Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 9, 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 3T/31/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314010170
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2314010170.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v trestnej veci obžalovaného I.Á. R., pre prečin marenia výkonu úradného

rozhodnutia podľa § 348 ods. l písm. d) Trestného zákona, samosudkyňou Mgr. Kristínou Ferencziovou
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9.7.2014, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný I. R. D. V. Ž. S. Á. Y. , T.. XX.X.XXXX D. I.,
H. G., Č. XXXX/XXX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , že

dňa 20.3.2012 v G. T. O. X. ako vodič viedol osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia, ev.
č. K. XXX X., pričom bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky
Krajského riaditeľstva PZ v Trnave, z dôvodu spáchania dopravného priestupku, pri ktorej kontrole
predložil vodičský preukaz, ktorý mal odovzdať na príslušnom dopravnom inšpektoráte, pretože mu
bol rozsudkom Okresného súdu Galanta pod č. 1T/18/2010-240 zo dňa 23.1.2012, ktoré rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 27.1.2012, okrem iného uložený trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá každého druhu na dobu pätnásť mesiacov, od právoplatnosti rozsudku,

t e d a

maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o
zákaze činnosti,

č í m s p á c h a l

prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. d) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 54

Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 180 (stoosemdesiat) hodín.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obvinenému trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :ProkurátorOkresnejprokuratúryGalantapodaldňa24.2.2014obžalobunaobžalovanéhoI.R.preprečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. l písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom
základe ako je uvedené v obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie vypočutím obžalovaného, oboznámením sa s
listinnými dôkazmi a to: celý obsah spisu sp. zn. 1T 18/2010 OS Galanta, úradný záznam č. l. 2, EKV
- č. l. 13, fotokópia bloku na pokutu č. l. 15 - 17, EK vozidla - č. l. 18, výpis ÚEP - č. l. 19-21, záznam

KR PZ , PMJ Trnava - č. l. 22, správa o povesti I. G. - č. l. 23, hodnotenie zamestnanca -č. l. 24, odpis
z RT - č. l. 25, vyjadrenie obhajkyne JUDr. Hornákovej - č. l. 84-85.

Obžalovaný I. R. (č.l. 4-6, 88-89) na hlavnom pojednávaní vypovedal že toho 20.3.2012 ho vlastne
policajti zastavili, pretože mu nesvietilo zadné svetlo. Bol v tom, že šoférovať môže, bol na súde, aj na
polícii viackrát a bolo mu aj na súde aj na polícii povedané, že nemôžu zobrať vodičský, nakoľko sa

stala nejaká procesná chyba v predchádzajúcom konaní a jeden zo svedkov, ktorých navrhol, pracuje na
súde, je to známa, ktorá mu zistila, že sa stala procesná chyba, že by mala byť posunutá právoplatnosť
alebo niečo také. Na otázku, či to, že by mala byť posunutá právoplatnosť mu povedala tá známa zo
súdu obžalovaný uviedol, že dajme tomu áno, nevie, či práve ona mu to takto naformulovala ale z takého
laického hľadiska sa o tom rozprávali a z toho im logicky vyplynulo, že by sa mala posunúť právoplatnosť,

keď mu aj nechceli zobrať vodičský. Viedol vtedy motorové vozidlo zn. Š. B., J.. Č.. K. XXX X., C.Á. si, že
tobolovG.,išielnaS.G.,niekdeodhlavnejkrižovatkyčojeasiX.ulica.Čosatýkavodičskéhopreukazu,
ten sa mu podarilo odovzdať koncom marca, začiatkom apríla 2012. Potom mal aj pojednávanie vo
veci podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti. Bol u sudcu v decembri 2012,
sudca to odročil na január s tým, že bolo zistené, že ho v marci zastavili, tak sa aj posunulo to plynutie

zákazu, zákaz bol na 15 mesiacov, polovička mala byť 7 - 8 mesiacov, potom to bolo asi 10 mesiacov, čo
mal zákaz, vyrátané to má od dátumu, kedy mu ho potom dali naspäť, preto aj keď ho zastavili myslím
si, že mu ešte nemohol ten zákaz plynúť. Možno to bolo až rok, čo teda mal uložený zákaz. Myslí, že
bol na poslednom HP vo veci , kde mu bol ukladaný zákaz činnosti, zastúpený obhajcom. Na otázku, či
sa vzdal práva podať odvolanie alebo podal odvolanie príp. či si nechal lehotu uviedol, že si nespomína.

Nespomína si, či po skončení on alebo jeho právny zástupca posielali nejaké vyjadrenie príp. odvolanie.
Určite sa ešte s obhajcom po HP rozprávali ale nepamätá si už obsah ich rozhovorov ani aký bol záver.
Rozsudok, ktorý mu bol doručený vo veci 1T/18/2010, si prečítal. Išiel na políciu a potom aj na súdy po
skončení toho konania 1T/18/2010, a to z dôvodu, že mama ho posielala, aby išiel čo najskôr odovzdať
VP, aby mu ho potom zase čo najskôr mohli vrátiť. Aj sa chcel poradiť s obhajcom, že prečo mu nechcú

zobrať vodičský preukaz ale práve bol nedostupný. Jeho mama nemá právnické vzdelanie, posielala
ho ako starostlivá mama. Aj sám by išiel na políciu bez mamy, lebo si myslí, že by sa mal odovzdať
vodičský preukaz. Počul to aj od známych a od kamarátov, možno boli medzi nimi aj takí, ktorí robili
niekedy policajtov, preto si to tak myslel. Keď bol na polícii odovzdať vodičský preukaz mu povedali,
že niečo im ešte zo súdu neprišlo preto išiel na súd a pri okienku mu povedali, že ešte nie je rozsudok

právoplatný. Presne nevie uviesť, kedy bol na tom súde, keď mu povedali, že to nie je právoplatné ale
keďže termín HP vo veci 1T/18/2010 bol 23.1.2012 tak to mohlo byť začiatkom február až nejako do
marca. S tou kamarátkou zo súdu nehovoril hneď, ale až neskôr, kedy sa s ňou aj potom dohodol, že sa
nemusí chodiť pýtať každý druhý deň a že to teda ona zistí, čo sa vlastne v tom konaní deje.
Obžalovanému bola predložená listina k nahliadnutiu, a to na č. l. 245 spisu 1T/18/2010-vzdanie sa

práva na odvolanie- s tým, aby sa vyjadril, či je to jeho podpis a či si pamätá, že takúto listinu podpisoval.
Obžalovaný uviedol, že je to jeho podpis, bližšie si to nepamätá, kedy to bolo.
Čo sa týka rozsudku v uvedenej trestnej veci myslí si, že ho má doma, nepamätá si kedy ho presne
prevzal, ale zásielky preberá osobne, pokiaľ sú určené jemu, nestáva sa, že by poštárka takéto veci
doručila nejakej inej osobe. Obžalovaný ešte uviedol, že on vyslovene nevychádzal z toho, že kým

nevráti vodičský preukaz, tak môže jazdiť, ale keď sa do toho ešte pridalo, že policajti oznámili, že niečo
nemajúzosúduazároveňkeďmunasúdehovorili,žejetameštenejakéopravovanieaprocesnáchyba.
Momentálne je zamestnaný vo firme V. G..M..B.. - v spoločnosti jeho otca v Seredi, vyživovaciu
povinnosť nemá, býva sám.
Vzhľadom na rozpory vo výpovediach bola prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania,

kedytentouviedol,žejemajiteľomosobnéhomotorovéhovozidlaznačkyŠkodaOctaviamodrejmetalízy
ev.č. K. XXXCN. V dobe od 27.1.2012 do 27.4.2013 mal okrem iného uložený zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá a to Okresným súdom Galante. Nakoľko nemal na rozsudku vyznačenú právoplatnosť
vodičský preukaz na ODI Galanta mu neprevzali, ale bol si vedomý, že v čase zákazu nesmie jazdiť nažiadnom vozidle. Koncom marca 2012, mohlo to byť 20.3.2012 bol zastavený a kontrolovaný hliadkou
polície a to na jeho vozidle, v G. T. O. X., nakoľko mu nesvietilo zadné svetlo. Policajtom predložil
vodičský preukaz, ktorý neodovzdal na ODI, preto policajti nezistili, že má zákaz činnosti. To, že riadil

vozidlo v čase zákazu ho veľmi mrzí, nakoľko sa tak stalo len ten jeden krát, pretože súrne potreboval
niečo vybaviť, presne si už nepamätá, čo, a nemal sa ako dopraviť k priateľke do obce S. G.. Z S. G.
riadila vozidlo jeho priateľka. Počas celej doby zákazu činnosti ho vozila jeho priateľka alebo niekto z
jeho známych a žiadne vozidlá neriadil.

Po prečítaní výpovede obžalovaný uviedol, že v tej dobe asi ešte nebol v kontakte s obhajkyňou, ktorá
ho teraz zastupuje, ak si dobre spomína tak bavil sa s predchádzajúcim obhajcom a asi aj po rozhovore
s vyšetrovateľom usúdil, že bude lepšie priznať a oľutovať skutok. Potom sa radili s obhajkyňou a zmenil
názor. Čo sa týka prečítanej výpovede bola ním urobená dobrovoľne, nebol tam zo strany vyšetrovateľa
žiadny nátlak.

PodľaevidenčnejkartyvodičaI.R.mátentouloženýchodroku2008osemblokovýchpokútzapriestupky
v cestnej premávke, evidovaný má zákaz činnosti od 27.1.2012 do 27.4.2013, dátum právoplatnosti
27.1.2012, s upustením zvyšku trestu 28.1.2013, trestný čin riešený v konaní OS Galanta 1T/18/2010.
Podľa bloku na pokutu č. 849920/22, 849921, 849922 séria B, bol dňa 20.3.2012 priestupca I. R. r.č.
XXXXXX/XXXX postihnutý pokutou vo výške 30,-EUR za priestupok podľa §4 ods. 1 písm. b) zákona č.

8/2009 Z.z.. Podľa evidenčnej karty vozidla je vlastníkom vozidla zn. Škoda Octavia ev.č. K. XXXCN I.
R., T.. XX.X.XXXX. Podľa výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR má obžalovaný evidovaných
od 1.1.2010 sedem priestupkov na úseku cestnej dopravy.

Podľa „Záznamu zo dňa 1.8.2013 KRPZ odbor poriadkovej polície PMJ Trnava“ dňa 20.3.2012 od 18.00

hod. do 6.00 hod dňa 21.3.2012 bola vykonávaná hl. služba v zložení ppor. I. D. Z. T.. I. G. v služobnom
obvode mesta Trnava. Dňa 20.3.2012 vykonávali zvýšený výkon v meste G., pričom na ulici X.j zastavili
akontrolovalivodičaI.R.,T..XX.X.XXXX,ktorýporušilustanovenievzmysle§4/1b)z.č.8/2009ocestnej
premávke, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku v zmysle §22/1 k) z.č. 372/90 Zb.. Tohto sa dopustil
na vozidle Škoda Octavia EČ: K.. Vodičovi bola za uvedený priestupok udelená sankcia a to bloková

pokuta vo výške 30,-EUR, boli mu vystavené bloky č. 849920-22, ktoré podpísal, pokutu na mieste
zaplatil a tri kusy dielu B si prevzal. Lustráciou v EKV nebolo zistené, že by mal menovaný zákaz činnosti
viesť motorové vozidlá.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp.zn. 1T 18/2010 súd zistil, že dňa 23.1.2012 bol na

hlavnom pojednávaní vyhlásený rozsudok, ktorým bol obžalovaný I. R. uznaný za vinného na právnom
a skutkovom základe tak ako je to uvedené v obžalobe Okresnej prokuratúry Galanta. Za to mu bol
okrem iného uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou 1 rok a
zároveň zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 15 mesiacov. Podľa zápisnice na č.l. 237 až 239
uvedeného spisu bol na hlavnom pojednávaní prítomný tak obžalovaný I. R. ako aj jeho obhajca JUDr.

IvanJavor,rozsudokbolriadnevyhlásenýabolodanépoučenieoopravnomprostriedku,ktoréjevcelom
znení uvedené v zápisnici - že proti rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie
v prítomnosti toho, komu rozsudok treba doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením rozsudku je až jeho doručenie. Podľa zápisnice sa obžalovaný po vyhlásení rozsudku

nevyjadril, prokurátor sa vzdal práva na odvolanie, právny zástupca (poškodeného) sa nevyjadril k
výroku o náhrade škody. Následne bol rozsudok vyhotovený, pričom v jeho písomnom vyhotovení
bolo uvedené poučenie v znení, že „proti rozsudku nie je prípustné odvolania ani dovolanie, okrem
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) a ods. 2 Trestného poriadku. Rozsudok nadobudne právoplatnosť
vyhlásením.“ Rozsudok bol dňa 6.3.2012 doručený obžalovanému I. R., dňa 29.2.2012 doručený OP

Galanta,dňa6.3.2012doručenýobhajcoviobžalovaného.Dňa27.1.2012boloOkresnémusúduGalanta
doručené podanie označené ako Vzdanie sa práva na odvolanie proti rozsudku 1T/18/2010, podané
prostredníctvom obhajcu obžalovaného JUDr. Ivana Javora, v ktorom sa uvádza, že „Prostredníctvom
svojho obhajcu v trestnej veci vedenej proti obž. I. R., vedenej na OS v Galante pod č.k. 1T/18/2010,
v ktorej bol dňa 23.1.2012 vyhlásený odsudzujúci rozsudok, na základe ktorého som bol uznaný za

vinného na právnom i skutkovom základe tak ako to bolo uvedené v obžalobe OP Galante, Vám
oznamujem, že ako obžalovaný nepodávam odvolanie proti uvedenému odsudzujúcemu rozsudku
1T/18/2010 zo dňa 23.1.2012 a toto rozhodnutie budem rešpektovať.“ Vyhlásenie bolo podpísané
obhajcom obžalovaného. Zároveň sa však v podaní nachádzalo „Prehlásenie ods. I. R. v znení: Shoreuvedeným textom súhlasím v plnom rozsahu a vzdávam sa práva na podanie odvolania proti
odsudzujúcemu rozsudku OS Galanta pod č.k. 1T/18/2010, ktorý bol vyhlásený na hlavnom pojednávaní
dňa 23.1:2012 v mojej prítomnosti.“ Toto prehlásenie je podpísané odsúdeným I. R.. Zároveň je možné

z uvedeného spisu zistiť, že zrejmá nesprávnosť vo vyhotovení rozsudku 1T/18/2010 vyhlásenom dňa
23.1.2012 bola opravená uznesením zo dňa 12.4.2012, právoplatným 28.4.2012. Súd opravil nesprávne
uvedené poučenie v písomnom vyhotovení rozsudku. Podľa Žiadosti o odpustenie polovice trestu a
vrátenie vodičského preukazu zo dňa 2.10.2012 žiadal I.T. R. o vrátenie vodičského preukazu s tým, že
uvádzal okrem iného, že dňa 23.1.2012 súd na hlavnom pojednávaní rozhodol o odobratí vodičského

preukazu.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania po zhodnotení dôkazov tak v celku ako aj jednotlivo,
dospel k jednoznačnému záveru, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku a tento spáchal obžalovaný I. R..

Súd pri ustaľovaní viny vychádzal predovšetkým z výpovede obžalovaného a listinných dôkazov-obsahu
pripojeného spisu 1T/18/2010, blokov na pokutu, záznamu KRPZ, evidenčnej karty vodiča, evidencie
priestupkov. Sám obžalovaný pred súdom nepoprel že dňa 20.3.2012 viedol motorové vozidlo. Bol si
vedomý toho, že dňa 23.1.2012 bol vyhlásený rozsudok kedy mu bol okrem iného uložený aj zákaz
činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 15 mesiacov. Na popud svojej matky aj podľa

rady kamarátov, ktorí niektorí mali aj predtým robiť na polícii, išiel odovzdať vodičský preukaz na ODI,
kde mu ho mali odmietnuť prevziať údajne kvôli právoplatnosti. O právoplatnosti mu niečo mali vravieť
aj na súde, že vraj má byť právoplatnosť posunutá, k tomu prišli podľa jeho vlastných slov „z takého
laického hľadiska“ aj s jednou známou, ktorá robí na súde, teda že by sa mala posunúť právoplatnosť,
keď mu aj nechceli zobrať vodičský.

Súd však považuje takúto obranu obžalovaného za vyslovene účelovú. Nepriamo to potvrdil aj sám
obžalovaný. V prípravnom konaní sa vyslovene k spáchaniu skutku priznal, priznal, že vedel o plynutí
zákazu činnosti v čase, kedy viedol motorové vozidlo. Zmenu svojho postoja odôvodnil zmenou obhajcu.
Svoju výpoveď v prípravnom konaní označil za dobrovoľnú, urobenú bez nátlaku. Z nej okrem iného
vyplynulo aj to, že o zákaze činnosti, o jeho plynutí v čase jeho šoférovania mal vedomosť. Potvrdil, že

nakoľko nemal na rozsudku vyznačenú právoplatnosť vodičský preukaz na ODI Galanta mu neprevzali,
ale bol si vedomý, že v čase zákazu nesmie jazdiť na žiadnom vozidle, policajti nato neprišli len preto,
že im predložil vodičský preukaz, ktorý neodovzdal na ODI.
O skutočnosti, že si bol vedomý plynutia zákazu činnosti už v čase kedy viedol dňa 20.3.2012 vozidlo,
svedčí aj to, že uvádzal, že to stalo len ten jeden krát, podľa jeho vlastných slov počas celej doby zákazu

činnosti ho vozila jeho priateľka alebo niekto z jeho známych a žiadne vozidlá neriadil. Ak by si nebol
vedomý uloženého zákazu činnosti, nežiadal by aby ho vozila priateľka prípadne známi.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný napokon doslova uviedol tiež že on vyslovene nevychádzal z toho,
že kým nevráti vodičský preukaz, tak môže jazdiť, ale keď sa do toho ešte pridalo, že policajti oznámili,
že niečo nemajú zo súdu a zároveň keď mu na súde hovorili, že je tam ešte nejaké opravovanie a

procesná chyba.
Obžalovaný však žiadnym spôsobom nepreukázal, z čoho vychádzal pri svojej úvahe o „posunutí“
právoplatnosti rozsudku, ktorým bol uložený zákaz činnosti. Je účelové tvrdiť, že vychádzal z názoru
jeho matky, prípadne kamarátov o tom, že čím skôr odovzdá vodičský preukaz, tým skôr mu bude
vrátený, teda že od odovzdania vodičského preukazu na ODI sa bude odvíjať plynutie zákazu činnosti.

Obžalovaný bol v konaní, v ktorom mu bol uložený okrem iného aj zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá, zastúpený obhajcom. Obžalovaný hodnoverne súdu nevysvetlil, prečo v prípade pochybností o
právoplatnosti rozhodnutia súdu, sa s týmto neporadil, ale radil sa s kamarátmi a so známou zo súdu, o
ktorej však nevie, či má právnické vzdelanie. Najmä keď zjavne po porade s obhajcom sa vzdal práva
podať odvolanie voči tomuto rozsudku (ktorého súčasťou bol aj výrok o uložení trestu zákazu činnosti

viesť motorové vozidlá) a doslova uviedol že rozhodnutie bude rešpektovať. Keďže sám vyhlásenie
podpisoval, po porade s obhajcom, súd nemá pochybnosti o hodnovernosti takého dokladu. Ak mal
obžalovaný nejaké informácie o problémoch s právoplatnosťou, bolo by logické, a najmä v jeho záujme,
aby riadne na súde a na polícii zistil skutočný stav vo veci ohľadom jeho zákazu činnosti, keďže predtým
sa vzdával práva podať odvolanie. Obžalovaný uvádzal, že vodičský preukaz neodovzdal na ODI, ale

nikdy neuviedol, že by mu niekto na polícii alebo na súde oznámil, že nezačala plynúť právoplatnosť
výrokov rozsudku, teda že by ešte nezačal plynúť trest zákazu činnosti.
Ohľadom vyhlásenia rozsudku v konaní tunajšieho súdu č. 1T/18/2010 a plynutia jeho právoplatnosti
nemá súd žiadne pochybnosti. Obžalovaný aj jeho obhajca boli priamo na hlavnom pojednávaní riadnea správne poučení o možnosti podať proti rozsudku opravný prostriedok. Na tom nemení nič ani to,
že v písomnom vyhotovení rozsudku sa chybou v písaní, pravdepodobne pri opise, vyskytla zrejmá
nesprávnosť v časti poučenia, ktorá bola opravená opravným uznesením. Vplyv na začatie plynutia

právoplatnosti táto skutočnosť nemôže mať aj z dôvodu, že už 27.1.2012 obžalovaný a jeho obhajca
doručili súdu vyhlásenie o vzdaní sa práva podať odvolanie proti uvedenému rozsudku. Pritom písomné
vyhotovenie rozsudku (aj s chybou-zrejmou nesprávnosťou v časti poučenia) im bolo doručované až
neskôr dňa 6.3.2012. Je logické, že pri vyhlásení o vzdaní sa práva podať odvolanie, sa obžalovaný (a
jehoobhajca)nemohlianeriadilinesprávnympoučenímvpísomnomvyhotovenírozsudku,lebototoešte

nemali doručené. A zároveň to svedčí o správnom poučení urobenom rovno na hlavnom pojednávaní,
ak by sa totiž obžalovaný mal riadiť tým, že proti rozsudku nie je prípustné odvolanie (čo sa objavilo v
písomnom vyhotovení rozsudku), nezasielal by súdu vyhlásenie o vzdaní sa práva podať odvolanie. V
prehlásení doslova uviedol, že ako obžalovaný nepodáva odvolanie proti uvedenému odsudzujúcemu
rozsudku 1T/18/2010 zo dňa 23.1.2012 a toto rozhodnutie bude rešpektovať.
Obžalovaný tiež sám potvrdil že keď robil takéto vyhlásenie a keď vypovedal v prípravnom konaní na

polícii, radil sa s predchádzajúcim obhajcom, zmenu postoja zaujal až po zmene obhajcu. Je vysoko
pravdepodobné, že až keď si obžalovaný uvedomil následky odsúdenia za trestný čin spáchaný v
skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, snažil sa nájsť spôsob ako sa vyviní.
V záverečnej reči na hlavnom pojednávaní obžalovaný dokonca už nezotrváva na tom, že je nevinný
z dôvodu že si nebol vedomý právoplatnosti rozsudku ktorým mu bol uložený trest zákazu činnosti, ale

poukazoval len na trest zákazu činnosti navrhovaný prokuratúrou, na to, že už po predchádzajúcom
odsúdení nemohol vykonávať prácu, ktorá ho živila a to z dôvodu, že sa nemal ako dostať do práce
a zároveň nemohol vykonávať prácu vodiča, má hypotéku na byt, leasing na auto, pokiaľ by mu bol
uložený znova trestu zákazu činnosti tak by v podstate nemal ako splácať ani byt ani auto, a nemal by
sa čím živiť.

Na skutočnosť, kedy nadobudol rozsudok v konaní tunajšieho súdu sp.zn. 1T/18/2010 právoplatnosť,
nemá vplyv podľa súdu ani to, akým spôsobom prebehlo konanie o žiadosti odsúdeného o podmienečné
upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti. Ak by aj sudca nesprávne postupoval a v takom
konaní by prišiel k mylnému záveru o tom, že na začatie plynutia zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá má vplyv to, kedy odsúdený odovzdá vodičský preukaz na dopravnom inšpektoráte, v prípade

obžalovaného R. nemôže mať takáto skutočnosť vplyv na otázku naplnenie skutkovej podstaty trestného
činu marenia výkonu úradného rozhodnutia. Skutku sa mal totiž obžalovaný dopustiť dňa 20.3.2012
pričom žiadosť „o odpustenie polovice trestu a vrátenie vodičského preukazu“ doručil súdu dňa
2.10.2012 (kde uvádzal okrem iného, že dňa 23.1.2012 súd na hlavnom pojednávaní rozhodol o odobratí
vodičského preukazu). Preto postup súdu po 2.10.2012 nemohol mať vplyv na konanie obžalovaného

dňa 20.3.2012.

Súd poukazuje tiež na skutočnosť, že ak by aj na plynutie právoplatnosti rozhodnutia malo vplyv
nesprávne poučenie o opravnom prostriedku, čo by potom malo spôsobiť aj plynutie novej lehoty na
prípadné podanie odvolania, nová lehota však neplynie tomu, kto sa po vyhlásení rozsudku až do času

doručenia rovnopisu rozsudku, práva odvolania výslovne vzdal. Ak sa obžalovaný vzdal práva podať
odvolanie, rozsudok sa správoplatní ihneď (ak sa aj prokurátor vzdal práva podať odvolanie), a to v
prípade že nie sú tu osoby podľa §308 ods. 2 Trestného poriadku, alebo ak sa obžalovaný vyjadrí,
že si nepraje aby také osoby podali odvolanie. Ak ich obžalovaný nevylúči z práva podať odvolanie,
nadobudne rozsudok právoplatnosť 15 dní po oznámení rozsudku obžalovanému.

V prípade obžalovaného R. však súd opätovne zdôrazňuje, že tento sa vzdal práva podať opravný
prostriedokdňa27.1.2012.Príbuzníobžalovanéhovpriamomrade,jehosúrodenci,osvojiteľ,osvojenec,
manžel a druh nemôžu podať odvolanie proti vôli obžalovaného.

Súd odmietol návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov, ktorí podľa neho mali

dosvedčiť, že sa bol na súde informovať o rozsudku, prípadne čo sa na súde o rozsudku dozvedel.
Súd považoval takýto dôkaz za nadbytočný, okolnosť, že sa bol obžalovaný informovať na súde
ohľadom odovzdania vodičského preukazu, prípadne ohľadom rozsudku nepovažuje súd za spornú. Títo
svedkovia vzhľadom k tomu, k čomu majú svedčiť a vzhľadom na vyššieuvedené úvahy súdu neobjasnia
iné skutočnosti, súvisiace s otázkou právoplatnosti rozhodnutia súdu, plynutia zákazu činnosti, okolnosti

naplnenia skutkovej podstaty žalovaného trestného činu vrátane zavinenia obžalovaného, než k akým
súd dospel po vykonaní ostatných dôkazov.Obžalovaný napriek vedomiu toho, že mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu, viedol motorové vozidlo.

Obžalovaný I. R. ako trestno-právne zodpovedný subjekt svojim konaním naplnil skutkovú podstatu
trestného činu - prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného
zákona, keď maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie
súdu o zákaze činnosti.

Stupeň spoločenskej nebezpečnosti je určovaný hlavne významom chráneného záujmu, dotknutého
konaním obžalovaného, ktorým je záujem spoločnosti na riadnom výkone rozhodnutí súdov alebo iných
orgánov verejnej moci.

Zo správ o povesti na obžalovaného súd zistil, že obžalovaný do spáchania trestného činu bol v minulosti
jeden krát súdne trestaný, rozsudkom Okresného súdu Galanta sp.zn. 1T 18/2010, zo dňa 23.1.2012,

právoplatný 27.1.2012, k podmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou
1 rok do 27.1.2013, zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na 1 rok 3 mesiace, podmienečné upustenie
od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti 28.1.2013 so skúšobnou dobou na 1 rok. Zo správy Mestského
úradu Sereď vyplýva, že priestupkovo prejednávaný Mestskou políciou v G. bol štyrikrát, a to od roku
2006, za rušenie nočného kľudu, za porušenie dopravného značenia B30, parkovanie na chodníku a

bránenie vo výjazde.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery sa súd riadil zásadami uvedenými v ustanovení § 34
ods. l a ods. 4 Trestného zákona. Zohľadnil pritom stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania
obžalovaného, osobu obžalovaného, doterajší spôsob života a prostredie, v ktorom žije, ako aj okolnosti

prípadu, zohľadnil poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že v prípravnom konaní sa obžalovaný k
spáchaniutrestnéhočinupriznalaoľutovalho,rešpektujúc pritom požiadavky zákonanazabezpečenie
účelu trestu hlavne v smere preventívneho pôsobenia a u obžalovaného dospel k záveru, že svoj
výchovný a preventívny účel si splní aj alternatívny trest povinnej práce vo výmere 180 hodín.
Súd zároveň uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v

trvaní dva roky. Súd dospel k takémuto rozhodnutiu napriek obrane obžalovaného v záverečnej reči, že
v prípade uloženého zákazu činnosti viesť motorové vozidlá nemôže vykonávať prácu ktorá ho živila,
že sa nemá ako dostať do práce, že má hypotéku na byt a leasing na auto. Tu poukazuje súd na to,
že obžalovaný má a môže využiť aj iné možnosti ako sa dopraviť do práce a má tiež možnosť hľadať a
nájsť si zamestnanie bez nutnosti viesť motorové vozidlá. Je pravdou, že s poukazom na ustanovenie

§ 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Obžalovaný však uviedol, že nemá vyživovaciu povinnosť,
že je momentálne zamestnaný vo firme V. G..M..B.. - v spoločnosti jeho otca v Seredi, býva sám.
Nepreukázal súdu také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že trest zákazu činnosti by vážnym
spôsobom poškodil jemu blízke osoby, že by zasiahol do starostlivosti a zabezpečenia jeho rodiny. Súd

zohľadnil najmä skutočnosť, že už bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti, ktorý obžalovaný
porušil a tiež to, že podľa evidenčnej karty vodiča bolo obžalovanému uložených od roku 2008 osem
blokových pokút za priestupky v cestnej premávke, pričom tieto predchádzajúce sankcie nesplnili ani
svoj výchovný ani represný účel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.