Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 20, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/199/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313210408
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8313210408.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu H.I., nar. XX.XX.XXXX,

bytom XXX XX X. XXX proti žalovanému RAPID life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904,
Garbiarska2,Košice,zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouJUDr.DanielBlyšťans.r.o,IČO:47231785,
Užhorodská 21, 04001 Košice o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, so
sídlom Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO: 44 325 452, sp. zn. 3C/141/2012 zo dňa 19.01.2012, takto
rozhodol

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, 040 01
Košice, IČO: 44 325 452, vydaný dňa 19.01.2012, spisovej značky 3C/141/2012.

Súd z a m i e t a návrh právneho zástupcu žalovaného na prerušenie konania.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok za podanú žalobu
vo výške 331,50 eur a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 18.07.2013 na súde žalobu, ktorou žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho

súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice, IČO: 44 325 452, sp. zn. 3C/141/2012 zo dňa 19.1.2012 a
to podľa ust. § 40 ods. 1 písm. j) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZRK), lebo
boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 19.1.2012 vydal Arbitrážny súd Košice vo veci sp. zn. 3C/141/2012,
rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom, rozhodcovský rozsudok, ktorým bola žalobcovi uložená
povinnosť do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatiť žalovanému sumu 102,90 eur a
trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- eur. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa

21.06.2013 a žalobca opravný prostriedok proti tomuto rozhodcovskému rozsudku nepodal.
Žalobca ako spotrebiteľ sa žalobou domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm.
j) zákona o rozhodcovskom konaní č.244/2002 Z.z (ďalej len ZRK). Považuje rozhodcovskú doložku
za absolútne neplatnú, pretože žalobca ako spotrebiteľ o nej nebol informovaný a je to neprijateľná
podmienka, ktorá nie je individuálne dojednaná a je v neprospech spotrebiteľa a je aj v rozpore s dobrými
mravmi.
Žalobca ďalej poukázal, že neuznáva ani v rozhodcovskom konaní žalovanú pohľadávku a to províziu

za sprostredkovanie uzatvorenia poistnej zmluvy č. XXX XXX XXXX zo dňa 29.01.2008, podľa čl.XVII,
bodu 7a Všeobecných obchodných podmienok, lebo ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku a žalobca
o nej vôbec nevedel a inak by poistnú zmluvu ani neuzatvoril. Poistná zmluva zanikla ku dňu 1.03.2008a došlo k vyporiadaniu všetkých záväzkov medzi účastníkmi, čo vyplýva aj z Oznámenia žalovaného o
zániku poistenia z 5.3.2008.

Žalobca pri výpovediach uviedol, že uzatváral poistnú zmluvu v byte p. A., ktorá pracovala pre
žalovaného a bola kamarátkou jeho kamarátky S. G.. Mal záujem o životné poistenie a ona mu
vysvetľovala ich produkt a to čo sa poisťuje, koľko sa platí a výšku poistného plnenia. Keď vyslovil súhlas
s poistením, vyplnila tlačivá a ukázala mu, kde sa ma podpísať. Nič sa jej nepýtal, pretože ho ostatné veci
mimo poistenia nezaujímali a nič mu nevysvetľovala. Povedala mu, že podpisuje len formality, aby bola

uzavretá poistná zmluva. Po nejakej dobe na základe jeho žiadosti došlo k zrušeniu poistenia a žalovaný
mu ešte vrátil preplatok vyplateného poistenia. Potom mu prišli papiere z rozhodcovského súdu, bol z
toho prekvapený, nevedel o čo sa vlastne jedná a následne sa na internete dočítal, že sa to týka veľa
ľudí a je potrebné dať žalobu na súd, čo aj urobil.

