Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 7, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/262/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210878
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612210878.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy
605 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá
žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, pretože nerozhodol
v zákonom stanovenej lehote o žiadosti súdneho exekútora v exekučnej veci zn. EX 17713/2010 o

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku
dlžníčkou (povinnou) I. C., T.. XX.XX.XXXX vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. Vydanie
medzitýmneho rozsudku odôvodnil potrebou deklarácie porušenia práva žalobcu na rozhodnutie o
žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením
jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom
čase, nutnosťou deklarácie porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces

a nutnosťou deklarácie porušenia princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Lipt. Mikuláš (konkrétne princípy legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany dôvery v
právo, právnej istoty). Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil tiež potrebou nahradiť žalobcovi
nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti s porušením týchto práv.
Rozsudkom vo veci samej sa domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie majetkovej škody 125
eur a nemajetkovej ujmy 605 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako oprávnený navrhol vykonanie
exekúcie voči I. C., T.. XX.XX.XXXX pre vymoženie záväzku povinnej zo zmluvy o úvere č. 505800158.

Súdny exekútor návrh zaevidoval pod č. EX 17713/2010 a požiadal Okresný súd Lipt. Mikuláš o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ktorý o tejto žiadosti rozhodol 15.12.2008 poverením súdneho
exekútora vykonaním exekúcie. Urobil tak po uplynutí zákonom stanovenej doby, v omeškaní viac ako 11
mesiacov bez toho, aby existovala okolnosť umožňujúca exekučnému súdu postupovať so zbytočnými
prieťahmi. Okresný súd počas tohto obdobia nevykonával vo veci úkony, smerujúce k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa poškodený počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom

práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 41/02, III. ÚS 117/02, I. ÚS 13/05).
O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa poškodený
dozvedel po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Žalobca podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003Z. z. písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania
tejto žaloby žalobca na podanú žiadosť pozitívne nereagoval. Ako dôkaž na preukázanie tohto tvrdenia
označil spis Ministerstva spravodlistosti SR k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu a potvrdenie

o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku založené v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš
žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
ktorej predmetom je náhrada škody vzniknutá pri nesprávnom úradnom postupe pri výkone exekúcie
záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5581123 dlžníka Stanislava Árvaia, nar. 01.06.1959, sp.
zn. súdneho exekútora EX 10348/2010. Uviedol ďalej, že objektívne nemôže predložiť rovnopis návrhu

na vykonanie exekúcie, pretože ho pripojil súdny exekútor k žiadosti o udelenie poverenia. Žalobca
používanaoznačenieveci spisovúznačkusúdnehoexekútora,pretožeexekučnýsúdmusúdnuspisovú
značku neoznámil. Požiadavku na nahradenie majetkovej ujmy v peniazoch odôvodnil tak, že nesprávny
úradný postup okresného súdu je dôsledkom nesústredenej súdnej činnosti intenzity, ktorá má za
následok zbytočné prieťahy spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Márnym
plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu

dôjde k vymoženiu pohľadávky. Došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry
exekučným súdom k zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
k insolvencii povinného. Neexistuje akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý
reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základých práv žalobcu

spojený s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov
riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov pocity flustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty,
nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie
v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských

plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu
aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov,
dosiahnutia adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov

právneho štátu. Pri určovaní výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca z doktríny
prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje
satisfakcia vo výške cca 660 eur. Žalobca si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie
jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom,

stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu) uplatňuje alikvotným pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu,
sumu 605 eur za 11 celých mesiacov. V danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako
345 dní.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 6NcC/51/2013-15 zo dňa 31.01.2013 nevylúčil sudkyňu
Okresného súdu Lipt. Mikuláš JUDr. Jany Haluškovej z prejednávania a rozhodovania veci. Uznesením
č.k. 11Co/250/2013-133 zo dňa 31.03.2014 ten istý súd potvrdil provstupňové uznesenie č.k.
8C/262/2012-57 zo dňa 03.06.2013 o zamietnutí návrhu zo dňa 03.06.2013 žalobcu na prerušenie

konania.

Žalovaný písomnou replikou z 28.05.2013 navrhol zamietnutie žaloby pre nenaplnenie podmienok,
vyžadovaných zákonom č. 514/2003 Z.z., uplatniac si právo na náhradu trov konania. Poukázal na
zmätočnosť žaloby, najmä označenie povinného z exekučného konania odlišnými dátumami narodenia,

neuvedením súdnej spisovej značky exekučného konania, neuvedením relevantných skutkových
tvrdení, ako je dátum doručenia podania na súd a dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody.
Žalobca nepriložil k žalobe jeden relevantný dôkaz, preukazujúci existenciu exekučného konania, vznik
škody aj nemajetkovej ujmy atď. Jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti žalobcu na porušenie jeho
ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu Ústavným súdom SR (napr. sp. zn. II. ÚS 211/2012,

sp. zn. IV. ÚS 366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012) bolo neoznačenie spisových značiek exekučných
konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu. Nie
je jasný ani titul náhrady škody. Ani v rámci súčinnosti pri predbežnom prerokovaní nároku žalobca
neuviedol,čivyužilmožnosťpodaniasťažnostinazbytočnéprieťahyvpríslušnýchkonaniachpredsedoviokresného súdu alebo možnosť podania ústavnej sťažnosti. Všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v súdnom konaní; túto právomoc má iba predseda
súdu, alebo Ústavný súd SR. Zákonnou podmienkou súdneho konania o nároku na náhrady škody

je jeho predbežné prerokovanie (§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody z 23.04.2012 boli žalovanému doručené v ten istý deň. Žaloba
na súde bola podaná 27.09.2012, teda pred uplynutím zákonnej 6-mesačnej lehoty určenej zákonom
514/2003 Z. z.. Na výzvu žalovaného na doplnenie žiadosti na predbežné prerokovanie nároku
žalobca reagoval všeobecnými informáciami, čím zmaril možnosť predbežného prerokovania nároku

na náhradu škody. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody musia byť splnené súčasne
tri podmienky, a to nezákonné rozhodnutie (resp. nesprávny úradný postup), vznik škody a príčinná
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) a vzniknutou škodou.
Žalobca označil ako nesprávny úradný postup rozhodnutie o poverení exekútora po zákonnej 15-dňovej
lehote. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. explicitne uvádza, z čoho výlučne je možné vychádzať
pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu. Žalobca dôkazy potrebné pre posúdenie tejto

otázky nepredložil. Rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08 nevylučuje posúdenie zmluvnej
podmienky aj v exekučnom konaní. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 01.06.2011
uvádza, že 15-dňová lehota na písomné poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa
§ 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu a rozhodcovskej komisie a
zmiery nimi schválené). V znení účinnom pred 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku

znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Novelizácia
tohto zákonného ustanovenia vložením slov „rozhodnutie rozhodcovckých súdov“ predstavovala len
explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo jeho mylným interpretáciám. Súd ustanovenie
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku pred 01.06.2011 správne aplikoval aj na rozhodcovské
rozsudky. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02, v zmysle ktorého

Ústavný súd SR nedodržanie lehôt, uvedených v zákone, nepovažuje automaticky na porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pretože sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.
Pojem zbytočné prieťahy, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je autonómnym pojmom, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie si vyžaduje skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov

s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Z
existencie prieťahov v súdnom konaní môže konajúci súd pri rozhodovaní o náhrade škody v zmysle §
9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. vychádzať len v prípade, ak boli konštatované vo výsledkoch vybavenia
sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní (ak sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,

ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní), právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské
právaoporušeníprávanaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov,alebovprávoplatnomrozhodnutí
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k tomuto predpokladu nesplnil povinnosť tvrdenia ani
povinnosť tvrdenie preukázať. V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaný vzniesol námietku

premlčaniaprávananáhraduškodyprikaždomuplatnenomnárokužalobcu, priktoromdošlokuplynutiu
15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, teda 3 roky pred
dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K materiálnej
škode uplatnenej žalobcom žalovaný uviedol, že nebola preukázaná existencia škody ani jej výška.
Žalobca vyčíslil škodu paušalizáciou reálnych vecných nákladov bez uvedenia, či ide o skutočnú škodu,

alebo ušlý zisk. Žalobcovi náklady na prevádzkovanie, správu a údržbu informačného systému vznikli
bez ohľadu na tvrdené prieťahy. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno
tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla postupom okresného súdu. Pri náhrade nemajetkovej ujmy žalovaný
citoval ustanovenie § 17 ods. 2 a § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z.. Odškodnenie právnickej osoby
za nemajetkovú ujmu, spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je možné vzťahovať na pocity

fyzickýchosôb,ktorésanačinnostiprávnickejosobyzúčastňujú,leboimujmapriamonevzniká. Žalobca
zánik podnikateľských aktivít a plánov nekonkretizuje a nepreukazuje, že konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením. Je potrebné prihliadať na dobré mravy a poškodenú osobu.
Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom, ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov, v
niektorých prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo sumy získanej dlžníkom od spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dlžníci sa zaviazali v prípade nesplnenia zmluvných záväzkov platiť sankciu vo
výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne,
o čom svedčí článok v denníku SME zo 16.07.2012 a boli aj predmetom záujmu Európskej komisie,
o čom svedčí jej list. Práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany právspotrebiteľov. Uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri jeho spornej a negatívne vnímanej
podnikateľskej aktivite. Aj v prípade porušenia práva žalobcu samotné konštatovanie porušenia práv
musí byť považované za dostačujúce.

Na pojednávaní dňa 07.07.2014 sa nezúčastnil ani jeden z riadne a včas predvolaných účastníkov.
Súd po zistení, že sú splnené podmienky pre vykonanie pojednávania, vec prejednal v neprítomnosti
účastníkov konania, prihliadajúce na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom na § 101
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.). Žalobca elektronickým podaním z

03.07.2014, neopatreným zaručeným elektronickým podpisom, opakovane navrhol prerušenie konania
podľa § 09 ods. 1 písm d/ a 109 ods. 2 písm. c/ Obč. súd. por. do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu, podanej pre porušenie jeho základného práva na
súdnu ochranu, osobitne na zákonného sudcu a na spravodlivý súdny proces uznesením Krajského
súdu v Źiline sp. zn. 6NcC/51/2013. Tento návrh žalobcu bol zamietnutý uznesením Okresného
súdu Lipt.Mikuláš zo 07.07.2014 sp. zn. 8C/262/2012, vyhlásenom na pojednávaní 07.07.2014.

Vzhľadom na obsah meritórneho posúdenia veci a zamietnutie nedôvodnej žaloby vo veci samej bolo
nehospodárnym odkladať rozhodnutie vo veci samej na dobu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia
o neprerušení konania. Neúčelným a nehospodárnym bolo rozhodovať v zmysle procesného návrhu
žalobcu medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej veci a prenechať rozhodnutie o výške
žalovaného nároku ďalšiemu rozsudku. Ak by aj žaloba čo do základu bola dôvodná, rozhodnutie o

výške plnenia by nevyžadovalo rozsiahle dokazovanie.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 5 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v prípade zmlúv,

v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy
tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými
v článku 7 ods. 2.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 01.01.2013 (ďalej len Zákon) právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do

šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinného do 31.05.2011 podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2011 exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2011 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného
bremena. Novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 519/1991 Zb. bola civilnoprávna

zásada materiálnej pravdy nahradená v sporovom konaní zásadou prejednacou, v zmysle ktorej
dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno nesú účastníci konania, nie súd. Úlohou súdu je vykonať
navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Občiansky súdny poriadok v § 120 ods. 1 ukladá
účastníkom dôkaznú povinnosť ohľadom ich tvrdení. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena je zamietnutie žaloby. Pre úplnosť súd poznamenáva, že dôkazná povinnosť má dve časti:

účastník je povinný najskôr relevantné skutkové tvrdenia predniesť a následne je povinný preukázať ich
pravdivosť relevantnými dôkazmi.

V prejednávanom prípade súd v prvom rade skúmal splnenie základného predpokladu uplatnenia
nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je v zmysle

§-u 15 ods. l Zákona predbežné prerokovanie nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalobca
tvrdil, že tento zákonný postup dodržal písomnou žiadosťou, potvrdenie o prijatí ktorej žalovaným
je založené v spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš o náhrady škody z titulu nesprávneho úradného
postupu v exekučnej veci vedenej voči G. Á.. Súd v ďalšom odkazuje na uznesenie Krajského súdu

v Žiline č.k. 11Co/249/2013-124 zo dňa31.03.2014 (o zrušení rozduku tunajšieho okresného súdu
zo dňa 03.06.2013 č.k. 8C/262/2012-60), ktorý na strane 7 konštatuje, že povinnosťou účastníka
uchádzajúceho sa o priznanie náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. je podať žiadosť o predbežné
prerokovanienárokunapríslušnomorgáne,ktorýmjevsúdenomprípadeMinisterstvospravodlivostiSR.
V zmylse § 16 ods. 2 vety za bodkočiarkou zák. č. 514/2003 Z.z. účinného od 01.01.2013 je postačujúce

preukázať podanie žiadosti, ktorej obsah nie je rozhodujúci. Žalovaný súdu predložil zoznam nárokov
uplatnených žalobcom z titulu náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., z ktorého súd zistil, že pod
poradovým č. 153 je uvedený nárok na náhradu škody 125 € a nemajetkovej ujmy 609 € voči povinnej
I. C..

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu
Lipt. Mikuláš pri vydávaní poverenia v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX
17713/2010. Na margo označenia exekučného spisu súd dodáva, že ak žalobcovi nebola zrejmá súdna
spisová značka exekučného konania (ktorú mohol zistiť pri riadnej súčinnosti so súdnym exekútorom,
ktorého sám požiadal o vymoženie svojej pohľadávky), nič mu nebránilo exekučnú vec bližšie

identifikovať minimálne menom a sídlom súdneho exekútora a označením povinnej, nevzbudzujúcim
pochybnosti o jej totožnosti (na strane 2 žaloby žalobca uvádza jej dátum narodenia XX.XX.XXXX, na
strane 7 jej správny dátum narodenia XX.XX.XXXX). Avšak vtedajšiemu právnemu zástupcovi žalobcu
bolo, čo vyplýva z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Lipt. Mikuláš zn. 10Er/40/2011,
doručené uznesenie o čiastočnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia dňa 06.05.2011, takže

žalobca mal možnosť pri riadnej komunikácii so svojím vtedajším právnym zástupcom spisovú značku
súdneho konania zistiť. Žalobca tvrdí, že k povereniu súdneho exekútora došlo dňa 07.09.2011,
v omeškaní dlhšom viac ako 11 mesiacov (nie je zrejmé, odkedy žalobca túto lehotu počíta).
Pre úplné posúdenie včasnosti udelenia poverenia však žalobca opomína uviesť ďalšie rozhodujúceskutočnosti. Pripojeným spisom tunajšieho okresného súdu sp. zn. 10Er/40/2011 je preukázané, že
ide o exekučnú vec súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka
62, ktorý jej pridelil sp. zn. EX 17713/10. Dňa 17.01.2011 bola tunajšiemu okresnému súdu doručená,

čo vyplýva z prezenčnej súdnej pečiatky aj z elektronického potvrdenia prijatia návrhu zo 17.01.2011
o 10,04 hod. žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre tohto súdneho exekútora v
exekučnejvecioprávnenéhoPOHOTOVOSŤ,s.r.o.protipovinnejI.C.Z.,T..XX.XX.XXXXprevymoženie
45,13 eur s príslušenstvom na základe návrhu z 02.12.2010, ktorý bol k tejto žiadosti pripojený.
Ako exekučný titul je označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom

Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, Bratislava z 26.10.2010, sp. zn. SR 10095/10,
právoplatný 15.11.2010 a vykonateľný 18.11.2010. Z textu tohto exekučného titulu vyplýva, že ide
o vymoženie zmenkovej pohľadávky z blankozmenky vystavenej žalovanou I.. C. 29.01.2010 pre
zabezpečenie záväzku z bližšie neuvedenej zmluvy o úvere. Exekučný súd písomným podaním
z 24.01.2011 požiadal Stály rozhodcovský súd Bratislava o zapožičanie spisu zn. SR 10095/10 a
doručeniek preukazujúcich doručenie rozhodcovského rozsudku z 26.10.2010 povinnej; dožiadaný

orgán písomnosťou z 31.01.2011 požiadal o predĺženie lehoty na splnenie povinnosti o 30 dní. Dňa
18.02.2011 rozhodcovský súd exekučnému súdu oznámil, že požadované písomnosti zasiela v prílohe
na CD nosiči. Exekučný súd pri činnosti predchádzajúcej vydaniu poverenia dôsledne postupoval podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vo vtedy platnom znení, v súlade s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľskom práve (právny vzťah oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinnej

I.. C. je spotrebiteľským úverom) a o dobrých mravoch, so zákonom o spotrebiteľských úveroch
v znení platnom v čase vzniku zmluvného vzťahu oprávneného a povinnej a podľa ustanovení
komunitárneho práva - Smenice (ES) 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
a rozsudkom Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08, ktorý je od vstupu SR do Európskej únie
dňom 01.05.2004 prameňom práva. Uzneseniami č.k. 10Er/40/2011-18 z 27.04.2011, právoplatným

24.05.2011 a č.k. 10Er/40/2011-25 z 13.07.2011, právoplatným 11.08.2011 exekučný súd žiadosť o
udelenie poverenia zamietol v časti a uznesením z 02.09.2011 č. k. 10Er/40/2011-33, právoplatným
15.10.2011exekučnékonaniečiastočnezastavil.Vprvomradesitedaexekučnýsúdmuselzasúčinnosti
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, ktorý
požiadal 31.01.2011 o predĺženie dňa 24.01.2011 súdom určenej lehoty na predloženie spisu, ustáliť

predmet exekučného konania, čo si vyžadovalo dôsledné skúmanie vydaného exekučného titulu a
naštudovanie rozsiahlej právnej úpravy a judikatúry, ktoré vzhľadom na niekoľko tisíc nielen exekučných
vecí napadnutých v uvedenom období na Okresný súd Lipt. Mikuláš vyžadovalo istý nevyhnutný čas.
Až po takomto procesnom ustálení predmetu exekučného konania (na ktoré nie je určená zákonná ani
poriadková lehota) exekučný súd mohol vydať poverenie č. 5505 031289 na vykonanie exekúcie dňa

07.09.2011. Dobu od doručenia žiadosti o vydanie poverenia dňa 17.01.2011 do vydania poverenia
07.09.2011 vzhľadom na doručenie spisu Stáleho rozhodcovského súdu exekučnému súdu 18.02.2011
a neustále procesné zmeny výšky vymáhanej pohľadávky, o ktorých bolo rozhodnuté uzneseniami zo
dňa 27.04.2011, zo dňa 13.07.2011 a 02.09.2011, nemožno považovať za dobu zbytočných prieťahov
a porušenie práva na prejednanie veci v primeranom čase. Vydanie poverenia v uvedenom čase sa

spravovalo (s ohľadom na dobu začatia exekučného konania) §-om 44 ods. 2 Exekučného poriadku
účinného do 31.05.2011, ktoré ukladá súdu povinnosť do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveriť
exekútora vykonaním exekúcie pod podmienkou, že nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na jej vykonanie alebo exekučného titulu zo zákonom; táto lehota
neplatí v prípade exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Exekučným titulom bol rozhodcovský

