Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. júl 2014

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 7Cpr/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413206230
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Plutinský

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2014:5413206230.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v právnej veci žalobcu: G.. Q. L.,

rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. L., D. XXX zast.: Mgr. Milan Migo, advokát so sídlom Dolný Kubín,
Radlinského 29, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10,
IČO: 30 807 484, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka svojím návrhom zo dňa 26.09.2013, doručeným na tunajší súd dňa 30.09.2013 žiadala,
aby súd určil neplatnosť skončenia pracovného pomeru a nahradil navrhovateľke ušlú mzdu. Svoj
návrh odôvodnila tým, že dňa 15.05.1995 bola medzi navrhovateľkou a odporcom uzatvorená pracovná

zmluva, na základe ktorej sa navrhovateľka zaviazala vykonávať pre odporcu pracovnú činnosť v
pracovnom zaradení agenda PnD. Navrhovateľka vykonávala pre zamestnávateľa (odporcu) prácu
nepretržiteodr.1995,bezakýchkoľvekproblémovaleboporušeniapracovnejdisciplíny.Dňa08.04.2013
bola navrhovateľka zo strany odporcu oboznámená o tom, že podľa názoru odporcu došlo k závažnému
porušeniu pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľky, pričom ako dôvod uviedol zamestnávateľ
skutočnosť, že na osobný bankový účet navrhovateľky boli synovi navrhovateľky N. L. vyplatené dávky
- podpora v nezamestnanosti. Navrhovateľka uviedla, že nepopiera túto skutočnosť. Jej syn bez jej

vedomia vyplnil na UPSVaR Dolný Kubín pre účely prijatia dávky číslo účtu navrhovateľky. Urobil
tak ale bez vedomia navrhovateľky, ale konal prirodzene, nakoľko on svoj osobný účet v tom čase
nemal v celá rodina používala iba tento jeden účet. O vyplatenie dávky žiadal ešte v septembri 2011
a k vyplateniu dávok podpory v nezamestnanosti došlo v mesiacoch marec - apríl 2012. V období,
keď došlo k vyplateniu dávok na účet navrhovateľky, bol podľa zamestnávateľa v platnosti interný
pokyn - úloha generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 41/8/12 a 42/8/12 zo dňa 20.02.2012,
ktorým bolo zamestnancom Sociálne poisťovne zakázané používať svoj osobný účet na účel prijatia

dávok sociálneho poistenia. Odporca teda tvrdí, že keďže navrhovateľka prijala na svoj účet vyplatené
dávky, je to závažné porušenie pracovnej disciplíny a dôvod na skončenie pracovného pomeru.
Navrhovateľka však toto konanie nepovažuje za porušenie pracovnej disciplíny a svoje stanovisko
dala na vedomie aj zamestnávateľovi. Navrhovateľka ďalej vo svojom návrhu uviedla, že s úlohou
generálneho riaditeľa bola oboznámená až dňa 29.02.2012, t. j. viac ako 5 mesiacov po tom, ako jej
syn uviedol pre účel prijatia dávky podpory jej číslo účtu a jej syn nahlásil číslo účtu bez jej vedomia,
neposkytla ho. Odporca sa však napriek tomu pokúšal navrhovateľke na pracovisku doručiť listinu,

ktorá sa mala týkať skončenia pracovného pomeru. Keďže zamestnávateľ tvrdil navrhovateľke, že jej
pracovný pomer sa končí k 31.07.2013, požiadala táto dňa 25.07.2013 e-mailom zaslaným na právne
oddelenie zamestnávateľa o vystavenie potvrdenia (dôvodu) skončenia pracovného pomeru. Takisto
zamestnávateľovi dňa 26.07.2013 oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní.Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že navrhovateľka bola zamestnaná u odporcu
na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.05.1995 do 30.11.2007 ako dávkový referent v oddelení
nemocenského poistenia a od 01.12.2007 ako špecialista poistných vzťahov v oddelení poistného

Sociálnej poisťovne, pobočky Dolný Kubín. Dňa 29.02.2012 boli všetci zamestnanci odporcu
oboznámení so záznamom o informovaní zamestnancov o úlohe č. 41/8/12 prijatej na porade
vedenia Sociálnej poisťovne konanej dňa 20.02.2012. Predmetný záznam o zákaze bol predložený
zamestnancom odporcu s tým, že v ňom bolo jednoznačne uvedené, že sa zakazuje poskytovať
zamestnanomSociálnejpoisťovnesvojbankovýúčetnavýplatudávoksociálnehopoisteniasvýnimkami

a rovnako v ňom bola jednoznačne uvedená skutočnosť, že v prípade porušenia predmetného záznamu
o zákaze bude takéto konanie považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny zakladajúce
dôvod na skončenie pracovného pomeru výpoveďou, resp. okamžité skončenie pracovného pomeru.
Predmetnýzáznampodpísalaajnavrhovateľka.Ozáznameanásledkochbolatedariadneoboznámená.
V dňoch 11.-15.03. 2013 prebehla v Sociálnej poisťovni, pobočka Dolný Kubín vnútorná kontrola
zameraná aj na výplatu dávok v nezamestnanosti za obdobie od roku 2009 až 2012, teda aj na kontrolu

dodržiavania záznamu o zákaze. Touto kontrolou bolo zistené, že navrhovateľka porušila záznam o
zákaze tým, že na jej osobný bankový účet bola vyplatená dávka v nezamestnanosti jej syna a to
opakovane dňa 14.03.2012 a 13.04.2012. Týmto konaním došlo zo strany navrhovateľky k závažnému
porušeniu pracovnej disciplíny. Navrhovateľka si bola vedomá, že jej osobný účet používajú všetci
rodinní príslušníci s čím súhlasila, bolo je povinnosťou konať v súlade so záznamom o zákaze a teda

oboznámiť rodinných príslušníkov s nemožnosťou používanie jej osobného bankového účtu na účely
výplaty ich dávok sociálneho poistenia. Navrhovateľka počas jej zamestnania u odporcu pracovala
s vyplácaním dávok, čiže mala vedomosť o spôsoboch vyplácania dávok a rovnako mala vedomosť
o skutočnosti, že jej syn požiadal o dávku v nezamestnanosti, teda mala aj vedomosť o tom, že jej
opomenutím konania (neupozornením syna) dôjde k porušeniu záznamu o zákaze.

