Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, July 10, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/12/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112232416
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112232416.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, právne
zastúpený Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom Žabotova 2/B, Bratislava, proti odporcovi:
J. I., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXXX/X I., o zaplatenie 107,18 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 3,65 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania
od 26.5.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomzodňa31.8.2012domáhalvočiodporcovizaplatenia107,18eurspolusúrokom
vo výške 9,00 % ročne zo sumy 72,91 eur od 26.5.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 21.9.2006 v súlade s ust. 269 ods.
2, § 708 a násl., § 719 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 43b ods. 1 zák.
č. 40/1964 Zb. a všeobecnými obchodnými podmienkami banky zmluvu č. 0381250002. Na základe
zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi službu Povolené prečerpanie na osobnom účte a odporca
prostredníctvom svojho účtu vykonával bezhotovostné a hotovostné operácie na ťarchu osobného účtu.
Na vyššie uvedený účet poskytol navrhovateľ odporcovi peňažné prostriedky, ktoré mohol odporca
čerpať do výšky poskytnutého debetného limitu. Odporca počas trvania platnosti zmluvy prečerpal
sumu vo výške 72,91 eur predstavujúcu nepovolený debetný zostatok. V súlade so zmluvou v prípade

konkludentného prijatia návrhu zmluvy o poskytovaní povoleného prečerpania bankou, dôjde povolením
čerpania peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu na účte k platnému a účinnému uzatvoreniu
zmluvy o poskytovaní služby povoleného prečerpania. Výšku a účinnosť debetného limitu banka oznámi
majiteľovi účtu formou výpisu z technického systému banky na adresu na zasielanie výpisov v zmysle
zmluvy. V zmysle zmluvy za poskytovanie produktov je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa
sadzobníka poplatkov v platnom znení na ťarchu účtu. Nakoľko odporca nedoplnil zostatok na svojom
účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšený o ďalšie položky stanovené v

zmluve a sadzobníku, navrhovateľ dňa 25.5.2010 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia
zmluvných podmienok. Žalovaná suma na ktorej úhradu vyzval navrhovateľ odporcu predstavuje istinu
72,91 eur a sankčný úrok z omeškania vo výške 34,27 eur. Úroky z omeškania si uplatňuje podľa § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka.V podaní zo dňa 17.5.2013 uviedol, že „upresňuje“ svoj návrh na začatie konania, nakoľko zrejmým
nedopatrením uviedol, že s odporcom si dojednal službu Povolené prečerpanie na osobnom účte, ale
v skutočnosti sa jedná o nedoplatky na poplatkoch, úrokoch a zmluvnej pokuty v zmysle Zmluvy o

spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb s odkazom na neoddeliteľné súčasti, ktorými
sú Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov. Nakoľko odporca porušil Zmluvu a VOP,
a to tým, že jeho účet dosiahol debetný zostatok, ktorý nadobudol charakter nepovoleného debetu v
zmysle čl. III. bodu 23 VOP, navrhovateľ v súlade s čl. III. bodu 37 VOP listom odstúpil od Zmluvy a vyzval
odporcu na úhradu príslušného debetného zostatku v lehote do troch dní odo dňa doručenia odstúpenia,

pričom dňom doručenia odstúpenia zanikli aj všetky zmluvy o poskytovaní produktov/služieb viažuce
sa k zrušenému účtu a navrhovateľ ukončil poskytovanie týchto produktov/služieb podľa príslušných
zmlúv. Odporca však na uvedenú výzvu navrhovateľa nereagoval a navrhovateľovi neuhradil príslušný
debetný zostatok. Na základe tejto skutočnosti došlo dňa 25.5.2010 k vyrovnaniu nevyrovnanej výšky
debetného zostatku odporcu navrhovateľom, čo je vyjadrené vo výpise z účtu odporcu pod položkou
„vyrovnanie zostatku zatv. účtu." ako účtovné vyrovnanie zo stany navrhovateľa. Z uvedeného titulu sa

preto navrhovateľ domáha zaplatenia sumy rovnajúcej sa nevyrovnanej výške debetného zostatku vo
výške72,91EUR,ktorápozostávaznedoplatkovnapoplatkochasankčnéhoúroku(zmluvnejpokuty)vo
výške 34,27 EUR. V zmysle citovaného čl. III bodu 23 VOP v prípade, ak účet odporcu dosiahne debetný
(záporný) zostatok, je navrhovateľ oprávnený účtovať si sankčný poplatok (zmluvnú pokutu), ktorého
výška je stanovená podľa príslušného sadzobníka poplatkov, ktorý navrhovateľ zverejňuje spôsobom