Žalovaný vo svojich ústnych a písomných (čl.72,94) vyjadreniach žiadal žalobu zamietnuť. Namietal, že

tentocivilnýsúdnemôževtomtokonanískúmaťprávnyaskutkovýstav,ktorýbolzistenýrozhodcovským
súdom, ale môže skúmať len podmienky rozhodcovského konania, lebo toto konania nie je riadnym
ani mimoriadnym opravným konaním a súd môže skúmať len podmienky podľa § 40 ZRK. Namietal
nezaplatenie súdneho poplatku zo strany žalobcu a neurčitosť žaloby.
Uviedol, že v rozhodcovskom konaní bola uplatnená osobitná pohľadávka v súlade s ust. § 7a časti XVII

časti VPP, čo je zrejmé aj z podanej žaloby, ako aj zo samotného rozhodcovského rozsudku a to nárok
na sumu provízie, ktorú žalovaný vyplatil svojmu agentovi za uzavretie poistnej zmluvy a túto sumu,
chce žalovaný v rozhodcovskom konaní zaplatiť od žalobcu, ktorý uzavrel poistnú zmluvu.
Rozhodcovské konanie v súlade s rozhodcovským poriadkom malo charakter skráteného konania,
obdobne ako je to v O.s.p. pri platobných rozkazoch, avšak žalobca voči rozhodcovskému rozsudku

nepodal odpor ( na čo mal právo ) a preto je rozhodcovský rozsudok právoplatný a vykonateľný.
K namietanej platnosti rozhodcovskej doložky uviedol, že platnosť rozhodcovskej doložky rozhodcovský
súd už skúmal v rozhodcovskom konaní, kde už bolo právoplatne rozhodnuté aj o platnosti
rozhodcovskejdoložky,anemožnootejtootázkeopätovnerozhodnúťasúdjepodľažalovanéhoviazaný
závermi rozhodcovského rozsudku.

Tvrdenie o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky považuje žalovaný za nepravdivé. Podľa žalovaného
je rozhodcovská doložka dojednaná individuálne, a preto nemôže byť neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.
Rozhodcovská doložka má len dva body a bola uzavretá individuálne v rámci poistnej zmluvy. Na konci
tlačiva Všeobecných obchodných podmienok, ktoré je súčasťou poistnej zmluvy, oddelene - samostatne

odostatnéhotextuVPP,sanachádzatzv.osobitnédojednanie kpoistnejzmluve. Žalobcapodľavlastnej
vôle nemusel osobitne podpísať rozhodcovskú doložku, nakoľko pokiaľ by ju nepodpísal, nemalo by
to vplyv na zvyšok VPP a teda na poistný vzťah. Žalovaný poukázal na rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Prešove, ktoré posúdili rozhodcovskú doložku žalovaného za
nepochybne osobitne dojednanú. V zmysle 7. bodu dodatku č. 2 k VPP z 15.12.2008, ktorý nadobudol

účinnosť dňa 15.12.2008, mal žalobca právo časť týchto VPP odmietnuť v lehote 30 dní od vydania
dodatku č. 2 k VPP. Tým bola daná opätovná možnosť žalobcovi na vylúčenie rozhodcovského konania
z obsahu poistného vzťahu. Tvrdenie o porušení predpisov na ochranu spotrebiteľa v rozhodcovskom
konaní považuje žalovaný za nepodložené a nepravdivé. Okrem toho poukázal na tlačivo podpísané
účastníkmi - Záznam o požiadavkách a potrebách klienta, kde žalobca potvrdil, že žalovaný, respektíve

sprostredkovateľ poistenia, splnil všetky podmienky. Žalobcu pritom treba považovať za priemerne
obozretného a vnímavého spotrebiteľa. Musel teda vedieť, čo uzatvára a podpisuje.
Taktiež tvrdil, že kreovanie rozhodcovského súdu a to konkrétny výber konkrétneho rozhodcu po
vzájomnej dohode a súhlase žalobcu na základe splnomocnenia od žalobcu, vykonal priamo žalovaný,
čo je v súlade s čl.XV, ods. 2 VPP.