Na výsledok kontroly, ktorou bolo odhalené toto závažné porušenie pracovnej disciplíny reagoval
odporca pristúpením k svojmu právu a to ukončiť pracovný pomer s navrhovateľkou. Zápisom
č. 5281-1/2013-DK zo dňa 08.04.2013 prerokoval s navrhovateľkou závažné porušenie pracovnej
disciplíny a teda za dôvod skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu závažného poručenia
pracovnej disciplíny s tým, že dostala priestor na vyjadrenie sa k predmetnej veci. Navrhovateľka svojím

vyjadrením iba potvrdila, že povinnosti jej vyplývajúce zo záznamu o zákaze ignorovala a teda svojím
konaním, resp. opomenutím konania nezamedzila porušeniu predmetného záznamu keď súhlasila s
tým, aby jej účet používali všetci rodinní príslušníci na všetky účely napriek skutočnosti, že jej táto
možnosť bola záznamom o zákaze v prípade poukazovania dávok sociálneho poistenia zakázaná.
Následne po prerokovaní odporca požiadal žiadosťou zo dňa 11.04.2013 zástupcov zamestnancov o

prerokovanie výpovede s navrhovateľkou v zmysle § 74 Zákonníka práce. Zástupcovia zamestnancov
si vyžiadali doplnenie informácií k prerokovávaniu predmetnej výpovede a následne ju prerokovali s
konštatovaním, že došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľky. Výpoveď
bola navrhovateľke doručovaná dňa 12.04.2013 na pracovisku za účasti dvoch svedkov s tým, že
navrhovateľka odmietla predmetnú výpoveď prevziať, čo potvrdili aj svedkovia prítomní pri osobnom

odovzdávaní výpovede na ktorom sa navrhovateľka zúčastnila, čo potvrdila svojím podpisom na
prezenčnej listine z osobného odovzdávania výpovede. V predmetom prípade navrhovateľka odmietla
prevziať výpoveď z pracovného pomeru. Týmto jej konaním teda došlo k doručeniu výpovede, aj keď ju
neprevzala a odporcovi viac nevyplývali žiadne povinnosti v súvislosti s ďalším doručovaním výpovede
navrhovateľke. Výpoveď bola teda riadne doručená dňa 12.04.2013 s tým, že trojmesačná výpovedná

lehota začala navrhovateľke plynúť odo dňa 01.05.2013 a pracovný pomer sa skončil dňom 01.07.2013.

Vzhľadom na skutočnosť, že k poslednému porušeniu záznamu o zákaze došlo zo strany navrhovateľky
poskytnutím jej účtu na výplatu dávok v nezamestnanosti jej syna dňa 13.04.2012, výpoveď pre
porušenie pracovnej disciplíny doručená dňa 12.04.2013 bola navrhovateľke doručená v objektívnej
jednoročnej lehote, ako aj v subjektívnej dvojmesačnej lehote, keďže odporca sa o porušení záznamu

o zákaze dozvedel z kontroly vykonanej v dňoch 11.-15.03 2013. Odporca ďalej uviedol, že mal právo
ukončiť pracovný pomer s navrhovateľkou okamžite. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej veci
bolo závažné poručenie pracovnej disciplíny spôsobené zamestnankyňou, ktorá u odporcu pracovalauž od roku 1995, odporca uvedenú skutočnosť zohľadnil v spôsobe skončenia pracovného pomeru a to
výpoveďou pre závažné poručenie pracovnej disciplíny.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že v čase, keď syn

navrhovateľky uviedol číslo účtu navrhovateľky, ktoré aj on dlhé roky používal, mal k nemu bankomatovú
kartu, príkaz generálneho riaditeľa, ktorý by to zakazoval neexistoval. Výpoveď mala byť navrhovateľke
doručovaná podľa tvrdenia odporcu 12.04.2013, čo však nie je možné. Aj zo samotných príloh, ktoré
zaslal odporca, predovšetkým z mailovej korešpondencie je zrejmé, že prvýkrát boli odbory požiadané
o prerokovanie výpovede dňa 12.04.2013, kedy od pani E. I., ktorá je sekretárkou riaditeľky pobočky,
odišiel mail pre pani G. E. označené ako „Prerokovanie výpovede“, kde na pobočku o 13.29 hod. prišla

odpoveď, že ich žiadajú o doplnenie údajov ohľadne výpovede, z čoho vyplýva, že im nič také zaslané
nebolo. Okrem iného je žiadaná aj výpoveď pre menovanú a je pobočke odpovedané, že stanovisko
bude možné poskytnúť až v pondelok, resp. utorok, to znamená 15. alebo 16. 04. 2013. Keďže je
zrejmé, že 12.04.2013 výpoveď nebola ani vypracovaná, ani doručená, v danom prípade treba brať do
úvahy, že uplynula prekluzívna jednoročná lehota, nakoľko samotný odporca za deň porušenia prac.

disciplíny zo strany navrhovateľky označil dátum 13.04.2012, kedy bola na jej účet pripísaná v poradí
druhá dávka pre jej syna. Išlo o piatok a pracovná doba je do 14:00 hod. Poukázal aj na skutočnosť,
že aj zo stanoviska výboru odborov (č.l. 29 spisu) vyplýva, že na zasadnutí dňa 12.04.2013 prerokoval
len porušenie pracovnej disciplíny v prípade navrhovateľky a nedovolili si dať do záznamu, že rokovali
o jej výpovedi a aj to je preto, že výpoveď v tom čase ešte neexistovala. Ďalej poukazujú, že samotné

stanovisko(č.l.29)jeopatrenépríjmacoupečiatkoupobočkyDolnýKubínajepriamnemožné,abypokiaľ
je tam uvedený dátum 12.04.2013 v tak expresnom čase od 13.29 hod do 14:00 hod. bolo doručené
z Bratislavy. Odtlačok tejto pečiatky neobsahuje podpis žiadneho zamestnanca pobočky, hoci sa to
vyžaduje.

Zástupca odporcu na pojednávaní dňa 02.12.2014 poukázal na skutočnosť, že v danom prípade nejaká

mailová korešpondencia nie je záväzná. Pokiaľ dali súdu stanovisko odborov o prerokovanie, tak je
zrejmé, že v poslednej vete je napísané, že sa vybavuje žiadosť č. 5281-2/2013-DK zo dňa 11.04.2013,
čojezhodnésčíslomžiadostioprerokovanievýpovede,ktorúzaslalariaditeľkapobočky.Poprerokovaní
teda bola výpoveď doručovaná, sú tam uvedení svedkovia, že navrhovateľka túto odmietla prevziať dňa
12.04.2013 a to považujú v danom prípade za rozhodujúce. Výpoveď môže byť napísaná aj mesiac pred

samotným doručením. Tvrdenie, že nebola vypracovaná dňa 12.04.2013 je len čistou neodôvodnenou
dedukciou navrhovateľky,. Podstatné je, že navrhovateľka poskytla svoj účet na neobmedzené užívanie
celej rodine, hoci podpísala výslovný zákaz príjmania určitých platieb - dávok soc. zabezpečenia na svoj
účet a v momente, keď podpisovala oboznámenie s týmto zákazom, mala poučiť členov svojej rodiny
o tomto. Navyše pokiaľ ide o 14:00 hod, tak to je len koniec pevnej časti pružného prac. času, nakoľko

zamestnanci môžu pracovať každý deň do 18.00 hod.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že pokiaľ ide o to porušenie, nie je si v zásade vôbec vedomá, že
by porušila pracovnú disciplínu. Syn je dospelá, zodpovedná osoba. Majú s manželom troch dospelých
synov, s ktorými používali spoločný účet. Ona o tom, že syn tento účet použil na výplatu dávok ani
nevedela, nepozerala to ani na výpise. Keď sa ho potom na to aj pýtala, on bol prekvapený, že ho

nemohol použiť. Nevie či povedala tomu synovi po tom, čo som podpísala oboznámenie so zákazom
generálneho riaditeľa o možnosti poskytnúť svoj účet na účely výplaty dávok, že nemôže si dať na jej
účet tieto dávky zasielať. V podstate ona túto vec zistila až po vykonaní kontroly. Syn dostal sociálne
dávky len za dva mesiace a to práve tie, ktoré prišli na jej účet.