uvedeným v čl. I bode 7 VOP. Podľa čl. I. bodu 7 VOP za poskytovanie bankových produktov/služieb a
úkony s nimi súvisiace je banka oprávnená účtovať si poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov
banky v platnom znení (ďalej len sadzobník). Sankčným poplatkom sa rozumie zmluvná pokuta spojená
s porušením, resp. neplnením ustanovení zmluvy vrátane VOP zo strany klienta, resp. inej povinnej
osoby. Banka má právo meniť sadzobník. Banka sa zaväzuje zverejniť nové znenie sadzobníka vo

svojich obchodných priestoroch a na svojej internetovej stránke najneskôr v deň účinnosti zmeny. Podľa
časti E) Depozitné produkty - ostatné produkty, bodu l.E.4. Sadzobníka poplatkov navrhovateľa sankčná
úroková sadzba predstavuje 20 % ročne do zaplatenia a Navrhovateľ má preto nárok na 20 %-ný
sankčný poplatok zo sumy 72,91 EUR od 26.5.2010 (deň nasledujúci po vyrovnaní nevyrovnanej výšky
debetného zostatku) do dňa podania návrhu, napriek tomu si uplatňuje nároky tak, ako ich uplatnil

žalobou, odo dňa po vyrovnaní nevyrovnanej výšky debetného zostatku ako nárok 20% ročne zo sumy
73,91 eur od 26.5.2010. do podania žaloby vo výške 34,27 eur.

Vo veci súd rozhodol rozsudkom č.k. 14C/12/2013-56 zo dňa 13.6.2013 tak, že návrh zamietol.
Uznesením Krajského súdu Žilina č.k. 9Co/390/2013-74 zo dňa 28.11.2013 bol rozsudok
prvostupňového súdu zrušený a vec vrátená na opätovné prejednanie s tým, že odvolací sú uložil

prvostupňovému súdu, aby podanie navrhovateľa z 17.5.2013 považoval podľa obsahu za zmenu
návrhu a rozhodol o zmene návrhu.

Súd uznesením č.k. 14C/12/2013-77 zo dňa 14.4.2014 rozhodol o zmene a pripustil zmenu návrhu tak,
že odporca je povinný zaplatiť sumu 107,18 eur titulom nedoplatkov na poplatkoch vo výške 72,91 EUR
a sankčného úroku vo výške 34,27 EUR.

Vo veci súd nariadil pojednávanie.

Navrhovateľ, jeho právny zástupca ani odporca sa na pojednávanie nedostavili, právny zástupca
navrhovateľa neúčasť ospravedlnil, odporca mal doručenie predvolania vykázané uložením zásielky v
spise, preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 31.8.2008 zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 31.8.2008 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovaťa) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení do 31.8.2008 pri nesplnení podmienok podľa odseku 2
je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

Súd zistil, že odporca s právnym predchodcom navrhovateľa uzavreli dňa 21.9.2006 zmluvu o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb na základe ktorej bol pre odporcu zriadený účet

typu Rastový osobný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. V zmluve odmietol odporca povolené prečerpanie
na osobnom účte a poskytovanie služieb elektronického bankovníctva. Ďalej dňa 21.9.2006 uzavreli
účastníci k zmluve dodatok - bonus pre klientov, podľa ktorého sa od virtuálneho bonusu mali odčítavať
mesačné poplatky a poplatky na ktoré sa vzťahuje bonus. Medzi účastníkmi na základe týchto právnych
úkonov vznikol obchodno-záväzkový vzťah za zmluvy o bežnom účte.

Súd ďalej zistil, že odporca bol listom zo dňa 17.5.2010 vyzvaný na úhradu 71,95 eur z dôvodu
debetného zostatku k 1.5.2009.

Listom z 1.9.2009, ktorým bol odporca upozornený na nepovolený debetný zostatok do výšky 20,84 eur.

Podľa výpisu č. 5 z účtu č. XXXXXXXXXX pre odporcu zo dňa 25.5.2010, bolo na účte vykonané
vyrovnanie zostatku účtu vo výške 72,91 eur ako kreditná položka a zaúčtované úroky -0,96 eur ako

debetnápoložka.Súdďalejzvýpisuzúčtuč.4zistilúročenievovýške---1,12 euravyúčtovaniepoplatku
balík Výhoda 50+ vo výške 3,65 eur.

