Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 25, 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 16C/191/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312209923
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Jančulová

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5312209923.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v právnej veci žalobcu Pohotovosť, s.r.o.,

Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, Bratislava v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Súd konanie o návrhu žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu
a práva na nestranný súd z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v návrhu zo dňa 27.9.2012 žiadal, aby mu žalovaná nahradila škodu vo výške 125 € a
nemajetkovú ujmu vo výške 660,-€. Škoda vznikla nesprávnym úradným postupom súdu.
Nesprávny úradný postup súdu spočíval v nevydaní rozhodnutia bez zbytočných prieťahov ( v lehote
do 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia) . Exekučný súd rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 2.9.2009 a to rozhodnutím o poverení s

omeškaním viac ako 12 mesiacov.

V príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu vznikla navrhovateľovi škoda v žalovanej
výške.

Skutočná škoda (majetková škoda) vo výške 125 € bola spôsobená účelne vynaloženými nákladmi
spojenými s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré

zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutia
o nej. V tomto období vynaložil náklady na: správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému v sume 70.- €, na udržiavanie a správu informačného
systému 40.-€, administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde
15.- € .

V príčinnej súvislosti s tým žiadal aj primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.

Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu
dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
k vyvolaniu rizík a to: k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným,
k insolventnosti povinného, a najmä žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu
zabezpečiť rad iných krokov smerujúcich k vymoženiu jeho pohľadávky a príslušenstva.

Výšku nemajetkovej ujmy si uplatnil v sume 660.- € podľa výpočtu na základe doktríny ústavného súdu
- t.j. 660.- € za rok : 12 mesiacov= 55.- € za mesiac(omeškanie viac ako 365 dní) .

Na základe týchto skutočností žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je
zodpovedná za škodu, ktorá vznikla nesprávnym úradným postupom okresného súdu, pretože tento

nerozhodol o žiadosti o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, ďalej
žiadal, aby súd rozhodol rozsudkom tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť príslušnú majetkovú škodu a
náhradu nemajetkovej ujmy do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s trovami súdneho konania.

Žalovaná žiadala, aby súd návrh zamietol a priznal jej náhradu trov konania.

Vo svojom písomnom vyjadrení k podanému návrhu došlom súdu dňa ( čl. 43-48 spisu) uviedla, že návrh
je zmätočný, nie je daná právomoc súdu vo veci konať, žalobca nepreukázal existenciu škody nakoľko
v konaní nedošlo k prieťahom.

Zmätočnosť podania spočíva v tom, že žalobca podáva hromadné žaloby , kde sú nesprávne označení
povinní, odlišné dátumy narodení, nie sú uvedené spisové značky exekučných spisoch chýbajú
relevantné údaje.

Žalobca celú dôkaznú povinnosť preniesol na súd a iba odkazuje na exekučný spis, pričom on má

dôkaznú povinnosť.

Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody .

Čo sa týka prieťahov v konaní v návrhu uvádza, že podnikol kroky na ich odstránenie formou podania

žiadosti o informácie o stave konania, čo nemožno považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k
odstránenie prieťahov v konaní. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať
prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo ÚS SR.

Uviedla,ženiesúsplnenépodmienkypodľa§8OSP,§15zákonač.514/2003Z.z.Niejedanáprávomoc
súdu vo veci konať. Medzi podaním žiadosti o predbežné prejednanie nároku u nadriadeného orgánu
a podaním žaloby o náhradu škody za nesprávny úradný postup nie je dodržaná zákonná lehota 6
mesiacov. Žiadosť o predbežné prejednanie nároku bez ostatných zákonných náležitostí bola odporkyni
doručená dňa 23.4.2012. Žaloba na súd bola podaná dňa 27.9.2012. Žaloba bola podaná predčasne.