Pokiaľ ide o výpoveď, tak s ňou bol urobený zápis z prerokovania závažného porušenia prac. disciplíny

(č.l.25,26) a to 09.04.2013. Vtedy jej žiadnu výpoveď nedoručovali a inokedy už s ňou o výpovedi nikto
nehovoril a ani sa jej ju nepokúsil doručiť. S určitosťou nie 12.04.2013. Tú výpoveď ona po celý čas
trvania pracovného pomeru nevidela. Aj pani riaditeľka sa vyjadrovala najskôr že má dvojmesačnú
výpovednú lehotu, potom trojmesačnú, že urobí všetko pre to, aby zostala, ale v zásade ona výpoveď
nevidela a bolo jej len ústne povedané právničkou pani M., že jej končí výpovedná lehota 31.07.2013.

Oni skutočne mali dlhodobo celá rodiny len jeden účet a aj stále majú. Ide o to, že majú rodinnú firmu.Synovia robia s manželom v doprave. Často sú aj mimo hraníc a preto to bolo pre nich aj praktické a
existovala aj dôvera. Keď boli nejaké problémy v doprave, práve tento syn si urobil nejaké kurzy a chcel
sa zamestnať mimo, preto bol aj nejaký čas nezamestnaný.

Ona pochopila upozornenie generálneho riaditeľa. Išlo o to, že nemôže poskytovať svoj účet iným na
súkromné účely. Keď to však podpísala, tak syn už mal žiadosť na úrade práce a vyplatené to bolo
až po tom podpise. Pokiaľ jej predložil zástupca odporcu prezenčnú listinu z osobného odovzdávania
pracovníčke G.. Q. L. dňa 12.04.2013 v čase 13.00-14.00 hod v kancelárii riaditeľky pobočky SP Dolný
Kubín uviedla, že síce podpisy sú slabo viditeľné, ale podpis vyzerá jej, avšak podľa nej hlavička bola

dorábaná neskôr a ona žiadnu prezenčnú listinu z osobného odovzdávania výpovede nepodpísala.

Svedok N. L. na pojednávaní uviedol, že on prakticky od strednej školy využíva mamin účet, keďže tých
transakcií veľa nerobím. V podstate aj teraz je nezamestnaný, keď teda bol na úrade práce, úplne logicky
uviedol účet matky. On sa jej nikdy nepýtal, či dávky si môže dať poukazovať na jej účet. To som bral
vlastne automaticky a o tom bol oboznámený až po tom, keď začala mať kvôli tomu problémy v práci.

Kým nemala matka problémy, tak skutočne s ním sa nerozprávala o tom, že tam nemá na ten účet

posielať dávky.

Navrhovateľka uviedla, že pokiaľ ide o ten zákaz generálneho riaditeľa poskytovať svoj účet na účely
vyplatenia dávok sociálneho poistenia okrem výnimiek, ktoré ustanovuje zákonu, tak ten podpísala
z donútenia, nakoľko sa vtedy pýtala pani M. že či to musí podpísať a tá jej povedala, že pokiaľ to
nepodpíše, tak dostane výpoveď.

Zástupca odporcu uviedol, že uvedený zákaz gen. riaditeľa vyplýva priamo zo zákona a z toho čo uviedla
navrhovateľka potom vyplýva, že si uvedomovala, že jej z tohto zákazu vyplývajú určité povinnosti a
obmedzenia.

Svedkyňa B.. K. E., na pojednávaní dňa 28.05.2014 uviedla, že v súčasnosti je riaditeľkou pobočky SP
v Dolnom Kubíne a bola aj v čase realizácie predmetnej výpovede. Je oprávnená konať za pobočku.

Uviedla, že tam prebehla v marci ohlásená kontrola z ústredia, ktorá bola oi. zameraná ako na kontrolu
súm vyplácaných z poistenia z nezamestnanosti, tak bolo preverované dodržiavame zákona 461/2003
s dôrazom na dodržiavanie § 117. Protokol o výsledkoch tejto kontroly obdržali dňa 19.03.2013, kde
boli konštatované porušenia oi. aj u pani L., kde to bolo považované na závažné porušenie pracovnej
disciplíny už aj vzhľadom na skutočnosť, že všetci zamestnanci pobočky svojim podpisom potvrdili

povinnosť dodržiavať predmetné ust. § 117 ods. 1. U pani L. ešte neuplynula jednoročná objektívna
lehota, u zostávajúcich dvoch pracovníčok už táto lehota uplynula a u nich to bolo riešené písomným
napomenutím. Pani L. bola zaradená na oddelení poistného, ohľadne výplaty dávok v nezamestnanosti
rozhodovali pracovníci oddelenia poistenia v nezamestnanosti a garančného oddelenia. Pokiaľ vie, tak
kontrolóri si prizvali aj vedúce pracovníčky, tak aj pani L.. Následne aj 08.04. o výsledkoch kontroly ju

oboznámila ona a 09.04. o tom urobili zápis, kde sa pani L. aj vyjadrila, resp. ho aj podpísala. Vedeli, že
trebastanoviskoodborovastýmitobolokomunikovanéakomailom,taktelefonicky.Vpodstatesačakalo
na ich stanovisko. Podklady mali pripravené. Pani L.L. sa už predtým vyjadrila, že výpoveď neprevezme,
doručiť sa jej ju pokúsili u nej v kancelárii, kde boli prítomné ešte pani L. a H. s tým, že výpoveď skutočne
odmietla prevziať. Ona samozrejme postup konzultovala, aj vedúca kontrolnej skupiny povedala, že ide

už o veľmi ojedinelý prípad a že sa čuduje, že sa po podpise záznamu o informovaní zamestnancov o
zákaze poskytnúť svoj účet, ešte niečo také vyskytlo. Zmysel tohto zákazu bolo zamedziť sprenevere
prostriedkov, keď na jednej pobočke si pracovníčky určité prostriedky z dávok posielali práve na svoj
účet a to za relatívne dlhú dobu. Ona ako riaditeľka pobočky musela konať, končila objektívna lehota.
V podstate čakali len na stanovisko odborov a následne oznámili pani L., že jej odovzdáme výpoveď.

