Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. jún 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/119/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202271
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202271.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: H.. V.. C. Ď., T.. XX.

X. XXXX, H. H., O.. R. Č.. XX, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci- Kancelária Bratislava, Námestie
Slobody č. 12, o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci, o preskúmanie rozhodnutia odporcu
zo dňa 4. decembra 2013, sp. zn. 8370/2013, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 4. decembra 2013, sp. zn. 8370/2013, z r u š u j e podľa § 250j ods.
2 písm. d/ O.s.p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie

Navrhovateľovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 10 ods. 5 Zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej
pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len ZPPP) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie
právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 písm. b/.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ, uplatňujúci právnu pomoc v správnom súdnictve, nepreukázal
splnenie predpokladov úspešnosti sporu jednak z dôvodu, že dostatočne nepreukázal, že vyrozumením
Krajskej prokuratúry v Bratislave bol ukrátený na svojich právach, taktiež pre podanie žaloby po uplynutí
dvojmesačnejlehotypodľa§250bods.1O.s.p.,akoajzdôvodu,žeodvolanieprotirozhodnutiuokresnej
prokuratúry včas nepodal zákonom predpokladaným postupom. Na doplnenie podania, uskutočneného
elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu, možno nazerať už ako na nové
podanie, podané po uplynutí lehoty na podanie odvolania.

Vo včas podanom odvolaní sa navrhovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci

odporcovi na ďalšie konanie. Mal za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keď
z neho nevyplýva, ako sa odporca vyporiadal s tvrdeniami v žalobe. Namietal tiež nesprávnosť záveru
odporcu o oneskorenom podaní žaloby, pretože vyrozumenie Krajskej prokuratúry v Bratislave mu bolo
doručené dňa 12.8.2013 a žaloba bola podaná včas dňa 12.10.2013.

Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na argumentáciu,
obsiahnutú v preskúmavanom rozhodnutí. Mal za to, že sa náležite vyporiadal s tvrdeniami navrhovateľa
v žalobe o včasnom podaní odvolania i o možnosti doplnenia podania bez zaručeného elektronického
podpisu. Uviedol tiež, že záver o zmeškaní lehoty sa netýkal podanej žaloby ale odvolania voči

rozhodnutiu okresnej prokuratúry.Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté
rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie bolo podané
dôvodne.

Podľa § 6 ods. 1 písm. b/ ZPPP fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej
účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol, a ako sa vyrovnal s návrhmi
a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Z preskúmaného rozhodnutia i administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ uplatňuje
právnu pomoc v správnom súdnictve. Dňa 12.10.2013 podal na súd žalobu, domáhajúc sa preskúmania
zákonnosti „ vyrozumenia “ Krajskej prokuratúry zo dňa 6.8.2013, sp. zn. Ei 28/13-9, doručeného dňa
12.8.2013, o zmeškaní lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu Okresnej prokuratúry Bratislava
I zo dňa 1.7.2013, sp. zn. Ei 25/13-15.

Z administratívneho spisu nevyplýva, že odporca vo veci skúmal existenciu stavu materiálnej núdze na
strane navrhovateľa.

Súdu, ako aj odporcovi, je z rozhodovacej činnosti známe, že navrhovateľ uplatnil priznanie nároku na
právnu pomoc od roku 2010 v cca 100 prípadoch.

Navrhovateľ nie je poberateľom dávok v hmotnej núdzi ( podľa vyjadrenia navrhovateľa ).

V zmysle zmenkového platobného rozkazu má vymáhateľnú pohľadávku v rozsahu cca 100.000,- €
( konanie na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8 Cb 2/2003 ).

Na súkromnej vysokej škole študuje v odbore právo, pričom zložil všetky postupové skúšky pre
magisterské štúdium.

Za tohto stavu veci súd, rešpektujúc trojdelenie moci a v dôsledku toho i záväznosť dôvodov, na ktorých

správny orgán založil preskúmavané rozhodnutie, pre nedostatok dôvodov v otázke splnenia zákonných
predpokladov pre poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 písm. a/ a § 4 ods. 1 písm. i/ ZPPP
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. ).

Aj keď pre vydanie negatívneho rozhodnutia postačí absencia čo i len jednej z troch kumulatívnych
podmienok, uvedených v ustanovení § 6, ods. 1, v prípade navrhovateľa s ohľadom na vyššie uvedené

skutočnosti nemožno akceptovať odporcom zvolený postup. Bez ujasnenia si základnej skutočnosti, či
navrhovateľ je v stave materiálnej núdze, a teda či sa naň osobne vôbec vzťahuje zákon o poskytovaní
právnej pomoci, odporca vydáva početné negatívne rozhodnutia z dôvodu zrejmej bezúspešnosti veci,
v ktorej navrhovateľ právnu pomoc uplatňuje. Podľa názoru súdu danosťou tejto podmienky je potrebné
zapodievať sa až po tom, ako bude mať správny orgán v konaní nepochybne preukázané, že pomoc

uplatňuje navrhovateľ ako osoba v stave materiálnej núdze. Nemožno totiž opomenúť, že samotná
právnaúpravabolaprijatápreumožneniereálnehoprístupuksúduosobámmateriálneznevýhodneným.
Pri prioritnom skúmaní podmienky absencie zrejmej bezúspešnosti, ktorá je v niektorých prípadoch
povahou veci vylúčená ( skutočnosti, na ktoré súd prihliada ex offo ), ako aj na skutočnosť, že pod
zrejmou bezúspešnosťou treba chápať bezúspešnosť jednoznačnú, už na základe zbežného posúdenia

veci, nemožno vylúčiť stav, kedy by k priznaniu nároku na poskytnutie právnej pomoci dochádzalo uosôb, na strane ktorých nie sú splnené subjektívne predpoklady. Nutno tiež zdôrazniť, že skúmanie
podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b/ je proces, vyžadujúci od odporcu správne uváženie v nepomerne
širšej miere, než pri skúmaní stavu materiálnej núdze. V tejto súvislosti sa správny orgán bez náležitého

opodstatnenia vystavuje riziku, že v negatívnom rozhodnutí z dôvodu absencii zrejmej bezúspešnosti
sporu dospeje k záverom, obmedzujúcim právo na prístup k súdu spôsobom, ktorý je v rozpore s čl.
13 ústavy. Preto podľa názoru súdu skúmanie subjektívnych predpokladov na strane navrhovateľa pre
rozhodnutie o žiadosti korešponduje i požiadavke hospodárnosti správneho konania.

Odporca preto v ďalšom konaní musí doplniť dokazovanie tak, aby bolo možné dôjsť k jednoznačnému

záveru, či navrhovateľ je alebo nie je osobou v stave materiálnej núdze. Pre náležité posúdenie tejto
veci bude potrebné skúmať, aký príjem navrhovateľ dosahuje, či je alebo nie je poberateľom dávok
v hmotnej núdzi. Ak aj poberá dávky v hmotnej núdzi, bude potrebné skúmať majetkové pomery
navrhovateľa, vyplývajúce tiež z činnosti odporcu, ako napr. či navrhovateľ prijal plnenie zo zmenkového
platobného rozkazu, v akej časti, resp. z akých dôvodov toto plnenie v rozsahu cca 100.000,-€ alebo
ďalšie skutočnosti, ktoré v tejto súvislosti zistí.

Ak odporca dospeje k záveru o danosti stavu materiálnej núdze u navrhovateľa, v novom rozhodnutí sa
vyporiada aj so skutočnosťou, či u navrhovateľa, pokiaľ získal magisterské vzdelanie v odbore právo,
prichádza priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci vôbec do úvahy. I keď zákonodarca výslovne
túto otázku v žiadnom ustanovení ZPPP nerieši, súd zastáva názor, že osoby, ktoré získali právnické
vzdelanie v druhom stupni, sú dostatočne kvalifikované na to, aby relevantným spôsobom uplatňovali/

bránili svoje práva v súdnom, resp. správnom konaní. Svedčí o tom tiež skutočnosť, že v dovolacom
konaníivkonanípodľadruhejhlavypiatejčastiO.s.p.sazastúpeniefyzickejosobyadvokátomvyžaduje
len za predpokladu, že nemá právnické vzdelanie ( § 241 ods. 1, § 250a O.s.p. ). Priznanie právnej
pomoci zo strany štátu u právnicky vzdelaných osôb nemá ( s výnimkou konania pred ústavným súdom )
preto žiadne opodstatnenie.

Napokon bude úlohou odporcu v novom rozhodnutí zaujať stanovisko tiež k otázke, či navrhovateľ,
uplatňujúci právnu pomoc od r. 2010 v cca 100 prípadoch, inštitút právnej pomoci nezneužíva.
Účelom zákona je umožniť minimálny štandard právnej ochrany nemajetným osobám. Navrhovateľova
požiadavka, aby štát znášal náklady na právnu pomoc v takomto enormnom rozsahu sa podľa názoru
súduvymykástanovenémuúčeluzákonaaznakyzneužitiaprávajednoznačnevykazuje.Akmáodporca

potrebu riešenia svojich životných situácií prostredníctvom súdu v takejto neprimeranej miere, nič mu v
tom samozrejme nebráni. Takéto vysoko neštandardné správanie jednotlivca však podľa názoru súdu
nemôže ísť na ťarchu štátu. Pre odčerpanie možných finančných zdrojov by v konečnom dôsledku
znemožňovalo poskytovanie právnej pomoci tým osobám, pre ktoré uplatnenie alebo bránenie práva
má existenčný charakter.

K meritu veci súd poznamenáva, že sa nestotožňuje so záverom odporcu o zrejmej bezúspešnosti veci.
Pre jej posúdenie bolo smerodajné, či navrhovateľ podal včas odvolanie vo veci sprístupnenie mena
prokurátora podľa zák. č. 211/2000 Z.z.

Odporca si osvojil právny názor druhostupňového správneho orgánu v tom, že na doplnenie podania,
urobené elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu, do troch dní možno

nazerať ako na nové podanie, podané po uplynutí odvolacej lehoty.

I keď z ustanovenia § 19 ods. 1 Správneho poriadku výslovne nevyplýva, že podanie elektronickými
prostriedkami možno urobiť aj bez zaručeného elektronického podpisu, a že takéto podanie treba doplniť
písomne alebo ústne do zápisnice do troch dní, niet žiadneho rozumného dôvodu, aby to účastníkovi
nebolo umožnené rovnako, ako je v prípade podania urobeného telegraficky alebo telefaxom. Takáto

možnosť je daná účastníkom civilného súdneho konania ( § 42 ods. 1 O.s.p. ) a podľa názoru súdu niet
rozumného dôvodu, aby nebola daná i účastníkom konania pred správnymi orgánmi. Skutočnosť, že
štát v legislatíve nereaguje, resp. nie precíznym spôsobom na vývoj v komunikačných technológiáchnemôže byť na ťarchu účastníkov konania. Právny záver odporcu preto vychádza zo zužujúceho výkladu
§ 19 ods. 1, ktorý nemožno považovať za ústavne konformný.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250 k ods. 1 v spojení s § 250 l ods. 2 O.s.p. tak, že úspešnému

navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže ich náhradu neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do pätnástich dní od

jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR

v Bratislave, v dvoch písomných vyhotoveniach.