Žiadosť o predbežné prejednanie nároku mala vady, ktoré žalobca na výzvu žalovanej v stanovenej
lehote neodstránil, preto žalovaná nepovažuje nárok za predbežne prejednaný. Z uvedených dôvodov
žalovaná nenahradila žalovanému škodu za nesprávny úradný postup súdu v rámci predbežného
prejednania nároku.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že exekučný súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie v lehote
15 dní žalovaný uviedol, že prax už dávnejšie ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou
prekážkou toho, aby súdy objektívne posúdili zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska
zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1
písm. c) zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Poukázal na znenie ustanovenia §44 ods. 2

EP účinného od 1.6.2011, na základe ktorého ustanovenia lehota 15 dní na vydanie poverenia neplatí
pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučného titulu. Pokiaľ ide o žiadosti podané na súd pred
1.6.2011 kde v ustanovení § 41 ods. 2 písm. d) EP je uvedené,, vykonateľných rozhodnutí európskych
komisií a zmierov nimi schválených,, v dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods.2 písm.d) EP je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok
ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada SR ako zákonodárny zbor
SR. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová,, rozhodnutí rozhodcovských súdov predstavovala

len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciam tohto ustanovenia.
Argumentácia žalobcu je v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodárca je nefundovaná a nepravdivá
a § 41 ods. 2 písm. d) EP sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 1.6.2011. Poukázal
na viacero rozhodnutí a to ÚS SR( IV.ÚS 60/2011-13, Najvyššieho súdu SR ( 3 Cdo 146/2011, 5
Cdo 291/2010, 3MCdo 11/2010) v ktorých bolo konštatované, že vnútroštátny súd má povinnosť ex

offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky
rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa , preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne
procesné pravidla v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Pokiaľ žalobca namieta prieťahy v konaní a od týchto odvodzuje svoje právo na náhradu nemajetkovej

ujmy a materiálnej škody poukázali na ustanovenie § 9 ods. 2 zák.č. 514/2003. Na to, že žalobca si
vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť
tvrdenia ani povinnosť ich preukázania.

Tvrdené prieťahy a nezákonný úradný postup súdu v konaní nemožno konštatovať s poukazom na
Nález Ústavného súdu SR III-ÚS/69/2011-25 zo dňa 3.5.2011 („každý nech si stráži svoje právo“).
Žalobca nevyužil účinné právne prostriedky nápravy, nepodal opravné prostriedky. Žalovaná má zato,
že všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup nemá právo
konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní môžu byť konštatované v rámci vybavenia sťažnosti

na prieťahy v konaní, v rámci disciplinárneho konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva,
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). V opačnom
prípade by mohlo dôjsť aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Žalovaná poukázala aj na to, že
nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie zákonných
lehôt sa nepovažuje vždy a automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Musí
ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup
(I.ÚS16/02,I.ÚS63/00).Akneexistujepríčinnásúvislosťmedzipostupomsúduaporušenímzákladného
práva alebo slobody, treba považovať takú sťažnosť za zjavne neopodstatnenú. Samotná dĺžka konania
sama o sebe ešte nemusí bez ďalšieho znamenať závažné porušenie práv sťažovateľa (I.ÚS 476/2012,

IV.ÚS 92/04, III.ÚS 168/05, II.ÚS 93/03). Žalovaná poukázala na to, že 15-dňová lehota na vydanie
poverenia podľa § 44 ods. 2 exekučného poriadku neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d) Exekučného poriadku, teda exekučný titul, ktorý sa týka rozhodnutí rozhodcovských súdov.
Od 1.6.2011 bol exekučný poriadok novelizovaný zákonom č. 102/2011 Z.z. Pri žiadostiach doručených
súdu po 1.6.2011 nejde o porušenie zákonnej lehoty v uvedených prípadoch. Je správne, keď analogicky

rovnako súdy postupujú aj v prípadoch pred 1.6.2011. Nedodržanie lehoty 15 dní na vydanie poverenia
pri exekučných tituloch - rozhodcovských rozsudkoch nemožno považovať za prieťah v konaní.

Žalovaná poukázala aj na to, že lehota 15 dní bola stanovená len na vydanie poverenia, nevzťahuje
sa na prípady zamietnutia návrhu na vydanie poverenia, čo vyplýva priamo z ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku. Ak súd exekútora nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. V prípade, keď poverenie
nebolo vydané, navrhovateľ nemôže svoj nárok uplatňovať z titulu prieťahov v konaní, ale len z
titulu nesprávneho úradného postupu súdu (ktorý podľa navrhovateľa spočíva v nesprávnej aplikácii
právnych predpisov) z titulu vydania nezákonného rozhodnutia. Za nesprávny úradný postup však
nemožno považovať samotné rozhodnutie, ktorým súd návrh na vydanie poverenia zamietol (Najvyšší