U nich je povinná prítomnosť na pracovisku od 08.00 do 14:00 hod v pracovný deň, inak majú pružný
pracovný čas. V ten deň kvôli výpovedi zvolala všetkých, teda pani L., H. a L. ku sebe na 13.00 hod avšak
vie, že nie všetky na tú hodinu prišli. Pani H. jej posielala mailom tú výpoveď o 13.30 hod, čiže musela
prísť po tomto čase. Vie však, že o 14:30 hod už všetci od nej odišli. Podľa výpisu z elektronického
dochádzkového systému pani L. v ten deň odchádza z práce 14.40 hod, p. L. 15:34 hod., p. H. 15:30hod. V podstate tam sa skutočne čakalo už len na stanovisko odborov. Pokiaľ ide o stanovisko odborov
tu stačí, že tá výpoveď bola prerokovaná a v zásade nie je rozhodujúce, či je odpoveď pozitívna alebo
negatívna. Pokiaľ ide o ten mail na č.l. 28, tak samozrejme potom ešte spolu s pani E. telefonovali a

taktiež bola ďalšia mailová komunikácia, kde jej vysvetlili, že nemôžu čakať. Všetko to riešili v posedný
deň preto, že rozmýšľali aj nad inými riešeniami, ale v tejto situácii to nebolo možné. Na otázku, prečo
by nebolo možné iné riešenie uviedla, že si treba uvedomiť, že pobočka nefunguje osve, ale podlieha
ústrediu. Ona skúšala konzultovať, či by nebolo možné napr. zníženie platu či preradenie na inú prácu,
ale v zásade po podpise zákazu, kde ozaj všetci pracovníci boli o tomto informovaní aj na ústredí mali

za to, že nie je možný iný postup, že v zásade musel konať tak, ako ona. Ona nespochybňovala, že N.
L. uviedol číslo účtu na svojej žiadosti pred podpisom navrhovateľky o informovaní zákazu používania
takéhoto účtu, ale dávka bola vyplatená až následne v marci, resp. opakovane v mesiaci apríl, teda už
po podpise navrhovateľky s tým, že pokiaľ používala ona účet spoločne aj s inými osobami, mala im
okamžite uviesť, že tento účet na takéto dávky používať nemôžu. Na otázku, či navrhovateľka mohla z
titulu svojho pracovného zaradenia skontrolovať, či nielen jej syn, ale ktokoľvek iný neuviedol jej účet

uviedla, že na túto otázku nevie zodpovedať, pretože nevie aký majú jednotlivý pracovníci prístup do
systémov SP, to vedia fakticky vedúci jednotlivých oddelení, avšak môže povedať svoj osobný názor,
pretože aj ona podpísala informáciu o tom zákaze, že pracovník, teda navrhovateľka mala okamžite
informovať svoju rodinu o tom, že sa to nesmie. Na otázku či to skutočne nebolo možné riešiť inak
uviedla, že tu skutočne k porušeniu došlo, ona tiež informáciu o tom zákaze podpísala, keby to bola

porušila, tak tiež by sa jej nemohol nikto zastať, pretože k takému porušeniu skutočne došlo. Ona
nebola šťastná, že k tomu došlo práve u nich, skutočne to konzultovala, ale ona je taktiež povinná plniť
nariadenia a príkazy.

Svedkyňa B.. B. L. na pojednávaní uviedla, že v čase výpovede aj v súčasnosti pracuje ako vedúca
oddelenia poistného na pobočke SP v Dolnom Kubíne. Uviedla, že v marci min. roka prebehla kontrola,

kde sa okrem iného zistilo, že dávky vyplácané pre syna navrhovateľky boli vyplatené na jej účet. V
podstate ona ako vedúca oddelenia bola informovaná o tom, aký postup bude zvolený a bola potom pri
odovzdávaní výpovede. Bolo to niekedy v mesiaci apríl, keď bola prizvaná k odovzdávaniu výpovede
pre p. L., okrem nej tam bola aj pani H., p. riaditeľka a p. L.. Pani L. tú výpoveď odmietla prevziať.
Nevie ako presne je to na oddelení dávok, teraz sa už zrejme zaviedlo, že systém upozorní, že sa ide

vyplácať na účet zamestnanca, ale kedy a ako sa to zaviedlo na tomto oddelení, to nevie. Ona si už
dátumovo tie veci nepamätá, ale zrejme ten zápis z prerokovania (č.l.25 spisu) bol zrejme podpisovaný
skôr ako doručovanie výpovede. Pokiaľ ide o doručovanie výpovede, tak ju zavolala p. riaditeľka, že sa
ide doručovať výpoveď. Pani L. potom odišla, keď sa vrátila tak povedala, že ona nič nepodpíše. Čo
konkrétne sa jej išlo doručovať, teda či skutočne jej podávali výpoveď, to nemôže s istotou povedať.

Svedkyňa G.. R. H. na pojednávaní uviedla, že ona v čase výpovede pracovala ako vedúca kancelárie
riaditeľa pobočky, kde tu spadala aj agenda personalistiky, to je okrem iného aj vznik a zánik pracovného
pomeru zamestnancov. Vzhľadom na výsledky kontroly, kde bolo zistené porušenie pracovnej disciplíny
zo strany navrhovateľky bolo rozhodnuté, že to bude riešené výpoveďou, ktorú vypracovala ona v
súčinnostispersonalistkouatútozaslalinaprerokovanieajodboromanáslednezvolilispôsobosobného

doručenia. Bolo to v mesiaci apríl min. roku. S tým doručovaním výpovede to bolo tak, že tam bola ona,
p. riaditeľka a B.. L. s tým, že p. L. bolo povedané, že jej idú doručiť výpoveď, kde ona požiadala , či si
môže ísť zavolať. Odišla, s kým telefonovala to nevie a keď sa vrátila povedala, že nič preberať nebude.
Nedoručovali jej to v obálke, dávali jej listinu, kde boli pripravené alternatívy ako pre podpis prevzatia, tak
pre odmietnutie. Ona tiež spolupracovala pri zabezpečovaní komunikácie s odbormi. Pokiaľ si pamätá,

poslali nejaké krátke stanovisko, že ide o porušenie pracovnej disciplíny.

Svedkyňa B.. G. L. na pojednávaní dňa 16.07.2013 uviedla, že v súčasnosti pracuje na pobočke
SP v Dolnom Kubíne ako vedúca oddelenia poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia.
Systém poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia nie je prepojený s informačným systémom
osobných účtov zamestnancov SP DK. Čiže v tomto ich systéme sú iba také osobné účty žiadateľov

o dávku v nezamestnanosti, ktorí v minulosti o dávku už žiadali, teda účet p. navrhovateľky tam nebol,
nakoľko táto v minulosti o dávku v nezamestnanosti nikdy nežiadala. V čase, keď požiadal p. N. L. o
dávku, možno v žiadosti žiadať túto poslať poštou alebo na účet, kde on žiadal na účet bez bližšieho
označenia. V súčasnosti už musí aj konkretizovať majiteľa účtu, čo vtedy nebolo. Systém vyhodíinformáciu len o tom, že na takýto účet už v minulosti dávka bola posielaná. Nie je tam signalizácia o tom,
že tento účet patrí pracovníkovi SP, ani v súčasnosti to nie je prepojené s údajmi napr. personálneho
oddelenia. Navrhovateľka pracovala na oddelení poistného. Nemala možnosť nejak ovplyvniť výšku,

resp. zaslanie dávky pre svojho syna. Ona totižto nemala prístup do ich systému. Aj keď zamestnajú
na ich oddelení nového referenta, ona mu musí povoliť prístup tým, že nahodí do systému jeho údaje,
navyše mu musí prideliť kontrolóra, čo je tiež pracovník ich oddelenia, je to tzv. kontrola štyroch očí.

Je pravdou, že keby napr. on poznal číslo účtu svedkyne a táto v minulosti nežiadala o dávku na účet, tak
skutočne v čase keď žiadal syn navrhovateľky o dávku, by mu tú dávku na účet svedkyne systém pustil.