Súd oboznámil obsah Všeobecných obchodných podmienok Prima banka Slovensko, a.s. spolu so
sadzobníkom poplatkov Dexia banka Slovensko a.s. platným od 1.1.2004. Súd zistil, že v sadzobníku
Časť - Fyzické osoby, D), depozitné produkty, 1.D.2. je pri položke Správa úverového účtu poplatok

0,00 eur.

Súd zo zmluvy o účte, dodatku, cenníka ako aj všeobecných podmienok nezistil, aký poplatok bol
určený za vedenie bežného účtu - Výhoda 50, ani aký bol „virtuálny“ kredit pre poplatky. Súd zistil,
jediné vyúčtovanie poplatku na výpise z účtu č. XXXXXXXXXX č. 4 pri položke zo dňa 30.4.2010.
Iné vyúčtovanie poplatkov súd nemal preukázané. Navrhovateľ napriek výzve súdu úplný výpis z účtu

nepredložil. Hoci na výpise z účtu je uvádzaný predchádzajúci záporný zostatok - 67,18 eur a následný
zostatok - 71,95 eur, súd nemal preukázanú skutočnosť, z čoho sa takýto zostatok skladá. Pritom na
účte nebolo dohodnuté povolené prečerpanie. Súd zistil z výpisu z účtu č. 4 a č 5, že je účtovaný
úrok, hoci súd nezistil žiadne poskytnutie úveru ani pôžičky. Len samotná skutočnosť, že klient banky
napríklad neuhradil poplatok, neoprávňuje banku bez iného takúto sumu vedenú hoci aj ako debetnú

položku na účte úročiť. Súd inú dohodu o tom, že by takéto prostriedky banka požičala odporcovi nemal
preukázanú. Súd preto v žiadnom prípade nemohol vychádzať zo skutočnosti, že suma záporného
zostatku predstavuje výšku poplatkov.

Hoci navrhovateľ uviedol pri zmene žaloby, že sa domáha zaplatenia sumy rovnajúcej sa nevyrovnanej
výške debetného zostatku vo výške 72,91 EUR, ktorá pozostáva z nedoplatkov na poplatkoch a

sankčného úroku (zmluvnej pokuty) vo výške 34,27 EUR, nešpecifikoval aké poplatky a podľa čoho boli
vyrubené, dokonca ani v akej súhrnnej výške. Súd mal preto v konaní preukázané jediné vyrubenie a
vyúčtovanie poplatku dňa 30.4.2010 vo výpise z účtu č. 4. Iné poplatky preukázané nemal.Pokiaľ sa navrhovateľ odvolával aj na sankčné úroky účtované podľa čl. III bodu 23 VOP, podľa ktorého
v prípade, ak účet odporcu dosiahne debetný (záporný) zostatok, je navrhovateľ oprávnený účtovať
si sankčný poplatok (zmluvnú pokutu), ktorého výška je stanovená podľa príslušného sadzobníka

poplatkov, ktorý navrhovateľ zverejňuje spôsobom uvedeným v čl. I bode 7 VOP. Podľa čl. I. bodu
7 VOP za poskytovanie bankových produktov/služieb a úkony s nimi súvisiace je banka oprávnená
účtovaťsipoplatkypodľaaktuálnehoSadzobníkapoplatkovbankyvplatnomznení(ďalejlensadzobník),
súd poukazuje na skutočnosť, že takéto dojednanie nemožno považovať za platnú dohodu o zmluvnej
pokute.

Súd zistil, že dojednanie o zmluvnej pokute nie je v zmluve ale je obsiahnuté v cenníku k všeobecným

obchodným podmienkach ako samostatnom zmluvnom dokumente.

V konaní je jedná o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej práva a povinnosti upravuje aj špeciálny
predpis zákon č. 250/2007 Z.z.. V zmysle uvedenej právnej úpravy všetky práva a povinnosti medzi
účastníkmi musia byť dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve (§ 4 ods. 6 zák. č. 250/2007 Z.z.).

Súd pri posudzovaní nárokov zo zmluvnej pokuty vychádzal aj z dikcie zákona a to § 544 ods. 1 a 2

Občianskeho zákonníka podľa ktorého ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Hoci podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom

na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené, pokiaľ sa však jedná o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 a násl. Občianskeho
zákonníka, navrhovateľ ako veriteľ musí rešpektovať osobitné ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka
ako aj ust. zák. č. 250/2007 Z.z..

