Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 17, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/199/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112223259
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3112223259.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou, v právnej veci navrhovateľky L.. R. C.,

št. občianky SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.- S., S. č. XXX, zastúpenej JUDr. Jozefom Herbulákom,
advokátom so sídlom Trenčín, Brnianska 1K proti odporcovi L. C., št. občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y.- Velčice, S. č. XXX, zastúpenému JUDr. Petrom Slaninom, advokátom so sídlom Trenčín,
Braneckého 14, o vylúčenie z užívania domu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade
zaplatených súdnych poplatkov 99,- € a v trovách právneho zastúpenia 729,19 €, na účet JUDr. Petra
Slaninu, advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby bol odporca úplne vylúčený z užívania rodinného
domu s.č. XXX, postaveného na parc.č. XXX, k.ú. Y.- S., zapísaného na LV č. XXXX. Uviedla, že sú s
odporcom manželia a zároveň bezpodieloví spoluvlastníci predmetného rodinného domu. Majú 2 deti -
M. a V. C.. Odporca v januári 2012 nadviazal mimomanželskú známosť a odvtedy sa voči nej aj deťom
správa agresívne. Vyhráža sa jej, že ju zlikviduje, že príde v noci - nebude vedieť kedy - a rána sa
nedožije, že ju nenájdu a podobne. Viackrát ju aj udrel. Synovi M. sa vyhrážal, že sa postará o to, aby
nešiel na vysokú školu, že mu zničí život, aby si išiel zarobiť, lebo on jeho ani mladšieho syna živiť
nebude. Dňa 19.04.2012 odporca syna M. potom, ako mu tento povedal „už nie si viac mojim otcom“

chytil pod krk a následne ho párkrát udrel päsťou po chrbte. V tom čase bol syn doma sám. Po tomto
incidente si vyčlenili azylovú izbu, ktorú si začali zamykať. Slúžila tomu, kto bol doma sám na ukrytie,
kým neprišli ostatní členovia domácnosti domov, pretože odporca zastrašoval a útočil na toho člena
rodiny, ktorý bol v dome sám. Dňa 22.05.2012 sa M. nachádzal v dome sám a učil sa. Prišiel za ním
odporca a vyhrážal sa mu, že ak neodhesluje počítač, znefunkční ho. Počítač si synovia kúpili za vlastné
finančnéprostriedky,ktorézarobilibrigádamialebodostaliakodaryodstarýchrodičov.Synjejtelefonicky
oznámil, čo sa deje a keď sa na jej radu v izbe zamkol, odporca začal silno búchať a kopať do dverí

a vyhrážať sa, že dvere vylomí. Keď sa vrátila domov, rozhodli sa, že počítač odnesú k rodičom, aby
ho odporca nepoškodil. Keď odomkli dvere, odporca stál za nimi. Dvere vyhodil z pántov a hodil ich na
nich. Ona aj syn spadli aj s dverami na zem. Následne zavolala políciu, medzitým odporca vošiel do
detskej ich izby, v čom sa mu syn snažil zabrániť vlastným telom, ale manžel do neho sácal. Keď prišla
synovi pomôcť, odporca ju silno sotil, padla, udrela si chrbát. Odporca do nich opakovanie sácal, až
kým neprišla polícia. Z obavy o svoje fyzické a psychické zdravie aj zdravie detí bola skutky nahlásiť
na Obvodnom oddelení PZ v Trenčíne dňa 27.04.2012, 22.05.2012 a dňa 27.08.2012. Rozhodla sa

podať aj tento návrh, pretože v dôsledku správania odporcu sa stalo spolužitie neznesiteľným. Odporca
im nedovoľuje dom užívať pokojne, bez strachu o ich život a zdravie.Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 27C/199/2012-10 zo dňa 06.09.2012 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4Co/303/2012-37 zo dňa 28.09.2012 bolo nariadené predbežné
opatrenie, ktorým súd zakázal odporcovi dočasne vstupovať do rodinného domu s. č. XXX, postaveného

na parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere X XXXmX, k. ú. Y. - S., zapísané na LV č. XXXX
podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p..

Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 27C/199/2012-128 zo dňa 04.12.2012 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6Co/2/2013 a v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/152/2013 zo dňa 14.06.2013 bol zamietnutý návrh odporcu na zrušenie
predbežného opatrenia.

Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní za prítomnosti oboch účastníkov konania oboznámením sa s
návrhom, výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov M. C., V. C., L. C. st., H. C., vyjadreniami
právnych zástupcov, priestupkovým spisom OR PZ Trenčín ČVS: ORP-P-774/TN-2012, spis OR PZ
Trenčín ČVS: ORP-P-425/TN-2012, spisom OÚ Trenčín, Odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie
priestupkov, sp. zn. 497/2012, spisom OR PZ Trenčín ČVS: ORP-118/TN-TN-2013, spis OR PZ Trenčín

ČVS: ORP-1810/TN-TN-2012, spisom OR PZ Trenčín ČVS: ORP-1829/TN-TN-2012, sobášnym listom
účastníkov, výpisom z LV č. XXXX, potvrdeniami o podaní oznámení z č. l. 6 - 8 spisu, rozkazom OÚ
Trenčín č. 350/2012, odvolaním odporcu proti tomuto rozkazu, rozhodnutím OÚ Trenčín č. 350/2012
zo dňa 20.08.2012, rozhodnutím OÚ Trenčín č. 325/2012/04338/Ple zo dňa 25.07.2012, potvrdením
o oznámení z č. l. 29 spisu, vyrozumením oznamovateľa z č. l. 30 spisu, výpisom zo živnostenského

registra odporcu, oznámením o zrušení prevádzkarne, úradnými záznamami OO PZ Trenčín z č. l. 59 -
61, správou Obecného úradu Y. - S. z č. l. 65, zápisnicou o prejednaní priestupku v konaní OÚ Trenčín
č. 325/2012/04338/Ple z č. l. 89 - 99 spisu, rozhodnutím OÚ Trenčín č. 350/2012/Heg z č. l. 101 -
104 spisu, zápisnicou o prejednávaní priestupku v konaní 350/2012/04624/Heg z č. l. 105 - 114 spisu,
spisom OO PZ Trenčín ČVS: ORP-P-508/TN-2012, potvrdením o podaní trestného oznámenia z č. l.

133 spisu, obžalobou z č. l. 134 - 135 spisu , sťažnosťou z č. l. 150 - 151 spisu, trestným rozkazom
sp. zn. 8T/176/2012,

odporom obvineného z č. l. 154 - 155 spisu, uznesením o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia,
uznesením OR PZ Trenčín, ČVS ORP - 1810/TN/2012, rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn.
8T/176/2012, čestnými prehláseniami z č. l. 217 - 230 spisu , správami UPSVaR TN z č. l. 242 - 249

spisu, spisom Okresného súdu Trenčín 31P/138/2012 ( návrh na určenie výživného zo konania sp.
zn. 31P/138/2012, rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/138/2012 - 149 zo dňa 25.06.2013,
uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoP/120/2013-177), návrh na začatie konania sp. zn.
31P/118/2013, rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/118/2013-67 zo dňa 04.03.2014, ostatným
spisovým má materiálom a zistil nasledovné:

Navrhovateľka k zdôvodneniu žalobného návrhu uviedla, že k fyzickým útokom zo strany odporcu
dochádzalo už v minulosti, v intervaloch raz za štvrť roka, kedy ju prefackal, napríklad z dôvodu, že
sa sťažovala matka odporcu na jej nevhodné správanie, ktoré malo spočívať v tom, že pri návšteve
sa nedívala do očí matke odporcu. Od februára 2012 sa kvôli tomu, že ju bil pre jeho matku, s ňou
nestretávala, nezúčastňovala sa rodinných osláv. Aj syn M. sa odmietal zúčastňovať osláv rodinných

príslušníkov z odporcovej strany. V decembri 2011 po tom, čo navrhovateľka opätovne odmietla sa
zúčastniť jednej z takýchto osláv, odporca ju opätovne napadol tak, že ju vyšticoval a udrel fackou do
tváre. V decembri 2011 jej oznámil, že sa chce s ňou rozviesť. Okolo 20. januára 2012 jej oznámil, že má
priateľku, domov začal chodievať len občas. Spočiatku mali dohodu, že jej bude prispievať 350,- € na
domácnosť, ale od mája 2012 jej odporca nezaplatil žiadnu čiastku. Od apríla 2012 začal odporca bývať

doma denne, začali sa stupňovať aj hádky a útoky na ňu a deti. Odporca podnikal aj tak, že predával
čistiace prostriedky cez V., z tohto dôvodu musela používať len tieto čistiace prostriedky, iné sa používať
nemohli. Taktiež musela viesť domáce účtovníctvo, kde zaznamenávala každú platbu. Z týchto dôvodov
žiadala, aby bol odporca vylúčený z užívania rodinného domu.

Pri výsluchu navrhovateľka uviedla, že násilné správanie odporcu môžu potvrdiť aj ich deti. Útoky sa

stali väčšinou doobeda, sú zaznamenané v zápisoch od polície. Políciu volávala od mája 2012, keďspolužitie s odporcom už bolo neznesiteľné. Najväčšie útoky zo strany odporcu sa odohrali 27.04.2012,
22.05.2012 a 27.08.2012. Pokiaľ ide o útok zo dňa 27.04.2012, stalo sa to tak, že počas manželstva
musela zaznačovať každý výdaj, každý nákup, o čom vedeli aj deti. Dňa 27.04.2012 zmizli uvedené

knihy, ktoré zobral odporca, a synovi M. zobral platobnú kartu, dispozičnú kartu H. Z., jej matky, a dve jej
dispozičnékarty.OdporcanajejdispozičnýchkartáchvPoštovejbankenebolspoludisponentom.Taktiež
jej zobral darovacie zmluvy z roku 2005, na základe ktorých jej matka darovala čiastku okolo 10.000,- €
synom. Peniaze sa v súčasnosti nachádzajú u jej matky, teda u darcu, pretože synovia sa rozhodli, že
ich jej matka postráži. Všetci šli za odporcom do dielne, opýtať sa, kde sú tieto dokumenty, povedal, že

si ich zobral a že peniaze bude od nej vymáhať. V dielni nenastal žiaden incident. Vrátili sa do domu, ona
zostala v kuchyni, M. odišiel do svojej izby, V. sa nachádzal v blízkosti kuchyne. Vtom prišiel odporca do
kuchyne a začala medzi nimi slovná hádka. Následne na ňu aj fyzicky zaútočil, sácal ju a ťahal za vlasy.
Keďže V. bol blízko, pribehol a začal ju brániť. O chvíľu dobehol M.. V dôsledku toho odporca prestal
na ňu útočiť a odišiel do dielne. So starším synom M. na polícii podali trestné oznámenie. Pokiaľ ide o
incident z 22.05.2012, v ten deň bola na služobnej ceste v Z. H.. Starší syn M. sa učil doma. Synovia si

šetrili na počítač z peňazí, ktoré im dali starí rodičia a ktoré si našetrili. Počítač sa nachádzal v detskej
izbe M.. M. jej volal, že mu odporca káže odheslovať počítač a že ak tak neurobí, že ho prepleskne. M.
poradila, aby sa zamkol v izbe a aby sa ďalej učil. Za pol hodinu jej M. opäť zavolal, že odporca silno
udiera na dvere detskej izby, nevedel, či kope do nich alebo búcha päsťou, a kričal, aby dvere otvoril,
že ich inak vyvalí. Zavolala políciu, prerušila služobnú cestu a išla domov, policajti už boli preč. Zamkla

sa s M. v jeho izbe, začali baliť počítač s tým, že ho M. odvezie k babke. V okamihu, ako otvárala
dvere, zacítila, že zvonku taktiež niekto otvára dvere, bol to odporca. Snažila sa dvere pred ním zatvoriť,
pomáhal jej aj syn. Držala kľučku dverí, M. jej pomáhal tak, že ju držal za zápästie. Odporca mal viac sily,
trhom dvere otvoril a oni vleteli do chodby, nepadli, stáli a odporca vysadil dvere z pántov a hodil ich po
nich. V dôsledku toho padli obaja na zem, M. si oškrel pravú ruku v lakti, ona zranenie nemala žiadne.