Dnes sú však už nové tlačivá, kde sa musí uviesť aj o aký účet ide a čí účet to je. Pravdou je, že ani teraz
SP nemá možnosť si okamžite overiť či údaje uvádzané žiadateľom o dávku ohľadne toho, či je skutočne
majiteľom účtu, sú pravdivé, za predpokladu, že na uvedený účet predtým nikto nežiadal vyplatiť dávku,
čiže účty, na ktoré už sa dávky poukázali, je možné overiť, resp. konfrontovať správnosť uvádzaných
údajov. Za dodržiavanie zákazu a to aj toho konkrétneho z februára zodpovedá každý zamestnanec
a to sa dáva aj do osobného spisu, pokiaľ to podpíše. Navrhovateľka nemohla ovplyvniť vyplatenie

tejto dávky pre syna cez informačný systém. Tento systém nie je prepojený so systémom, ktorý eviduje
osobné účty zamestnancov SP.

Navrhovateľka uviedla, že síce je skutočne pravdou, že ona tú žiadosť o dávku synovi vypisovala, ale
bolo už jeho vecou, že túto žiadosť zaniesol fakticky až po polroku s tým, že uvedené ustanovenie
porušilo v SP 18 pracovníkov a v rámci SR nespočetné množstvo a výpoveď dostala len ona. Zástupca

odporcu uviedol, že keby kontrola bola prišla skôr, bolo by zrejme tých pracovníkov viac, ale tu je
rozhodujúce, že § 117 platil. Navrhovateľka poukázala na to, že už pred tou žiadosťou o dávku,
jej synovi na jej účet bolo vyplácané nemocenské kde stačilo čestné prehlásenie, že súhlasila s
výplatou nemocenských dávok na svoj účet, pretože vtedy to bolo úplne bežné a týkalo sa to množstva
pracovníkov SP.

Právny zástupca navrhovateľky v záverečnej reči na pojednávaní dňa 16.07.2014 uviedol, že sa v
plnom rozsahu pridržiavajú žalobného návrhu v ktorom hneď na úvod uviedli, že účet navrhovateľky
bol uvedený do žiadosti o vyplatenie dávky v nezamestnanosti ešte v septembri 2011. Tvrdia, že ak
dňa 20.02.2012 bol vydaný generálnym riaditeľom SP príkaz podľa ktorého sa zakazuje zamestnancom
SP poskytnúť svoj účet na účely výplaty dávok soc. poistenia, tak by sa v tomto prípade jednalo o tzv.

retroaktivitu, keď aj samotný odporca potvrdil, že aj navrhovateľka bola s týmto príkazom gen. riaditeľa
SP oboznámená až na konci mesiaca február 2012. Naviac aj počas dokazovania v tomto konaní bolo
zistené, že v podstate akákoľvek osoba mala možnosť uviesť pri žiadosti o dávky číslo účtu, ktoré by
mohlo patriť akémukoľvek zamestnancovi SP bez toho, aby o tom tento zamestnanec vedel. Dokonca
ak je pravdou, že v minulosti SP vyplácala synovi navrhovateľky nemocenské dávky na tento istý účet

navrhovateľky, tak potom bola možnosť na strane SP zistiť si toto číslo účtu a ak by vyplatenie dávok
v nezamestnanosti bolo v rozpore so zákonom, SP mohla takéto plnenie odmietnuť. Navrhovateľka
nemôže súhlasiť s tým, že ak príkaz generálneho riaditeľa SP z februára 2012 zakázal poskytnúť účet
zamestnanca na účel výplaty dávok zo soc. poistenia inej osoby, tak by malo byť za porušenie tohto
zákazu považované poskytnutie tohto účtu už v septembri 2011, t.j. takmer pol roka predtým, než vôbec

bol takýto zákaz vydaný. Pokiaľ sa jedná o uplatňovanie § 117 ods. 1 Zák. 461/2003 Z.z. O sociálnom
poistení, tak zákon uvádza, že dávky sa poukazujú na účet príjemcu dávky v banke, avšak ako bolo v
tomto konaní preukázané, SP ani v období keď si syn navrhovateľky podával žiadosť o výplatu dávok,
ani v období keď už bol v platnosti predmetný príkaz gen. riaditeľa a dokonca ani v dnešnom období,
SP nezisťuje a nemá možnosť zistiť či číslo účtu uvedené v žiadosti žiadateľa o dávky je jeho vlastným

účtom. Na základe tohto skutkového stavu majú za to, že zo strany navrhovateľky nedošlo k hrubému
porušeniu pracovnej disciplíny a poukázali aj na skutočnosť, že všetky úkony odporcu smerujúce k
skončeniu prac. pomeru s navrhovateľkou boli preukázateľne robené tzv. na poslednú chvíľu, keď
zamestnávateľ v snahe využiť ním uvádzaný dôvod pre skončenie pracovného pomeru si bol vedomý, že
je možné, že dôjde k uplynutiu prekluzívnej lehoty danej Zákonníkom práce pre skončenie pracovného

pomeru z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Považovali za potrebné uviesť aj to, že
navrhovateľka bola v pracovnom pomere s odporcom nepretržite po dobu viac než 18 rokov a nikdy
nebolo voči nej vedené žiadne disciplinárne konanie ani riešený akýkoľvek priestupok alebo hoci len
bežné porušenie pracovnej disciplíny. Tu poukázali na to, že na základe zisteného skutkového stavu avykonaného dokazovania je zjavné, že zamestnávateľ mohol riešiť vzniknutú situáciu aj iným spôsobom
čiužnapomenutím,upozornenímapod.Pokiaľvšaksazamestnávateľrozhodolzakaždúcenuvyužiťto,
že podľa neho názoru konanie navrhovateľky bolo hrubým porušením prac. disciplíny, otázku správnosti

a zákonnosti tohto postupu zamestnávateľa je nutné ponechať na rozhodnutie súdu. V prípade že súd
určí, že skončenie pracovného pomeru napadnuté touto žalobou nie je platné, tak navrhovateľka žiada,
aby súd určil, že žalovaný je povinný zaplatiť jej náhradu mzdy za obdobie od 01.08.2013, pričom pre
výpočet náhrady mzdy je jej priemerný zárobok v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce 535,58 EUR
mesačne.