súd ČR 2Cdom 129/97 zo dňa 29.6.1999, podľa ktorého nesprávny úradný postup nezakladajú vady
konania - napríklad zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností,
právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie; rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
4Cdo 24/04 - nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou
predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo

nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný
výraz vo vydanom rozhodnutí; uznesenie Najvyššieho súdu ČR 25Cdo 1018/07 zo dňa 25.8.2009 -
rozhodovaciučinnosť,ktorájepodstatousúdnictva,nemožnohodnotiťakonesprávnyúradnýpostup).Je
teda zrejmé, že posúdenie veci a vydanie rozhodnutia nemožno považovať za nesprávny úradný postup.Za splnenia podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/03 Z.z. (ak bolo právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom) posúdenie veci
a vydanie rozhodnutia možno považovať len za vydanie nezákonného rozhodnutia. Preto rozhodnutia

exekučných súdov, ktorými boli zamietnuté žiadosti o vydanie poverenia a skúmanie materiálnej
správnosti rozhodcovského rozsudku, nekalej povahy rozhodcovskej doložky nemožno považovať za
nesprávny úradný postup súdu. Uvedené rozhodnutie za nezákonné možno považovať len vtedy, ak
bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť.

Namietla, že žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky ktoré si uplatňuje sú len hypotetické.
Žalobca uplatnil škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, pričom žalobca uvádza, že
táto škoda ho zaťažila výlučne v období medzi doručením žiadosti o udelenenie poverenia na vykonanie
exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vôbec neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú
skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/dôkazmi, ktoré preukážu
požadovaný nárok. Žalobca sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi a k svojej činnosti potrebuje a využíva

informačný systém. Tento systém musela využívať nielen počas domnelých prieťahov ale aj v období
pred ním a po ňom, taktiež aj udržiavanie systému musí žalobca denne vykonávať. Majetkovú škodu
žalobca nepreukázal a suma 125.- € uplatňovaná paušálne u každého dlžníka je nielen nadhodnotená
ale aj nepreukázaná.

Pokiaľ uplatňuje nemajetkovú ujmu, nemožno stotožňovať kritéria nemajetkovej ujmy pre fyzické osoby
s kritériami nemajetkovej ujmy pre právnické osoby. Škodu žalobca presvedčivo nevyčíslil, nezdôvodnil.
Podmienkou je preukázať, že konštatovanie porušenia je nedostatočné. Skutočnú škodu je potrebné
dokázať listinami a skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo
dochádzať k ľubovoľnému subjektívnemu vyčísľovaniu škody a preskúmanie návrhu je tým značne

znemožnené. Pri priznávaní nemajetkovej ujmy sa prihliada aj na rozpor s dobrými mravmi podľa § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade práve žalobca koná v rozpore s dobrými mravmi, keď
opakovane požaduje od spotrebiteľov v rozpore so zákonom neprimerane vysoké úroky, poplatky a iné
sankcie. Opakovane porušuje práva spotrebiteľov. Tvrdená škoda mala vzniknúť práve pri negatívne
vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Pokiaľ si žaloba uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu ,

ktorá škoda mu mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu,
je jeho konanie v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené vylučuje možnosť priznania prípadného nároku
žalobcu na náhradu škody.

Žalovaná uviedla, že nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností súdu a

vzniknutou škodou (§ 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.). Nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda
postupom okresného súdu.

Okresný súd Čadca vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 16C 191/2012- 60 zo dňa 27.9.2013, ktorým I.
návrh zamietol, II.žalovanej náhradu trov konania nepriznal a III. návrh žalobcu na prerušenie konania

do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na
zákonného sudcu a na nestranný súd zamietol.

Voči uvedenému rozsudku podal žalobca dňa 18.12.2013 odvolanie na základe ktorého Krajský súd
Žilina rozsudkom č.k. 9 Co 53/2014-97 zo dňa 27.2.2014 vo výroku I. a II. zrušil a vo výroku III., ktorým

súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR
o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd rozsudok
potvrdil.