Súdu doložil aj vyjadrenie NB SR a tvrdil, že rozhodc. doložka má vplyv na výpočet poistného plnenia
a teda nemôže sa na ňu vzťahovať spotrebiteľská ochrana súdom a to vzhľadom na odôvodnenie -
odstavec 19 smernice EÚ č.93/13/EHS o ochrane spotrebiteľa a nález ÚS SR II.ÚS 499/2012. Trval
na tom, že v danom prípade sa preto nejedná o spotrebiteľský vzťah a rozhodcovská doložka sa týka
výpočtu poistného plnenia a teda ide o výnimku v spotrebiteľských vzťahoch. Poukázal aj na chybu v

preklade smernice do slovenského jazyka s poukazom na text v českom a anglickom jazyku a to hlavne
čo sa týka prílohy č.I bodu q) smernice.Žalovaný navrhol prerušiť toto konanie do právoplatného skončenia obdobného skôr začatého konania
vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 21C/31/2013 o zrušenie rozhodcovského rozsudku
toho istého rozhodcovského súdu žalobcu U. U. proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s.

Žalobca s prerušením konania súhlasil.
Uznesením z 22.10.2013 (čl.88) súd preto prerušil toto konanie do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 21C/31/2013.
Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 4.10.2013 sp.zn. 21C/31/2013 v spojení s rozsudkom
odvolacieho Krajského súdu v Prešove zo dňa 5.2.2014 bolo právoplatne rozhodnuté : Súd z r u š u j

e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO: 44
325 452, vydaný dňa 19.01.2012, spisovej značky 2C/1212/2012.
Oba súdy konštatovali, že takáto rozhodcovská doložka je absolútne neplatná neprijateľná zmluvná
podmienka a z dôvodov porušenia predpisov o ochrane spotrebiteľa podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona
o rozhodcovskom konaní. Preto súd žalobe vyhovel a zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu
Košice vydaného dňa 19.1.2012, sp. zn. 2C/1212/2012. Súd konštatuje, že sa jedná o rovnaké zmluvné

dojednanieaobdobnýprípad,akoajvtomtospore.Žalovanývovecisp.zn.21C/31/2013podaldovolanie
a spis bol preto zaslaný na NS SR. Žalovaný navrhol do skončenia dovolacieho konania prerušiť toto
konanie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu,

predovšetkým s poistnou zmluvou a všeobecnými a osobitnými podmienkami a dojednaniami, rozhodc.
rozsudkom, s pripojeným spisom rozhodcovského súdu, vyjadreniami žalovaného vo veci, výsluchmi
žalobcu a zistil tento skutkový stav :

Dňa 29.01.2008 bola medzi účastníkmi uzavretá poistná zmluva č. XXXXXXXXXX. Podľa bodu 2

Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve vyplýva, že : Poistník (poistený) a
poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu
v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z
dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV. časti týchto
VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

Podľa časti XV. Bod 1, prvá veta VPP, poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a
sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy,

spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti.

Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú
osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom,
podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.
Podľa článku 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

V danej veci je potrebné uviesť, že je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Humenné podľa § 88

ods. 2 posledná veta O.s.p., nakoľko navrhovateľom v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku je
spotrebiteľ. Na konanie v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia príslušný súd, v obvode ktorého
má bydlisko spotrebiteľ.Vzťah medzi účastníkmi konania súd považuje za spotrebiteľský, nakoľko pri uzavretí poistnej zmluvy
vystupoval žalovaný ako dodávateľ v zmysle článku 2 písm. c) smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného

v čase uzatvorenia poistnej zmluvy. Žalobca má v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa
v zmysle článku 2 písm. b) smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ako aj ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia poistnej
zmluvy. Poistná zmluva, ktorú uzavreli účastníci konania, je upravená v ôsmej časti Občianskeho
zákonníka.

