Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 6, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/308/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113225170
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113225170.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa:

Ľ. E., Z.. X.XX.XXXX, B.: E. XXX, H. Q., proti odporcovi: J. X., Z.. XX.XX.XXXX, B.: Q. Č.. XXX, občan
SR, o zaplatenie 3.000,- € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.000 Eur spolu s úrokom vo výške 24%
ročne zo sumy 6.000 Eur od 26.3.2011 do 26.4.2011 a spolu s úrokom z meškania vo výške 9,25% zo
sumy 3.000 Eur od 7.5.2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 180,- € do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 7.8.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu

na zaplatenie navrhovateľovi dlžnej sumy vo výške 3.000,- € spolu s dohodnutým úrokom vo výške 24%
ročne zo sumy 6.000,- € od 26.3.2011 do 26.4.2011 a úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej
sumy od 27.4.2011 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 26.3.2011 uzatvoril s odporcom
zmluvu o pôžičke, ktorou sa zaviazal poskytnúť odporcovi peňažnú pôžičku vo výške 6.000,- € a odporca
sa zaviazal pôžičku vrátiť a zaplatiť dohodnutý úrok vo výške 24 % ročne v lehote do 26.4.2011. Predmet
zmluvy, teda sumu 6.000,- € odovzdal navrhovateľ odporcovi dňa 26.3.2011 pri podpise zmluvy. Odporca
splnil čiastočne svoj záväzok a vrátil navrhovateľovi časť pôžičky vo výške 3.000,- €, pričom zvyšnú

časť 3.000,- € spolu s dohodnutým úrokom doposiaľ navrhovateľovi nevrátil, a preto je od 27.4.2011 v
omeškaní.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil :

Zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 26.3.2011 medzi Ľ. E. ako veriteľom a J. X. ako dlžníkom dňa
26.3.2011 súd zistil, že predmetom zmluvy o pôžičke bola pôžička finančných prostriedkov vo výške
6.000,- € spolu s úrokom zo sumy 6.000,- € vo výške 24 % ročne. Dlžník sa zaviazal vrátiť poskytnutú
pôžičku a zaplatiť dohodnutý úrok jednorázovo v hotovosti najneskôr dňa 26.4.2011.

Z výzvy navrhovateľa zo dňa 25.3.2013 adresovanej odporcovi súd zistil, že navrhovateľ konštatujúc, že
podľa zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 26.3.2011 poskytol navrhovateľovi peňažnú pôžičku vo výške6.000,- € na dobu do 26.4.2011, súčasťou ktorej zmluvy bolo i dojednanie úrokovej sadzby vo výške
24% ročne, ďalej konštatujúc, že odporca vrátil časť pôžičky navrhovateľovi osobne a zostávajúca časť
pôžičky vo výške 3.000,- € mu nebola doposiaľ uhradená, vyzval odporcu na úhradu sumy 3.000,- € v

lehote do 20 dní od doručenia tejto výzvy.

Z podacieho lístka súd zistil, že odosielateľ Ľ. E. odoslal poštovú zásielku adresátovi J. X. dňa 25.3.2013
na Pošte v Žiline 1.

Súd návrhu na začatie konania v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. XRo/XXX/
XXXX-X zo dňa 3.10.2013. Odporca podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, na
odôvodnenie ktorého uviedol, že dlh v celkovej výške 6.000,- € navrhovateľovi splatil dňa 26.4.2011, a

preto je žaloba z jeho strany neoprávnená.

Súd nariadil na deň 6.8.2014 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa
a odporcu a listinnými dôkazmi predloženými v konaní navrhovateľom, ako i celým obsahom spisu a
zistil nasledovný skutkový stav :

Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na návrhu na začatie konania v celom rozsahu, uviedol, že dňa 26.

marca 2011 požičal odporcovi 6.000 Eur s tým, že mu ich do mesiaca vráti s úrokom podľa zmluvy. V
stanovenejlehoteodporcapeniazenevrátil,vrátilažneskôrpočastiachsumu2.000Eura1.000Eur.Keď
navrhovateľ odporcu kontaktoval neskôr, sľuboval, že peniaze vráti, ale od mesiaca november 2011 už
navrhovateľovi nedvíha ani telefón. Ostal teda dlžný 3.000 Eur, úroky a úroky z omeškania. Z výpovede
navrhovateľa vyplynulo, že vzhľadom na to, že si vedie vlastný denník, najmä s údajmi ohľadom financií,

môže presne povedať, že jednu splátku vo výške 2.000 Eur mu odporca vrátil 30.6.2011 a druhú splátku
vo výške 1.000 Eur dňa 14.9.2011. Odporca ešte v novembri 2011 kontaktoval navrhovateľa s tým,
že príde za navrhovateľom na druhý deň a dlžnú sumu mu osobne vráti. Odporca však neprišiel, ani
navrhovateľa nekontaktoval a nedvíhal telefón.