Krajský súd poukázal na to, že okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 6.8.2009, súd vydal poverenie
na vykonanie exekúcie dňa 2.9.2010, t.j. na 27. deň od doručenia žiadosti a v ďalšom odseku súd
uviedol, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané len s omeškaním 12 dní. Z tohto dôvodu
považoval odvolací súd rozhodnutie okresného súdu za nepreskúmateľné a vzájomne si odporujúce,

nakoľko z časového sledu doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutia
okresného súdu o tejto žiadosti vyplýva, že poverenie bolo vydané s omeškaním viac ako 375 dní a nie
s omeškaním či už 27 alebo 12 dní ako to tvrdí okresný súd. Krajský súd v závere svojho rozhodnutia
uviedol, že okresný súd si v prvom rade musí ustáliť, či exekučný súd sa dostal do omeškania pri vydanípoverenia na vykonanie exekúcie, ak áno, v akom rozsahu a v nadväznosti na to posúdiť i žalobcom
tvrdený nesprávny úradný postup a ďalšie podmienky pre posúdenie jeho nároku v zmysle príslušných
ustanovení zák.č. 514/2003 Z.Z.

Podľa § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Na daný právny vzťah súd primárne aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zmien a doplnkov, ktorý
nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004. K tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, prieťahom v konaní,
došlo po účinnosti uvedeného zákona. Zákon upravuje osobitným spôsobom zodpovednosť za škodu.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

Preto súd okrem osobitného zákona č. 514/2003 Z.z. aplikoval podporne aj všeobecné ustanovenia
občianskeho zákonníka - § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoločné ustanovenia občianskeho
zákonníka o náhrade škody tretí oddiel - § 441 Občianskeho zákonníka o spoluúčasti navrhovateľa
na vzniku škody, článok 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, článok 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd, exekučný poriadok.

Na pojednávanie dňa 25.6.2014 sa žalobca , jeho právny zástupca a žalovaný nedostavili.

Žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním došlým súdu dňa 19.6.2014.

Dňa 20.6.2014 elektronicky o 10.30 hod. zaslal právny zástupca žalobcu súdu návrh na zrušenie
nariadeného termínu pojednávania až do konečného konformného rozhodnutia o nestrannosti súdu a
otázke zákonného sudcu vzhľadom na ním podanú sťažnosť na ÚS SR podľa čl. 127 Ústavy SR, v

ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Zároveň uviedol, že žalobca trvá
na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným
sudcom na nestrannom súde. Uvedený návrh súd vyhodnotil ako návrh na odročenie pojednávania.

Zároveň opätovne ako dňa (viď . č.l. 42-44) podal aj v celom rozsahu totožný návrh na prerušenie

konania do právoplatného rozhodnutia ÚS SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o
porušeníprávažalobcunazákonnéhosudcuaprávananestrannýsúdaktorejdôsledkombudezrušenie
rozhodnutie krajského súdu o nevylúčení sudcu povereného pojednávaním veci (viď. č.l. 116-118).

Podľa § 167 ods. l , 2 O.s.p. ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa
rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na
začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach,
ktoré sa týkajú vedenia konania.

(2) Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

§ 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.

Podľa § 159ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae , ktorá vyplýva z ustanovenia § 159 ods. 3 O.s.p.
patrí medzi neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 O.s.p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej
už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istéhonároku alebo stavu, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb
a totožnosť predmetu konania.

Z podaných návrhov č.l. 42-44, 116-118 na prerušenie konania vyplýva, že sa jedná o návrhy totožné.
Pričom o tomto návrhu už súd prvého stupňa v rozsudku č.k. 16C 191/2012-60 zo dňa 27.9.2013
rozhodol . Krajský súd Žilina rozsudkom č.k. 9 Co 53/2014-97 zo dňa 27.2.2014 rozsudok v časti v ktorej
okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR
o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva na zákonného sudcu a na nestranný súd zamietol, potvrdil a

rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 22.4.2014. Preto s poukazom na vyššie citované
zákonné ustanovenia súd konanie o návrhu žalobcu na prerušenie konania zastavil.

Súd zamietol návrh žalobcu na zrušenie pojednávania, ktorý návrh podľa jeho obsahu súd posúdil ako
návrh na odročenie pojednávania.

Podľa § 119 ods. 1,2 O.s.p.

1) Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
(2) Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie
pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol

dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie
pojednávania obsahuje najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne

oznámi, ako návrh posúdil.