Súd sa po stanovení, že tento právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským a je na neho ex offo
povinnosť súdu aplikovať právne normy na ochranu spotrebiteľa, následne zaoberal návrhom na
zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobcovi bol podľa doloženej doručenky rozhodcovský rozsudok
sp. zn. 3C/141/2012 z 19.01.2012 doručený dňa 21.06.2013. Žalobu na zrušenie rozhodcovského
rozsudku podal žalovaný na tunajšom súde dňa 18.07.2013, a teda je zachovaná lehota 30 dní odo dňa

doručenia rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 40 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní (ZRK), účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa § 41 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku
účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak
účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota
začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30 dní odo dňa,

keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy konania,
alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. podľa ktorého, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu

podľa ust. § 40 písm. a/, c/, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu
uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Podľa § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). To sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu

plnenia.

Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka uvádza demonštratívny výpočet neprijateľných
podmienok a za neprijateľné podmienky sa považujú najmä ustanovenia uvedené v § 53 ods. 3 OZ.Keďže ide o demonštratívny výpočet, je tu daná možnosť posúdiť aj iné podmienky za neprijateľné a
nakoľko smernicu Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Slovenská republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od 1.4.2004, súd

posúdil poistnú zmluvu a podmienky dojednania zmluvy aj v súlade s touto smernicou.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa prílohy - podmienky uvedené v článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka podľa

písm. g) neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo
podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené
právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať
mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať
na inej zmluvnej strane.
Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa článku 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne
opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o
tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994.

Podľa § 879g Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy zo dňa 22.10.2007

týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe. V tejto prílohe je
uvedená okrem iných aktov aj Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách.

V posudzovanej veci sa žalobca domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku. Spor sa týka

spotrebiteľského právneho vzťahu, kde na strane žalovaného je poisťovňa, ktorá uzatvára poistné
zmluvy v súlade s predmetom svojej činnosti podľa obchodného registra a na druhej strane je žalobca
ako fyzická osoba nepodnikateľ a spotrebiteľ.

Rozhodcovská doložka v predmetnej veci je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú žalovaný

v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a
neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve
neprijateľnou podmienkou, ktorá je nekalou v zmysle článku 3 ods. 3 a jeho prílohy 5 Smernice Rady
č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ale aj z pohľadu
všeobecnej charakteristiky neprijateľnej podmienky uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

nakoľko sa v porovnaní s dodávateľom nachádza, spotrebiteľ v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide
o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v
tomto konkrétnom prípade žalobca nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy
ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné podmienky poskytovania poistnej zmluvy.

Skutočnosť, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci obsiahnutá v osobitných zmluvných
dojednaniach č. 01/2007 k poistnej zmluve, ako aj v časti XV Všeobecných poistných podmienok, ktorá
mala založiť legitimitu pre vydanie rozhodcovského rozsudku, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodnutie sporu štátnym súdom, nakoľko v rozhodcovskej doložke je uvedené, že sa namiesto

súdneho konania z dôvodu účelnosti všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia rozhodnú v
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložku si žalobca ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným poistným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu,

ale na začiatku zmluvného vzťahu. Súdu je známe z jeho činnosti, že tento žalovaný používal tie isté
tlačiva s takto rovnako dojednanou rozhodcovskou doložkou v poistnej zmluve a v VPP hromadne.
Na veci právne nič nemenia ani skutočnosti uvedené právnym zástupcom žalovaného, že vo VPP
bola rozhodcovská doložka samostatne dohodnutá a podpísaná, t.j. podľa žalovaného individuálnedojednaná a žalobca ju nemusel podpísať a to práve z dôvodov vyššie uvedených súdom, ďalej
skutočnosť, že v dodatku č.2 z 15.12.2008 k poistnej zmluve v bode 7. mohol žalobca odmietnuť
rozhodcovskú doložku do 30 dní od dodatku na veci nič právne nemení, pretože žalovaný nepreukázal,

že žalobca bol s týmto dodatkom uzrozumený, že ho podpísal, pričom len samotné uverejnenie na
internete je nedostatočné.