Odporca priznal, že navrhovateľ mu požičal sumu 6.000 Eur, nie však na mesiac, ale dohoda bola taká,

že vráti peniaze, keď ich navrhovateľ bude potrebovať. Uviedol, že sumu 6.000 Eur vrátil navrhovateľovi
dvomisplátkamipo3.000Eurabolotoasivtýchdátumoch,akonavrhovateľudávaldátumytýchsplátok.
Jediné, čo mu nezaplatil, sú úroky. V odpore proti platobnému rozkazu síce bolo uvedené, že dlh v
celkovej výške 6.000 Eur navrhovateľovi splatil v celej výške dňa 26.4.2011, ale odpor dal vypracovať
priateľke, nakoľko on bol v zahraničí. Dňa 26.4.2011 bola uhradená asi tá prvá splátka. S navrhovateľom

sa osobne stretli, kedy mu peniaze dal. Prvý krát sa stretli v areáli Tlakových nádob a druhý krát si už
presne nepamätá, ale zdá sa mu, že to bolo v Bytčici tam, kde navrhovateľ predtým žil u známej, nevie
presne popisné číslo domu. Pri odovzdávaní peňazí boli len oni dvaja.

Navrhovateľ poprel tvrdenia odporcu, veď od odporcu si tie peniaze vymáhal, uviedol, že to nemá logiku,
aby si vymáhal polovicu sumy, keby mu odporca tie peniaze vrátil. Odporca ani nemá nejaký doklad o

tom, že by navrhovateľ prevzal tie peniaze. Je pravdou, že to bolo medzi nimi dvomi. Požaduje len tú
sumu, ktorú mu ostal odporca dlžný, nič viac, nič menej. Navrhovateľ poukázal na to, že pokiaľ odporca
tvrdí, že nevedel o tejto žalobe, tak on tvrdí, že podpis na odpore proti platobnému rozkazu je podpisom
odporcu, teda musel o žalobe vedieť. Pretože v tom odpore je napísané, že vrátil sumu 6.000 Eur dňa
26.4.2011.

Týmto tvrdí, že odporca nehovorí pravdu. Nemá logiku, aby súdnou cestou žiadal o vrátenie tých
zvyšných peňazí, ktoré mu neboli vrátené. Myslí si, že bezdôvodne by sa nešiel súdiť nikto kvôli ničomu.
Nemá dôvod cestou súdu niekoho okrádať o peniaze, chce len vlastné peniaze.

Na otázku súdu, či odporcovi bola doručená nejaká výzva navrhovateľa na vrátenie peňazí, odporca
uviedol,žetojemožné,lensitoužnepamätá,mátakýdojem,ženiečomuprišlo.Navýzvuneodpovedal,

lebo to bral ako úplne zbytočné preto, lebo tá suma bola vrátená. Keď si vyzdvihol platobný rozkaz, dalpriateľke napísať odpor, ktorý odporca vopred podpísal. Chcel, aby tam bolo uvedené, že celá suma
bola vrátená. Nakoľko si nepamätá dátumy, dal do odporu ten dátum, ktorý bol napísaný na výzve.

S navrhovateľom sa ústne dohodli tak, že suma bude vrátená potom, keď ju bude navrhovateľ

potrebovať. Nebol tam dohodnutý nejaký presný čas. Navrhovateľovi podpísal nejaký papier, aby mal
nejaký doklad, bola to zmluva na 6.000 Eur. Nepamätá sa, či tam bol uvedený nejaký dátum, ale ústne
sa dohodli, že suma mu bude vrátená potom, keď ju bude potrebovať, a to mu dá navrhovateľ dopredu
vedieť. Navrhovateľ chcel tú sumu naspäť naraz, ale bola mu vrátená dvomi splátkami, lebo odporca
toľko nemal. Odporca tým pokladal vec za vybavenú. Navrhovateľ povedal, že tie peniaze potrebuje

na úhradu za strechu, na prerábku, požiadal odporcu o peniaze telefonicky. Spolu mali ústnu dohodu
a nepokladal za dôležité si nechať vrátenie peňazí od navrhovateľa potvrdzovať. Odporca potvrdil, že
vlastnoručne podpísal odpor proti platobnému rozkazu (č.l. 10), ktorý mu nachystala a vytlačila jeho
priateľka.