Veriteľ ako ten, kto poskytuje spotrebiteľovi službu si nemôže upraviť vo všeobecných podmienkach a
cenníku ľubovoľné povinnosti. V žiadnom prípade všeobecné zmluvné podmienky ani cenník nemôžu
obsahovať ustanovenia, ktorými by bol zakladaný nový právny vzťah. Všeobecné zmluvné podmienky
predstavujú vôľu veriteľa, ktorý v nich upravuje a spresňuje podmienky právneho úkonu, vykladá
jednotlivé ustanovenia, špecifikuje výkon práv a povinností. Obsah všeobecných podmienok a tarify je

možné odvodiť aj od ich názvu, podľa ktorého je možné sa oprávnene domnievať, že vo všeobecných
podmienkach budú upravené všeobecné práva a povinnosti. Skutočnosť, že vo všeobecných zmluvných
dojednaniach by mali byť upravené iné právne vzťahy, najmä zabezpečenie úveru, ktorých nepochybne
dohoda o zmluvnej pokute je, spôsobuje nepredvídateľnosť a takéto ustanovenia musia byť hodnotená
ako prekvapivé zmluvné dojednania.

Súd poukazuje aj na skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky sú vydané veriteľom ešte pred
uzavretím právneho úkonu a predstavujú určitý rámec povinností a práv, ktoré musí dlžník pred
uzavretím právneho úkonu akceptovať. Obsah všeobecných obchodných podmienok nie je závislý od
vôle dlžníka, dokonca dlžník nemôže meniť jeho obsah a pri uzavretí úkonu ho musí akceptovať.
Naopak dohoda o zmluvnej pokute je samostatný právny úkon, ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý

a to v predpísanej písomnej forme. Dohoda je vždy výsledkom prijatia ponuky (akceptácie). Postup pri
predložení návrhu na uzavretie zmluvy a jeho prijatie upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach §
43a až § 47 Obč. zák. Právny úkon v písomnej forme vznikne podpisom právneho úkonu alebo iným
konaním, ktoré vyjadrí písomnú formu úkonu (napríklad napísanie textu úkonu). Podľa § 44 Obč. zák.
zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie

alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu Prijatím návrhu podľa § 43c Obč. zák. je
včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého
možno vyvodiť jej súhlas. Preto ak má byť prijatý návrh v písomnej forme, musí byť aj prijatie vykonanév písomnej forme. Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Súd nemôže pripustiť výklad podľa ktorého by vo všeobecných podmienkach bolo možné zakladať

nové právne vzťahy, o ktoré druhý účastník vôbec nežiadal a ani ich nemienil založiť. Pokiaľ je
navyše druhým účastníkom spotrebiteľ, musí byť informovaný o všetkých podmienkach a to nie len
tým, že navrhovateľ vloží do zmluvu klauzulu o tom, že sa môže so všeobecnými podmienkami
oboznámiť alebo že sa oboznámil. Všetky práva a povinnosti, základné náležitosti právneho úkonu
a to aj dohody o zmluvnej pokute, ktorá je samostatným právnym úkonom, musia byť obsiahnuté v

zmluve s ktorou sa môže spotrebiteľ oboznámiť, prípadne zmluva musí minimálne obsahovať základné
náležitosti právneho úkony, Navrhovateľ žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by odporca
chcel uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute alebo že by s takýmto návrhom súhlasil. Obdobne súd
poukazuje aj na zdôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11, ze dne 11. 11. 2013,
ktorý za účinnosti zák. č. 40/1964 Sb. stanovil neprijateľnosť určenia zmluvnej pokuty v obchodných
podmienkach.

Preto súd nezistil existenciu nároku navrhovateľa, ktorý si uplatňoval ako tzv. sankčný úrok. Naviac aby
mohol navrhovateľ uplatnil sankčný úrok, musí uviesť z čoho a z akého porušenia povinnosti vôbec
vychádzal, pretože navrhovateľ uviedol nárok len všeobecne s odkazom na neplatenie poplatkov a debet
na účte.

Súd preto rozhodol tak, že priznal navrhovateľovi len nárok na poplatok za vedenie účtu Výhoda 50 vo

výške 3,65 eur vyúčtovaný vo výpise z účtu č. 4 a nárok vo zvyšku zamietol.

Zároveň podľa § 517 ods. 2 a § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z
omeškania o 8% vyššom ako základná sadzba ECB v deň omeškania (pri vyúčtovaní poplatku na konci
kalendárnehomesiaca)avšakoddátumupožadovanéhonavrhovateľom,t.j.od26.5.2010dozaplatenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa§ 142 ods. 3 O.s.p., avšak nakoľko si odporca trovy konania

neuplatnil a súd z obsahu spisu nezistil vznik trov konania na jeho strane, odporcovi nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).