Treba uviesť, že bežný spotrebiteľ nemá dostatok právnych a iných vedomosti a ani také možnosti
ako žalovaný, pre ktorého pracujú vlastní právnici alebo advokátske kancelárie, aby počas uzatvárania

poistnej zmluvy, v čase rozhodcovského konania vedel ako sa má a môže odborne brániť. Práve na
vyrovnanie tejto nerovnováhy vzniklo spotrebiteľské právo a ex offo súdna ochrana spotrebiteľa pred
nekalými praktikami a neprijateľnými zmluvnými podmienkami, kde súd má vyrovnávať tento hrubý
nepomer použitím noriem spotrebiteľského práva o ktorých veľké firmy (aj žalovaná poisťovňa) majú
dostatok informácii.

Podľa názoru súdu, dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským
súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Teda na základe
uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve je neprimeranou podmienkou ktorá je absolútne neplatná od počiatku a preto ňou spotrebiteľ nie

je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj
v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS. Zo strany žalovaného sa to javí ako snaha vyhnúť sa
súdnej kontrole podľa spotrebiteľského práva.
Taktiež kreovanie rozhodcovského súdu a to menovanie konkrétneho rozhodcu dojednané v poistnej
zmluve a VPP je taktiež minimálne v rozpore s dobrými mravmi a je to aj ďalšia neprijateľná podmienky

spôsobujúca hrubý nepomer a nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi na škodu spotrebiteľa. Nie je
v súlade s právom, ak sa jeden z účastníkov právneho vzťahu - spotrebiteľ vopred vzdá svojho práva a
písomne splnomocní vopred druhého účastníka - poisťovňu, že v prípade sporu medzi nimi, poisťovňa
môže vybrať osobu rozhodcu.

Z dôvodov porušenia všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa, súd teda zrušil
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaného dňa 19.1.2012, sp. zn. 3C/141/2012 a to
podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní. V takomto prípade súd podľa § 43 zákona o
rozhodcoch v konaní nepokračuje. Žalovanej poisťovni nič nebráni podať riadnu žalobu na všeobecný
súd na vymáhanie svojho nároku podľa O.s.p., kde súd podrobí celý žalovaný nárok skúmaniu aj podľa

noriem na ochranu spotrebiteľa.

Súd prvého stupňa konštatuje, že v predmetnej veci došlo k porušeniu ustanovenia § 40 ods. 1
písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, nakoľko formuláciou rozhodcovskej doložky
došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania práve so zreteľom na to, že

táto rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom a vylučuje spotrebiteľa z
možnosti obrátiť sa so svojimi nárokmi aj na všeobecný súd a naviac, v zmysle písm. j/ citovaného
zákona, pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a
to § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ktorý individuálne nedojednanú rozhodcovskú doložku považuje
za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Okrem toho súd zistil z pripojeného rozhodcovského spisu 3C/141/2012 a to predovšetkým
z rozhodcovského rozsudku, návrhu na jeho vydanie, poistnej zmluvy a VPP, že predmetom
rozhodcovského konania (ktorého rozhod. rozsudok žiada žalobca zrušiť) je osobitná pohľadávka
poisťovne podľa čl. XVII, ods.7a VPP, čo predstavujú náklady poisťovne spojené s uzavretím poistenia a

to konkrétne províziu, ktorú vyplatila poisťovňa svojmu sprostredkovateľovi poistenia, ktorý za ňu uzavrel
poistnú zmluvu so žalobcom.
Súd považuje aj toto dojednanie taktiež za neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 OZ), ktorá spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa - žalobcu. Poisťovňa na
neho prenáša spotrebiteľské riziko spojené s týmto podnikaním a zo vzťahu ktorý je medzi poisťovňou

a jej sprostredkovateľským agentom. Pokiaľ je sprostredkovateľ poistenia podľa zmluvy s poisťovňou,
povinný vrátiť províziu poisťovni, je to vzťah len medzi nimi, je to záväzok sprostredkovateľa poistenia
a nemôže sa to prenášať na spotrebiteľa. Takéto dojednanie je absolútne neplatné ako neprijateľná
podmienka ( § 53 OZ ) a okrem toho ide o neplatné zmluvné dojednanie pre rozpor s dobrými mravmi( podľa § 3 OZ ). Tento samostatný dôvod taktiež sám o sebe umožňuje súdu v tomto konaní zrušiť
rozhodcovský rozsudok podľa § 40, písm. j zákona o rozhodcoch.