Zástupca odporcu vo svojej záverečnej reči na pojednávaní dňa 16.07.2014 uviedol, že je nevyhnutné
upriamiť pozornosť najmä na skutočnosť, že tvrdenia navrhovateľky v predmetnom konaní boli účelové a
zavádzajúce,čojepotvrdenénajmävýpoveďamisvedkov,kdetítopreukázali,ževýpoveďnavrhovateľke
bola doručovaná v zmysle vyjadrenia odporcu, napriek tomu že ona tvrdila, že jej táto výpoveď nikdy
doručovaná nebola. Čo sa týka skutočnosti, že navrhovateľka zabudla na fakt, že žiadosť o dávku
v nezamestnanosti vypisovala ona osobne, tu uviedli iba toľko, že toto jej opomenutie je na jej

zodpovednosť. Týmto jej konaním a následne nekonaním, keď tento stav neodstránila napriek tomu,
že na to mala dostatok času, preukázateľne došlo k závažnému porušeniu prac. disciplíny, čo bolo
potvrdené aj kontrolou zo strany SP. Účet teda poskytla navrhovateľka osobne na žiadosť svojho syna,
čím teda došlo k porušeniu zákazu aj zákona a to až výplatou dávok. Nie je podstatné číslo účtu
na žiadosť mohol uviesť ktokoľvek, ale v predmetnom prípade je podstatné práve to, že takto konala

navrhovateľka napriek tomu, že to bolo výslovne zakázané a vedela, že za takéto konanie môže znášať
následky, keď tieto boli výslovne uvedené ako možnosť skončiť s ňou pracovný pomer okamžite alebo
výpoveďou pre porušenie prac. disciplíny. Skutočnosť, že na účet navrhovateľky boli vyplácané dávky
nemocenského poistenia už v minulosti nie je v predmetnom prípade relevantná, nakoľko toto je len
tvrdenie navrhovateľky, ktoré nie je ničím podložené. Keby toto tvrdenie bolo aj pravdivé, k takémuto

vyplácaniu by došlo za iného skutkového stavu veci. Povinnosť tu teda plynula navrhovateľke a nie
SP. SP teda nebola povinná skúmať koho účet je uvedený na žiadosti a nebola povinná na toto ani
upozorňovať, že takéto konanie nie je v súlade so zákonom a so zákazom gen. riaditeľa. Skutočnosť, že
pracovno-právne úkony voči navrhovateľke boli vykonané takpovediac na poslednú chvíľu neznamená,
že tieto pracovnoprávne úkony boli v rozpore so Zákonníkom práce, ba práve naopak, v predmetnom

konaní bolo preukázané, že tento postup bol zákonný a že k porušeniu Zákonníka práce zo strany
odporcu nedošlo. Právne skutočnosť, že navrhovateľka bola dlhoročnou zamestnankyňou odporcu,
znamenal fakt, že s touto aj vzhľadom na jej závažné porušenie pracovnej disciplíny nebol skončený
prac. pomer okamžite, ale bolo pristúpené k výpovedi z dôvodu porušenia prac. disciplíny.

Súd vykonal v predmetnej veci dokazovanie listinnými dokladmi založenými v spise, výsluchom

účastníkov ako i svedkov, pričom zistil tento skutkový stav:

Medzi účastníkmi nebolo sporné to, že navrhovateľka bola v pracovnom pomere s odporcom od
15.05.1995 s tým, že na základe vykonanej kontroly na pobočke Dolný Kubín v dňoch 11.-15. marca
2013 bolo zistené, že došlo k porušeniu § 117 ods. 1 Zák. 461/2003 tým, že poberateľ dávky v
nezamestnanosti N. L., syn navrhovateľky si dal dávku zaslať na účet v banke, ktorý patril navrhovateľke

ako zamestnankyni Sociálnej poisťovne. Kontrola preverovala dodržiavanie úlohy 41/8/12 zo dňa
20.02.2012,ktorougenerálnyriaditeľSociálnejpoisťovnezakázalzamestnancomposkytnúťsvojúčetna
účely výplaty dávok sociálneho poistenia s výnimkou prípadov, ktoré ustanovuje zákon č. 461/2003 Z.z.
a s ktorou boli oboznámení všetci zamestnanci pobočky, čo potvrdili svojim podpisom dňa 29.02.2012.
Kontrola konštatovala, že navrhovateľka ako zamestnankyňa tento zákaz porušila tým, že na jej bankový

účet bola vyplatená dávka v nezamestnanosti jej syna dňa 14.03.2012 a dňa 13.04.2012. Kontrola
zároveň konštatuje, že porušenie tohto príkazu sa považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Uvedené skutočnosti sú zároveň aj preukázané či už pracovnou zmluvou navrhovateľky, tak protokolom
o výsledku vnútornej kontroly zo dňa 19.03.2013 či záznamom o informovaní zamestnancov oddelenia
poistného SP pobočka Dolný Kubín o úlohe 41/8/12, kde sa nachádza aj podpis navrhovateľky.

Odporca ako zamestnávateľ potom prerokoval závažné porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľkou
s navrhovateľkou dňa 09.04.2013 o ktorom sa vyhotovil aj zápis, kde navrhovateľka poukázala na to,že ide o spoločný rodinný účet, ktorý bežne používajú všetci traja synovia a ona sa dozvedela až po
výplate dávok, že do žiadosti uviedol syn jej bankový účet. Ako súd ďalej zistil vyžiadaním si aj správy
z výboru ZO OZPPaP Sociálnej poisťovne, tak skutočne zamestnávateľ elektronickou poštou požiadal

odbory ako zástupcu zamestnancov o prerokovanie výpovede podľa § 74 ZP a to túto aj prerokovalo
dňa 12.04.2013 približne o 13:35 hod s tým, že výsledok bol oznámený telefonicky, elektronickou poštou
a následne i písomne.

Následne potom sa dňa 12.04.2013 odporca ako zamestnávateľ pokúsil doručiť výpoveď navrhovateľke,
ktorá však výpoveď odmietla prevziať, o čom súd nemá pochybnosti, nakoľko to potvrdzujú aj výpovede

svedkýň H. a L., resp. riaditeľky pobočky. Je zrejmé, že pokus o doručenie bol dňa 12.04.2013 v
poobedňajších hodinách okolo 14:00 h, po tom, ako bolo zamestnávateľovi oznámené prerokovanie
výpovede odbormi.

Výpoveď bola písomná s tým, že ako dôvod výpovede bolo uvedené porušenie § 117 ods. 1 Zák.
číslo 461/2003 Zz. v spojení s porušením zákazu vyplývajúceho z úlohy generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne č. 41/8/12 a 42/8/12 zo dňa 20.02.2012 navrhovateľkou tým, že dávky v nezamestnanosti

syna navrhovateľky N. L. boli vyplatené na bankový účet navrhovateľky dňa 14.03.2012 a 13.04.2012.
Vo výpovedi bolo uvedené, že porušenie tohto zákazu sa považuje za závažné porušenie pracovnej
disciplíny zakladajúce dôvod na skončenie pracovného pomeru výpoveďou, resp. okamžitým skončením
pracovného pomeru s tým, že konanie navrhovateľky Sociálna poisťovňa hodnotí v zmysle § 63
ods. 1 písm. e) ZP ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustila porušením §

81 písm. a) ZP a čl. VIII pracovného poriadku Sociálnej poisťovne a to nedodržaním všeobecne
záväzných právnych predpisov a vnútorných predpisov Sociálnej poisťovne, vzťahujúcich sa na prácu
vykonávaných navrhovateľkou. Vo výpovedi je ďalej uvedené, že výpovedná doba je 3 mesiace a začína
plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej strane.

Nutné je ešte skonštatovať, že v priebehu konania sa zistilo a stalo sa medzi účastníkmi nesporným,

že žiadosť o dávku v nezamestnanosti syna navrhovateľky N. L. vypisovala vlastnou rukou samotná
navrhovateľka,uvedenážiadosťbolapodanánaSociálnupoisťovňudňa14.02.2012stým,žeakodátum
vypísania je tam uvedený dátum 10.01.2012.

