Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 7, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/240/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210781
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612210781.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, v jeho mene Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 125 eur a náhradu
nemajetkovej ujmy 935 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá
žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, pretože nerozhodol
v zákonom stanovenej lehote o žiadosti súdneho exekútora v exekučnej veci zn. EX 13073/2009 o

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku
dlžníčkou (povinnou) vzniknutej neplnením záväzku z úverovej zmluvy č. 5371507 dlžníčkou I. D. Y., L..
XX.XX.XXXX. Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil potrebou deklarácie porušenia práva žalobcu
na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, v
spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie
veci v primeranom čase, nutnosťou deklarácie porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva na

spravodlivý súdny proces a nutnosťou deklarácie porušenia princípov právneho štátu nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš (konkrétne princípy legality, ochrany legitímnych
očakávaní, ochrany dôvery v právo, právnej istoty). Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil tiež
potrebou nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu spôsobenú v priamej príčinnej
súvislosti s porušením týchto práv. Rozsudkom vo veci samej sa domáhal zaviazania žalovaného na
zaplatenie majetkovej škody 125 eur a nemajetkovej ujmy 935 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca
ako oprávnený navrhol vykonanie exekúcie voči dlžníčke I. D. Y., L.. XX.XX.XXXX . Súdny exekútor

návrh zaevidoval pod č. EX 13073/2009 a požiadal Okresný súd Lipt. Mikuláš o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Tunajší okresný súd o tejto žiadosti rozhodol 09.04.2010 poverením súdneho
exekútoravykonanímexekúcie.Urobiltakpouplynutízákonomstanovenejdoby,vomeškaníviacako17
mesiacov bez toho, aby existovala okolnosť umožňujúca exekučnému súdu postupovať so zbytočnými
prieťahmi. Okresný súd počas tohto obdobia nevykonával vo veci úkony, smerujúce k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa poškodený počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom

práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 41/02, III. ÚS 117/02, I. ÚS 13/05).
O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa poškodený
dozvedel po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Žalobca podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003Z. z. písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania
tejto žaloby žalobca na podanú žiadosť pozitívne nereagoval. Ako dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia
označil spis Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu a potvrdenie

o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku založené v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš
žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
ktorej predmetom je náhrada škody vzniknutá pri nesprávnom úradnom postupe pri výkone exekúcie
záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5581123 dlžníka D. Á., L.. XX.XX.XXXX, sp. zn. súdneho
exekútora EX 10348/2010. Uviedol ďalej, že objektívne nemôže predložiť rovnopis návrhu na vykonanie

exekúcie, pretože ho pripojil súdny exekútor k žiadosti o udelenie poverenia. Žalobca používa na
označenie veci spisovú značku súdneho exekútora, pretože exekučný súd mu súdnu spisovú značku
neoznámil. Požiadavku na nahradenie majetkovej ujmy v peniazoch odôvodnil tak, že nesprávny
úradný postup okresného súdu je dôsledkom nesústredenej súdnej činnosti intenzity, ktorá má za
následok zbytočné prieťahy spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Márnym
plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu

dôjde k vymoženiu pohľadávky. Došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry
exekučným súdom k zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
k insolvencii povinného. Neexistuje akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý
reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základých práv žalobcu

spojený s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov
riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty,
nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie
v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských

plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu
aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov,
dosiahnutia adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov

právneho štátu. Pri určovaní výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca z doktríny
prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje
satisfakcia vo výške cca 660 eur. Žalobca si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie
jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom,

stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu) uplatňuje alikvotným pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu,
sumu 1.210 eur za 17 mesiacov. V danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 536 dní.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 6NcC/52/2013-16 zo dňa 31.01.2013 rozhodol, že sudkyňa
Okresného súdu Lipt. Mikuláš JUDr. Jana Halušková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania
veci, ktorá je vedená na Okresnom súde Lipt. Mikuláš, pod sp. zn. 8C/240/2012. Uznesením č. k.
11Co/245/2013-136 z 31.03.2014 Krajský súd v Žiline potvrdil uznesenie Okresného súdu Lipt. Mikuláš
č. k. 8C/240/2012-58 zo dňa 10.06.2013 o zamietnutí žalobcovho návrhu na prerušenie konania.