Opätovne zavolala políciu, odporca jej nebránil. Potom vbehla do izby, kde videla odporcu doťahovať sa
s M. o počítač a postavila sa so synom medzi počítač a odporcu, ktorý ich začal sácať dlaňami do hrude.
V dôsledku toho spadla cez roztiahnutý gauč a udrela si chrbát. Prišla polícia, odporcu vyviedli von. Ona
nemala žiadne viditeľné zranenia a nebola u lekára. Pokiaľ ide o incident zo dňa 27.08.2012, tento sa
odohral nasledovne: M. izbu zamykali od 27.04.2012, ale vždy keď išiel odporca okolo nej, skúšal, či

je zamknuté, kopal do dverí, búchal päsťou. V tejto izbe sa vedľa dverí nachádza okno o rozmeroch
1 m x 1 m, ktoré bolo dňa 27.08.2012 otvorené na ventilačku. Odporca sa chcel dostať do izby cez
okno, začal odmontovávať pánty. Syn M. to zbadal, začal kričať, spoločne s ňou dobehli do chodby a
snažili sa zabrániť odporcovi, aby demontoval okno, tak že sa vopchali medzi neho a okno a vzpažili
ruky. Odporca začal do nich sácať, predlaktím ju na krku zatlačil tak, že jej pritlačil ohryzok. Syn ju začal

brániť, chytil odporcu zozadu za hruď a snažil sa ho odtiahnuť. Odporca mu povedal, že dá na neho
trestné oznámenie, že na neho zaútočil, vyhrážal sa mu, že mu zničí život, že sa nedostane na vysokú
školu a že už doštudoval. Navrhovateľka zavolala políciu. Po návrate videla, že odporca odtrhol kľučku
z dverí a hodil ju o zem a keď zistil, že zavolala políciu, bol preč. Odporca dňa 28.08.2012 podal trestné
oznámenie na M. a V., že mu odcudzili viacero vecí, tieto ale zobral sám. Okrem uvedených incidentov

sa stali aj ďalšie, napríklad v auguste 2012 jej volal M., že odporca odnáša z domu stavebný materiál, čo
mali zakúpený na fasádu. Snažila sa zabrániť tomu, aby materiál z domu odviezol tak, že zaparkovala
auto na pozemku tak, aby nemohli s materiálom odísť. Medzi ňou, odporcom a jeho otcom vznikla ústna
hádka, odporca zavolal policajtov. Nakoniec uvoľnila cestu, odporca trestné oznámenie nedal. Ďalší
incident bol 30.08.2012. S M. bola na zápise v N., v dome zostal len mladší V.. Odporca spolu s jeho

otcom prišli s Áviou a začali nakladať stavebný materiál. Keď to V. zbadal, zatelefonoval jej. Povedala
mu, nech to nechá tak, hlavne aby mu neublížil. Za chvíľu opäť volal, že nakladajú aj palivové drevo a
že toto mu nedovolí. Po návrate domov jej V. popísal situáciu tak, že najskôr sa s odporcom doťahovali
o palivové drevo na zemi pri Ávii. Keďže odporca naďalej nakladal palivové klady, vyskočil V. na Áviu, čo
odporca dal na auto, V. zhadzoval dolu. Odporca nato chytil jednu kladu o veľkosti asi 1 m a zahnal sa V.

po nohách. V. bol nútený zoskočiť z Ávie, pretože inak by ho bol odporca zasiahol. Po tomto incidente
sám svokor povedal odporcovi, aby to nechal tak, že drevo odvezú na druhýkrát a odišli. Žiaden z týchto
incidentov nebol vykonštruovaný, väčšinou sa takéto domáce násilie robí bez svedkov. Odporca sa jej
ešte vysmieval, že ich pred súdom zosmiešni, že ich vyhlási za bláznov a že ju dostane do blázinca.
Po tomto incidente podala návrh na vydanie predbežného opatrenia. Dňa 12.09.2012 obaja rozhodnutie

prevzali a následne 13.09.2012 odporca prišiel do domu. Ona bola v práci, volal M., že je tam odporca.
Musela prerušiť prácu, prišla domov. Zavolali políciu, ktorá ju poučila, že si musí dať rozhodnutie opatriť
doložkou vykonateľnosti. Medzitým sa odporca zamkol v dielni. Policajtom otvoril a o niečom sa bavili,
potom polícia odišla. Odporca prišiel domov aj 14.09.2012, ale už mala predbežné opatrenie opatrenédoložkou vykonateľnosti, zavolala políciu a odviedli ho. Odporca sa M. cez dvere vyhrážal, že mu to
všetko zráta a že mu to nezabudne. Toto vie len z počutia, bola v práci. Dňa 16.09.2012 prišli k bráne
za asistencie polície odporca aj so svojim otcom a policajt ju požiadal, aby odporcovi vydala auto, veci

z dielne a zimné veci. To všetko umožnila odporcovmu otcovi, ktorý sa jej vyhrážal, že jej to zráta. Na
vyhrážanie zo strany svokra upozornil aj policajt, aby konal bez emócií, na čo svokor stíchol. Potom,
ako si odporca a svokor zobral veci, odišli. Dielňa je v súčasnosti zamknutá, kľúč od nej má svokor a
zrejme aj odporca. Potvrdila, že pri incidente zo dňa 27.04.2012 boli prítomné obe deti, hoci v zápisnici
aj v rozhodnutí z priestupkového konania sa uvádza, že deti prítomné neboli. Z M. izby si urobili úkrytovú

izbu, odporca tam nemá prístup, majú tam všetky potrebné doklady, aby ich opätovne neukradol. Tvrdila,
že odporca ju udrel, nikdy do tváre päsťou, len otvorenou dlaňou. Päsťou ju udieral do hrude, chrbta,
škrtil ju, čo môžu dosvedčiť aj deti. Ak ona udrela odporcu, tak len pri obrane. M. má psychické problémy
preto, že zažil v 2 ročníku ZŠ šikanovanie, nie ako výsledok rodinných problémov. Pomočovanie bolo z
dôvodu, že ju odporca bil a chlapci to videli. Čo sa týka alkoholu, v roku 2011 bol odporca stále opitý. To,
že ju odporca fyzicky napadol, je priamo uvedené aj v návrhu o rozvod manželstva. Odporca nespáva

doma od februára 2012. V M. izbe odporca prespal len vtedy, keď robil v dielni, pričom na gauč sa zvalil
v montérkach, v ktorých opravoval obuv. Keďže sa syn budil, z dôvodu, že si tam odporca ľahol, napísal
mu uvedený list.

Navrhovateľka sa vyjadrila tak, že z vykonaných dôkazov vyplýva dôvodná obava, že ak sa odporcovi
umožní vstupovať do domu, opätovne sa bude dopúšťať fyzického a psychického násilia. Domáce

násilie sa deje bez svedkov, v uzavretých priestoroch a jeho dokazovanie v trestnom konaní je
zložité. Pre potreby občianskeho súdneho konania bola hrozba násilím bola preukázaná dostatočne. Z
policajných správ vyplýva, že odporca opakovane nerešpektoval súdne rozhodnutia, domáhal sa vstupu
do nehnuteľností, čo v navrhovateľke vzbudzovalo obavu a bola nútená zavolať políciu. Je pravdou, že
v trestnom konaní bol odporca spod obžaloby oslobodený, ale nielen vyšetrovateľ, ale aj prokurátor boli

toho názoru, že odporca trestný čin spáchal. Odporca má vyriešené bývanie, nie je odkázaný na bývanie
v spoločnej nehnuteľnosti účastníkov, čo uviedol aj v konaní o určenie výživného na syna V.. Zákaz
vstupu odporcovi reálne nespôsobí žiadnu ujmu. Tento vstup by využil len na provokáciu navrhovateľky
za účelom úmyselného vyvolania ďalších konfliktov. Čestné vyhlásenia, predložené odporcom nemajú
žiadnu dôkaznú hodnotu, pretože ide o osoby, ktoré nežili v spoločnej domácnosti s účastníkmi.

Odporca pri výsluchu uviedol, že obvinenia navrhovateľky nie sú pravdivé. Naopak, navrhovateľka sa
mu v roku 1999 vyhrážala zabitím v spánku nožom, potom sa rozhodol podať návrh na rozvod, ale po
dohovore zo strany rodičov zotrval v manželstve. Bola to navrhovateľka, ktorá ho fyzicky atakovala, bila,
kopala, štípala, hádzala hrnce, nože a iné riady. Od roku 1992 je živnostníkom, opravuje obuv, mal dve
prevádzky, v súčasnosti už nemá žiadnu. Spočiatku sa mu v podnikaní darilo, ale pred 2 rokmi mal zápal

zubov, podrobil sa operáciám, pričom od navrhovateľky nepociťoval žiadnu pomoc. V decembri 2011
navrhovateľke aj synom oznámil, že sa v januári rozvedú. Starší syn M. reagoval na to tak, že pokiaľ
podá návrh, nepôjde na maturitu. Koncom februára - začiatkom marca 2012 sa zoznámil so súčasnou
priateľkou. Krádež dokumentov a platobných kariet poprel, taktiež incident z 27.04.2012 . Tohto dňa
prišla navrhovateľka do dielne so synmi, kde ho obvinila, že ukradol šanóny s dokumentmi. Potom odišli,

on zostal v dielni až do večera. Nie je teda pravdou, že by šiel do kuchyne za navrhovateľkou a že by
tam mal vzniknúť nejaký konflikt. Ani 16.04.2012 medzi nimi nedošlo k žiadnemu incidentu. Pokiaľ ide
o incident zo dňa 22.05.2012, majú dva počítače, oba v M. izbe. Na jednom počítači pracoval on, na
druhom synovia. Oba tieto počítače niekto zakódoval tak, že sa do nich nemohol dostať. Od decembra
2011 do 22.05.2012 spával s M. v jeho izbe, a niekedy v máji 2012 mu M. nechal odkaz, ktorý založil

do spisu. Dňa 22.05.2012, chcel pracovať na počítači, dvere boli zamknuté. Počul, že v izbe je M.,
preto zabúchal na dvere, ale on mu neotvoril. Zabúchal silnejšie, M. nereagoval, telefonoval. Odišiel
do dielne pracovať, kde za ním prišli policajti a po vypočutí oboch uviedli, že išlo o zbytočný výjazd.
Policajti poučili M., že je povinný umožniť mu vstup do izby. Po nejakom čase sa vrátila navrhovateľka
z práce, zamkla sa s M. v jeho izbe a začali baliť jeden z počítačov. Keď nazrel do izby, navrhovateľka

sa snažila zavrieť dvere, ktorými ho opakovane udrela do tváre. Ako sa naťahovali s dverami, tieto sa
nadvihli a vyvesili z pántov. Chytil ich a snažil sa položiť na zem, aby som nepoškodil podlahu ani stenu.
Keď mal prsty na nohách pod dverami, navrhovateľka mu s dverami búchala o prsty, preto dvere pustil,
čo navrhovateľka nečakala a s dverami spadla na zem. Keď M. videl, že navrhovateľka padá, chcel ju
zachytiť a oškrel sa o stenu. Následne sa postavili do dverí a nechceli ho pustiť dnu, hoci sa tam snažil

pretlačiť. V žiadnom prípade nesácal navrhovateľku ani M.. Keď bola navrhovateľka pri váľande, ako naňu tlačil, posadila sa na váľandu. Nemohla teda mať žiadne zranenie. Rozhodne poprel že by niekedy
navrhovateľke dal facku, buchnát alebo že by ju škrtil. Pokiaľ ide o incident zo dňa 27.08.2012, išiel okolo
M. izby a len cez okno nahliadol do izby. Okno bolo otvorené na ventilačku. Ako náhle navrhovateľka so

synom zbadali, že nakúka do izby, vybehli, vzpažili ruky a takýmto spôsobom mu bránili vstupu do izby.
Odišiel do dielne a keďže mal strach, že navrhovateľka opäť zavolá policajtov, pobalil sa a opustil rodinný
dom. Pokiaľ navrhovateľka uvádzala, že s otcom odvážal stavebný materiál, stalo sa to niekedy v júli
2012, keď mu zatarasila cestu svojim služobným autom. Zavolal policajtov ktorí ich nakoniec žiadali,
aby sa dohodli. Navrhovateľka uvoľnila cestu a on mohol odísť. Dňa 28.08.2012 zistil, že mu chýbajú

veci, preto podal trestné oznámenie na synov V. a M.. Dňa 30.08.2012 nakladal s otcom jeho drevo,
pribehol syn V., spočiatku len sledoval, čo robia. Keď chcel naložiť aj drevo na kúrenie, vyskočil na auto
a drevo zase zhodil dole. V. reagoval tak, že rukou, v ktorej držal poleno, sa napriahol voči nemu. Vtedy
zakročil jeho otec, aby všetko nechal tak, že ho V. zabije. V. teda vyhádzal korbu, otec drevo uložil
naspäť do stodoly a bez dreva odišli. Dňa 13.09.2012 šiel do dielne pracovať. Keď to M. videl, zavolal
navrhovateľke a ona zavolala policajtov. Zamkol sa v dielni, oni naň kričali, že tam nemá čo robiť. Po

príchode polície si všetky potrebné veci z domu preniesol do dielne. V dielni robil do večera, ale nestihol
všetky zákazky, preto tam šiel dňa 14.09.2012. Syn M. ho zbadal, zavolal navrhovateľke a ona privolala
hliadku. Vtedy sa dostal do problémov, policajti ho zdržali a odviedli na 40 hodín do cely predbežného
zadržania. Nekládol žiaden odpor, ráno 16.09.2012 ho prepustili. Potom navrhovateľka umožnila jeho
otcovi vstúpiť do rodinného domu, zobral pre neho veci, ktoré potreboval, ale zostalo tam veľa jeho vecí.

Alkohol požíval len príležitostne, nikdy nikomu na zdraví neublížil. Keď mali problémy, navrhovateľka
ho bežne vyhodila z domu. Potom, ako sa navrhovateľka vrátila do zamestnania, zaviedla,že budú
prispievať rovnakým dielom do spoločnej domácnosti, aj domáce účtovníctvo. Niekedy v roku 2010 sa
mu prestalo dariť v podnikaní, začal mať zdravotné problémy. Navrhovateľka reagovala tak, že pred
deťmi sa o ňom vyjadrovala, že smrdí od lepidiel, že sa neokúpe, že nemá hygienické návyky, ďalej pred

deťmi rozprávala, že pozerá na počítači len porno, všetko mu sledovala. Uvedené praktiky si osvojili aj
synovia, títo ho taktiež sledujú. Výchovu detí zabezpečovala prevažne navrhovateľka, kvôli živnosti. M.
aj V. sa dlho pomočovali, lekár konštatoval, že ide o psychický stav. V čase, keď M. a V. trávili prázdniny
u jeho rodičov, nemali žiadne problémy, ale navrhovateľka im to zakázala, ohovárala jeho rodičov pred
deťmi, a preto tam prestali chodiť.

Odporca sa vyjadril aj tak, že navrhovateľka a synovia tvrdia určité skutočnosti z ktorých rozhodnutia
štátnych orgánov ani len jednu záležitosť nepotvrdili, z čoho možno vyvodiť úmysel navrhovateľky
vystrnadiť odporcu z domu. Žiadne budúce konflikty tu nehrozia, hoci u navrhovateľky je tendencia
presvedčiť súd o trvaní fyzického a psychického násilia, ale taký stav tu nie je a ani nebol. Odporca
si potrebuje sem-tam vziať nejaké veci, ale konflikty nevyvoláva, to navrhovateľka rieši trestnými

oznámeniami. Odporca nemá kde bývať, žije v prenajatom byte, o dom sa zaujíma aj v rámci
vyporiadania BSM.

