Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 16, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/54/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114203602
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4114203602.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit

Slovakia, a.s. so sídlom Piešťany, Teplická 147, IČO: 36234176 zastúpený: AK ERASMUS LEGAL, s.r.o.
so sídlom Bratislava, Justičná 9, IČO: 36789615, proti odporcovi: Jozef X., bytom K., B. XX, o návrhu
navrhovateľa na zaplatenie sumy XXX,XX eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa zamieta.

II. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

III. Súd konanie včasti zaplatenia 2,50 eur zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby
súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 210,44,- eur ako aj kapitalizovaný denný úrok z omeškania

do dňa predpisu poslednej splátky vo výške 0,18 eur, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od dňa
nasledujúceho po dni predpisu poslednej splátky do dňa spísania vo výške 45,02 eur, úrok z omeškania
vo výške 0,024 % denne zo sumy 166,90 eur od 4.2.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania
a náhradu trov právneho zastúpenia.

Svojnávrhodôvodniltým,žemedzinavrhovateľoma odporcombolauzatvorenádňa27.11.2009Zmluva
o úvere č. 3911115435. Predmetom Úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume
148,- eura odporca sa zaviazal úver uhradiť v pravidelných 12 mesačných splátkach vo výške 16,99,-
eur mesačne. Odporca z poskytnutého úveru uhradil sumu 33,38 eur.

Pred začatím pojednávania právny zástupca navrhovateľa písomným podaním zo dňa 22.5.2014 vzal

návrh včasti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 2,50 eur návrh späť a žiadal, aby súd zaviazal odporcu
na zapletenie sumy 207,94,- eur ako aj kapitalizovaný denný úrok z omeškania do dňa predpisu
poslednej splátky vo výške 0,18 eur, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od 6.1.2011 do 3.2.2014
vo výške 45,02 eur, úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 166,90 eur od 4.2.2014 do
zaplatenia, ako aj náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia.

Navrhovateľ ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili svoju neúčasť ospravedlnili,
nedostavil sa ani odporca, doručenie mal riadne vykázané, neúčasť neospravedlnil a preto súd podľa

§ 101 ods. 2 OSP pojednával v ich neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX, s úverovými
zmluvnými podmienkami spoločnosti , so splátkovým kalendárom odporcu a zistil tento skutkový a
právny stav:Dňa 27.11.2009 bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá Úverová zmluva XXXXXXXXXX, na
základe ktorej navrhovateľ požičal odporcovi sumu 165 eur, pričom odporca zaplatil v hotovosti sumu
17,- eur, z celkovou výškou úveru 148,- eur. Predmetnú sumu sa odporca zaviazal uhradiť v pravidelných

12-tich mesačných splátkach vo výške 16,69,- eur s tým, že dátum prvej splátky bol 27.1.2010 a lehota
splatnosti bola dňa 20.12.2010.

Z priloženého splátkového kalendára odporcu bolo zistené, že odporca z predmetnej sumy uhradil dve
splátky po 16,99 eur a to dňa 27.1.2010 a druhú dňa 20.2.2010.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na

jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť

manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Súd vzhľadom na späťvzatie návrhu navrhovateľa pre začatím pojednávania včasti zaplatenia sumy
2,50 eur postupoval v zmysle vyššie cit. zák. ustanovenia a konanie v tejto časti zastavil.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ).

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ).

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v znení platnom od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone stanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky
premlčania. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok
plynutia.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie
odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Občiansky zákonník stojí na
princípe premlčania so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo

mohlo vykonať po prvý raz. To je objektívne vymedzený začiatok (od slova "mohlo" a nie od "mohol").
Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je
actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti.

Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t. j. keď možno podať návrh na
začatie súdneho konania. To, odkedy začína plynúť premlčacia doba, je pre jednotlivé skupiny prípadov
uvedené v ustanovení uplatnenia práva sa teda rozumie predovšetkým možnosť úspešného domáhania

sa práva na súde alebo u iného príslušného orgánu. Deň, od ktorého začína plynúť premlčacia doba,
je teda totožný s dňom, keď možno po prvý raz podať žalobu bez nebezpečenstva, že bude zamietnutá
súdom pre predčasnosť.