Uznesením č. k. 11Co/245/2013-127 z 31.03.2014 Krajský súd v Žiline zrušil rozsudok Okresného súdu
Lipt. Mikuláš č. k. 8C/240/2012-61 zo dňa 10.06.2013 o zamietnutí žaloby podľa § 221 ods. 1 písm. f/,
h/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.).

Na pojednávaní dňa 07.07.2014 sa nezúčastnil ani jeden z riadne a včas predvolaných účastníkov.

Súd po zistení, že sú splnené podmienky pre vykonanie pojednávania, vec prejednal v neprítomnosti
účastníkov konania, prihliadajúce na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom na §
101 ods. 2 Obč. súd. por.. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil, nepožiadal z dôležitého dôvodu
o odročenie pojednávania. Žalobca elektronickým podaním (neopatreným zaručeným elektronickým
podpisom) z 03.07.2014 navrhol prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm d/ a 109 ods. 2 písm.

c/ Obč. súd. por. do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavenej sťažnosti žalobcu,
podanej pre porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu, osobitne na zákonného sudcu
a na spravodlivý súdny proces uznesením Krajského súdu v Źiline sp. zn. 6NcC/52/2013. Tento
návrh žalobcu bol zamietnutý uznesením Okresného súdu Lipt.Mikuláš, vyhlásenom na pojednávaníkonanom 07.07.2014. Vzhľadom na obsah meritórneho posúdenia veci a zamietnutie nedôvodnej
žaloby vo veci samej bolo nehospodárnym odkladať rozhodnutie vo veci samej na dobu po nadobudnutí
právoplatnosti uznesenia o neprerušení konania. Neúčelným a nehospodárnym bolo rozhodovať

v zmysle procesného návrhu žalobcu medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej veci a
prenechať rozhodnutie o výške žalovaného nároku ďalšiemu rozsudku. Ak by aj žaloba čo do základu
bola dôvodná, rozhodnutie o výške plnenia by nevyžadovalo rozsiahle dokazovanie. Vzhľadom na
nedôvodnosť základu uplatneného nároku súd nevykonal nadbytočné dokazovanie oboznámením s
obsahom listinného dôkazu - znaleckého posudku č. 1/2014 zo dňa 17.01.2014 Znaleckého ústavu

Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia výšky škody žalobcu, ktorý žalobca doručil
tunajšiemu okresnému súd a je podľa jeho tvrdenia vedený v denníku Spr. pod č. 570/14 na tunajšom
okresnom súde.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 01.01.2013 (ďalej len Zákon) právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do

šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného
bremena. Dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno nesú účastníci konania, nie súd. Úlohou súdu je

vykonať navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Procesným dôsledkom neunesenia
dôkazného bremena je zamietnutie žaloby.

Vprejednávanomprípadesúdvprvomradeskúmalsplneniezákladnéhopredpokladuuplatnenianároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je v zmysle §-u

15 Zákona predbežné prerokovanie nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného podanej na
príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalobca tvrdil, že tento
zákonný postup dodržal písomnou žiadosťou, potvrdenie o prijatí ktorej žalovaným je založené v spise
Okresného súdu Lipt. Mikuláš o náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu v exekučnej veci
vedenejvočiD.Á.O..Súdzdôrazňuje,ževtomtosúdnomkonaníježalovanýmštát-Slovenskárepublika

- ako nositeľ právnej subjektivity (právnická osoba), menom ktorého koná štátny orgán - Ministerstvo
spravodlivosti SR ( § 21 Obč. zák., § 21 ods. 2 Obč. súd. por.). Žalovaným nie je štátny orgán -
Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré pri postupe podľa § 15 Zákona nekoná za štát, ale v rámci vlastných
kompetencií zverených mu zákonom koná vo vlastnom mene, na vlastný účet ako samostatná právnickáosoba. Pretoakžalobcatvrdí,žepotvrdenieoprijatípísomnejžiadostiopredbežnéprerokovanienároku
vystavené žalovaným (t. j. Slovenskou republikou) sa nachádza v súdnom spise Okresného súdu Lipt.
Mikuláš, nejde o prijatie žiadosti orgánom určeným zákonom č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do

01.01.2013 na jeho prerokovanie (Ministerstvom spravodlivosti SR).

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu
Lipt. Mikuláš pri vydávaní poverenia v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX
13073/2009. Na margo označenia exekučného spisu súd dodáva, vzhľadom na žalobcove tvrdenia,

že ak žalobcovi nebola zrejmá súdna spisová značka exekučného konania (ktorú mohol a mal zistiť
pri riadnej súčinnosti so súdnym exekútorom, ktorého sám požiadal o vymoženie svojej pohľadávky),
nič mu nebránilo exekučnú vec bližšie identifikovať minimálne menom a sídlom súdneho exekútora a
označením povinnej, nevzbudzujúcim pochybnosti o jej totožnosti (na strane 2 žaloby žalobca uvádza
jej dátum narodenia XX.XX.XXXX, na strane 7 správny dátum jej narodenia XX.XX.XXXX). Žalobca
tvrdí, že k povereniu súdneho exekútora došlo dňa 09.04.2010, v omeškaní dlhšom ako 17 mesiacov

(odkedy žalobca datuje počiatok tejto lehoty nie je zrejmé). Z pripojeného spisu tunajšieho okresného
súdu sp. zn. 3Er/1114/2009 je preukázané, že ide o exekučnú vec súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 62, ktorý jej pridelil sp. zn. EX 13073/09. Dňa 28.12.2009
bola tunajšiemu okresnému súdu doručená, čo vyplýva z prezenčnej súdnej pečiatky aj z elektronického
potvrdenia prijatia návrhu z toho istého dňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre

tohto súdneho exekútora v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej I. D. Y., L..
XX.XX.XXXX pre vymoženie jej nesplneného záväzku 274,83 eur s príslušenstvom na základe návrhu
z 28.11.2009, ktorý bol k tejto žiadosti pripojený. Ako exekučný titul je označený rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761,
Bratislava z 18.09.2009, sp. zn. SR 14612/09, vykonateľný 12.11.2009. Z textu tohto exekučného titulu

vyplýva, že ide o vymoženie pohľadávky vo výške 274,83 eur s príslušenstvom na základe zmluvy
o úvere č. 5371507 uzatvorenej 07.08.2008 . O tejto žiadosti uvedeného súdneho exekútora bolo
rozhodnuté udelením poverenia Okresným súdom Lipt. Mikuláš dňa 09.04.2009, doručeného súdnemu
exekútorovi 05.05.2010 spolu s uznesením zo dňa 14.04.2010 č. k. 3Er/1114/2009-15 o zastavení
exekúcie pre to, že exekučný titul priznáva právom nedovolené plnenie, právoplatným 21.05.2010. Jeho

vydaniu predchádzala výzva zo dňa 14.01.2010 na predloženie úverovej zmluvy zaslaná súdnemu
exekútorovi, ktorý na ňu reagoval písomnosťou z 23.01.2010 bez predloženia požadovanej listiny.
Vydanie poverenia v uvedenom čase sa spravovalo §-om 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného
do 31.05.2010, v zmysle ktorého ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí

exekútora, aby vykonal exekúciu. Súd len poznamenáva, že uvedené zákonné ustanovenie podľa
jeho doslovného jazykového výkladu expressis verbis zakotvuje lehotu 15 dní od doručenia žiadosti na
písomné poverenie exekútora, nie aj na jeho doručenie exekútorovi. K udeleniu poverenia vyžiadaného
28.12.2009 súdnym exekútorom došlo 09.04.2010 preto, že súd bol povinný skúmať splnenie zákonných
podmienok pre jeho vydanie, najmä náležitosti a neexistenciu rozporu exekučného titulu so zákonom.

Pre takéto skúmanie súd potreboval všetky listinné dôkazy, ktoré mu spolu s návrhom na vydanie
poverenia neboli predložené. Nezostalo teda iné, iba o ich predloženie požiadať súdneho exekútora.
Následne súd zistil, že exekučný titul priznáva zákonom nedovolené plnenie. Poverenie bolo vydané
v 15-dňovej lehote od obdržania úplnej žiadosti, ale zároveň súd musel exekúciu zastaviť, keďže
bolo vymáhané zákonom nedovolené plnenie. Bolo nehospodárnym a nelogickým doručiť súdnemu

exekútorovi poverenie na výkon exekúcie, pri vydávaní ktorého bol zistený dôvod zastavenia exekúcie,
pred doručením uznesenia o jej zastavení. Počiatok žalobcom tvrdených ekonomických problémov treba
hľadať v postupe a pravidlách uzatvárania úverových zmlúv, ktorých texty pripravoval práve žalobca, a v
následnom postupe vedenia rozhodcovského konania. Ako vyplýva z uvedeného, žalobca nepreukázal
tvrdenieobezdôvodnejnečinnostisúdutrvajúcejviacako536dní.Prirozhodovaníovydávanípoverenia

súd postupoval so všetkou opatrnosťou, aplikujúc nielen ustanovenia Exekučného poriadku, konštantnú
judikatúru slovenských súdov, ale aj čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom C-40/08, ktorý je pre SR
dňom jej vstupu do EÚ (01.05.2004) prameňom práva. Existencia prieťahov v uvedenom exekučnom
súdnom konaní ani bezdôvodná nečinnosť súdu (porušenie právnej povinnosti) preukázaná nebola.

Naopak, súd riadne a dôsledne splnil svoju povinnosť skúmať všetky podmienky exekučného konania
a materiálnu aj formálnu vykonateľnosť exekučného titulu (pre splnenie tejto súdnej povinnosti v tomto
štádiu konania lehota určená nebola) a zastavením exekúcie zabránil vzniku bezdôvodného obohatenia
u žalobcu v pozícii povinného.Aj keď žalobca nepreukázal existenciu prieťahov v súdnom konaní ani nečinnosť súdu, plniac si
povinnosť prevencie aj vo vzťahu k samotnej škode súd prednáša, že žalobca nepreukázal ani ďalšie

náležitosti zodpovednostného právneho vzťahu, ktorými sú vznik škody a kauzálny nexus medzi
porušením právnej povinnosti a škodou. Rovnako žalobca nepreukázal výšku tvrdenej majetkovej škody
125 €. Či už ide o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk (čo nie je zo žaloby zrejmé), žalobca nepreukázal
vynaloženie čiastky 70 € na správu a údržby vymáhanej pohľadávky, za ktoré obdobie mali tieto náklady
vzniknúť.Ak ide o odmenu za pracovné výkony zamestnanca, kedy a v akom rozsahu bola dojednaná

a kedy bola žalobcom uhradená. Žalobca nepreukázal, za aké obdobie a kedy vznikli náklady na
udržiavanie a správu informačného systému vyčíslené sumou 40 € a na administratívne spracovanie,
poštovné, telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavu konania na exekučnom súde
vo výške 15 €. Súd musí pripomenúť, že žalobca si uplatňuje právo na náhradu majetkovej škody vo
výške 125 € paušálne vo všetkých súdnych konaniach (len v senáte 8C Okresného súdu Lipt. Mikuláš
cca 110 vecí) bez ohľadu na tvrdenú dĺžku nečinnosti súdu. Odôvodnenie požadovanej náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobcom je len hypotetické. Žalobca nepreukázal, že došlo k úmrtiu
povinnej, k strate kontaktu s ňou a jej insolvencii. Ak konaním súdu malo dôjsť u členov riadiacich
orgánov žalobcu, resp. majiteľov právnickej osoby k pocitu frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty,
nedôvery v právo a v rovnosť spoločnosti, môžu sa domáhať ochrany svojich práv zákonným spôsobom
ako fyzické osoby. Žalobca netvrdil konkrétne, kedy a ktoré jeho plánované podnikateľské aktivity a už

vytvorené podnikateľské plány zanikli ani tento zánik nepreukázal. Žalobca tiež netvrdil a nepreukázal,
že došlo k strate zisku z realizovaného obchodu a hospodárskej strate na žalobcu (napr. predložením
výpisov z účtovnej evidencie potom, čo by žalobca musel tvrdiť konkrétnu výšku tejto straty a obdobie jej
vzniku - aj keď môže ísť o skutočnosti tvoriace predmet žalobcovho obchodného tajomstva, potom záleží
od žalobcu, či ich bude naďalej tajiť a vystavuje sa riziku neunesenia dôkazného bremena v konaní o

náhradu škody, alebo ich zverejní a splní dôkaznú povinnosť). Napokon žalobca konkrétne netvrdil a
nepreukázal ani ovplyvnenie jeho ďalších podnikateľských postupov a jeho neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí. Pre nedostatok skutkových tvrdení, uvedených v žalobe a neúčasť žalobcu na súdnom
pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, súd nemohol posúdiť, kedy sa ako poškodený o
škode dozvedel, preto nebolo možné bližšie sa zaoberať žalovaným vznesenou námietkou premlčania.

Vzhľadom na ostatné dôvody pre zamietnutie žaloby bolo nadbytočným odročovanie pojednávania a
dokazovanie, či k premlčaniu žalovaného nároku došlo, alebo nie.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V konaní
úspešný žalovaný navrhol prisúdenie náhrady trov konania, ktoré v zákonnej lehote nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,

ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §

221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.