V zmysle § 38 ods. 1 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a
skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z

pracovnejzmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiach
týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú
zásielku.

V zmysle § 38 ods. 2 Zákonníka práce písomnosti doručované poštou zamestnávateľ zasiela na
poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a
poznámkou "do vlastných rúk".

V zmysle § 38 ods. 3 Zákonníka práce písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej

zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na
pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.

V zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť
sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila
zamestnávateľovialebozamestnancoviakonedoručiteľnú,aleboakdoručeniepísomnostibolozmarené

konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy,
ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.V zmysle § 61 ods. 1 Zákonníka práce

(1) Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť
písomná a doručená, inak je neplatná.

(2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone.
Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

V zmysle § 63 Zákonníka práce:

Výpoveď daná zamestnávateľom

(1) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak

a) sa zamestnávateľ alebo jeho časť

1. zrušuje alebo

2. premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce,

b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s

cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,

c) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť
vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie
touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím
príslušného orgánu verejného zdravotníctva,

d) zamestnanec

1. nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce,

2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2,

3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené
zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo

4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne
vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil,

e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný
pomer,alebopremenejzávažnéporušeniepracovnejdisciplíny;premenejzávažnéporušeniepracovnej
disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s

porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

(2) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie
pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno
okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, aka) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,

b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol

v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

(3) V kolektívnej zmluve možno dohodnúť podmienky realizácie povinnosti zamestnávateľa podľa
odseku 2.

(4) Pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný
pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa

o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po
jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.

(5) Ak sa v priebehu lehoty dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4 konanie zamestnanca, v ktorom možno
vidieť porušenie pracovnej disciplíny, stane predmetom konania iného orgánu, možno dať výpoveď ešte
do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o výsledku tohto konania.

(6) Ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný
oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu.

V zmysle § 11a Zákonníka práce:

Zástupcovia zamestnancov

(1)Zástupcoviazamestnancovsúpríslušnýodborovýorgán,zamestnaneckáradaalebozamestnanecký

dôverník. Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je zástupcom zamestnancov aj zástupca
zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu.

(2) V družstve, kde je súčasťou členstva aj pracovnoprávny vzťah člena k družstvu, je na účely tohto
zákona zástupcom zamestnancov osobitný orgán družstva volený členskou schôdzou.

V zmysle § 74 Zákonníka práce (Účasť zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru)

výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ
povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany
zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a
okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti

zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

V zmysle § 77 ZP:

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej
dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote
dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.V zmysle § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s

výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť

náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec
nepriznať.

Podľa § 81 písm. a), c) Zákonníka práce, medzi základné povinnosti zamestnanca patrí pracovať
zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je
aj predstavený podľa osobitného predpisu a dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce

sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený.

Podľa §117 Zákona č. 461/2003 Z.z.:

Poukazovanie dávok a poberateľ dávky

(1) Dávky sa poukazujú na účet príjemcu dávky v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. 67) Na
žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Na písomnú

žiadosť poberateľa dávky sa dávka poukazuje na účet manžela (manželky) v banke alebo v pobočke
zahraničnej banky, 67) ak má v čase poberania dávky právo disponovať s finančnými prostriedkami na
tomto účte a ak s týmto spôsobom poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí; manžel (manželka)
poberateľa dávky je povinný vrátiť splátky dôchodku, úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty
poukázané na tento účet po dni smrti poberateľa dávky.

(2) Ak poberateľ dávky požiada o zmenu spôsobu výplaty dávky, Sociálna poisťovňa je povinná
vykonať túto zmenu najneskôr od splátky dávky splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom
po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu spôsobu výplaty dávky doručená Sociálnej
poisťovni.

(3) Poberateľovi dávky, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, dávka sa

poukazuje prostredníctvom hromadného poukazu do tohto zariadenia, ak poberateľ dávky nepožiada o
iný spôsob poukazovania dávky.

(4) Príjemca dávky je poberateľ dávky, zákonný zástupca poberateľa dávky, osoba, ktorej bolo
nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu, alebo osobitný príjemca.

(5) Osobitný príjemca je

a) fyzická osoba alebo právnická osoba určená rozhodnutím Sociálnej poisťovne alebo

b)fyzickáosoba,ktorejsavyplácalsirotskýdôchodokdodňanadobudnutiaspôsobilostinezaopatreného
dieťaťa na právne úkony.

(6) Sociálna poisťovňa ustanoví osobitného príjemcu s jeho súhlasom a so súhlasom poberateľa dávky
alebo zákonného zástupcu vtedy, ak poberateľ dávky alebo zákonný zástupca zo zdravotných dôvodov

nemôže výplatu dávky prijímať.(7) Zákonný zástupca, osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené rozhodnutím súdu, a osobitný
príjemca uvedený v odseku 5 písm. b) sú povinní dávku použiť len v prospech poberateľa dávky a
fyzickýchosôb,ktoréjepoberateľdávkypovinnývyživovať.Osobitnýpríjemcauvedenývodseku5písm.

a) používa dávku podľa pokynov poberateľa dávky alebo zákonného zástupcu.

(8) Fyzickej osobe vo výkone väzby 42a) a fyzickej osobe vo výkone trestu odňatia slobody 42b) sa
dávky poukazujú prostredníctvom ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

V danom prípade súd zistil, že žaloba bola podaná včas, teda v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy
mal skončiť pracovný pomer. Pokiaľ mal pracovný pomer skončiť dňa 31.07.2013 a žaloba bola podaná
na súd dňa 30.09.2013, bola hmotnoprávna lehota zachovaná a súd mohol vec prejednať.

V danom prípade, pokiaľ sa navrhovateľka domáhala, že jej pracovný pomer naďalej trvá, resp. že
ukončenie jej pracovného pomeru výpoveďou je neplatné, domáhala sa to z dôvodov, že nebola
dodržaná lehota § 68 ods. 4, teda že zamestnávateľ môže pre porušenie pracovnej disciplíny môže
dať výpoveď iba v lehote dvoch mesiacoch odo dňa, kedy sa o dôvode výpovede dozvedel, najneskôr
do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol, z dôvodu, že podľa navrhovateľky jej výpoveď

nebola doručená, že nebola výpoveď prerokovaná so zástupcami zamestnancov, teda s odbormi ako i
z dôvodu, že svoje konanie ohľadne vyplatenia dávok na svoj účet nepovažuje za porušenie pracovnej
disciplíny, nakoľko ona svoj účet neposkytla, ale tak urobil jej syn pre daný účel bez jej vedomia.

V danom prípade pokiaľ súd skúmal dodržanie lehoty podľa § 68 ods. 4 ZP má za to, že v danom prípade
výpoveďboladanávsúladestýmtozákonnýmustanovením.Podľanázorusúdudôvodvýpovedevznikol

každým vyplatením dávky a teda pokiaľ druhýkrát bola vyplatená dávka dňa 13.04.2012, posledným
dňom ročnej lehoty je deň 13.04.2013, pričom výpoveď bola daná dňa 12.04.2013. Zároveň je zrejmé,
že bola dodržaná aj dvojmesačná lehota, nakoľko štatutár pobočky, ktorý je oprávnený konať, sa o
takomto porušení pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľky dozvedel z výsledkov vnútornej kontroly
a to konkrétne z protokolu o výsledku tejto kontroly zo dňa 19.03.2013. Z tohto dôvodu potom nemôže

byť výpoveď neplatná.