V prípade záväzkového právneho vzťahu, obsahom ktorého je záväzok niečo dať ( dare ), začína
premlčacia doba plynúť splatnosťou záväzku. Prvým dňom, kedy sa právo mohlo vykonať , je spravidla

deň splatnosti pohľadávky.

Splatnosť dlhu začína spravidla dňom, keď mal dlžník začať s plnením dlhu. Premlčacia doba tu plynie
odo dňa, ktorý nasleduje po dni splatnosti dlhu. Avšak v prípade, že splatnosť dlhu nebola dohodnutá a
ani inak určená, začína premlčacia doba plynúť dňom nasledujúcim po tom, keď dlh vznikol.

Právny vzťah, ktorý existuje medzi navrhovateľom a odporcom je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej

zmluvy a preto súd na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka podľa
§ 52 ods. 1 OZ.

Navrhovateľ vystupuje ako podnikateľ a odporca ako spotrebiteľ, ktorýo nemá postavenie podnikateľa
a nemohol ovplyvniť obsah zmluvy ani obsah všeobecných podmienok.

Súd na základe oboznámených listinných dôkazovv, ako aj na vyššie cit. zák. ustanovenie § 5b zák.

č. 250/2007 Z. z. v znení platnom od 1.5.2014 dospel k právnemu názoru, že návrh navrhovateľa na
zaplatenie žalovanej sumy nie je podaný dôvodne a preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

V danej veci niet sporu o tom, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú uzatvoril navrhovateľ s
odporcom dňa 27.11.2009 a to Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ požičal
odporcovi sumu 148 eur, ktorú sa odporca zaviazal uhradiť v pravidelných 12-tích mesačných splátkach

vo výške po 16,59 eur s tým, že dátum prvej splátky bol 27.1.2010 a lehota splatnosti úveru bola
20.12.2010.

Bez pochyby totiž ide o tzv. formulárovú zmluvu, pre ktorú je charakteristické, že jej obsah nie je
výsledkom dohody zmluvných strán, ale tento bol vopred určený žalobcom v postavení dodávateľa bez
toho, aby žalovaný v postavení objednávateľa mal možnosť ju ovplyvniť.

Posudzovaná zmluva svojím rozsahom, štruktúrou, ako i voľbou písma je štandardnou adhéznou
zmluvou, pre ktorú je typický dlhý neprehľadný text napísaný miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom s
odkazom na úverové zmluvné podmienky tvoriace jej neoddeliteľnú súčasť v rozsahu 3 strán, obdobne
napísané nečitateľným písmom bez zrejmého zvýraznenia jednotlivých častí, vrátane zmluvných
podmienok týkajúcich sa revolvingových úverov.

Pod zosplatnením sa rozumie určenie splatnosti celého dlhu v prípadoch, kedy bolo vrátenie dlhu
dohodnuté vo forme splátok. Okamih zosplatnenia úveru pritom nemá za následok zánik nároku veriteľa
na poskytnuté peňažné prostriedky, ani na úroky.Zo samotného obsahu spisu vyplýva , že navrhovateľ sa domáha zaplatenia sumy vo výške 148,- eur ,
na základe vyššie cit. Zmluvy o úvere, pričom predmetný záväzok zo zmluvy bol splatný dňa 20.12.2010.

Premlčanie má za následok zánik nároku patriaceho obsahu práva, teda zánik jeho súdnej

vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému ( navrhovateľovi ) priznať.

Navrhovateľovi začala plynúť trojročná premlčacia doba dňa nasledujúci deň po lehote splatnosti celého
dlhu, t. j. nasledujúcim dňom a to od 21.12.2010 a tohto dátumu začala plynúť premlčacia doba a
to trojročná, pričom navrhovateľ svoj návrh na súd podal až dňa 10.2.2014, t.j., po márnom uplynutí
premlčacej doby.

Súd vzhľadom na nemožnosť uplatnenia práva navrhovateľa voči odporcovi z dôvodu premlčania

nároku , na ktoré súd prihliadol na základe ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v znení platnom od
1.5.2014 aj bez návrhu, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a návrh navrhovateľa
ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a v konaní úspešnému odporcovi
nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu v tomto konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.