Nakoľko o návrhu žalobcu na prerušenie konania už bolo právoplatne rozhodnuté, súd nezistil dôležitý
dôvod na odročenie pojednávania na neurčito do času, kým vo veci nerozhodne ústavný súd o sťažnosti

žalobcu a v konaní pokračoval a vec rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho zákonného zástupcu a
žalovaného s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.o.

Súdvykonaldokazovanienasledovnýmidôkazmiatožalobouč.l.1až4,výzvaadresovanážalobcovič.l.

7, odpoveď na výzvu č.l. 9, doplnenie rovnopisov č.l. 10, úradný záznam č.l. 11, žiadosť o pridelenie veci
inémusudcovič.l.12,vyjadreniesudcovokresnéhosúduč.l.13,14,uznesenieKrajskéhosúduŽilinač.k.
5NcC/63/2013 č.l. 17 až 19, vyjadrenie žalovanej č.l. 25, úradný záznam č.l. 27, vyjadrenie žalovanejk
žalobe č.l. 30 až 34, listinné dôkazy a to záznam z internetu č.l. 35, vyjadrenie európskej komisie č.l.
36 až 37, návrh na zrušenie nariadeného pojednávania a návrh na prerušenie konania č.l. 42 až 44,

sťažnosť adresovaná Ústavnému súdu SR voči rozhodnutiu Krajského súdu Žilina sp.zn. 5NcC/63/2013
č.l. 45 až 54, zápisnica zo dňa 27.9.2013 č.l. 55, 56, uznesenie č.l. 58, rozsudok č.l. 60 až 66 zo dňa
27.9.2013, odvolanie žalobcu č.l. 67 až 70, uznesenie č.l. 80, odvolanie voči uzneseniu na úhradu
súdneho poplatku za odvolanie č.l. 83, 84, rozsudok Krajského súdu Žilina č.l. 97 až 100, uznesenie
Krajského súdu Žilina č.l. 101 až 104, dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu Žilina zo dňa 27.2.2014

sp.zn. 9Co/54/2014 č.l. 107 až 109, oznámenie žalobcu č.l. 112, 113, ospravedlnenie žalovanej č.l.
114, návrh žalobcu na zrušenie nariadeného pojednávania a návrh na prerušenie konania až do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie
o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd č.l. 116 až 118, sťažnosť
adresovaná Ústavnému súdu SR voči rozhodnutiu Krajského súdu Žilina 5NcC/63/2013 č.l. 119 až 128,

úradnýzáznamč.l.129, znaleckýposudokSpr410/14,obsahspisu4Er/359/2009atožiadosťoudelenie
poverenia č.l. 2, zápisnica č.l. 3, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.l. 4, 5,výpis z obchodného
registra č.l. 6, výzva č.l. 8, vyjadrenie exekútora č.l. 9, výzva na doplnenie pre právneho zástupcu
oprávneného č.l. 10, 11, vyjadrenie k výzve č.l. 12, vydané poverenie č.l. 13.

Z pripojeného exekučného spisu 4 Er 359/09 mal súd zistené, že dňa 2.7.2009 sa začalo exekučné
konanie na návrh oprávneného : Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598 proti
povinnej Y. R., bytom Vysoká nad Kysucou 136 ,kde exekučným titulom bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 27.5.2009, sp. zn. SR 01764/09 a to spísaním zápisnice pred súdnymexekútorom JUDr. Rudolfom Krutým. Dňa 6.8.2009 došla okresnému súdu žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 7.9.2009 súd vyzval súdneho exekútora, aby v lehote
15 dní vyzval oprávneného na predloženie dokladu , ktorým preukáže skutočnosť, že všetky spory

medzi účastníkmi sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní, zároveň súd vyzval aj na predloženie Zmluvy
o úvere . Súdny exekútor dňa 28.9.2009 vyzval oprávneného na predloženie uvedených dokladov, s
tým, aby ich zaslali priamo okresnému súdu. Na túto výzvu exekútora oprávnený nereagoval. Následne
dňa 7.12.2009 pod pohrožkou poriadkovej pokuty súd vyzval právneho zástupcu navrhovateľa, aby
súdu uvedené doklady predložil. Dňa 25.1.2010 právny zástupca navrhovateľa súdu oznámil, že

rozhodcovská doložka je obsiahnutá v Zmluve o úvere bod 17 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru a Zmluvu o úvere odmietol súdu predložiť s tým, že požiadavka exekučného súdu na predloženie
zmluvy o úvere nemá oporu v Exekučnom poriadku a je nad rámec prieskumnej povinnosti exekučného
súdu pri vydávaní poverenia na vykonávanie exekúcie. Spis bol VSÚ predložený dňa 5.2.2010. Z
poverenia č. 5502021673 (č.l. 13) spisu vyplýva, že VSÚ vydal poverenie dňa 2.9.2009 . Z doručenky ,
ktorá potvrdzuje doručenie poverenia súdnemu exekútorovi je zrejmé, že poverenie mu bolo doručené

dňa 9.7.2010. Z úradného záznamu vedúcej odd. Er (č.l. 129) súd zistil, že pri písomnom vyhotovení
poverenia došlo k zrejmej nesprávnosti a to ku chybe v dátume vydania poverenia, pričom správne
poverenie nebolo vydané dňa 2.9.2009 , ale dňa 25.6.2010

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené
kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení
všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
alebo nezákonným rozhodnutím sú:

1) Porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo

nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť (prieťahy,
§ 3 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 514/2003 Z.z., § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).
2) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§
3 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj všeobecné ustanovenia občianskeho
zákonníka).

3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinností vznikla.

Porušenieprávnejpovinnostisúdom,podľavyjadreniažalobcuspočívavnesprávnomúradnompostupe.

Nesprávny úradný postup súdu podľa žalobcu spočíval v nevydaní rozhodnutia bez zbytočných

prieťahov ( v lehote do 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia) . Exekučný
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 2.9.2009 a to udelením
poverenia. Súd rozhodol vo veci s omeškaním viac ako 12 mesiacov.

Podľa§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci:
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 uvedeného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zák.č. 514/2003 v znení účinnom ku dňu podania návrhu

(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonomustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak. V prípade, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 25 ods. 1 uvedeného zákona ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené

v tomto zákone osobitným predpisom.

Z uvedeného je zrejmé, že aj na prípad osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorou je aj nárok
na náhradu škody za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie, sa podporne aplikujú
všeobecné ustanovenia občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd podporne aplikoval ustanovenia

občianskeho zákonníka, najmä spoločné ustanovenia o náhrade škody uvedené v treťom oddiele
občianskeho zákonníka. Z úradnej moci je potrebné zaoberať sa aj spoluúčasťou poškodeného
navrhovateľa a jeho právneho zástupcu na vzniku škody podľa § 441 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu

pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Skutočnosť, že aplikácia ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy nielen
v prípade zodpovednosti škodcu za zavinené konanie (§ 420 Občianskeho zákonníka), ale v
prípade zodpovednosti za škodu na základe princípov objektívnej zodpovednosti vyplýva z rozhodnutí

Najvyššieho súdu SR (R 80/1970 a R 28/1973).

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 1.6.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuúčinnéhood1.6.2010okremhoreuvedenéhozneniaboloznenie
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku doplnené tak, že: táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41

ods. 2 písm. c) a d) (notárske zápisnice a vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených).

Podľa § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní

(1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh
účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie zastavíc) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

(2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku
alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1
písm. b) alebo c).

V prejednávanej veci si žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 125.€ a nemajetkovú

ujmu v peniazoch vo výške 660.- € a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,
ktorý rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s omeškaním viac ako 375 dní,
teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (§ 44 ods.2 EP).

Zákon č- 514/2003 Z.z. ustanovuje predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradnýmpostupomavzniknutouškodou,pričomprevznikzodpovednostištátumusiabyťsplnenévšetky
3 podmienky súčasne.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že dňa 2.7.2009 sa začalo exekučné konanie vo veci 4 Er
359/09 na návrh oprávneného : Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35807598 proti

povinnej Martine Jedinákovej, bytom Vysoká nad Kysucou 136 ,kde exekučným titulom bol rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 27.5.2009, sp. zn. SR 01764/09 a to spísaním zápisnice pred
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým. Dňa 6.8.2009 došla okresnému súdu žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 7.9.2009 súd vyzval súdneho exekútora,
aby v lehote 15 dní vyzval oprávneného na predloženie dokladu , ktorým preukáže skutočnosť, že

všetky spory medzi účastníkmi sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní, zároveň súd vyzval aj na
predloženie Zmluvy o úvere . Súdny exekútor dňa 28.9.2009 vyzval oprávneného na predloženie
uvedených dokladov, s tým, aby ich zaslali priamo okresnému súdu. Na túto výzvu exekútora oprávnený
nereagoval. Následne dňa 7.12.2009 pod pohrožkou poriadkovej pokuty súd vyzval právneho zástupcu
navrhovateľa, aby súdu uvedené doklady predložil. Dňa 25.1.2010 právny zástupca navrhovateľa súdu

oznámil, že rozhodcovská doložka je obsiahnutá v Zmluve o úvere bod 17 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru a Zmluvu o úvere odmietol súdu predložiť s tým, že požiadavka exekučného súdu na
predloženie zmluvy o úvere nemá oporu v Exekučnom poriadku a je nad rámec prieskumnej povinnosti
exekučného súdu pri vydávaní poverenia na vykonávanie exekúcie. Spis bol VSÚ predložený dňa
5.2.2010. Z poverenia č. 5502021673 (č.l. 13) spisu vyplýva, že VSÚ vydal poverenie dňa 2.9.2009 . Z

doručenky , ktorá potvrdzuje doručenie poverenia súdnemu exekútorovi je zrejmé, že poverenie mu
bolo doručené dňa 9.7.2010. Z úradného záznamu vedúcej odd. Er (č.l. 129) súd zistil, že pri písomnom
vyhotovení poverenia došlo k zrejmej nesprávnosti a to ku chybe v dátume vydania poverenia, pričom
správne poverenie nebolo vydané dňa 2.9.2009 ale dňa 25.6.2010.

Súd konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené po uplynutí zákonnom stanovenej
15-dňovej lehoty, ktorá uplynula dňa 21.8.2009, avšak tvrdenie žalobcu, že v danej veci bol exekučný
súd bezdôvodne nečinný viac ako 375 dní nie je pravdivé. Poverenie bolo vydané 308 dní po uplynutí
zákonnej 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov v zmysle judikatúry ÚS SR (II.ÚS 57/01, I.ÚS 46/01, I.ÚS 66/02), súd
poukazuje na charakter rozhodovania v danej veci - udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že exekučným titulom bol rozhodcovský
rozsudok a s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní

aj bez návrhu zastaví súd exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné , právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Z toho dôvodu exekučný súd za účelom preskúmania charakteru plnenia priznaného
rozhodcovským rozsudkom oprávnenému vyzýval oprávneného prostredníctvom exekútora a následne
vlastnými výzvami na predloženie zmluvy o úvere a rozhodcovskej doložky , ktoré listinné dôkazy

oprávnený súdu nepredložil. Oprávnený nebol napriek opakovaným výzvam súčinný. V neposlednom
rade súd poukazuje na pasívny prístup žalobcu v exekučnom konaní, súd žiadnym spôsobom na
porušenie svojho práva neupozornil, neobrátil sa na predsedu súdu so sťažnosťou na zbytočné prieťahyv konaní , resp. nepodal ústavnú sťažnosť na ÚS SR , keď je nepochybné, že sa jedná o účinné
prostriedky nápravy v prípade zbytočných prieťahov v konaní.

Súd tiež skúmal v konaní, či je prítomný ďalší nevyhnutý predpoklad zodpovednosti štátu za škodu a to
vznik majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy.

Súd má zato, že škoda je skutočná majetková ujma. V tomto štádiu konania žalobca nepreukázal vznik
škody (majetkovej ujmy) a ani jej výšku a ani nenavrhol žiadne relevantné dôkazy. Táto škoda nevyplýva

ani z pripojeného exekučného spisu. Žalobca uplatňuje nárok na náhradu majetkovej škody paušálnou
sumou 125.- € . Takéto paušalizovanie výšky škody nie je možné akceptovať- v zmysle zákona sa
uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, pričom paušálne sumy uvádzané žalobcom nepredstavujú ani
skutočnú škodu (tú by musel žalobca presne vyčísliť) ani ušlý zisk. Neobstojí skutkové tvrdenie, že
skutočnú škodu nie je možné vyčísliť, resp. len s nepomernými ťažkosťami. Ak mala byť žalovaná
zaviazaná k náhrade škody , musí byť výška tejto škody vyčíslená presne. Pokiaľ ide o písomné

vyjadrenie žalobcu o založení originálu znaleckého posudku EÚ v Bratislave vo veci stanovenia
majetkovej škody na tunajšom súde pod Spr 410/14, tento posudok nevypovedá nič o skutočnej
výške škody, ktorá mala údajne žalobcovi konkrétne vo veci 16C 191/2012 vzniknúť .Súd záver
znaleckého posudku nespochybňuje, je však potrebné uviesť, že znalci v tomto posudku vypočítali iba
priemernésumyvýškyúdajnejškodyvkonaniachžalobcuvedenýchnasúdochnacelomSlovensku.Pre

rozhodnutie v danej veci však znalecký posudok Znaleckého ústavu EÚ nie je relevantný. Súd nemôže
nahrádzať znalecké posúdenie vlastným posúdením. Bolo povinnosťou žalobcu doložiť alebo navrhnúť
súdu dôkazy o konkrétnej škode a jej výške, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu v konkrétnom ním označenom konaní, Ak žalobca nepredložil dôkazy k vyčísleniu
skutočnej škody, resp. ušlého zisku, potom neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o výšku ním tvrdenej

škody. Rovnako žalobca nepredložil a ani nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie príčinnej súvislosti
medzi omeškaním súdu a ním tvrdenou škodou. Nepreukázal, že práve v čase medzi podaním žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o tejto žiadosti , a práve kvôli omeškaniu
súdu s rozhodnutím o tejto žiadosti mu vznikla škoda práve vo výške 125.- €. Nepreukázal ani výšku
škody v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovanej.

Podobne súd nemohol priznať žalobcovi ani náhradu nemajetkovej ujmy a to jednak z dôvodu,
že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by samotné konštatovanie porušenia práv nebolo
dostatočným zadosťučinením, a najmä preto, že žalobca nepreukázal ani nemajektovú ujmu. Ani v

tomto prípade neobstojí paušalizovaná náhrada vo výške 660.- € za rok prieťahov, kedže je potrebné
(najmä u právnických osôb) prihliadať na význam sporu pre žalobcov( v tomto prípade je žalobca
právnická osoba poskytujúca veľké množstvo úverov) . Ak žalobca uvádzal, že márnym uplynutím času
boli ohrozené jeho očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a
taktiež došlo k vyvolaniu rizík zániku povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinným

a insolventnosti povinného, a ďalej uvádzal (bližšie nešpecifikovanú) hospodársku stratu na strane
žalobcu a na strane jeho majiteľov, súd k tomu uvádza, že žiadna z uvedených okolností, ak by ich
aj žalobca bol preukázal (čo však neurobil) , by nebola dôvodom na priznanie nemajetkovej ujmy,
pretože všetky tieto okolnosti predstavujú potenciálnu majetkovú škodu, ktorú je potrebné presne vyčísliť
( čo žalobca tak isto neurobil) , nie nemajetkovú ujmu. Ani pocity členov riadiacich orgánov žalobcu

(frustrácia, neistota, nedôvera) , ako na ne odkazoval žaloba, nie sú relevantné pre konštatovanie
nemajetkovej ujmy právnickej osoby a pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že táto situácia ovplyvnila jeho
ďalšie podnikateľské postupy a plány, toto žalobca nijako nekonkretizoval ani nepodložil žiadnymi
dôkazmi.

Kedže žaloba bola nedôvodná, nebol dôvod o právnom základe uplatneného nároku rozhodovať
medzitýmnym rozsudkom.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Na pojednávaní súd o trovách rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalovanej priznal
náhradu trov konania, ako bude uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku. Nakoľko si však žalovanátrovy konania nevyčíslila v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú,
rozhodol súd , že jej náhradu trov konania nepriznáva, keď v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. súd nie je
viazaný výrokom o prisúdení náhrady trov konania vyhláseným na pojednávaní.

Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh. Spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Úspešnou účastníčkou konania je žalovaná, patrí jej právo na náhradu trov konania. Uplatnila právo na
náhradu trov konania. Trovy konania nevyčíslila v zákonnej 3-dňovej lehote, preto súd rozhodol tak, že
odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon

rozhodnutia.