Pokiaľ ide o dôvod neplatnosti z dôvodu, že výpoveď nemala byť navrhovateľke doručená, tu z
vykonaného dokazovania či už z výpovede riaditeľky pobočky alebo svedkýň, ktoré mali byť prítomné
pri doručovaní výpovede je zrejmé, že zamestnávateľ zachoval postup, ktorý požaduje § 38 ZP a snažil
sa výpoveď doručiť navrhovateľke na pracovisku, kde je zrejmé, že táto ju odmietla prevziať, čím však

nastali účinky doručenia. Ani z tohto dôvodu teda nemožno konštatovať neplatnosť výpovede či ďalšie
trvanie pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu.

Pokiaľ ide o povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov,
v danom prípade príslušným odborovým orgánom, súd si vyžiadal správu aj od tohto orgánu, ako
už v tomto rozsudku uvádza a je zrejmé, že bezpochyby k tomuto prerokovaniu výpovede pred jej

doručovaním navrhovateľke došlo. V danom prípade vôbec nie je rozhodujúce, akým spôsobom bol
zamestnávateľovi oznámený výsledok, teda v danom prípade najskôr telefonicky a elektronickou poštou
a až následne aj doručením zásielky Slovenskou poštou, je tu len povinnosť prerokovania bez ohľadu
na výsledok, resp. názor odborového orgánu.

Súd samozrejme sa zaoberal aj tým, či v danom prípade vôbec existoval skutkový dôvod výpovede,

teda či navrhovateľka porušila pracovnú disciplínu. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí
medzi základné povinnosti zamestnanca a okrem iného aj plniť pokyny nadriadených vydané v súlade
s právnymi predpismi; a dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu
ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený. V danom prípade pre výpoveď alebo okamžité
skončenie pracovného pomeru sa vyžadovalo, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca

a to aj z nedbanlivosti s tým, že toto porušenie pracovných povinností závažným spôsobom musímdosahovať určitú intenzitu, kde intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk
pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Súd mal v danom prípade za to, že
navrhovateľka porušila pracovnú disciplínu, nakoľko povinnosť neposkytnúť svoj účet pre výplatu dávky

v danom konkrétnom prípade pre svojho syna, jej zakazoval výslovne zákon, už citovaný § 117 zákona č.
461/2003 Z.z., tento sa vzťahoval výslovne na prácu ňou vykonávanú, bola s ním oboznámená a jedine
funkciu oboznámenia mala úloha č. 41/8/12 generálneho riaditeľa. Je zrejmé, že či citované ustanovenie
zákona alebo aj v súlade s ním vydaný zákaz generálneho riaditeľa sledoval legitímny cieľ kontroly
vyplácaných prostriedkov vzhľadom na možnosť ľahšieho zneužívania výplaty dávok pre príbuzných,

pokiaľ sú v takejto výplate zainteresovaní zamestnanci zamestnávateľa. Aj samotná navrhovateľka ako
ajriaditeľkapobočkydeklarovalivedomosťotom,žedošlovminulostikneoprávnenejvýplatedávok,kde
zamestnanci Sociálnej poisťovne zneužili svoje postavenie a vyplatili si takto dávky na svoj účet. Je teda
zrejmé,žezákonukladápovinnosťvyplácaťdávkynaúčetpríjemcudávky,resp.vhotovostitak,abybolo
zamedzené v čo najväčšej miere zneužitiu a zabezpečená čo najväčšia adresnosť a kontrola výplaty
dávok. V danom prípade v rozpore so zákonom ako aj so zákazom generálneho riaditeľa, navrhovateľka

nielen pasívne a z nevedomosti bola zainteresovaná na porušení zákona, ale ako sa nakoniec v konaní
zistilo, sama vypisovala žiadosť o dávku včítane čísla svojho účtu, kde už v čase vyhotovovania takýto
postup bol v rozpore so zákonom a napriek tomu, že následne bola formou zákazu informovaná o
nelegálnosti takéhoto postupu, neurobila nič aby protizákonnému postupu zamedzila a to ani po tom,
čo bol dávky skutočne aj vyplatené. Je zrejmé, že pokiaľ by syn navrhovateľky sám bez jej vedomia

uviedol jej účet, napriek tomu, že by ho upozornila, že toto urobiť nesmie, nešlo by o závažné porušenie,
avšak navrhovateľka ani pri reálnom pripísaní peňazí na jej účet, z ktorého bolo zrejmé, že ide o dávky
v nezamestnanosti, neurobila nič aby citované zákonné ustanovenie nebolo porušené, prípadne aby
došlo k reparácii, a neurobila nič, aby možnosti takéhoto konania zabránila, čo aj zo strany rodinných
príslušníkov. V zásade väčšina zamestnaní vo verejnej správe pracovníka do určitej miery obmedzuje a

je jeho povinnosťou tieto obmedzenia, ktoré ustanovuje zákon dodržiavať. Pokiaľ by sa navrhovateľka
bezdôvodne domnievala, že k porušeniu zákona nedôjde, aj tak by v takomto prípade došlo k porušeniu
pracovnej disciplíny, avšak v tomto prípade dokonca aktívne prispela k porušeniu zákona a tým aj
pracovnej disciplíny. V danom prípade išlo o opakované vyplatenie dávok, navrhovateľka neurobila nič
na zamedzenie protizákonnosti pri ich výplate a tak intenzita porušenia pracovnej disciplíny skutočne

bola tak vysoká, že možno konštatovať závažný spôsob porušenia pracovných povinností. Je zrejmé,
že tolerancia takéhoto správania vzhľadom na vysokú zodpovednosť pracovníkov Sociálnej poisťovne
nebola možná, navyše ak z protokolu o výsledku vnútornej kontroly okrem iného vyplýva, že zrejme
ohľadne časti vyplatených dávok v nezamestnanosti pre syna navrhovateľky neboli splnené podmienky
na výplatu dávky a bolo voči nemu možné vyvodiť zodpovednosť. Za takýchto okolností mal potom

súd za to, že skutočne u navrhovateľky bol daný dôvod výpovede, nakoľko z jej strany išlo o závažné
porušenie pracovnej disciplíny. V zásade bolo z takéhoto dôvodu možno skončiť s ňou pracovný pomer
okamžite a výpoveď možno považovať za korektný postup zo strany zamestnávateľa, vzhľadom na dĺžku
trvania jej pracovného pomeru.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd žalobu zamietol, nakoľko nenašiel dôvody pre ktoré by

konštatoval neplatnosť ukončenia pracovného pomeru navrhovateľky, je teda zrejmé, že jej pracovný
pomer zanikol a netrvá po uplynutí výpovednej lehoty s tým, že pri týchto konštatovaniach musel
zamietnuť aj tú časť petitu, v ktorom žiadala náhradu mzdy po 01.08.2013.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia.Podľa § 205 OSP ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie
súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to
neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na

zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto vykonateľným rozhodnutím,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona
(Zákon č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov).