa 08.08.2014 prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
vyčíslili trovy konania a právneho zastúpenia, pričom náhrada trov právneho zastúpenia bola uplatnená

za 4 úkony právnej služby, a to:

1. prevzatie a príprava zastúpenia

2. písomné podanie protistrane týkajúce sa veci samej - výzva na plnenie

3. písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania

4. účasť na pojednávaní 06.08.2014

Súd preskúmal nárok uplatnený navrhovateľom v zmysle príslušných ustanovení OSP a vyhl. MS SR
č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len vyhl.) a navrhovateľovi priznal proti odporcovi právo na náhradu trov konania titulom
zaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 16,50 eur a titulom náhrady trov
právneho zastúpenia pozostávajúcej z:

tarifnej odmeny a režijného paušálu advokáta za :

1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci zo dňa 14.10.2013 podľa
§ 13a ods. 1 písm. a) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 21,58 eur, režijný paušál podľa
§ 16 ods. 3 vyhl., vo výške 7,81 eur;

2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania zo dňa

09.12.2013 podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 21,58 eur,
režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 7,81 eur;

3. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní dňa 06.08.2014 podľa § 10 ods. 1 v nadväznosti na §
13a ods. 1 písm. d) vyhl. vo výške 21,58 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 8,04 eur.

Súd však nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby písomné

podanie protistrane - výzva na plnenie. Podľa posúdenia súdu nejde o trovy konania v zmysle ust.
§ 137 O.s.p. vzhľadom k tomu, že aj keď trovy konania nemusia byť účastníkom vynaložené vždy v
dobe po začatí konania do jeho právoplatného skončenia, musia však byť vynaložené bezprostredne
s týmto konaním. Uvedený úkon právnej služby právneho zástupcu navrhovateľa nebol uskutočnený v
bezprostrednej súvislosti s konaním, keďže podmienkou pre začatie konania nie je výzva navrhovateľa

na dobrovoľné plnenie adresovaná odporcovi.Súd teda priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 16,50 eur titulom súdneho poplatku za
návrh a vo výške 88,40 eur titulom trov právneho zastúpenia. Odporca je povinný zaplatiť trovy konania
navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu vedený v A. N., V..Z.., č.účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v

súlade s § 149 ods. 1 OSP, podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená
náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).