Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, June 27, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 1T/175/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112012006

Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3112012006.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.06.2014 samosudcom JUDr. Milanom
Strakom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
E. P., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom P., A. XXXX/XX, prechodne bytom V. nad Z., U. XXX/XX

je vinný, že

dňa 20.05.2012 v čase po 12,30 hod po tom ako J. P. vyložila detský kočík z chodby bytu na spoločnú
chodbu obytného domu č. XXX/XX na ul. U. ulici v V. nad Z., tak ku dverám bytu č. 4, prišiel obžalovaný
E. P., ktorý vošiel do chodby bytu a niekoľko krát ju päsťou udrel do hlavy a hodil do kuchynských dverí,
do ktorých J. P. narazila hlavou a odišiel z bytu preč, poškodená J. P. pri uvedenom útoku vrátane

predchádzajúceho útoku toho času právoplatne odsúdeného M. P. utrpela otras mozgu, zlomeninu
nosových kostičiek bez posunu a po vyšetrení
hospitalizáciu vo Fakultnej nemocnici Trenčín odmietla,

t e d a

- neoprávnene vnikol do obydlia iného,

č í m s p á c h a l

prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona a s prihliadnutím na § 38 ods. 4 a § 37 písm. m) Tr. zákona v spojení
s § 42 ods. 1 Tr. zákona a § 41 ods. 1 Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 /osem/
mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zároveň zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému trestným
rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.4.2012 sp. zn. 8T 53/2012, ktorým bol obžalovanému
uložený trest povinnej práve v trvaní 200 hodín, ktorý bol uznesením Okresného súdu zo dňa 29.10.2013

sp. zn. 8T 53/2012 v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.12.2013 sp. zn. 3Tos
98/2013 premenený na trest odňatia slobody v trvaní 100 dní, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný E. P. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.06.2014 uviedol, že nepopiera hádku na
chodbe, popiera však napadnutie poškodenej a vniknutie do jej bytu. Dôvodom hádky bolo to, že urazila
jeho rodinu. K veci presnejšie uviedol, že jeho brat M. bol na spoločnej chodbe s poškodenou, on bol na
inom poschodí. Keď schádzal dole počul hádku medzi M. a poškodenou, ktorá sa vulgárne vyjadrovala

na jeho priateľku, preto jej to slovne vrátil. V tom čase bol na začiatku chodby, M. bol pred dverami
bytu kde bývali a poškodená pred dvermi svojho bytu. Poškodená na to vybuchla, odišla do svojho bytu,
kde stále nadávala, na čo on reagoval tiež nadávkami z chodby, hádka trvala 15-20 min počas ktorej
svedok B. C. (druh poškodenej J. P.) nebol doma. Stretol sa s ním na chodbe a to na jej začiatku a to
asi 5 min po hádke. C. požiadal, aby si doma urobil poriadok, pričom následne počul hádku medzi ním a

poškodenou. Pri incidente medzi ním a J. P. bol prítomný L. J. a aj O. P.. Tí boli ticho lebo sa nejednalo
o ich rodinu. Môžu potvrdiť, že nebol v byte, zdôraznil, že na poškodenú fyzicky neútočil, nevylučuje,
že ju mohol fyzicky napadnúť jej priateľ a to počas ich vzájomnej hádky v byte za zatvorenými dverami,
ktorú bolo počuť až na chodbu. Ďalej uviedol, že poškodená s jej priateľom sú veľmi neprispôsobiví
občania. Vchodové dvere do bytu poškodenej boli už od prevzatia bytu pokazené, ťažko sa zatvárali,

ako každé druhé dvere na „slobodárke.“ Zvonku dverí je guľa nie kľučka. V tom čase on býval v spoločnej
domácnosti s matkou v byte na prízemí, brat M. mal byt na prízemí oproti matkinmu bytu, pričom v čase
skutku bol u matky. Bytovka má 3 poschodia, 36 bytov, vchod do „slobodárne“ je umiestený na kratšej
strane domu v jej strede a pokračuje dlhou chodbou. To znamená, že „slobodárka“ má 3 dlhé chodby, po
12 bytov na chodbe, ktoré sú oproti sebe na ľavej a pravej strane po bokoch. Byt poškodenej je na ľavej

strane a byt kde býval on je na pravej strane. Medzi bytom poškodenej a bytom matky sú ďalšie tri byty.
Pred „slobodárkou“ je cesta, ktorá slúži ako chodník, na zadnej strane „slobodárky“ nie sú vstupné dvere
len okno a balkónik. Ešte dodal, že po tom, čo poškodená odišla do bytu tak v ňom zotrvala po celý čas,
akurát dvakrát otvorila dvere a niečo zakričala. On zotrval na prízemnej chodbe až do príchodu polície.

Z výpovede svedkyne - poškodenej J. P. na hlavnom pojednávaní dňa 17.06.2014 súd zistil, že v deň
spáchania skutku sa nachádzala na ulici U. č. XXX/XX, Dubnica nad Váhom, kde v tom čase aj so synom
a svojím druhom B. C. bývala. Bola s nimi vonku pred bytovkou a išla zobrať do bytu vodu pre syna a
na chodbe stretla M. P., E. P., L. J. a O. P. s tým, že počula niečo ako, že „hej ty p....“, ona však išla
dovnútra do bytu, kde zobrala vodu a vrátila sa vonku. Asi o päť minút sa vracala naspäť do bytu a

keďže tam stále stáli tak sa M. P. spýtala, že komu to tak vulgárne nadávali, na čo jej on povedal, že
„ hej ty p...., tebe a čo má byť“. Keď už mala dvere na byte zavreté, tak prišiel M. P., ktorý jej kopal do
dverí a vrazil do nich aj päsťou a po tom, čo si takto otvoril dvere, hodil do nej kočík, ktorý zobral lebo
ho mala na spoločnej chodbe, následkom čoho spadla a keď ležala na zemi ju ešte udrel. Keď sa z toho
spamätala, išla vyložiť kočík pred dvere bytu a keď už bola naspäť v byte, vošiel za ňou do bytu E. P.,

ktorý pristúpil k nej, chytil ju za vlasy a udieral ju päsťou, potom sa mu vyšmykla ale zase ju chytil, zase
ju bil a hodil do dverí v byte. Keď bolo po všetkom, prišiel jej priateľ a potom si už presne nepamätá,
bola v šoku. Išla do Trenčína do nemocnice, kde však nechcela zostať lebo kojila, potom ešte chodila
po doktoroch. Dodala ešte, že zranenia jej určite nespôsobil priateľ, že by to nemalo logiku, aby udávala
svojho priateľa s ktorým má dieťa, jej priateľ ju nikdy neudrel. Dôvod pre ktorý jej takto nadával nevie,

oni sú taká prudká, agresívna rodina. Svedkom toho ako vnikol E. do bytu bol jeho brat M., L. J. a O. P..
Do bytu sa už nevrátila, bála sa. Uviedla, že v prípravnom konaní muselo dôjsť k nedorozumeniu, lebo
E. P. sa nedostal do bytu tým že udieral päsťou do dverí tak ako je uvádzané v zápisnici na strane 6
výpovede zo dňa 07.06.2012, ale presné okolnosti si už nepamätá. Uviedla, že si už nespomína ako sa
E. P. dostal do bytu, nevie či dvere na byte boli otvorené, neboli, možno zostali pootvorené tak ako ichnechal M. P., lebo po útoku M. P. už asi nebola na vnútornej strane dverí kľučka, ktorá sa zrejme tým,
ako sa dobíjal dnu vypadla. Nárok na náhradu škody si neuplatnila.

Svedok M. P. na hlavnom pojednávaní dňa 17.06.2014 vypovedal, že on je už právoplatne odsúdený
za skutok, ktorý spáchal voči poškodenej a to trestným rozkazom. Bol na chodbe v ten deň, pili kávu s
bratom E., boli tam s nimi ešte dvaja kamaráti J. a O. P.. Prišla poškodená, videli ju, lebo ona má číslo 4
a oni bývajú v byte číslo 5, a keďže mal zlý deň a podľa jeho slov mu poškodená „robí zle“ tak jej vynadal
vulgárne, on bol iniciátorom toho konfliktu. Priznal, že jej vynadal, že je p..... Vošiel za ňou do bytu a

fyzicky ju napadol a brat E. ho od nej odťahoval. Následne uviedol, že sa do bytu nedobíjal lebo dvere
boli otvorené, úplne nevkročil do bytu, hodil do nej kočár, pritiahol si ju k sebe, bil ju len na prahu dverí
a jeho brat E. ho od nej odťahoval, ale určite jeho brat do jej bytu nevstúpil ani ju nebil. Brat ho odtiahol,
on sa ukľudnil, potom prišiel jej muž a ona išla riešiť policajtov, či čo, on už nevie. Síce tam na chodbe
svieti svetlo, ale je strašné, tak ostatní čo boli s nimi určite nič nevideli. Dvere poškodenej podľa jeho
názoru nefungovali, asi sa nedali ani zamknúť, boli v dezolátnom stave.

Svedok B. C. na hlavnom pojednávaní dňa 17.06.2014 vypovedal, že v ten deň sedel v aute so synom
a čakal na svoju družku, keď mu jeho ujo povedal, aby rýchlo išiel hore do bytu, že sa tam niečo deje.
Rýchlo utekal hore, tam stretol na chodbe E. P., ktorý vychádzal z dverí jeho bytu a sa ho spýtal, že či
má „rozje.. aj jeho“, rýchlo vošiel do bytu, tam našiel poškodenú na zemi, zdvihol ju, rýchlo s ňou išiel

do nemocnice, kde jej zistili otras mozgu a potom išli na políciu. Keď sa s ňou rozprával o tom, čo sa
stalo, tak mu povedala, že keď odniesla vodu a vrátila sa naspäť do bytu tak sa ich spýtala M. P., že
komu tak vulgárne nadával, to sa pýtala keď odomkýnala dvere, že on jej povedal, že to povedal jej, že
M. po nej hodil kočár, že potom tam prišiel aj E. P.. On keď prišiel do bytu, tak kľučka bola „rozletená“,
pamätá si, že ju zdvíhal zo zeme. Sú spolu s priateľkou osem rokov, on ju určite neudrel, nefetuje, nepije.

Dvere boli staršie.

Svedok O. P. na hlavnom pojednávaní dňa 25.06.2014 uviedol, že keď zišiel dole tak E. P. stál chrbtom
pred dverami poškodenej. Nevidel, že by obžalovaný vošiel do dverí poškodenej. Dole zišiel lebo počul
krik a nadávky. Bol tam ešte L., a E. brat M. a E. priateľka M.. Nevie, kto tú hádku začal. Nevie ako sa to

začalo, lebo on bol na inom poschodí. Nevidel, že by obžalovaný fyzicky napadol poškodenú. Vie len, že
obžalovaného priateľka bola držaná M. P. lebo ona chcela ísť za E. do vnútra. Uviedol, že poškodenej
dieťa plakalo doma, že plač dieťaťa počul z bytu poškodenej.

Svedok L. J. na hlavnom pojednávaní dňa 25.06.2014 uviedol, že konflikt nevidel, stál na chodbe, počul

len krik. Nič nevidel, je tam strašná tma, stál úplne vzadu, pričom poškodená má bytu úplne vpredu.
Konflikt vyvolala určite poškodená. Z akého dôvodu to nevie. O čom sa hádali nevie. On si už nič
nepamätá. Bol tam on, O. P., E. a M.. On spolu s O. P. stáli úplne vzadu. Nevidel, že by obžalovaný
vošiel či vyšiel z bytu poškodenej. Videl ako E. P. išiel smerom k nej, k jej bytu a potom ho len videl keď
sa vracal, ale nevidel či bol u nej v byte, lebo bola tam tma. Uviedol, že vzdialenosť od toho kde fajčili k

dverám poškodenej je 20 metrov, to ako išiel M. P. k poškodenej videl aj napriek tomu, že tam bola tma,
ale čo sa dialo tam to už nevidel, lebo tam bola tma. V čase keď sa hádala s M. P. stála pred dverami bytu.
Keď medzi nimi skončila hádka, prišiel E. niečo jej nadával a išiel smerom k nej. Ona buchla dverami.
E. sa k nej nedobíjal. Partnera poškodenej tam tiež nevidel. Pred dverami poškodenej videl, že mala
sušiak na prádlo. V čase hádky nevidel žiadny predmet pred dverami poškodenej. Potom išiel domov.

Na pojednávaní konanom dňa 25.06.2014 súd vykonal dokazovanie podľa § 269 Tr. poriadku
oboznámením listinných dôkazov, a to zápisnicou o obhliadke z miesta činu, lekárskou správou a
správami k osobe obžalovaného. Zároveň súd podľa § 270 Tr. poriadku oboznámil fotodokumentáciu
z čl. 44-45 vyšetrovacieho spisu.

Zo zápisnice o ohliadke z miesta činu súd zistil, že miesto činu sa nachádza v k. ú. obce Dubnica nad
Váhom na ul. U.. Jedná sa o tzv. sociálne byty Mesta Dubnica nad Váhom na "slobodárke" č. p. XXX/
XX na ul. U.. Samotný byt, kde došlo k útoku sa nachádza na prízemí. Jedná sa o štvrté dvere vľavo
od hlavného vchodu. Samotné dvere do bytu sú celodrevené, pomerne dosť obité. Zvonka na dverách

je nápis č. 4 a nápis B. P.. Po vojdení do bytu sa vchádza do predsiene o rozmeroch 2 x 2 m. Podlaha
je kachličková o rozmeroch 15 x 15 cm, bledo hnedej farby. Naľavo sú dvere vedúce do kúpeľne, vedľa
nich je automatická pračka, vedľa nej dvere vedúce do kuchyne, za dverami do bytu je drevená polica s
topánkami a kozmetikou, vedľa nej sú sklenené dvere do izby. Medzi dverami do kuchyne a do izby je nastene vešiak so šatami. Uvedené korešponduje aj s fotodokumentáciou, z ktorej je zrejmé, že vchodové
dvere do bytu majú z prednej strany guľu, z vnútornej strany kľučku, sú obité a labilné.

Zlekárskejsprávysúdzistil,žedňa20.05.2012bolanatraumatologickejambulanciiFNTrenčínošetrená
zranená J. P., s tým, že u nej boli zistené zranenia: otras mozgu, pomliaždenie chrbta a tváre a následne
22.05.2012 u chirurga MUDr. C. v Dubnici nad Váhom zlomenina nosových kostí.

Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/53/2012 zo dňa 25.04.2012 bol obžalovaný

uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 Tr. zákona, ktorý spáchal dňa 15.01.2012,
kedy bez použitia násilia odcudzil finančnú hotovosť vo výške 315,- € z pokladničného pása v predajni
potravín CBA, prevádzka č. 7206, so sídlom v Novej Dubnici. Za uvedený trestný čin mu bol uložený
trest povinnej práce vo výmere 200 hodín, ktorý mu bol následne uznesením Okresného súdu Trenčín
č. k. 8T/53/2012-86 zo dňa 29.10.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k.
3Tos/98/2013-90 zo dňa 12.12.2013 premenený na trest odňatia slobody vo výmere 100 dní, nakoľko

obžalovaný zmaril výkon trestu povinnej práce sám, vlastným zavineným konaním.

Na hlavnom pojednávaní dňa 27.06.2014 (konanom v neprítomnosti obžalovaného, ktorý svoju neúčasť
ospravedlnil prostredníctvom obhajcu a o odročenie hlavného pojednávania nepožiadal, pričom bol
na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený na pojednávaní konanom

dňa 17.06.2014) a teda za splnenia podmienok podľa § 252 Tr. poriadku, súd na základe vykonaných
dôkazov a ich vyhodnotením v súlade s § 2 ods. 12 Tr. poriadku, t.j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne
bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, mal za preukázané, že
po tom ako poškodená vyložila detský kočík z chodby bytu na spoločnú chodbu, tak ku dverám bytu
č. 4, prišiel obžalovaný E. P., ktorý vošiel do chodby bytu a niekoľko krát ju päsťou udrel do hlavy a

hodil do kuchynských dverí, do ktorých poškodená narazila hlavou a odišiel z bytu preč. Obžalovaného
usvedčovali zo spáchania tohto skutku najmä výpoveď poškodenej J. P., svedka B. C. fotodokumentácia
vstupných dverí do bytu (čl. 44-45), lekárska správa (čl. 46-48), z ktorej vyplýva, že poškodená utrpela
otras mozgu, pomliaždenie chrbta, tváre a zlomeninu nosa, pričom odmietla hospitalizáciu, ktoré dôkazy
sa navzájom podporovali, dopĺňali a vytvárali ucelený a logický kruh usvedčujúci obžalovaného zo

spáchania skutku, tak ako je skutok uvedený v skutkovej vete tohto rozsudku.

Naproti tomu výpovede svedkov O., L. J. a taktiež aj samotného obžalovaného považuje súd za
nedôveryhodné. Súd obhajobným tvrdeniam obžalovaného neuveril, tak ako neuveril ani ostatným
výpovediam svedkov M. P., O. P. a L. J.. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol na inom

poschodí a keď schádzal dole počul hádku medzi bratom M. a poškodenou. Svedok M. P. však uviedol,
že v čase začatia hádky stál na chodbe aj s bratom E. a popíjali kávu (teda obžalovaný neschádzal dole
schodmi). Obžalovaný ďalej uviedol, že keď zišiel dole videl M. pred dverami bytu kde bývali, pričom
poškodená bola pred dverami svojho bytu, nadávali si, poškodená vošla do bytu, zavrela za sebou dvere
a v tomto byte zotrvala akurát ešte dva krát otvorila dvere a niečo zakričala. Svedok M. P. naproti tomu

vypovedal, že za poškodenou do bytu vošiel a fyzicky ju napadol. Tak obžalovaný ako aj svedok M. P.
uvádzali vo svojich výpovediach, že všetko im môžu potvrdiť svedkovia O. P. a L. J., ktorí s nimi stáli v
uvedenom čase na chodbe. Svedok O. P. však na pojednávaní uviedol, že bol na inom poschodí a dole
zišiel len keď počul krik. V čase, keď zišiel dole tak obžalovaný stál chrbtom k dverám bytu poškodenej.
Taktiež ako jediný svedok uvádzal prítomnosť priateľky obžalovaného, ktorú podľa jeho výpovede mal

dokoncasvedokM.P.držaťleboona„chcelaísťzaE.dovnútra“.Pričomsúdopäťpoukazujenavýpoveď
obžalovaného podľa ktorej v byte obžalovanej nebol. Taktiež tento svedok uviedol, že v byte počul plač
dieťaťa poškodenej, pričom dieťa poškodenej sa nachádzalo v tom čase v aute so svojím otcom a teda
sa v byte určite neplakalo. Svedok L. J. si konflikt nepamätá, prečo sa hádali si nepamätá, z akého
dôvodu nevie, ale vie, že ho určite vyvolala poškodená. Uviedol, že v čase konfliktu stál tak 20 metrov od

dverí poškodenej a fajčil. Na túto vzdialenosť videl ako M. P. ide k dverám poškodenej, potom nevidel nič
a následne zase videl, že poškodená buchla dverami a obžalovaný s k nej určite nedobíjal. Zo všetkých
vyššie uvedených skutočností je viac ako zrejmé, že uvedené výpovede sú tendenčné, snažiace sa
chrániť obžalovaného, odporujúce si nielen vzájomne ale aj s výpoveďou obžalovaného.
Ustanovenie § 278 ods. 1 Tr. poriadku (súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v

obžalobnom návrhu) nebráni súdu, aby prípadne prihliadal k tým zmenám skutkového deja, uvedeného
v obžalobe, ku ktorým došlo pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní a ktoré nemenia totožnosť
skutku. Poškodená si na hlavnom pojednávaní nebola istá, či aj obžalovaný E. P. prekonal vchodové
dvere do bytu násilím. V predmetnom prípade sa jedná o dva útoky, ktoré boli spáchané samostatne,dvoma rôznymi páchateľmi, pričom na hlavnom pojednávaní vyšlo najavo, že vchodové dvere prekonal
násilím práve druhý z bratov - M. P. (ktorý je za uvedený skutok už aj právoplatne odsúdený), ktorý
následne do poškodenej hodil detský kočík a keď ležala na zemi ju udrel a odišiel. Až následne

keď poškodená išla vyložila detský kočík z chodby bytu na spoločnú chodbu, tak ku dverám bytu
č. 4, prišiel obžalovaný E. P., ktorý vošiel do chodby bytu a niekoľko krát ju päsťou udrel do hlavy
a hodil do kuchynských dverí. Podstata skutku je určovaná účasťou obvineného na určitej udalosti
popísanej v obžalobnom návrhu, z ktorej vzišiel škodlivý následok. Totožnosť skutku je zachovaná, ak
je zachovaná totožnosť konania alebo následku aspoň čiastočne. Totožnosť skutku neznamená, že

musí ísť od začiatku trestného stíhania až do jeho skončenia o úplnú zhodu udalostí, o ktorých sa
rozhoduje. Vykonávaním dôkazov sa získané poznatky o skutočnostiach môžu meniť, niektoré údaje
môžu odpadnúť a naopak niektoré pristúpiť, nesmie sa však zmeniť podstata skutku. Určenie rozsahu
trestného činu nemení totožnosť skutku, iba individualizuje škodlivý následok trestného činu, ktorý
nastal, resp. mal nastať na záujme chránenom Trestným zákonom. Správne určenie rozsahu trestného
činu, spôsobu jeho spáchania a jeho následku je pritom nevyhnutnou podmienkou pre správnosť právnej

kvalifikácie zisteného skutku. V danom prípade súd pri zachovaní totožnosti skutku ustálil, že skutok
sa stal, no bez naplnenia kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto trestného činu, nakoľko prekonanie
prekážky obžalovaným nebolo v konaní preukázané.
Napriek tomu, že súd skutkovú vetu pozmenil, nemal žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný E. P.
vnikol do obydlia poškodenej, bez jej súhlasu, resp. proti jej vôli čím zasiahol do jej domovej slobody.

Preto súd uznal obžalovaného E. P. za vinného zo spáchania skutku, ktorý po právnej stránke vyhodnotil
ako prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, pretože vykazoval
všetky formálne zákonné znaky uvedeného trestného činu, keď obžalovaný ako subjekt s určitosťou
spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré

by poukazovali na jeho nepríčetnosť či zníženie jeho príčetnosti. Naplnená bola i subjektívna stránka,
t.j. zavinenie, keď konal vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Tr. zákona. Naplnený bol
zároveň aj objekt útoku a objektívna stránka, t.j. konanie, keď obžalovaný neoprávnene vnikol do obydlia
iného, pričom vniknutím sa rozumie nežiaduce, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa
uskutočnené vojdenie do domu alebo do bytu, ktorým sa v podstate zasahuje do domovej slobody.

S poukazom na výpoveď svedkov, hlavne poškodenej J. P., súd spresnil skutkovú vetu pri zachovaní
totožnosti žalovaného skutku.
Obžalovaný nebol z miesta bydliska bližšie hodnotený. V minulosti bol prejednávaný Obvodným úradom
Trenčín pod č. 2012/020, 2012/199 z toho raz pre priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a raz pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.

1 písm. d) zákona o priestupkoch. Obžalovaný bol štyri krát súdne trestaný, z toho dva krát pre trestný
čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., raz pre trestný čin lúpeže podľa
§ 234/ ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona č. 140/1961 Zb. a raz pre trestný čin krádeže podľa § 212
ods. 1 Tr. zákona. Obžalovanému boli ukladané tak podmienečné tresty odňatia slobody ako aj tresty
odňatia slobody spojené s ich výkonom. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom sp. zn. 8T/53/2012

zo dňa 25.04.2012 na trest povinnej práce vo výmere 200 hodín, ktorý mu bol následne uznesením
Okresného súdu Trenčín č. k. 8T/53/2012-86 zo dňa 29.10.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 3Tos/98/2013-90 zo dňa 12.12.2013 premenený na trest odňatia slobody vo výmere 100
dní, nakoľko obžalovaný zmaril výkon trestu povinnej práce sám, vlastným zavineným konaním.

Pri výmere trestu súd prihliadal na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia,
pohnútku, osobu obžalovaného, na okolnosti za akých došlo k spáchaniu trestného činu, na účel trestu,
ako i na možnosti nápravy obžalovaného.

Pri tomto skutku súd ukladal súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, keďže prichádzalo do úvahy

odsúdenie páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený
odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin a to vo veci 8T/53/2012 Okresného súdu Trenčín. Uloženie
súhrnného trestu sa zároveň spravuje podľa zásad na uloženie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Tr.
zákona. U obžalovaného bola zistená jedna priťažujúca okolnosť a to, že už bol za trestný čin odsúdený.
Nepoľahčovalo mu nič.

U obžalovanému je dôvodné konštatovať, že ide o osobu, u ktorej predchádzajúce uložené tresty zrejme
neviedli k jej náprave, a teda okresný súd nemal inú možnosť ako obžalovanému uložiť trest odňatia
slobody spojený s jeho výkonom. Keďže v prípade osoby obžalovaného prevažoval počet priťažujúcichokolností, zvýšila sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V zmysle
uvedeného súd uložil obžalovanému súhrnný trest vo výmere 8 (osem) mesiacov, teda na samej dolnej
hranici „upravenej“ trestnej sadzby. Na výkon uloženého trestu súd obžalovaného zaradil podľa § 48

ods. 2 písm. b) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému trestným
rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.4.2012 sp. zn. 8T 53/2012, ktorým bol obžalovanému
uložený trest povinnej práve v trvaní 200 hodín, ktorý bol uznesením Okresného súdu zo dňa 29.10.2013
sp. zn. 8T 53/2012 v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.12.2013 sp. zn. 3Tos

98/2013 premenený na trest odňatia slobody v trvaní 100 dní, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

S predmetným trestným konaním adhézne konanie, t.j. konanie o náhradu škody, spojené nebolo, keďže
poškodená si voči obžalovanému taký nárok neuplatnila.
- neoprávnene vnikol do obydlia iného,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.