rozsudok, ktorý je rozhodnutím rozhodcovského orgánu. Aj keď Exekučný poriadok v znení účinnom
do 31.05.2011 v § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku uvádzal ako rozhodnutia, pri ktorých
neplatí 15-dňová lehota na vydanie poverenia, vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a
zmiery nimi schválené, nie aj rozhodcovské rozsudky, toto ustanovenie treba vykladať extenzívne, za
použitiaargumentumaminoriadmaius.Zmyslomtejtoprávnejúpravyboloposkytnúťochranupovinným

subjektom, zaviazaných exekučnými titulmi, ktoré neprešli kontrolou súdnej moci v základnom konaní.
Ak medzi tieto exekučné tituly patria rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmiery nimi schválené,
tým skôr medzi ne musia patriť rozsudky vydané rozhodcvskými súdmi. Tomuto výkladu nasvedčuje
aj neskoršia precizácia uvedeného ustanovenia zákonba novelizácia Exekučného poriadku účinná od
01.06.2011. S takouto argumentáciou v skutkovo totožných veciach sa stotožňuje aj Krajský súd v Žiline,

napr. v rozsudkoch č. k. 11Co/124/2014-69, 5Co/523/2013-91, 5Co/525/2013-99, 8Co/511/2013-94.

Žalobca teda nepreukázal porušenie právnej povinnosti spočívajúce v existencii prieťahov v súdnom
konaní ani nečinnosť súdu, bolo potom nadbytočné vykonávať dokazovanie vzniku škody a kauzálnehonexu. Plniac si povinnosť prevencie, aj vo vzťahu k samotnej žalobe súd prednáša, že žalobca
nepreukázal ani výšku tvrdenej majetkovej škody 125 eur. Či už ide o skutočnú škodu, alebo o
ušlý zisk (čo nie je zo žaloby zrejmé), žalobca nepreukázal vynaloženie čiastky 70 eur na správu a

údržby vymáhanej pohľadávky. Rovnako netvrdil, za ktoré obdobie mali tieto náklady vzniknúť, či ide
o odmenu za pracovné výkony zamestnanca, kedy a v akom rozsahu bola dojednaná a kedy bola
žalobcom uhradená. Žalobca nepreukázal, za aké obdobie a kedy vznikli náklady na udržiavanie a
správu informačného systému vyčíslené sumou 40 eur a na administratívne spracovanie, poštovné,
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15

eur. V pripojenom exekučnom spise tunajšieho okresného súdu sp. zn. 10Er/40/2011 sa nenachádza
žiadny dôkaz preukazujúci, že žalobca urgoval alebo kontroloval stav konania na exekučnom súde.
Pokiaľ tak robil prostredníctvom súdneho exekútora, rovnako súdu nepredložil o tom žiaden dôkaz;
v súdnom exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť súdneho exekútora o oznámenie stavu
exekučného konania. V tejto súvislosti musí súd pripomenúť, že žalobca si uplatňuje právo na náhradu
majetkovej škody vo výške 125 eur paušálne vo všetkých súdnych konaniach bez ohľadu na tvrdenú

dĺžku nečinnosti súdu, ktorý získal túto vedomosť zo svojej úradnej činnosti. Odôvodnenie požadovanej
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobcom je len hypotetické. Žalobca nepreukázal, že došlo k
zániku povinnej, strate kontaktu s ňou, jej insolvencii. Ak konaním súdu malo dôjsť u členov riadiacich
orgánov žalobcu, resp. majiteľov právnickej osoby k pocitu frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty,
nedôvery v právo a v rovnosť spoločnosti, ako fyzické osoby sa môžu domáhať ochrany svojich

práv zákonom predpísaným spôsobom. Žalobca netvrdil konkrétne, kedy a ktoré jeho plánované
podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány zanikli ani tento zánik nepreukázal. Rovnako
netvrdil a nepreukázal stratu svojho zisku z realizovaného obchodu a hospodársku stratu. Napokon
žalobca konkrétne netvrdil a nepreukázal ani ovplyvnenie jeho ďalších podnikateľských postupov a jeho
neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V
konaní úspešný žalovaný nenavrhol prisúdenie náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného

okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.