Na ostatné vyššie uvedené námietky žalovaného súd udáva, že v súčasnosti už nie je sporné, že
existuje objektívne spotrebiteľské právo a tento vzťah je taktiež spotrebiteľským vzťahom a preto súd
ex offo je povinný použiť normy na ochranu spotrebiteľa aj na tento prípad. Treba pritom vychádzať zo
zmyslu a účelu noriem EÚ na ochranu spotrebiteľa, ktorým je zabezpečiť reálnu, nielen formálnu rovnosť
účastníkov a súdnu ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho, či rozhodcovského konania. Snahou

žalovaného je obísť normy na ochranu spotrebiteľa.

Súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplýva vysoká sofistikovanosť a prepracovanosť
tohto poistného právneho vzťahu zo strany poisťovne v neprospech spotrebiteľa ( objektívny vznik
nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa v tomto právnom vzťahu ), pretože z poistnej zmluvy, VPP,
dodatku k VPP a ostatných písomnosti nemôže bežný spotrebiteľ pri bežnej, respekt. obvyklej pozornosti

získať žiadne relevantné doplňujúce informácie (mimo poistenia) a to hlavne o rozhodcoch, o sankciách
a podobne. Aj pre právnikov je objektívne ťažké v takto pripravených dokumentov získať a posúdiť tieto
informácie, o bežnom spotrebiteľovi ani netreba hovoriť.
Na právne posúdenie sporu majú význam aj právoplatné a vykonateľné rozhodnutia s obdobným
právnym názorom, napríklad :

V už vyššie uvedenom rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 4.10.2013 sp.zn. 21C/31/2013
v spojení s rozsudkom odvolacieho Krajského súdu v Prešove zo dňa 5.2.2014 bolo právoplatne
rozhodnuté : Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina
41, 040 01 Košice, IČO: 44 325 452, vydaný dňa 19.01.2012, spisovej značky 2C/1212/2012. Ide pritom
o obdobnú vec a prípad a takú istú rozhodcovskú doložku.

Rovnako v obdobnej veci rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 5.4.2013 sp.zn. 21C/10/2013
v spojení s rozsudkom odvolacieho Krajského súdu v Prešove zo dňa 9.4.2014 žalobcu O. S. proti
žalovanému Rapid life životná poisťovňa a.s., bolo právoplatne rozhodnuté :
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný dňa 19.01.2012, spisovej

značky 2C/3668/2012.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy súdneho konania ktoré pozostávajú z trov právneho
zastúpenia vo výške 735,12 eur a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok za podanú žalobu
vo výške 331,50 eur a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Ide pritom o obdobnú vec a prípad a takú istú rozhodcovskú doložku.

Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 24. augusta 2010 č. k. 5CoE/321/2010-41.
Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu, ktorý vyhodnotil rozhodcovskú doložku
ako neprijateľnú podmienku. Takýto postup je aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci

C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL vs. Cristina Roodriguez Nogueira. Rozhodcovskú doložku si
spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným
obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej
bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 OZ neplatná.
Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky,
ktorú súd považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú v súlade s § 53 ods. 5 OZ, súd prvého
stupňa v konečnom dôsledku správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
výkon exekúcie. Na právne posúdenie sporu má význam aj právoplatné a vykonateľné rozhodnutie

Ďalej rozhodnutie Okresného súdu v Trenčíne sp.zn.11C/91/2009 zo dňa 02.11.2009 v spojení
s potvrdzujúcim rozhodnutím odvolacieho Krajského súdu v Trenčíne sp.z.19Co/352/2009 zo dňa
28.01.2010 v ktorom vo výroku uznesenia bolo súdom rozhodnuté takto : Odvolací súd uznesenie súdu
I. stupňa o nariadení predbežného opatrenia napadnutej časti vo výroku, ktorým sa žalovanému ukladá,
aby sa zdržal postupu podľa zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, v časti XV. Všeobecných

poistných podmienok z 21. 05. 2007 v znení ich dodatkov, až do právoplatného skončenia predmetného
konania vo veci samej, potvrdzuje.Čo sa týka Nálezu ÚS SR, sp.zn. ÚS 499//2012 z 10.07.2013, ktorý doložil do spisu (na čl.184) právny
zástupca žalovanej s odôvodnením, že tento potvrdzuje ich tvrdenia a obranu v tomto spore, súd k nemu
uvádza, že tento nález sa právne nevzťahuje na tento konkrétny spor.

A to nielen z dôvodu, že v našom pr. poriadku neplatí právo tzv. judikátov, ale predovšetkým z dôvodu,
že sa vzťahuje na iný skutkový a právny stav. Rieši sa v ňom žiadosť exekútora o vydanie poverenia
adresovaná súdu v exekučnom konaní, kde exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Ústavný súd
v ňom zrušil Uznesenia NS SR, Uz KS aj UZ OS, ktorým bola táto žiadosť zamietnutá, čo vyššie súdy
potvrdili, avšak len z dôvodu, že podľa ÚS SR, súdy porušili práva poisťovne ako účastníka ex. konania

(oprávnený) pri zamietnutí žiadosti exekútora, keď pritom vykonali dokazovanie mimo pojednávania
(čo ÚS pripustil ako v súlade s právom), avšak pred vydaním rozhodnutia neumožnili sa oprávnenej
poisťovni k týmto dôkazom vyjadriť, či už písomne alebo na pojednávaní. ÚS SR v tomto náleze neriešil
hmotnoprávne rozhodcovskú doložku a ochranu spotrebiteľa a konkrétny poistný vzťah a konkrétnu
poistnú zmluvu a okolnosti jej uzatvorenia.
K doloženým rozhodnutiam iných súdov zo strany právneho zástupcu žalovanej poisťovne tento súd

uvádza, že v SR neplatí tzv. právo judikátov s tým, že uvedené rozhodnutia už boli v súčasnosti
v spotrebiteľskom práve postupne prekonané a súd preto trvá na tomto svojom rozhodnutí a jeho
odôvodnení.

Z vyššie uvedených príčin a už iných právoplatných rozhodnutí v obdobných veciach týkajúcej sa tej

istej rozhodcovskej doložky, súd zamietol návrh právneho zástupcu žalovanej na vypočutie svedka -
sprostredkovateľa poistenia a to z dôvodu, že pre právne posúdenie tejto veci, by bol tento dôkaz
neúčelný a právne irelevantný.

Súd zamietol návrh právneho zástupcu žalovaného na prerušenie tohto konania do skončenia

dovolacieho konania vedeného vo vyššie uvedenej veci Okresného súdu Humenné sp.zn. 21C/31/2013
a to z dôvodu, že ide o právoplatne skončenú vec a dovolacie konanie je mimoriadnym konaním a teda
nie sú splnené žiadne podmienky podľa § 109 a § 110 O.s.p. na prerušenie tohto konania.

Žalobca je podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov, oslobodený od súdneho poplatku. Nakoľko bol žalobca v konaní úspešný, súdny
poplatok je povinný zaplatiť podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov žalovaný. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet Okresného
súdu Humenné súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 331,50 eur ( položka 3 písm. c) Sadzobníka
súdnych poplatkov).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní bol úspešný žalobca, avšak zo spisu mu žiadne trovy
nevznikli a žiadne si ani v lehote troch dni od vyhlásenia rozsudku neuplatnil a preto mu ich náhradu

súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.