Dal priateľke napísať odpor, povedal jej, čo tam má byť napísané, teda že vrátil kompletnú sumu. Keď
to priateľka napísala, dala to odporcovi, keď prišiel na otočku pre náhradné diely na Slovensko a od to

potom podal do podateľne. Nepamätá sa, kedy to podpísal, ale je tam jeho podpis.

Navrhovateľ poukázal na nepresnosti v tvrdeniach odporcu, uviedol, že 6.mája kupoval chalupu na
Lutišiach a vtedy potreboval, aby mu odporca vrátil tie peniaze, pretože ich potreboval na kúpu chalupy
a už vtedy kontaktoval odporcu, aby tie peniaze vrátil. Navrhovateľ si kvôli tomu musel zobrať úver, aby
mohol vyplatiť určité splátky, tieto peniaze mu chýbali a odporca mu sľuboval, že tie peniaze mu vráti.

Peniaze potreboval v máji, ale odporca mu prvú splátku 2.000 Eur vrátil 30.6.2011 a druhú splátku 1.000
Eur mu vrátil v 14.9.2011. Nenavrhol doplniť dokazovanie v žiadnom smere, uviedol, že zmluvu mali
podpísanú tak, ako sa patrí a pri odovzdávaní peňazí mal odporca žiadať od navrhovateľa doklad, že
mu tie peniaze vrátil tak, ako si navrhovateľ zariadil, aby mu odporca podpísal zmluvu. Nemá dôvod
vymáhať od odporcu viac, ako to, čo mu je odporca dlžný.

Boli dohodnutí tak, že keď bude peniaze potrebovať, tak mu ich odporca vráti. Lehota jedného mesiaca
uvedená v zmluve platila, ale navrhovateľ chcel tú zmluvu predĺžiť, len sa nemohli v tom čase
skontaktovať. Aj odporca uznal, že tie peniaze vráti po tom, ako ich bude navrhovateľ potrebovať a
navrhovateľ ich potreboval 6.mája. Veď aj ústne dohody platia.

Podľa ust. § 657 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) zmluvou o pôžičke

prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ust. § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., účinného od 1.1.2009 výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť
navrhovateľovi sumu 3.000 Eur spolu s úrokom vo výške 24% ročne zo sumy 6.000 Eur od 26.3.2011 do
26.4.2011 a spolu s úrokom z meškania vo výške 9,25% zo sumy 3.000 Eur od 7.5.2011 do zaplatenia.Súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku postupoval podľa § 132 O.s.p. podľa ktorého súd hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. V

zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako i na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravosti nemá
závažné a dôvodné pochybnosti.

Súd mal preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkovo-právny vzťah uzatvorením
zmluvy o pôžičke dňa 26.3.2011, na základe ktorej prenechal navrhovateľ ako veriteľ odporcovi ako

dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 6.000,- €. Súd mal nesporne preukázané, že finančná pôžička
v dohodnutej výške bola odporcovi zo strany veriteľa reálne odovzdaná a bola požičaná na dobu do
26.4.2011 s úrokovou sadzbou 24 % ročne.

Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, pri ktorej podmienkou vzniku zmluvy okrem dohody zmluvných
strán je aj reálne poskytnutie predmetu zmluvy dlžníkovi. Predmetom zmluvy môžu byť peňažné
prostriedky, ale aj iné veci určené podľa druhu. Zmluva o pôžičke nie je obligatórne odplatnou zmluvou,

stáva sa odplatnou, iba ak sa strany na odplate dohodli. V zmluve o pôžičke je tiež možné sa dohodnúť,
že pôžička bude poskytnutá bezodplatne (bez úroku).

Súddospelkzáveru,ženávrhjevčastiuplatnenéhonárokunazaplatenieistiny3.000,-€spolusúrokom
vo výške 24% ročne zo sumy 6.000 Eur od 26.3.2011 do 26.4.2011 v celo rozsahu dôvodný, nakoľko
mal preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená písomná zmluva o pôžičke vo

výške 6.000,- € s úrokovou sadzbou 24 % ročne, z ktorej požičanej sumy odporca navrhovateľovi časť
vo výške 3.000,- € vrátil.

Pokiaľ odporca uvádzal, že navrhovateľovi vrátil celú požičanú sumu, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ
v tomto konaní voči nemu domáha, teda že vrátil aj druhú časť pôžičky vo výške 3.000,- €, nakoľko
požičanú sumu vrátil v dvoch splátkach, súd toto tvrdenie v konaní preukázané nemal. Odporca na

otázky súdu odpovedal vyhýbavo, svojimi tvrdeniami si protirečil a uvádzal nepresné a zmätočné
tvrdenia. Pokiaľ v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že dlh v celkovej výške 6.000,- €
navrhovateľovi splatil dňa 26.4.2011, na pojednávaní doplnil, že dátum 26.4.2011 uviedol preto, lebo
tento dátum bol uvedený vo výzve navrhovateľa. Súd mal však preukázané, že navrhovateľ vyzval
odporcu výzvou zo dňa 25.3.2013 na zaplatenie dlžnej sumy do 20 dní od doručenia výzvy a logicky

ho nemohol vyzvať dňa 25.3.2013 na zaplatenie dlhu do 26.4.2011. Zároveň rozporuplne vyznieva, že
odporca si veľmi dobre pamätal, aký dátum bol uvedený vo výzve navrhovateľa na vrátenie peňazí, ale
na to, že mu táto výzva od navrhovateľa bola doručená, si pamätal len matne.

Odporca uvádzal rozdielne tvrdenia ohľadom dátumu, kedy mal navrhovateľovi požičanú sumu splatiť.
Kým v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že pôžičku vrátil navrhovateľovi jednou splátkou dňa

26.4.2011, svojím ďalším tvrdením na pojednávaní toto tvrdenie vyvrátil, keď uviedol, že navrhovateľ
mu požičal sumu 6.000 Eur nie na mesiac, ale dovtedy, kým ho navrhovateľ na vrátenie dlžnej sumy
vyzve, pričom odporca vrátil navrhovateľovi dlh dvomi splátkami po 3.000 Eur a bolo v tých dátumoch,
ako navrhovateľ uvádzal (navrhovateľ uvádzal vrátenie sumy 2.000 Eur dňa 30.6.2011 a sumy 1.000
Eur dňa 14.9.2011).

Odporca uvádzal na pojednávaní aj rozdielne tvrdenia ohľadom vypracovania a podpísania odporu
proti platobnému rozkazu. Snažil sa o vyvolanie zdania, že omyl v údajoch uvedených v odpore bol
spôsobený tým, že odpor mu vypracovala jeho priateľka na základe stručných informácií odporcu, ktorý
bol v zahraničí. Odporca najprv tvrdil, že keď si vyzdvihol platobný rozkaz, dal priateľke napísať odpor,
ktorý odporca vopred podpísal, chcel, aby tam bolo uvedené, že celá suma bola vrátená. Nakoľko si

nepamätá dátumy, dal do odporu ten dátum, ktorý bol napísaný na výzve. Následne uviedol, že dal
priateľke napísať odpor, povedal jej, čo tam má byť napísané, teda že vrátil kompletnú sumu a keď to
priateľka napísala, dala to odporcovi, keď prišiel na otočku pre náhradné diely na Slovensko a on to
potom podal do podateľne. Následne odporca na otázku súdu vyhýbavo uviedol, že si nepamätá sa,
kedy odpor podpísal, ale na odpore je jeho podpis. Teda odporca najprv tvrdil, že odpor vopred podpísal,následne mu odpor napísala jeho priateľka a potom tvrdil, že keď mu priateľka na základ jeho pokynov
odpor napísala, on si ho podal do podateľne súdu, ale už si nepamätal, kedy odpor podpísal.

Konanie o prejednávanej veci je svojím charakterom konaním sporovým, v ktorom sa uplatňuje

prejednacia zásada a zásada kontradiktórnosti. Účastníci konania nesú procesnú zodpovednosť za
zistenie skutkového stavu, pričom navrhovateľ je povinný uviesť dôkazy, teda tieto predložiť alebo
označiť, o ktoré dôkazy opiera uplatnený nárok, a odporca má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktorými
má preukázať, že nárok navrhovateľa nevznikol, zanikol, zmenil sa a pod. Obe procesné strany teda
musia splniť dôkaznú povinnosť a uviesť skutočnosti rozhodujúce z hľadiska veci samej na preukázanie

tvrdených skutočností.

Odporca neuniesol dôkazné bremeno, súdu nepredložil taký dôkaz, ktorým by mal súd preukázané,
že svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke si voči navrhovateľovi v celom rozsahu splnil. Navyše boli jeho
tvrdenia nevierohodné a účelové, odporca si protirečil a vypovedal zmätočne a nepresvedčivo. Súd mal
s poukazom na navrhovateľom predložené listinné dôkazy preukázanú dôvodnosť uplatneného nároku
navrhovateľa čo do istiny v celom rozsahu.

Navrhovateľ si k žalovanej istine uplatnil aj úrok z pôžičky vo výške 24 % ročne za obdobie od
26.3.2011, teda odo dňa uzatvorenia zmluvy o pôžičke a reálneho odovzdania požičanej sumy zo strany
navrhovateľa odporcovi, až do dňa splatnosti pôžičky, dohodnutého v písomnej zmluve o pôžičke, teda
do 26.4.2011. Odporca priznal, že tento nárok navrhovateľa doposiaľ neuspokojil, preto súd zaviazal
odporcu i na zaplatenie úroku z pôžičky vo výške 24 % zo sumy 6.000,- € za obdobie dohodnuté

účastníkmi konania v zmluve o pôžičke.

Navrhovateľ si k žalovanej istine uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % z dlžnej sumy 3.000,- €
od 27.4.2011 do zaplatenia. Úrok z omeškania bol uplatnený v zákonnej výške, preto v tejto výške bol
navrhovateľovi rozsudkom priznaný. Súd mal však preukázané, že účastníci konania uzatvorili ohľadom
vrátenia požičanej sumy 3.000 € novú dohodu, podľa ktorej mal odporca vrátiť navrhovateľovi sumu

3.000 € potom, ako navrhovateľ odporcu na vrátenie dlhu vyzve. Súd tak mal preukázané, že účastníci
touto dohodou nahradili pôvodný záväzok vrátiť sumu 3.000 € do 26.4.2011 (§ 516 ods. 2 OZ). Z
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca bol povinný na výzvu navrhovateľa vrátiť
zostatok dlžnej sumy dňa 6.5.2011, a z uvedeného dôvodu, keďže svoj záväzok si nesplnil, sa dostal od
nasledujúceho dňa, teda od 7.5.2011 do omeškania, od ktorého dátumu súd zaviazal odporcu zaplatiť

navrhovateľovi i úroky z omeškania, ktoré si navrhovateľ uplatnil v zákonnej výške 9,25 % ročne zo sumy
3.000,- €. Vo zvyšnej časti úroku z omeškania 9,25% ročne zo sumy 3.000,- € od 27.4.2011 do 6.5.2011
návrh zamietol ako nedôvodný.

Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 3 OSP, podľa ktorého aj keď mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech

v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo
od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom
priznaného plnenia.

Navrhovateľ sa domáhal celkovo priznania sumy 3.000 eur spolu s 24% ročným úrokom zo sumy 6.000,-
eur od 26.03.2011 do 26.04.2011, čo po vyčíslení činí 126,24 eur a spolu s úrokom z omeškania vo

výške 9,25% ročne zo sumy 3.000,- eur od 27.04.2011 do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku
(6.8.2014) činí 910,80 eur.

Celkovo sa tak navrhovateľ domáhal priznania sumy 4.037,04 eur.

Súd navrhovateľovi priznal sumu 3.000,- eur spolu s 24% ročným úrokom zo sumy 6.000,- eur od
26.03.2011 do 26.04.2011, čo po vyčíslení činí 126,24 eur a spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25%ročne zo sumy 3.000,- eur od 07.05.2011 do zaplatenia, čo ku dňu vyhlásenia rozsudku (6.8.2014) činí
903,20 eur.

Navrhovateľovi tak bolo celkom priznané 4.029,44 eur. Neúspech navrhovateľ v číselnom vyjadrení

predstavuje sumu 7,60 eur a tento neúspech je len nepatrným neúspechom v pomere k tomu, čo
navrhovateľ návrhom žiadal. Z tohto dôvodu súd priznal navrhovateľovi voči odporcovi plnú náhradu
trov konania.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške
180,- eur. Súd s poukazom na uvedené priznal navrhovateľovi voči odporcovi ako neúspešnému
účastníkovi náhradu trov konania vo výške 180,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie

súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to
neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené

podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).