Svedok M. C., syn účastníkov pri výsluchu súdom uviedol, že s odporcom sa vída len na súde,
nevychádzajú dobre, pretože napádal mamu, jeho aj brata, ale asi rok už má zamedzený vstup do domu.
Medzi matkou a otcom boli vždy nejaké nezhody, niekedy mamu aj udrel, stalo sa, že dlhšie obdobie

neprispieval na domácnosť a mama musela všetko hradiť sama. Asi pred 2 rokmi sa otcovi prestalo
dariť v podnikaní, čo prehĺbilo ich nezhody. V januári 2012 si našiel priateľku, to násilie a to, že z domu
odnášal rôzne veci, sa len stupňovalo. Z domácnosti začali miznúť veci, chcel aj peniaze, ktoré im
darovala babka, a preto v apríli 2012 napadol mamu. Žiadal ho, aby sa stretával s jeho priateľkou, a
dobre s ňou vychádzal. Dňa 27.04.2012, keď sa vrátil zo školy, mama povedala, že otec vzal doklady,

šanón, kde boli zmluvy, karty. Šli za ním do dielne, potvrdil, že ich vzal, že ich dá právnikovi, aby dokázal,
že cez jeho účet mama prevádzala spoločné financie. Vrátili sa späť do domu, mama bola v kuchyni, on
tam za ňou prišiel a pýtal peniaze. Potom ju začal škrtiť, počul krik, dobehol tam, brat tam už bol a ich
rozbraňoval. Potom potyčka skončila. Na polícii to oznámili, aj krádež tých platobných kariet. Od tohto
dňa si zamykali jeho izbu, tam sa schovávali, aby mali kľud. Ukladali si tam aj doklady, platobné karty,

aby ich otec nevzal. V izbe bol aj počítač, tento bol zaheslovaný, pretože od mája 2012 otec neprispieval
na domácnosť. Tvrdí, že ho potreboval na prácu, ale pozeral len autá a pornografické stránky. Nechcel,
aby zavíril počítač, a preto ho zahesloval. Dňa 22.05.2012 sa v izbe zamkol, on si chcel vziať počítač,
čo mu znemožnil tým, že sa zamkol. Volal mame, ona mu poradila, aby sa zamkol. Odporca búchal
na dvere, že čo si to dovoľuje, že mu dá pár faciek. Znova volal mame, tá mu poradila, aby zavolal

políciu, čo aj urobil. Policajti ich poučili a odišli. Potom sa domov vrátila mama a navrhla, aby sme počítačodniesli k babke. Zamkli sa v izbe a začali ho baliť, otec sa tam snažil dostať, oni mu bránili. On potom
vysadil dvere, zvalil ich na nich. Mama, keď vstala spod dverí, opäť zavolala políciu. Otec ich nesácal,
neudieral rukami tak, aby nespôsobil modriny. Mamu potom ale sotil cez rozkladací gauč a ona spadla.

Opäť prišla polícia, jeho vyviedli von. Počítač odviezol k babke. Cez maturitný týždeň sa chodil učiť k
babke, otec sa mu vyhrážal, že príde na maturity, musel ísť za riaditeľom a triednym, aby ho nepúšťali.
Po maturitách mal tri mesiace voľno, dával pozor, aby odporca nepoškodil elektriku a aby nebral veci.
Do jeho izby stále nemal prístup, čo ho rozčuľovalo, kopal do dverí. Raz, keď odvážal stavebný materiál,
mama mu bránila tak, že tam zastavila auto. Cez leto ešte došlo k jednému incidentu. V tej izbe bolo

otvorené okno, otec sa chcel tade dostať dnu. V tom mu s mamou bránili, on tlačil do nich, mamu tlačil aj
lakťom do krku, oni tlačili proti nemu, aby dvere neotvoril. Zavolal aj priateľke, potom zase pokračoval.
Mama zavolala políciu, on sa zbalil a odišiel k priateľke. Na konci augusta, 30-teho, šiel do N. na zápis,
poobedevolalbrat,žeotecprišieldomovazačalrabovať.Keďboldomaniektosám,takhootecnapádal,
vyhrážal sa, pýtal peniaze, mame povedal, že ju dostane na psychiatriu, chcel si do domu nasťahovať
milenku. Dňa 13.09. prevzali predbežné opatrenie, otec sa správal akoby nič, chodil po dvore, dielni.

Volal políciu, prišli, potom prišla aj mama, policajti povedali, že na predbežnom opatrení chýba pečiatka
vykonateľnosti. Ďalší deň 14.09. bol doma sám. Otec prišiel opäť domov, šiel do dielne, do obytnej časti
ho nepustil, pretože nechal v zámkoch kľúče. Prišla mama, ktorá vybavila vykonateľnosť, poobede prišli
policajti a odviedli ho. Od tej doby až do Vianoc to takto pokračovalo. Po Silvestri chodil do dielne,
zaujímalo ho len, čo by raboval. Vzal napríklad drevo z drevárne, zalomil kľúče v zámkoch, nemohli sa

dostať k drevu. Keď šli von, konfrontoval ich, kameroval, snažil sa vyvolať konflikt. Mali aj 11- ročného
psíka, stále za ním chodil, a on ho asi pred Silvestrom otrávil, psovi nič nebolo a do dňa zomrel. Neskôr,
počas skúšok bol doma, aby strážil palivové drevo. Potom ako krajský súd zase obnovil predchádzajúci
stav, vysťahoval celú dielňu, niekoľkokrát sa aj otočil, prišlo aj nákladné auto. Toto si aj nafotil, pretože
to, čo si odviezol, potom dal trestné oznámenie, že to on alebo brat odcudzil. Niekedy po 20. januári

mu volala mama, že otec sa večer vrátil a odpájal elektriku. Doteraz ich nekontaktuje, nevolá, ani on
jemu, a nemá prístup do domu. Otec sa mu vyhrážal tak, že nevidí dôvod, prečo by mal financovať jeho
vysokú školu, aby si na školu zarobil sám. Tiež podal na neho trestné oznámenia za krádež, išlo o veci,
ktoré zobral sám. Otec nebol ním alebo navrhovateľkou napadnutý tak, aby sa musel brániť. Nevedel si
predstaviť, že by žil s otcom v spoločnej domácnosti, pretože tam bolo napätie, nemal priestor na učenie,

boli tam konflikty. Nemal žiadne rodinné zázemie, napadol mamu aj brata, mali aj potyčky. Potvrdil, že
nemá z otca strach v tom smere, že by mu ublížil, ale skôr mame alebo bratovi. Pripustil, že priateľka
odporcu je jedným z dôvodov jeho zhoršenia vzťahu s otcom. Predtým mali v podstate bežný vzťah.
Tie vzťahy ale neboli úplne dobré, vždy s nimi trávil málo času, vždy bol problém s financiami, nechcel
prispievať na domácnosť. Pokiaľ uviedol, že bránil otcovi, aby si z izby bral veci, jeho majetkom bol

počítač a doklady. Cieľom odporcu pri incidente s dvermi bolo, že sa chcel dostať k počítaču, tvrdil, že
chce ísť na internet, ale chcel si ho vziať alebo poškodiť. Nevedel označiť konkrétne veci, ktoré otec z
domácnosti vzal. Otec si chcel nasťahovať priateľku k nim, tak vyvíjal psychický nátlak na matku. Dôkaz
o tom, že otec otrávil psa nemal. Potvrdil, že v marci 2012 mu otec povedal, že má na účte 11.000,- €,
nech si ich vezme na školu, tie peniaze potom previedli späť. K lekárovi s ním chodil otec, lebo mama

nemohla vymeškať z práce, tiež s ním ležal v nemocnici, keď mal pruh. Pokiaľ ide o trestné oznámenia,
ktoré dal na neho otec, materiál ukradol odporca, lebo mu vadilo, že je za svedka mame.

Svedok V. C., syn účastníkov, pri výsluchu uviedol, že kým s nimi otec býval, bolo to neznesiteľné,
odkedy mal priateľku, začal brať veci, napríklad hrnce, k nej. Keď mu oponovali, napádal ich, nechcel,
aby sa to vrátilo do týchto koľají. Incidenty boli každodenné, problémy boli vždy, keď bol niekto sám.

Napríklad, keď išla mama s bratom na zápis na vysokú školu, prišiel s niekým cudzím, brali drevo zo
stodoly. Volal mame, povedala, že to má nechať tak. Aj sa snažil, ale keď brali aj palivové drevo, zasiahol.
Odporca chytil drevo a zahnal sa po ňom. Odstrčil ho, ďalej vyhadzoval drevo na áviu. Svedok vyskočil
a zhadzoval ho späť, lebo ho potrebovali. Dedko potom odporcovi povedal, aby to nechal tak, že to
vezmú inokedy. Dňa 27.04.2012 sa stalo, že mama zistila, že jej zmizli dispozičné karty, aj karty brata

a babky. Šli za otcom do dielne, povedal, že ich nevráti, že ich použije na súde ako dôkaz, že mu vzali
peniaze. Šli naspäť do domu, s bratom boli v izbe, mama v kuchyni. Počul v izbe krik, keď tam prišiel,
videl, ako otec útočí na mamu. videl, ako otec škrtil mamu, chytil ho za ruku a odťahoval ho, potom sa
postavil medzi nich. Potom prišiel aj brat a otec neskôr odišiel. To, že videl ako otec škrtí mamu, uviedol
aj pri pojednávaní o priestupku, nespomínal si presne. Potom mal otec na určitý čas zakázaný vstup do

domu, následne mu ho čiastočne umožnili, chodil však aj na miesta, kam nemal, napr. do komory, na
poval, do záhrady. Keď sa nemohol dostať do stodoly, nastrkal tam kľúče, tieto zalomil. Toto urobil na 2-3miestnostiach. Následne zdochol pes, čo si nevie vysvetliť. Stalo sa aj to, že si robil na počítači veci do
školy, zhasla elektrika, tak šiel von, že čo sa deje. Otec vypojil poistky, a pri sťahovaní dielne vytrhával
káble. Dal si aj rebrík, išiel na povalu, tam mal ale zakázaný vstup. Zavolali políciu, ale keď prišli, už odtiaľ

zliezal, takže to nevideli. Kým šiel na povalu, rebrík chytil, aby tam nechodil, odporca ten rebrík chytil a
svedka ním pritlačil. Otec na nich neplatil, neprispieval do domácnosti, živila ich mama, čo ju stresovalo
a ešte robil tieto veci. Bratovi povedal, že nepôjde na vysokú školu, že mu to nezaplatí, že má ísť robiť.
Chcel, aby si cenili jeho priateľku, keď sa s ňou odmietali stretnúť, bol nahnevaný. Brata stresoval aj
cez maturity, že mu na ne príde. Nechcel, aby sa vrátil, nechce zažívať takýto stres. V období, keď

mal otec čiastočne povolený vstup do domu, dochádzalo ku konfliktom. V tomto období zomrel aj pes,
zalomil kľúče v zámkach, čo ale svedok nevidel, vysťahoval si dielňu, odmontoval aj plynové gamaty
bez plynára. Tam, kde mal prístup, tam nechal neporiadok. Políciu volali pri tom incidente s elektrinou.
Keby bol otec doma, mal by z neho strach. K sporom dochádzalo aj preto, lebo stále žiadal peniaze,
čo ani neboli jeho. Nebude schopný učiť sa v prítomnosti odporcu, musel by dávať pozor, či neútočí na
mamu alebo niekoho iného, alebo či nerobí iné veci. Keď kúrili, začala kvapkať voda a kúrenár povedal,

že boli zle pootvárané páčky, ktoré nemali byť otvorené, musel to byť on. Aj M., keď sa učil na maturity,
bol v strese a strehu, bolo by to ťažké. Poistky a káble bral so sebou, odmontoval tam hodiny, boli tam
aj zalištované káble, tieto tiež bral, išlo o káble z dielne. Do doby, kým navrhovateľka nepodala návrh
na rozvod, resp. kým si otec nenašiel priateľku boli jeho vzťahy s otcom relatívne dobré, odvtedy sa to
len zhoršovalo, až do tohto bodu, keď fyzicky napadol svedka, jeho brata aj mamu. Do roku 2012 k nim

polícia volaná nebola. Brat M. je cez týždeň na internáte v N.. Počas obdobia, kedy mohol otec dočasne
vstupovať do domu odsťahoval si celú dielňu, všetky stroje čo tam mal, ale vzal aj stroje, ktoré nemal
na podnikanie, napr. pílu na drevo, príklepovú zbíjačku, čerpadlo, traktor, kosačku. Osobne nevidel, že
by otec tieto veci bral, ale v čase, keď zmizol traktor, žil ešte pes, ten by ho nepustil, ani zámky neboli
poškodené. V prípade, že by bol otec doma, bál by sa toho, že napadne jeho, brata, mamu, alebo že by

napr. vzal palivové drevo a oni by zostali v zime bez neho alebo že by zas spravil nejakú sabotáž alebo
by zase niečo zobral. Pri incidente v stodole, keď sa otec zahnal drevom, sa ho bál.

Svedok L. C. starší, otec odporcu pri výsluchu uviedol, že odporca nie je tyran, nikoho nebil, ani synov,
ani ženu. Navrhovateľka ho vyhnala zo spálne, spával so synom v izbe, ten ho tiež vyhnal, tak odišiel
celkom.Potvrdilvýpoveďodporcu,žesamunavrhovateľkavroku1999vyhrážala,žehozabijevspánku,

nevedel, že by ho fyzicky atakovala. Ich syn ale mal búchance. Deti sa navrhovateľky báli, v noci sa aj
pomočovali, potom keď boli u nich dlhšie, už nie, až keď zase mali ísť domov. Spočiatku bol vzájomný
vzťah dobrý, navštevovali sa, potom navrhovateľka komunikovala len s ním, s manželkou nechcela. Keď
syna vyzdvihol na polícii po jeho zadržaní, navrhovateľka ho tam pustiť nechcela, len jeho. Veci synovi
vzal, aj nejaké šaty a šli preč. Potom druhý raz ich nechcela pustiť, polícii povedala, že všetko mu

už vydala. Nakoniec ale ešte štyri igelitové vrecia nabalila. Dňa 30.08.2012 tam prišli zobrať svedkov
materiál - dosky a syn si chcel vziať aj trochu dreva. Ako hodil na Áviu 4 až 5 kúskov. V. vyskočil na
kolesá, že to drevo brať nebude, že to je ich, ale syn, odporca ho nepočul. V. stál nad ním červený,
päste zovreté, že „Ty chrapúň, nebudeš brať to drevo“. Snažil sa to ukludniť, synovi som povedal, nech
to nechá tak. Potom sme si dali pivo, dal aj V., všetko bolo v poriadku. Syn mu spomenul, že v čase,

keď mal zákaz vstupu do domu, mal vylámanú dielňu, boli tam spolu, všetko bolo porozhadzované. Deti
mu napríklad povedali „Ty kretén, zober vysávač a ideš vysávať“. Odporca sa k deťom správal dobre,
chodil s nimi po lekároch, dovolenkách, aj ju vozil do roboty. Fyzické tresty nepoužíval, to navrhovateľka,
dávala im búchance, denne. Ten menší aj koktal, bol to bitý, nežiaduci chlapec. Teraz nemá s vnukmi
žiadny vzťah, podľa nich sú zlí ľudia, nemajú chalupu, majetky, tak ich nepotrebujú. Navrhovateľka sa

k odporcovi do roku 2011 správala normálne. Keď v roku 2012 zastavila auto pred odporcom, bol tam
s ním, cestu uvoľnila po pol hodine handrkovania. Nepamätal si, ako často v roku 2012 navštevoval
domácnosť účastníkov. Bol si istý, že odporca navrhovateľku nenapadol, pretože bol vychovaný, aby bol
čestný a spoľahlivý. Jeho vzťah k navrhovateľke je nijaký, nič necíti. Deti zostali s matkou, lebo odporca
nemá kde bývať a oni bývajú ako lordi v chalupe. Po septembri 2012 bol svedkom odvozu vecí odporcom

dvakrát, veci odviezli k nemu. Odporca teraz býva v podnájme, živnosť prevádzkuje v Z., v podnájme.

Svedkyňa H. C., matka odporcu uviedla, že už keď sa účastníci brali, boli medzi nimi konflikty.
Navrhovateľka si vždy dupla, čo chcela, inak že sa rozvedie. Syn musel robiť všetko čo povedala.
Musel podnikať, ale potom zase smrdel, kým zarábal, všetko bolo v poriadku. Potom sa to zhoršilo, keď
podnikanie prestalo vynášať. Keď prerábali chalupu, robili to po nociach. Bolo to hrozné. Potom neskôr

už nesmel ísť ani dovnútra. Boli tam s políciou, keď si nosil topánky, ona sedela v aute, oni aj s vnukomM. sa vzadu smiali. Celé to ťažko znáša. Ani vnuci k nim nesmeli chodiť. Zmenili sa, predtým chodili
na prázdniny, na výlety, potom nesmeli. Syn raz podal o rozvod, ale nevesta pricupkala, tak to stiahol.
Mala dojem, že navrhovateľka syna vydiera. Aj vnuk M. povedal, že ho zničia, že odvedú v putách, čo

nakoniec aj dosiahli. Syn nikdy nebol násilník, ani v škole sa nebil, deti nebil, to skôr navrhovateľka,
až sa z toho pocikávali. Medzi nimi boli incidenty aj pred rozvodom, volala jeho priateľke, vulgárne jej
nadávala. Teraz je odporca s priateľkou spokojný, ona ho usmerňuje, tlmí, chodí usmiaty. Konflikt medzi
odporcomajehoterajšoupriateľkouajejdieťaťomnikdynevidela.Nikdynevidela,žebypoužilpsychické
alebo fyzické násilie proti synom. Svedkyňa k navrhovateľke necíti nič, niekedy zlosť, ako syna využila,

odporcu ľutuje, majú dobrý vzťah. V roku 2012 do domácnosti účastníkov nesmeli chodiť, navrhovateľka
to zakazovala, nepustila ich. Odporca s priateľkou bývajú v podnájme a živnosť prevádzkuje dočasne
v Z. u priateľky. Požičajú mu to tam, kým sa toto neskončí. O odvoze vecí zo spoločnej domácností
účastníkov nemala vedomosť.

Podľa oznámenia Obecného úradu Y.- S. zo dňa 13.11.2012 užívala firma L. C. - C. priestory o výmere
15 m2 v rodinnom dome s.č. XXX. Dňa 10.11.2009 oznámil odporca Obvodnému úradu Trenčín,

odbor živnostenského podnikania zrušenie tejto prevádzkarne. Obci ako príslušnému správcovi dane
z nehnuteľnosti však zrušenie prevádzky oznámil oneskorene, a preto mu bola za roky 2010 a 2011
vyrubená daň z nehnuteľností.

Podľa čestných prehlásení V. S. zo dňa 21.11.2013, R. C. zo dňa 21.11.2013, H. Z. zo dňa 15.11.2013,
M. C. zo dňa 16.11.2013, O. C. zo dňa 16.11.2013, O. C. zo dňa 16.11.2013, M. C. zo dňa 16.11.2013, O.

S. zo dňa 17.11.2013, L.. O. S. zo dňa 17.11.2013, M. S. zo dňa 17.11.2013, A. O. zo dňa 18.11.2013,
O. B. zo dňa 15.11.2013, A. O. zo dňa 15.11.2013, O. O. zo dňa 14.11.2013 je odporca zodpovedný
človek, ktorý sa stará o svoju rodinu. Menovaní potvrdili, že odporcu nikdy nevideli a nepočuli, že by sa
voči svojej manželke - navrhovateľke správal agresívne, verbálne, ani fyzicky nenapádal, osočoval či
vyhrážal sa jej. Takisto sa agresívne nesprával ani voči svojim deťom.

Obvodný úrad Trenčín, Odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. 325/2012/04338/Ple zo
dňa 25.07.2012 (pôvodne evidované OR PZ Trenčín pod č ORP-P-425/TN-2012 (DÚ 1103/TN-2012)
priestupkovej veci proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ z.č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch proti odporcovi, ktorý mal dňa 16.04.2012 v čase asi o 15:30 hod v mieste trvalého bydliska
fyzicky napadnúť svoju manželku - navrhovateľku tak, že ju mal udrieť do oblasti hrudníka, chytiť ju

za vlasy, taktiež sa jej mal vyhrážať fyzickou likvidáciou slovami že „ ju zabije a nikto ju nenájde“,
následnemalmenovanejdňa27.04.2012včaseasio10:00hodzdetskejizbyvmiestebydliskaodcudziť
zakladač,vktoromsanachádzalirôznedokumenty,akodispozičnékartyodčísielúčtov,darovacielistiny,
výpisy sú účtov a výplatné pásky; rozhodol tak, že priestupkové konanie zastavuje, nakoľko spáchanie
skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. V odôvodnení rozhodnutia sa

uvádza, že navrhovateľka na ústnom pojednávaní správneho orgánu uviedla, že odporca v spoločnej
domácnosti nebýva od januára 2012, ale v priestoroch domu sa počas dňa zdržuje, pretože tam má
dielňu. Po odsťahovaní z domácnosti si odporca zobral rôzne veci, napríklad hrnce, filter a podobne. Ku
skutku sa vyjadrila tak, že dňa 16.04.2012 v čase okolo 15:30 hod ju manžel fyzicky napadol tak, že ju
udrel do oblasti hrudníka, chytil ju za vlasy, taktiež sa jej vyhrážal fyzickou likvidáciou že „ ju zabije a nikto

ju nenájde“. Synovia M. a V. boli v tom čase doma, vo svojich izbách, nevideli, ako ju manžel napadol, či
počuli vyhrážanie, uviesť nevedela. Uvedené skutočnosti považovala zo strany manžela za schválnosť.
Z dôvodu, že manžel od nej stále pýtal peniaze, všetky dokumenty, ako dispozičné karty od čísiel účtov,
darovacielistiny,výpisyzúčtovavýplatnépásky,odložiladomodréhošanónu,ktorýuschovalaizbesyna
V.. Tento šanón manžel odcudzil. O tomto sa dozvedela 27.04.2012, kedy aj so synmi šla za manželom

do dielne a žiadala ho o vrátenie. Manžel ho vrátiť odmietol a povedal, že všetky dokumenty použije na
súde proti nej. Navrhovateľka aj s jej rodičia museli zablokovať všetky karty, aby nedošlo k odcudzeniu
peňazí.Žiadala,abyjejodporcadobrovoľnevrátilšanón.SvedokV.C.napojednávanísprávnehoorgánu
uviedol, že jeho otec - odporca sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava, chodí tam iba pracovať, býva
u priateľky. Uviedol, že dňa 16.04.2012 nebol svedkom fyzického napadnutia jeho matky otcom, počul

niečo o vyhrážaní, ale presné znenie nevedel uviesť, pretože sa nachádzal niekde v rodinnom dome.
Dňa 27.04.2012 v čase asi o 10:00 hod ho jeho matka zavolala spoločne s bratom M., aby išli do dielne
za otcom, pretože zistila, že otec odcudzil z jeho izby šanón s dokumentmi. Otec povedal, že nič nevráti,
že materiály použije na súde, pretože chce z celého majetku polovicu. Na otázku otca, či sa skutočnevyhrážal matke, svedok povedal áno, vyhrážal sa tak, že povedal, že čaká na to, kedy mama zaspí
a potom ešte len uvidí. Svedok M. C. na pojednávaní správneho orgánu uviedol, že dňa 16.04.2012
nebol svedkom fyzického napadnutia jeho matky otcom a nepočul žiadne vyhrážanie. Dňa 27.04.2012

bol svedkom toho, ako sa otec priznal tomu, že odniesol z izby V. tmavomodrý šanón, povedal, že
dokumentyodovzdáprávnikoviatietosapoužijúnasúdeohľadnemajetkovéhovysporiadania.Všanóne
sa nachádzala aj jeho platobná karta, ktorá bola následne zrušená. Starí rodičia zdedili majetok, z
ktorého peniaze poukázali jemu aj bratovi tak, že tieto budú môcť použiť po dovŕšení 25. roku veku. Jeho
otec stále pýtal od neho peniaze, ktoré mu dala babka, ale pretože si našiel priateľku a prestal prispievať

do domácnosti, peniaze mu odmietol dať. Odporca na pojednávaní správneho orgánu uviedol, že asi
pred 11 rokmi mu manželka - navrhovateľka povedala, že ho zabije, mal úmysel sa s ňou rozviesť, ale
nakoniec to neurobil. S manželkou sa dohodli, že každý z nich bude prispievať na chod domácnosti
rovným dielom 350,- € mesačne. V súčasnosti má finančné problémy. V decembri 2011 navrhovateľke
oznámil, že sa s ňou chce rozviesť, v tom čase priateľku nemal. Tú si našiel vo februári 2012. Od januára
2012 sa manželky nedotkol, čiže dňa 16.0 4.2012 ju nenapadol ani sa jej nevyhrážal zabitím. Toto

oznámenie bolo súčasťou manželkinej kriminalizácie proti nemu. Manželka svojím správaním otáčala
synov proti nemu, citovo a materiálne ich vydierala, zneužívala ich proti nemu. K odcudzeniu zakladača
uviedol, že tento nevidel, ani ho neodcudzil, aj keď sa pred manželkou a synmi priznal, ale len preto,
lebo chcel mať od nich pokoj, pretože sa k nemu neúctivo správali. Nemal vedomosť o listinách, o
ktorých uviedla navrhovateľka, že ich mal odcudziť. Uviedol, že jeho manželka mu odcudzila jeho

osobné doklady, ktoré si musel dať opäť zhotoviť. Celé oznámenie považoval za lož a klamstvo. Správny
orgán po vykonanom dokazovaní dospel k zisteniu, že ide o tvrdenie proti tvrdeniu, pokiaľ ide o fyzické
napadnutie a vyhrážaním sa ujmou na zdraví obvineného odporcu jeho manželke. Naopak výpovede
svedkov sa zhodovali v tom, že odporca zakladač s dokumentmi odcudzil. Správny orgán mal za to, že
sa nepodarilo jednoznačne preukázať odporcovi vinu za priestupok schválnosťou, ktorý sa mu kládol za

vinu, z čoho vyplýva, že nešlo preukázateľne o minimálne dva alebo viac po sebe nasledujúcich činností,
čím by sťažil život inému človeku, nešlo tiež ani o opakovanú činnosť, nakoľko schválnosť je zámerná
a cielené činnosť subjektu, ktorý zo zlomyseľnosti, pomsty alebo iných racionálne nevysvetliteľných
príčin a pohnútok vedome strpčuje a sťažuje život inému subjektu drobnými priekmi a prekážkami.
Pochybnosti, ktoré vznikli v priestupkovom konaní trvajú aj po vykonaní dostupných dôkazov.

V priestupkovom spise sa nachádzajú záznamy o výpovediach účastníkov konania, M. C. a V. C.,
ktorých obsah zodpovedá obsahu ich výpovedí, uvádzaných správnym orgánom v rozhodnutí zo dňa
25.07.2012.

Obvodný úrad Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. 350/2012 Heg zo dňa
20.08.2012 (pôvodne evidované OR PZ Trenčín pod č DU 1334/TN-2012) v priestupkovej veci proti

občianskemuspolunažívaniupodľa§49ods.1písm.d/z.č.372/1990Zb.opriestupkochprotiodporcovi,
ktorý mal dňa 22.05.2012 v mieste trvalého bydliska fyzicky napadnúť svoju manželku - navrhovateľku a
syna M. tak, že keď otvorili dvere na detskej izbe, tieto mal vysadiť z pántov, hodiť ich na nich, v dôsledku
čoho mali obaja spadnúť na zem. Keď sa postavili, mal chytiť manželku za predlaktia oboch rúk a sotiť
na gauč, pričom si mala udrieť chrbát, keď sa znova postavila, hrudníkom ju mal neustále sácať až

do príchodu privolanej policajnej hliadky; rozhodol priestupkové konanie zastaviť z dôvodu, že skutok,
o ktorom sa koná, sa nepodarilo obvinenému z priestupku preukázať. V odôvodnení rozhodnutia sa
uvádza, že oznamovateľka - navrhovateľka na ústnom pojednávaní dňa 20.08.2012 uviedla, že odporca
im dňa 20.01.2012 oznámil, že si našiel priateľku a odchádza žiť k nej. Dňa 27.04.2012 sa rozhodla,
že si v dome zriadia miestnosť, a to detskú izbu, v ktorej sa budú zdržiavať všetci traja vtedy, ak bude

odporca doma. Odporca v predchádzajúcom období prispieval na spoločné výdavky, ale od mája 2012
prestal. Dňa 22.05.2012 sa syn M. nachádzal doma, učil sa na maturity a ona bola na služobnej ceste.
Asi o 9,30 hod jej volal a povedal, že odporca prišiel za ním a povedal mu, aby odhesloval počítač,
lebo ho prepleskne. Ona mu povedala, aby sa zamkol. Po trištvrte hodiny volal syn znova, že otec
búcha na dvere, vyhráža sa mu, že ak neotvorí, otvorí ich násilím. Zavolala políciu, ukončila služobnú

cestu a šla domov. Po príchode domov odporcu nezbadala, asi bol v dielni, prišla za synom a ten jej
porozprával priebeh udalostí. Rozhodli sa, že počítač odnesú k babke. Keď počítač zbalili a chceli odísť,
po otvorení dverí zbadali manžela pred nimi, dvere silno pritiahol k sebe. Začali sa naťahovať medzi
dverami. Ona so synom ich chceli zatvoriť, on otvoriť. Manžel dvere vysadil z pántov a hodil ich na nich,
oboch ich zasiahli, obaja spadli a syn si oškrel ruku o stenu. Vstala a išla zavolať na políciu. Odporca sa

dostal do izby, ona so synom sa snažili zabrániť mu, aby sa dostal k počítaču. Odporca ju sotil, prepadlacez roztiahnutý gauč, udrela sa. Znova vstala a snažila sa zabrániť svojím telom odporcovi prístup k
počítaču, znova do nej strkal a sácal. Prišla polícia, ukončili to. U lekára na ošetrení nebola, na tele
viditeľné zranenie nemala, išlo skôr o psychický šok. Na otázku správneho orgánu, či v konaní odporcu

išlo o úmysel napadnúť ich alebo za každú cenu sa dostať k počítaču uviedla, že v tomto prípade mu
išlo predovšetkým o to, aby sa dostal k počítaču a aby si ho mohol odniesť. Internet je písaný na ňu,
platí zaň, manžel od mája 2012 ničím neprispieva a predtým ho využíval na prezeranie porna. Svedok
M. C. na pojednávaní správneho orgánu uviedol, že sa doma učil na maturity. Asi o 9,30 hod prišiel
odporca a žiadal, aby mu umožnil prístup na internet. To odmietol, lebo internet je písaný na mamu a

otec už od mája neprispieva žiadnou čiastkou na chod domácnosti. Otec mu hrozil, že ho prepleskne, a
preto zavolal mame, ktorá mu povedala, aby sa zamkol. Otec po chvíli začal búchať na dvere, dožadoval
sa vstupu do izby a odheslovania počítača, pričom sa mu vyhrážal, že ak neotvorí, že ho prepleskne,
dvere otvorí násilím a znefunkční počítač. Prišla polícia, oboch ich vypočula, poučila a odišla. Potom
prišla domov mama, zavreli sa do izby, začali baliť počítač. Keď ho mali zbalený a odomkli dvere, otec
stál pred nimi a nechcel ich pustiť preč. Oni sa chceli do izby zavrieť naspäť, on dvere otváral. Chvíľu

sa o ne naťahovali, potom ich otec vysadil z pántov a hodil na nich. Mama vstala, išla zavolať políciu a
znova otcovi bránili prístupu ku počítaču. Otec sotil do matky, ktorá prepadla cez gauč, stále sa snažili
zamedziť mu, aby sa dostal počítaču. Prišla polícia, ktorá počínanie otca prerušila. Na otázku správneho
orgánu, ako vnímal konanie otca, odpovedal, že je presvedčený, že v prvom rade mu išlo o to, aby
sa dostal k počítaču. Odporca na pojednávaní správneho orgánu uviedol, že má vážnu známosť, s

manželkou je v rozvodovom konaní. V mieste trvalého bydliska mu zostali osobné veci a chodí tam,
pretože tam má dielňu. V počítačoch má informácie, potrebné pre podnikanie. Do domu chodí v takej
dobe, keď oni odchádzajú do zamestnania a z domu odchádza, keď sa vracajú domov, snaží sa vyhnúť
konfliktom. Z manželkinej strany dochádza k provokáciám, snaží sa z neho urobiť násilníka, kriminálnika.
V uvedený deň chcel využiť počítač, ale syn M. mu to nechcel umožniť. Rozčúlilo ho to, ale násilie

nepoužil. Prekvapilo ho, že došla polícia. Potom prišla domov manželka, zamkli sa so synom v izbe.
Chvíľu sa medzi dverami s nimi naťahoval, manželka dverami do neho búchala a kričala. Z toho dôvodu
dverevysadilzpántov.Manželkadonichtlačilaajvtejtosituácii,sdveramistrácalarovnováhu,čímdošlo
k ich pádu, pričom padli na stranu manželky a syna. Jeho úmyslom vôbec nebolo ich dverami udrieť.
Je pravdou, že keď boli vysadené, chcel sa dostať do izby a zabrániť baleniu a odneseniu počítača,

ale nebolo to takým násilným spôsobom, ako uvádzajú. Správny orgán konštatoval, že v závere svojich
výpovedí odporkyňa aj M. C. zhodne uviedli, že v konaní odporcu bola snaha za každú cenu sa dostať
k počítaču, pričom mu nešlo vyslovene o to, aby ich fyzicky napadol alebo im inak ubližoval. Pokiaľ ide
o časť konania, kde sa mal odporca vyhrážať synovi, jeho konanie nenaplnilo znaky skutkovej podstaty
priestupkuprotiobčianskemuspolunažívania.Taktiežvčastikonfliktu,keďsapridveráchizbynaťahovali

o dvere a vstup do izby a jeho konanie v detskej izbe, chýbal úmysel odporcu k spáchaniu priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu.

V priestupkovom spise sa nachádzajú záznamy o výpovediach účastníkov konania a M. C., ktorých
obsah zodpovedá obsahu ich výpovedí, uvádzaných správnym orgánom v rozhodnutí zo dňa
20.08.2012.

Obvodný úrad Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. 497/2012 Heg zo dňa
04.10.2012 (pôvodne evidované OR PZ Trenčín pod č ORP-P-774/TN-2012, DU 2148/TN-2012) v
priestupkovej veci proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ z.č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch proti odporcovi, ktorého sa mal dopustiť odporca, tým že dňa 27.08.2012 asi o 16,00
hod v mieste trvalého bydliska pritom, ako sa snažil dostať do detskej izby cez okno - ventilačku, silno

stlačil manželke ľavú ruku v predlaktí a svojou ľavou rukou tlačil na jej tváre, čím sa ju snažil od okna
odtlačiť, nakoľko ona svojím telom mu bránila, aby sa dostal do tej izby, kde majú aj s deťmi svoje osobné
veci a doklady, vec odložil z dôvodu, že oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo
postúpenie veci. Navrhovateľka pri výsluchu správnym orgánom uviedla, že v uvedený deň sa manžel
chcel dostať k počítaču do detskej izby, ktorá je zamknutá, a v ktorej sa nachádzajú rôzne dôležité

dokumenty jej aj jej syna. V čase incidentu bola na okne tejto izby otvorená ventilačka, cez ktorú sa
snažil dostať do izby. Ona aj so synom M. sa postavili pred oknom a svojimi telami sa snažili zabrániť,
aby sa manžel do izby dostal. Ako sa tam snažil dostať, silno jej stlačil ľavú ruku v predlaktí a svojou
ľavou rukou jej tlačil na tvár, čím sa ju snažil od okna odtlačiť. Syn M. mu povedal, aby s týmto fyzickým
útokom prestal a odtiahol ho od nej tak, že ho oboma rukami chytil cez hrudník a ťahal preč. Odporca k

incidentu uviedol, že sa chcel dostať do izby, kde má aj svoju posteľ, pretože mu z dielne zmizlo náradiea predpokladal, že by mohlo byť v tejto izbe. Manželka so synom mu bránili, pričom do neho strkali.
Syn M. C. uviedol, že v tento deň sa odporca snažil dostať do izby, kde majú on, brat a matka osobné
veci a rôzne dokumenty, matka kabelku a počítač. On s matkou sa mu snažili brániť, aby sa do izby

dostal, v dôsledku čoho došlo medzi nimi k vzájomnému strkaniu a pretláčaniu. Otec sa snažil matku
vytlačiť lakťom, no on ho od nej odtiahol a otec potom odišiel, pričom ešte poškodil kľučku na dverách.
Vzhľadom k tomu, že v spise sa nenachádzajú ani neuvádzajú žiadne ďalšie hodnoverné dôkazy, ktoré
by preukázali vinu odporcovi, rozhodol sa správny orgán vec odložiť aj s poukazom nato, že zákon
zakotvuje zásadu prezumpcie neviny.

V priestupkovom spise sa nachádzajú záznamy o výpovediach účastníkov konania a M. C., ktorých
obsah zodpovedá obsahu ich výpovedí, uvádzaných správnym orgánom v rozhodnutí zo dňa
04.10.2012.

Podľa úradného záznamu OO PZ v Trenčín zo dňa 13.09.2012 bola dňa 13.09.2012 v čase o 11:46
hod vyslaná policajná hliadka do obce Y. - S. č. XXX, na ktorej adrese sa mal podľa oznamovateľky
- navrhovateľky nachádzať jej manžel - odporca neoprávnene. Oznamovateľka uviedla, že dňa

06.09.2012 vydal Okresný súd v Trenčíne predbežné opatrenie č.k. 27C/199/2012-10, ktorým odporcovi
zakázal vstupovať dočasne do predmetného rodinného domu. Oznamovateľka uviedla, že jej manžel
sa týmto dopustil porušenia predbežného opatrenia, pretože sa nachádzal v zadnej časti domu, kde
prechádzal cez nádvorie. Na mieste sa nachádzali aj ich deti M. C. a V. C.. Hliadka sa skontaktovala s
odporcom, ktorý bol zamknutý v zadnej časti domu, kde sa nachádza jeho dielňa. Odporca dobrovoľne

odomkol dvere, uviedol, že tam má dielňu, kde pracuje takmer každý pracovný deň v týždni. Predbežné
opatrenie do dňa 13.09.2012 nenadobudlo právoplatnosť ani vykonateľnosť a oznamovateľka aj jej
manžel boli o tomto poučení. Podľa úradného záznamu OO PZ v Trenčín zo dňa 14.09.2012 bola dňa
14.09.2012 v čase o 11:49 hod vyslaná policajná hliadka do obce Y. - S. č. XXX, na, ktorej adrese sa mal
podľa oznamovateľky - navrhovateľky nachádzať jej manžel - odporca neoprávnene. Oznamovateľka

uviedla, že má od súdu rozhodnutie o tom, že odporca má zákaz vstupu na pozemok a prislúchajúce
budovy. Muž sa nachádza v dielni. Odporcovi bola hliadkou obmedzená osobná sloboda, nakoľko
menovaný sa dopúšťal TČ prečinu marenia úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 g TZ. Odporca
nekládol odpor, s hliadkou spolupracoval, bol odvezený na OO PZ Trenčín. Podľa úradného záznamu
OO PZ v Trenčín zo dňa 16.09.2012 bola dňa 16.09.2012 v čase o 09:16 hod vyslaná policajná hliadka

do obce Y. - S. č. XXX, kde si odporca chcel zobrať osobné veci potrebné na podnikanie, nachádzajúce
sa v tomto rodinnom dome a taktiež jeho OMV zn. F. EČ: H., nachádzajúce sa na dvore rodinného
domu. Pretože mal odporca zákaz vstupu do danej nehnuteľnosti, vstup do nehnuteľnosti jemu nebol
hliadkou ani navrhovateľkou umožnený. So súhlasom navrhovateľky a za prítomnosti hliadky vstúpil
do nehnuteľnosti otec menovaného, L. C., ktorý so súhlasom navrhovateľky zobral pre syna osobné

veci, veci na podnikanie a OMV zn. Renault EČ: H., ktorému odovzdal pred bránou rodinného domu.
Počas prítomnosti hliadky nedochádzalo na mieste medzi zúčastnenými stranami k žiadnemu slovnému
osočovaniu, ak fyzickému napádaniu.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín podal dňa 26.11.2012 na odporcu obžalobu pod sp. zn. 2Pv
854/12, že odporca dňa 14.09.2012 v čase o 09.30 hod v nezisteným spôsobom vstúpil na pozemok a

následne aj do rodinného domu č. XXX na adrese Y. - S., S. XXX, patriacich spoluvlastníčke poškodenej
- navrhovateľke napriek tomu, že uznesením Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 27C/199/2012 zo
dňa 06.09.2012, vykonateľným dňa 06.09.2012, bolo menovanému zakázané dočasne vstupovať do
rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na CKN parc. č. XXX zastavané plochy a
nádvoria o výmere X XXX m2, všetky nehnuteľnosti v k. ú. Y. - S., zapísané na LV č. XXXX správou

katastraH.prek.ú.Y.-S.;tedamarilvýkonrozhodnutiasúdutým,žesadopustilzávažnéhokonania,aby
zmaril vykázanie zo spoločného obydlia vydané na základe predbežného opatrenia súdu, čím spáchal
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona. Okresný
súd Trenčín v tejto veci, vedenej na súde pod sp. zn. 8T 176/2012 vydal trestný rozkaz, ktorým uznal
odporcu za vinného z vyššie popísaného skutku, za čo ho odsúdil na trest povinnej práce vo výmere 40

hodín. Na odpor obvineného - odporcu bol dňa 05.03.2013 vydaný rozsudok Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 8T/176/2012, ktorým súd podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku obžalovaného - odporcu
oslobodil spod predmetného skutku z dôvodu, že tento skutok nie je trestným činom.Navrhovateľka dňa 15.12.2012 podala na OO PZ Trenčín trestné oznámenie, vedené pod sp. zn.
DU: 3061/TN-2012. Ďalej navrhovateľka podala OO PZ Trenčín trestné oznámenia na odporcu dňa
21.12.2012, vedené pod sp.zn. DU: 3107/TN-2012 a trestné oznámenie na odporcu dňa 23.01.2013,

vedené pod sp.zn. DU: 168/TN-2013.

Uznesením OR PZ Trenčín, Odbor poriadkovej polície zo dňa 09.01.2013 ČVS: ORP-1810/TN-TN-2012
( pôvodne evidované pod sp. zn. DU: 3061/TN-2012), bolo trestné stíhanie, začaté vo veci prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona preto, že neznámy
páchateľ dňa 14.12.2012 v čase okolo 15.30 hod vstúpil na pozemok rodinného domu sp s. č. XXX

v obci Y.- S., kde zazvonil na zvonček a vlastným prejavom zavolal „navaľte mi veci“, čo viackrát
opakoval, po čom mu navrhovateľka vydala jeho veci, i napriek tomu, že na základe rozhodnutia
Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.09.2012 pod č. 27C/199/2012-10 - 3112223259 a rozhodnutia
Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14.01.2013 pod č. 6Co/2/2013-140- 3112223259 mal zakázaný vstup
do tohto rodinného domu na parcele č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, všetky
nehnuteľnosti v k.ú. Y.- S., zapísané na LV č. XXXX Správou katastra H., čím mal mariť výkonu úradného

rozhodnutia tým, že sa dopustil závažného konania, aby zmaril vykázanie zo spoločného obydlia vydané
na základe predbežného opatrenia, zastavené, nakoľko skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na
postúpenie veci. V odôvodnení uznesenia sa uvádza, že z rozhodnutia súdu vydaného dňa 04.12.2012
je zrejmé, že odporca bol dňa 14.12.2012 oprávnený vstúpiť na pozemok rodinného domu s.č. XXX v
obci Y.- S., a teda skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Uznesením OR PZ Trenčín, Odbor poriadkovej polície zo dňa 09.01.2013 ČVS: ORP-1829/TN-TN-2012
( pôvodne evidované pod sp.zn. DU: 3107/TN-2012), bola vec podozrenia z prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona, ku, ktorému malo dôjsť na tom
skutkovom základe, že neznámy páchateľ dňa 20.12.2013 v čase okolo 13,00 hod v Y.- S. č. XXX
i napriek tomu, že mal na základe rozhodnutia Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.09.2012 pod č.

27C/199/2012-10 - 3112223259 a rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14.01.2013 pod č.
6Co/2/2013-140- 3112223259, ktorými mal zakázané dočasne vstupovať do rodinného domu s. č. XXX
na parcele č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, všetky nehnuteľnosti v k. ú. Y. - S.,
zapísané na LV č. XXXX Správou katastra H., mal vstúpiť na pozemok a vojsť do drevárne, čím mal
mariť výkon úradného rozhodnutia tým, že sa mal dopustiť závažného konania, aby zmaril vykázanie zo

spoločného obydlia vydané na základe predbežného opatrenia, odmietnutá. V odôvodnení uznesenia
sa uvádza, že pod pojmom dielňa sa rozumie iná obytnú časť rodinného domu, ktorá slúži odporcovi
na podnikanie, tento vstupom do drevárne nenaplnil znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia.

Uznesením OR PZ Trenčín, Odbor poriadkovej polície zo dňa 06.02.2013 ČVS: ORP-118/TN-TN-2013

( pôvodne evidované pod sp.zn. DU: 168/TN-2013) bola vec podozrenia z prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona, ku ktorému malo dôjsť na tom
skutkovom základe, že neznámy páchateľ dňa 22.01.2013 v čase okolo 10,00 hod v Y.- S. č. XXX
i napriek tomu, že mal na základe rozhodnutia Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.09.2012 pod č.
27C/199/2012-10 - 3112223259 a rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14.01.2013 pod č.

6Co/2/2013-140 - 3112223259, ktorými mal zakázané dočasne vstupovať do rodinného domu s. č. XXX
na parcele č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXXmX, všetky nehnuteľnosti v k. ú. Y. - S.,
zapísané na LV č. XXXX Správou katastra H., mal vstúpiť na pozemok na povalu rodinného domu č.
XXX, či mal mariť výkon úradného rozhodnutia tým, že sa mal dopustiť závažného konania, aby zmaril
vykázanie zo spoločného obydlia vydané na základe predbežného opatrenia, odmietnutá. V odôvodnení

uznesenia sa uvádza, že vstup odporcu na pozemok a jeho následné zotrvanie na pozemku nemožno s
určitosťou kvalifikovať ako porušenie zákazu, vyjadreného vo výrokovej časti predbežného opatrenia zo
dňa 06.09.2012, a preto menovaný svojím konaním nenaplnil znaky skutkovej podstaty prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia.

Podľa úradného záznamu ÚPSVaR Trenčín, odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa 18.02.2013, sa na

písomné predvolanie dostavil odporca v súvislosti s rozvodom manželstva a úpravou práv a povinnosti
k deťom. S rozvodom manželstva súhlasil z dôvodu dlhoročných problémov v manželskom spolužití,
ale nesúhlasil s dôvodmi rozvodu. Potvrdil, že v tomto roku manželke neprispel žiadnou sumou nadomácnosť a výživu detí, býva u svojich rodičov alebo u priateľky. O synov má záujem, ale navrhovateľka
ho v ich prítomnosti očierňuje a negatívne sa vyjadruje. Podľa úradného záznamu ÚPSVaR Trenčín,
odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa 18.02.2013, sa na písomné predvolanie dostavila navrhovateľka,

ktorá uviedla, že na návrhu na rozvod trvá z dôvodu dlhoročných problémov. Manžel bol voči synom
aj jej agresívny. V súčasnosti pracuje v spoločnosti Z., a.s., s mesačným príjmom vo výške asi 670,-
€. V rodinnom dome býva s oboma synmi, cez týždeň je M. ubytovaný na internáte v N.. Náklady na
domácnosť vo výške asi 176,- € mesačne hradí od mája 2012 sama. Odmietla návštevu RPPS v
Trenčíne s manželom, pretože sa bojí sedieť s ním v jednej miestnosti. Podľa správy z psychologických

konzultácií ÚPSVaR zo dňa 17.04.2013 navrhovateľka počas konzultácie uviedla, že odporca im v
januári 2012 oznámil, že má priateľku, do apríla platil peniaze. Začal im brať dispozičné platobné karty,
bol to dôvod, prečo podala trestné oznámenie. Deti sa na otca nepýtajú, nekontaktujú, vyhrážal sa im,
že zabezpečí, že sa nedostanú na vysoké školy. Odporca počas konzultácie uviedol, že v súčasnosti má
priateľku. Navrhovateľka voláva políciu za násilné správanie, vyhrážanie sa, toto všetko je vymyslené.
Nemôže ísť do vlastného domu, kde je aj jeho dielňa. Doma sa dejú také veci ako heslovanie počítača,

zavieranie dverí predo ním, v lete 2012 ho fyzicky napadol V.. Na deti podal trestné oznámenia, pretože
rozpredali traktor, začali mu kradnúť náradie. Matka ich nahovára proti nemu, sú zmanipulovaní. V. C. sa
vyjadril tak, že s matkou a bratom má dobrý vzťah, ale s otcom nie, nechce s ním bývať. Asi pred rokom
(2012) začalo napätie v rodine, z otcovej strany tam bol fyzický atak na brata aj mamu. Robil im napriek,
vyhrážal sa, že nepôjdu na vysoké školy, podal trestné oznámenia. Stratil jeho dôveru a na obnovu je už

neskoro. Naposledy videl otca v júli 2012 na narodeniny. Záver správy uvádza, že vzťahy medzi synom
V. a odporcom sú značne narušené, celá konzultácia prebiehala v tenzii. Odporca mal pripravené otázky
namaloletého,týkalisaväčšinoumateriálnejstránkyakotejvzťahovej.Maloletýsajednoznačnevyjadril,
že s ním nechce tráviť čas s dodatkom, že možno za pol roka bude otca kontaktovať sám. Maloletý
v prítomnosti otca vystupuje nervózne, podráždene, priebeh komunikácie je skôr ostrejšou výmenou

názorov namiesto zdravej komunikácie medzi otcom a synom. Snaha kontaktovať maloletého dvakrát
od júla 2012 nie je z psychologického hľadiska dostatočná. Maloletého odporučili zveriť do osobnej
starostlivosti matky.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/138/2012-149 zo dňa 25.06.2013, právoplatný dňa
14.08.2014, súd návrh navrhovateľa M. C. na určenie výživného zo strany odporcu, L. C., zamietol.

V odôvodnení súd uviedol, že návrh navrhovateľa nebol podaný dôvodne. V danom prípade právo
oprávneného na výživné musí byť v súlade s dobrými mravmi. Ustanovenie § 75 ods. 2 zákona o
rodine súdu ukladá povinnosť, nie možnosť, skúmať a výživné nepriznať v prípade, že by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi. Predpokladom použitia uvedeného zákonného ustanovenia je teda také
správanie výživou oprávneného voči výživnou povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné.

V tomto prípade mal súd v konaní preukázané, aj výpoveďou navrhovateľa, že v máji 2012 sa spolu so
svojou matkou podieľal na zaheslovaní osobného počítača, v ktorom mal odporca podklady potrebné
na výkon svojej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu odporca bol obmedzený vo výkone
svojej podnikateľskej činnosti. Okrem toho sa navrhovateľ k odporcovi správal urážlivým spôsobom a
obmedzoval ho v užívaní jeho majetku. Preto teda ak za tejto situácie žiada navrhovateľ určiť odporcovi

povinnosť platiť mu výživné, nemôže súd jeho návrhu vyhovieť aj preto, že by priznanie výživného bolo
v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 Zákona o rodine) práve z dôvodu správania sa navrhovateľa
k odporcovi.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 31P/118/2012-67 zo dňa 04.03.2014 bola otcovi dieťaťa ( tu
odporca) uložená povinnosť prispievať na výživné pre V. C. sumou 80,- € mesačne, k rukám V., do

15-dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 22.02.2013. Dlh na výživnom za obdobie od 22.02.2013 do
28.02.2014 vo výške 758,- € súd povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom k rukám V., mesačných
splátkach po 30,- €, až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia. V odôvodnení uviedol, že V. C. žije v spoločnej domácnosti s matkou,
ktorej príjem je 721,84 € mesačne, a ktorá zabezpečuje jeho starostlivosť a uhrádza jeho potreby.

Otec si vyživovaciu povinnosť k nemu plnil od mája 2012 do októbra 2013 minimálnym výživným, od
novembra 2003 na si vyživovaciu povinnosť neplní. V. má XX rokov, navštevuje 4. ročník strednej školy.
Má zdravotné problémy, s čím sú spojené ďalšie výdavky. Otec V. podniká od roku 1992, vykazuje
podnikateľský zisk za rok 2013 vo výške 152,50 €, pričom tvrdí, že inú činnosť ako túto, vykonávať
nevie. Pred súdom deklaroval výdavky, ktoré prevyšujú jeho príjmy. Súd prihliadal na túto skutočnosť

ako aj na skutočnosť, že otec podľa názoru súdu nevynakladá najväčšie úsilie za účelom dosiahnutiavyššieho zisku, respektíve, že by mal pouvažovať o hľadaní si inej práce, z ktorej by mal trvalý príjem,
pretože má vyživovaciu povinnosť nielen k V., ale aj k mal. O., ktorý pochádza z jeho súčasného
vzťahu s jeho priateľkou. Otec by mal mať plneniu vyživovacej povinnosti synovi zodpovednejší prístup,

mal by si uvedomiť jeho vek a jeho potreby, ale aj svoju povinnosť zabezpečiť všetkým svojim deťom
rovnakú životnú úroveň. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie odporca, doposiaľ nenadobudol
právoplatnosť.

V spise na na č. l. 31- 32 nachádzajú „listy“ napísané M. C. odporcovi nasledujúceho znenia: „ Tatko!
Posledný krát si spal v mojej izbe. Ak tu chceš spať, kúp si posteľ a daj si ju do kuchyne, na chodbu

alebo do skladu. Reči, že moja izba je tvoja kancelária ...si niekam strč a odmázni. M.. PS Dúfam, že ťa
to nasrlalo. Ak áno, tak mám dobrý pocit na duši. HUHAHA!“

Podľa výpisu zo živnostenského registra odporcu zo dňa 12.11.2012 odporca zrušil prevádzkareň v
rodinnom dome Y. - S. č. XXX dňa 10.11.2009.

Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavy SR“), nikoho nemožno mučiť, ani
podrobiť krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Zustanoveniačl.19ods.2ÚstavySRvyplýva,žekaždýmáprávonaochranuživotapredneoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovoru“) nikoho
nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Z ustanovenia čl. 8 ods. 1 Dohovoru vyplýva, že každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu.

Podľa § 146 ods. 2 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak sa z
dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia vo vzťahu k manželovi alebo
k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže
súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo k bytu,

patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne z jeho užívania vylúčiť.

Účelom úpravy podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka je obmedzenie násilného správania
manželov pri nezhodách o právach a povinnostiach, vyplývajúcich z ich bezpodielového
spoluvlastníctva, pričom obmedzenie, resp. vylúčenie užívacieho práva prichádza do úvahy len vtedy,
ak vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti dochádza k

fyzickému alebo psychickému násiliu, resp. k hrozbe takýmto násilím. Násilie nemusí vykazovať znaky
trestného činu, postačí, ak pôjde o priestupok proti občianskemu spolužitiu. Predpokladom pre použitie
vyššie uvedenej občianskoprávnej sankcie proti druhému manželovi je: a) existencia bezpodielového
spoluvlastníckeho vzťahu manželov k domu alebo bytu, b) existencia spolužitia obidvoch manželov v
dome alebo v byte, c) existencia fyzického alebo psychického násilia, eventuálne existencia, čo i len

hrozby takéhoto násilia, d) realizácia násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v
spoločnom dome alebo v byte, nachádzajúcom sa v bezpodielovom spoluvlastníctve, e) neznesiteľnosť
ďalšieho spolužitia z dôvodov uvedených písmenom c) a d). Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku
fyzického alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu, teda musí byť spôsobilé natoľko znížiť
kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za

neznesiteľné. Od stupňa fyzického, či psychického násilia alebo hrozby takýmto násilím, závisí aj spôsob
súdneho rozhodnutia v tom smere, či súd iba obmedzí užívacie právo jedného manžela k domu alebo
k bytu alebo či manžela, páchajúceho fyzické, či psychické násilie z užívania domu alebo bytu úplne
vylúči. Právo v takomto prípade chráni slabšiu stranu a aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva. Ide o
pomerne veľký zásah do práv spoluvlastníka, avšak ešte väčšmi ako vlastníctvo treba chrániť zdravie

a život druhého manžela, ako aj členov rodiny bývajúcich v spoločnom dome, či byte. Vzťahy medzimanželmi týkajúce sa bytu a domu z dôvodov uvedených v § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno
na návrh jedného z nich upraviť aj dočasne, a to vydaním predbežného opatrenia tak, ako tomu bolo
v tomto prípade.

Násilie pritom možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci proti
osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú
pravdepodobnosť následku poranenia, smrti, psychickej škody a podobne. Pojem násilia ako taký nie je
nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým
znakom je úmysel, pretože je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Násilie

znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek
spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane
zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca alebo
poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie,
ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa
násilia nad svojou obeťou. Obeťou je v týchto prípadoch bezmocná, ktorá bezmocnosť býva častým

cieľom páchateľa. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá
forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku.
Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť alebo jej bráni robiť
niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou,
pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické

násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva
síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak
sa spája s fyzickým násilím.

Treba ale zdôrazniť, že násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je,
keď jedna strana zneužije prevahu moci.

Rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka o obmedzení alebo vylúčení
jedného z manželov alebo rozvedených manželov, ak ich BSM ešte nebolo vyporiadané z dôvodu
fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia musí mať zákonný podklad a nemôže
byť prejavom svojvôle. Ak pre nariadenie predbežného opatrenia z tohto dôvodu nemusí byť nárok
dokázaný a stačí jeho osvedčenie, pre rozhodnutie vo veci samej už len osvedčenie nestačí, existencia

fyzického alebo psychického násilia musí byť v konaní preukázaná.

V danej veci navrhovateľka podala návrh na začatie konania dňa 06.09.2012, pričom v tom čase boli
navrhovateľka a odporca manželmi. Z manželstva pochádzajú dve deti, t.č. plnoletý M. C. a t.č. plnoletý
V. C.. M. C. je študentom vysokej školy, V. C. bol v roku 2013/2014 študentom X. ročníka strednej školy.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že ich manželstvo bolo v priebehu tohto konania zrušené rozvodom

rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 26P/134/2012-162 zo dňa 16.08.2013, právoplatným dňa
03.09.2013. Taktiež medzi nimi nebolo sporné, že odporca v dome nebýva už viac ako dva roky,
od januára 2012. Medzi účastníkmi konania prebieha konanie o vyporiadanie ich bezpodielového
spoluvlastníctva na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 27C/167/2013, ktoré doposiaľ nie je skončené.
Predmetom konania o vyporiadanie BSM je aj predmetný rodinný dom, z užívania ktorého chce

navrhovateľka týmto návrhom odporcu vylúčiť.

Odporca v konaní prejavil záujem sa do domu vrátiť, prípadne vyriešiť jeho vyporiadanie v rámci
vyporiadania BSM účastníkov.

Predmetom konania preto bolo posúdenie konania účastníkov konania, a to s ohľadom

na nariadené predbežné opatrenie, pretože t. č. sa odporca už v predmetom dome nezdržuje aposúdenie toho, či konanie odporcu odôvodňuje vylúčiť ho z užívania predmetného domu z dôvodu
fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia.

Súd v konaní v zmysle § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka skúmal existenciu fyzického alebo

psychického násilia, eventuálne existenciu čo i len hrozby takéhoto násilia, realizáciu násilia vo vzťahu k
navrhovateľke alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome a prípadnú intenzitu, zníženie kvality
spolužitia a či toto spolužitie je možné objektívne považovať za znesiteľné. Súd vzal do úvahy aj tú
skutočnosť, že navrhovateľka je fyzická osoba ženského pohlavia a podobne skúmal tieto podmienky
aj voči synom účastníkov. Súd dospel k názoru, že navrhovateľka v tomto smere neuniesla dôkazné

bremeno, nepreukázala existenciu podmienok na postup podľa zákonného ustanovenia § 146 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi účastníkmi sú rôzne závažné a
intenzívne konflikty, nedorozumenia a nezhody. Z výpovede samotnej navrhovateľky na pojednávaní
ako aj z listinných dôkazov založených v spise vyplýva, že tieto nezhody boli riešené vo viacerých
priestupkových aj trestných konaniach ( vždy na základe podnetu navrhovateľky), avšak správanie

odporcu nikdy nedosiahlo charakter priestupku ani trestného činu, pretože odporca nebol nikdy uznaný
za vinného z akéhokoľvek priestupku či trestného činu vo vzťahu k navrhovateľke alebo ich deťom.
Je pravdu, že podľa § 135 ods. 2 O.s.p. je súd viazaný iba rozhodnutím príslušných orgánov o tom,
že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt a kto ich spáchal, avšak vychádzajúc
z ustálenej judikatúry súdov nemôže nechať úplne bez povšimnutia fakt, že vo vzťahu k danej osobe

bolo v priestupkové alebo trestné konanie zastavené, vec bola odložená a podobne. Aj Najvyšší
súd Slovenskej republiky v rozhodnutí, publikovanom Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu pod č. R
27/1977 vyslovil, že súd je v občianskom súdnom konaní vždy viazaný rozhodnutím o tom, že bol
spáchaný trestný čin, ale musí vychádzať aj z iných rozhodnutí vynesených v trestnom konaní, a
dbať o to, aby sa s nimi nedostal do rozporu. Aj keď je teda súd v občianskom súdnom konaní

výslovne viazaný len odsudzujúcim rozsudkom vyneseným v trestnom konaní, nemôže ponechať bez
povšimnutia oslobodzujúci rozsudok, ak sa v ňom konštatuje, že skutok, z ktorého sa vyvodzuje
nárok na náhradu škody, nespáchal žalovaný a podobne. V danej veci závery správneho orgánu,
prejednávajúceho incidenty, ktoré sa medzi účastníkmi odohrali v dňoch 16.04.2012, 27.04.2012,
22.05.2012, 27.08.2012 a 30.08.2012 spočívali v tom, že sa nepodarilo preukázať odporcovi vinu

za daný skutok (rozhodnutie Obvodného úradu Trenčín, Odbor všeobecnej vnútornej správy č.
325/2012/04338/Ple zo dňa 25.07.2012, č. 497/2012 Heg zo dňa 04.10.2012) alebo nebola vôbec
naplnená skutková podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu vo vzťahu k navrhovateľke
a synom účastníkov (rozhodnutia Obvodného úradu Trenčín, Odbor všeobecnej vnútornej správy č.
350/2012 Heg zo dňa 20.08.2012).

Uvedené nezhody nabrali intenzitu po tom, ako sa odporca zo spoločnej domácnosti odsťahoval,
navrhovateľke oznámil, že sa hodlá rozviesť a našiel si novú partnerku. V konaní o rozvod účastníkov
nebol ešte riešený žiaden konkrétny incident medzi nimi a takýto konkrétny incident, majúci charakter
násilia odporcu voči navrhovateľke alebo ich synom, nebol ani príčinou rozvodu. V tomto konaní
navrhovateľka opierala svoj nárok predovšetkým o incidenty, ktoré sa medzi účastníkmi prihodili v dňoch

16.04.2012, 27.04.2012, 22.05.2012, 27.08.2012 a 30.08.2012, ktoré navrhovateľka charakterizovala
ako prejavy násilia odporcu k nej, resp. ich synom.

Čo sa týka udalostí dňa 16.04.2012, tento bol predmetom priestupkového konania Obvodného úradu
Trenčín, Odbor všeobecnej vnútornej správy č. 325/2012/04338/Ple, Navrhovateľka v priestupkovom
konaní uviedla, že v tento deň asi o 15:30 hod ju mal odporca doma fyzicky napadnúť, udrieť do oblasti

hrudníka, chytiť ju za vlasy, vyhrážať sa jej fyzickou likvidáciou slovami že „ ju zabije a nikto ju nenájde“.
Odporca v priestupkovom konaní toto jej tvrdenie poprel, čo znamená, že ide o tvrdenie proti tvrdeniu a
dôkazné bremeno na preukázanie takého konania odporcu zaťažuje navrhovateľku. Synovia účastníkov
M. a V. C. k tomuto v priestupkovom konaní uviedli, že svedkami tejto udalosti neboli a o uvedenom
nemali vedomosť. Pokiaľ svedok V. C. v konaní pred správnym orgánom ohľadne daného incidentu na

otázku odporcu uviedol, že sa mal navrhovateľke vyhrážať tak, že čaká na to, kedy mama zaspí a
potomeštelenuvidí,tototvrdeniemalsúdzaúčelové,pretožeodporujetvrdeniusamotnejnavrhovateľkyako tvrdenej obeti vyhrážania, pričom svedok sám predtým, pri spontánnej výpovedi uviedol, že nebol
svedkom fyzického napadnutia jeho matky otcom, počul niečo o vyhrážaní, ale presné znenie nevedel
uviesť.

Pokiaľ ide o incident dňa 27.04.2012, ktorý bol taktiež predmetom priestupkového konania Obvodného
úradu Trenčín, Odbor všeobecnej vnútornej správy č. 325/2012/04338/Ple, kedy mal odporca z detskej
izby v predmetnom dome odcudziť zakladač, ktorom sa nachádzali rôzne dokumenty a dispozičné karty,
opätovne ide o tvrdenie navrhovateľky proti tvrdeniu odporcu, pretože ani jeden zo synov nebol prítomný
pri údajnej krádeži a pri svojich výpovediach v správnom konaní aj v konaní pred súdom vychádzali len z

toho, čo im uviedla matka, t.j. navrhovateľka. Navrhovateľka aj synovia síce pri výpovedi pred správnym
orgánom aj v konaní pred súdom zhodne potvrdili, že odporca sa k uvedenému skutku napokon priznal,
ale ani v takom prípade toto konanie odporcu nenapĺňa charakteristiku násilia, zameraného voči životu
a zdraviu navrhovateľky alebo ich detí, ktorých ochrana je účelom ust. § 146 ods. 2 Obč. zák.. Ide o
konanie odporcu, zamerané predovšetkým na vzťah účastníkov k ich spoločnému majetku a vyplýva
z nezhôd účastníkov ohľadne nakladania s ich majetkom, tvoriacim BSM počas rozvodového konania,

ktorého boli v tom čase obaja účastníkmi.

Na pojednávaní súdu dňa 19.11.2012 navrhovateľka doplnila, že dňa 27.04.2012 sa po hádke s
odporcom v dielni vrátili do domu, ona do kuchyne, M. do svojej izby, V. do blízkosti kuchyne, keď prišiel
odporca do kuchyne a začala medzi nimi slovná hádka, po ktorej na ňu aj fyzicky zaútočil, sácal ju a
ťahal za vlasy. Keďže V. bol blízko, pribehol a začal ju brániť, o chvíľu dobehol M., odporca prestal na ňu

útočiť a odišiel do dielne. Z. M. na pojednávaní súdu dňa 22.11.2013 zasa vypovedal, že odporca prišiel
za matkou do kuchyne, pýtal peniaze, potom ju začal škrtiť. On počul krik, dobehol tam, brat tam už bol
a ich rozbraňoval. Syn V. na pojednávaní súdu dňa 22.11.2013 uviedol, že bol s M. v izbe, keď počul
krik, keď tam prišiel, videl, ako otec útočil na mamu. Snažil sa mu v tom zabrániť, potom prišiel aj brat.
Keď dobehol do kuchyne videl, ako otec škrtí mamu. Chytil ho za ruku a odťahoval ho, potom sa postavil

medzi nich. Potom prišiel aj brat a otec neskôr odišiel. Mal za to, že uvedené spomenul aj pri pojednávaní
priestupku. Túto skutočnosť ale navrhovateľka pri oznamovaní incidentu z 27.04.2012 ani pri výsluchu
pred správnym orgánom ohľadne tohto incidentu dňa 11.07.2012 neuviedla, rovnako ako synovia M. a
V., vypočutí správnym orgánom ako svedkovia dňa 11.07.2012. Navrhovateľka pred súdom tvrdila, že pri
údajnom incidente zo dňa 27.04.2012 - jej fyzickom napadnutí boli prítomné obe deti, hoci v zápisnici aj

v rozhodnutí z priestupkového konania sa uvádza, že deti prítomné neboli. Pri výsluchu dňa 22.05.2012
správnym orgánom vo veci č. 350/2012 Heg, ohľadne incidentu medzi účastníkmi zo dňa 22.05.2012
navrhovateľka zasa uviedla, že v deň 27.04.2012 mal odporca fyzicky napadnúť syna M. nie ju, čo
potvrdil aj syn M. pri výsluchu dňa 22.05.2012. Syn V. zasa v tomto správnom konaní dňa 15.06.2012
vypovedal, že odporca naposledy matku napadol v januári 2012, keď ju mal chytiť pod krk a tlačiť k

stene, od čoho upustil po jeho príchode. Z uvedeného vyplýva, že výpovede navrhovateľky a svedkov M.
a V. C. nie sú konzistentné, sú v nich závažné rozpory, pričom údajné fyzické napadnutie navrhovateľky
navrhovateľka ani synovia účastníkov M. a V. neoznámili bezprostredne po čine, respektíve priamo v
správnom konaní vo veci č. 350/2012 Heg, ktorého predmetom bol práve tvrdený skutok odporcu zo
dňa 27.04.2012, ale toto navrhovateľka uviedla až na pojednávaní súdu v novembri 2012, teda viac ako

pol roka po údajnej udalosti, synovia dokonca až po roku od tvrdenej udalosti. Z tohto dôvodu mal súd
ich výpovede za účelové, motivované snahou uviesť v konaní odporcu prvky násilia, smerujúce proti
životu a zdraviu navrhovateľky, respektíve synov, ktoré ale v ich pôvodných výpovediach bezprostredne
po tomto čine v správnom konaní, ktorého predmetom bol práve tento skutok, absentujú.

Navrhovateľka ďalej pri výsluchu súdom popísala incident zo dňa 22.05.2012 , ktorú výpoveď

potvrdil aj syn M. a v podstate zhodne na súde vypovedal aj odporca. Ich výpovede v zásade
korešpondujú s výpoveďami učinenými v priestupkovom konaní, vedenom Obvodným úradom Trenčín,
Odbor všeobecnej vnútornej správy pod č. 350/12- Heg. Uvedené konanie odporcu však podľa názoru
súdu nie je možné považovať za násilie namierené proti životu alebo zdraviu navrhovateľky alebo syna
M., ale ide o konflikt účastníkov, ktorý sa opätovne týkal rodinného majetku a nakladania s ním. Uvedená

skutočnosť vyplýva aj z toho, že navrhovateľka samotná priamo pri výsluchu priestupkovým orgánom
potvrdila, že v konaní odporcu nešlo o úmysel napadnúť ich ale predovšetkým o to, aby sa dostal k
počítaču a aby si ho mohol odniesť. Taktiež syn M. na otázku správneho orgánu, ako vnímal konanie
otca, odpovedal, že je presvedčený, že v prvom rade mu išlo o to, aby sa dostal k počítaču.Incident zo dňa 27.08.2012, riešený Obvodným úradom Trenčín, Odbor všeobecnej vnútornej správy
pod č. 497/12- Heg, popísala navrhovateľka aj svedok M. C. obdobne ako v priestupkovom konaní.
Výpoveď odporcu na súde sa líšila v tom smere, že hoci uvedený skutok opätovne poprel, tvrdil, že len

išiel okolo M. izby a cez okno, otvorené na ventilačku, nahliadol do izby. Keď navrhovateľka so synom
zbadali, že nakúka do izby, vybehli, vzpažili ruky a takýmto spôsobom mu bránili vstupu do izby. Odišiel
do dielne a keďže mal strach, že navrhovateľka opäť zavolá policajtov, opustil dom. Jeho výpoveď je
ale v rozpore s výpoveďou učinenou pred správnym orgánom, resp. OO PZ Trenčín, bezprostredne po
incidente, v ktorej pripustil, že sa do izby snažil dostať, pretože tam má posteľ a myslel si, že sa tam môže

nachádzať náradie z dielne, ktoré mu predtým zmizlo. Súd sa priklonil k jeho výpovedi zo správneho
konania a výpoveď pred súdom mal za účelovú, motivovanú snahou o „zmiernenie“ jeho konania v
tento deň. Odhliadnuc od uvedeného ale súd opätovne musel konštatovať, že uvedené konanie odporcu
nebolo primárne motivované snahou ublížiť navrhovateľka alebo jeho synovi fyzicky, či spôsobovať im
psychické utrpenie, ale skôr snahou získať prístup k majetku účastníkov, čo ale nie je postačujúce na to,
aby súd vykonal tak závažný zásah do jeho ústavného vlastníckeho práva, akým aplikácia § 146 ods.

2 Obč.zák. nesporne je.

Napokon incident dňa 30.08.2012, ktorý nebol riešený v priestupkovom ani trestnom konaní sa odohral
taktiež na dvore rodinného domu. Navrhovateľka ohľadne neho na súde vypovedala tak, že s M. bola
na zápise v N., v dome zostal len V.. Odporca prišiel s jeho otcom a začali na nákladné vozidlo - Áviu
nakladať stavebný materiál. Keď to V. zbadal, zatelefonoval jej a ona mu povedala, nech to nechá tak,

hlavne aby mu neublížil. Za chvíľu mi opäť zavolal, že nakladajú aj palivové drevo a že toto mu nedovolí,
potom už telefón nedvíhal. Po návrate domov jej V. popísal situáciu tak, že najskôr sa s odporcom
doťahovali o palivové drevo na zemi. Keďže odporca naďalej nakladal palivo, vyskočil V. na Áviu, čo
odporca dal na auto, V. zhadzoval dolu. Odporca nato chytil kladu o veľkosti asi 1 m a zahnal sa V.
po nohách. V. bol nútený zoskočiť z Ávie, inak by ho bol odporca zasiahol. Po tomto incidente svokor

povedal odporcovi, aby to nechal tak, že drevo odvezú na druhýkrát a odišli. Odporca k uvedenému
uviedol, že nakladal so svojim otcom jeho drevo, pribehol syn V., spočiatku len sledoval, čo robia. Keď
chcel naložiť aj drevo na kúrenie, vyskočil na auto a drevo zase zhodil dole. V. reagoval tak, že rukou, v
ktorej držal poleno, sa napriahol voči nemu. Vtedy zakročil odporcov otec, aby všetko nechal tak, že ho
V. zabije. V. teda vyhádzal korbu, otec drevo uložil naspäť do stodoly a bez dreva odišli. Svedok V. C.

uviedol,žeodporcaprišielsniekýmcudzím,bralidrevozostodoly.Onvolalmame,ktorámupovedala,že
to má nechať tak. Snažil sa, ale keď brali aj palivové drevo, zasiahol. Odporca chytil drevo a zahnal sa po
ňom. On ho odstrčil, odporca ďalej vyhadzoval drevo na áviu. V. vyskočil na auto a drevo zhadzoval späť,
lebo ho potrebovali. Odporcov otec potom odporcovi povedal, aby to nechal tak, že to vezmú inokedy.
Svedok L. C. starší, otec odporcu vypovedal, že dňa 30.08.2012 prišli k domu zobrať jeho materiál -

dosky. Dosky naložili a syn si chcel vziať aj trochu dreva. Ako hodil na Áviu 4 až 5 kúskov. V. vyskočil na
kolesá, že to drevo brať nebude, že to je ich, ale syn, odporca ho nepočul. V. stál nad ním červený, päste
zovreté, kričal na neho že „Ty chrapúň, nebudeš brať to drevo“. Snažil sa to ukľudniť a synovi povedal,
nech to nechá tak. Potom bolo všetko v poriadku. Opätovne, aj pri tomto incidente musel súd na základe
výpovedí účastníkov konania a svedkov konštatovať, že nešlo o násilie zo strany odporcu, smerujúce

proti životu alebo zdraviu navrhovateľky alebo syna V., ktorým by odporca chcel ublížiť fyzicky alebo
psychicky, ale o konflikt rovnocenných strán pri nakladaní s majetkom rodiny. Svedok V. C., napriek
upozorneniu navrhovateľky, aby do veci nezasahoval, sám, aktívne vstúpil do majetkového konfliktu s
odporcom, ktorý ho nijakým spôsobom v dome neohrozoval a nekontaktoval sa s ním.

Následné trestné konania, začaté na základe trestných oznámení navrhovateľky, vedené na OR PZ

Trenčín, Odbor poriadkovej polície pod ČVS: ORP-1810/TN-TN-2012; ČVS: ORP-1829/TN-TN-2012
a ČVS: ORP-118/TN-TN-2013 sa týkali údajných prečinov odporcu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona z dôvodu, že nerešpektuje nariadené
predbežné opatrenia, ktoré konania ale boli zastavené, resp. vec bola odmietnutá z dôvodu, že skutok
nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci, resp. skutok nenaplnil znaky skutkovej podstaty

uvedeného prečinu. Taktiež Okresný súd Trenčín vydal dňa 05.03.2013 rozsudok sp.zn. 8T/176/2012,
ktorým odporcu oslobodil spod skutku právne posúdeného obžalobou Okresnej prokuratúry Trenčín ako
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia zo dňa 14.09.2012. Uvedené trestné konania sa netýkali
násilného správania odporcu, smerujúceho proti životu a zdraviu navrhovateľky alebo ich synov, naviacodporca nebol uznaný za vinného ani z týchto skutkov, keďže skutky neboli ani kvalifikované ako trestné
činy.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nie je daný predpoklad na postup podľa zákonného ustanovenia

§ 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože správanie odporcu neodôvodňuje jeho úplné alebo
čiastočné vylúčenie z užívania domu. Nebolo preukázané, že by spolužitie účastníkov bolo neznesiteľné
v dôsledku fyzického alebo psychického násilia v zmysle vyššie popísanej definície násilia zo strany
odporcu, resp. jeho hrozby. Navrhovateľka pritom nie je na odporcovi závislá ani materiálne, dosahuje
relatívne dobrý príjem a z dokazovania vyplynulo, že na jej strane v sporoch účastníkov vystupujú

synovia účastníkov, ktorí sú dospelými mladými mužmi. Synovia účastníkov napokon síce prejavili obavu
z ďalšieho spolužitia účastníkov, avšak nevyslovili obavu v tom smere, že by odporca mal ich alebo
navrhovateľku fyzicky napadnúť tak, že by im spôsobil ujmu na zdraví, ale skôr v majetkovom smere,
že im vezme drevo alebo nejaké iné veci, nebude prispievať na domácnosť, vezme jedlo, ktoré kúpi
navrhovateľka, vezme ich počítač a podobne. Aj syn M. „vyhrážky“ odporcu videl v tom, že odporca
uviedol, že príde na jeho maturity, že nebude platiť jeho vysokú školu a nech si na ňu zarobí sám a

podobne, čo ale rozhodne nepredstavuje hrozbu fyzickým a ani psychickým násilím (ktoré by v zmysle
vyššie popísanej definície násilia priamo narúšalo slobodnú vôľu a dôstojnosť menovaného) zo strany
odporcu.M.výslovneuviedol,ženemástrachžebymuodporcaublížil,aleskôrmatkealebobratovi.Súd
podporne poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/138/2012-149, podľa ktorého sa
synM.kodporcovisprávalurážlivýmspôsobomaobmedzovalhovužívaníjehomajetku,očomnapokon

svedčia aj listy, napísané M., založené v spise na č. l. 31 - 32, z ktorých napokon vychádzal i súd vo veci
sp.zn. 31P/138/2012. Syn V. C. síce pred súdom vypovedal, že má z otca strach, aby nenapadol jeho
alebomatkualebobrata,ale vrozporesjehovýpoveďoujejehovlastnékonanie,keď(akojeužuvedené
vyššie), napríklad dňa 30.08.2012 aktívne vstúpil do majetkového sporu účastníkov, napriek tomu, že
odporca ho nijako neohrozoval a napriek odporúčaniu zo strany matky, aby do veci nezasahoval. Pri

tomto konflikte aj podľa svojej vlastnej výpovede pritom vystupoval voči odporcovi otvorene, bez obáv o
svoj život alebo zdravie. Taktiež podľa správy z psychologických konzultácií ÚPSVaR zo dňa 17.04.2013
je dialóg medzi odporcom a V. skôr ostrejšou výmenou názorov z oboch strán, čo nesvedčí o strachu V.
z odporcu. Uvedené vo všeobecnosti nesvedčí o reálnom strachu synov M. a V. o život a zdravie svoje
alebo navrhovateľky. Spory a incidenty medzi účastníkmi a ich synmi majú podľa názoru súdu charakter

rovnocenných konfliktov, kde nevystupuje silnejšia a slabšia strana a sú motivované jednak nezhodami
prameniacimi z rozvodu účastníkov a jednak nezhodami pri nakladaní s rodinným majetkom.

Na základe všetkých uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov
konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Odporca, ktorý mala vo veci plný úspech, má v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov
konania. Trovy konania odporcu spočívali v náhrade zaplatených súdnych poplatkov 99,- € ( 33,- € za

odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 27C/199/2012-10 zo dňa 06.09.2012 a 66,-
€ za dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6Co/2/2013-140 zo dňa 25.01.2013)
a v trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“).

Odporcovi, resp. jeho advokátovi patrí tarifná odmena vo výške jednej trinástiny výpočtového základu

podľa § 11 ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky, čo za rok 2012 predstavuje sumu 58,69 €, za rok 2013 sumu
60,07 € a za rok 2014 sumu 61,84 €. V roku 2012 advokát vykonal 4 úkony právnej služby á 58,69 €, ato prevzatie veci a príprava, účasť na pojednávaní dňa 19.11.2012 v čase od 09,00 hod do 11,00 hod a
od 13,30 hod od 16,00 hod podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky v znení účinnom v čase vykonania úkonu
právnej služby a 2 úkony právnej služby á 29,34 € (1/2-ica z 58,69 €) podľa § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky

v znení účinnom v čase vykonania úkonu právnej služby ( odvolanie proti uzneseniu súdu o nariadení
predbežného opatrenia č. k. 27C/199/2012-10 zo dňa 06.09.2012, návrh na zrušenie predbežného
opatrenia zo dňa 23.11.2012); v roku 2013 vykonal 2 úkony právnej služby á 60,07 €, a to účasť na
pojednávaní dňa 22.11.2013 v čase od 08,00 do 10,45 hod podľa § 14 ods.1 písm. c/ vyhlášky v znení
účinnom v čase vykonania úkonu právnej služby a 2 úkony právnej služby á 30,03 € (1/2-ica z 60,07 €)

podľa § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky v znení účinnom v čase vykonania úkonu právnej služby ( vyjadrenie
odporcu zo dňa 07.01.2013 k odvolaniu navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k.
27C/199/2012-128 zo dňa 04.12.2012, dovolanie odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 6Co/2/2013-140 zo dňa 25.012.013); v roku 2014 vykonal 3 úkony právnej služby á 61,84 €, a to
účasť na pojednávaní dňa 21.03.2014 v čase od 08,00 hod od 11,20 hod a dňa 17.06.2014 od 08,00 hod
podľa § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky v znení účinnom v čase vykonania úkonu právnej služby. Podľa ust.

§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky patrí advokátovi odporcu aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné vo výške 7,63 € x 4 úkony v roku 2012, 7,81 € x 3 úkony v roku 2013 a
8,04 € za 2 úkony v roku 2014. Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú spolu sumu 729,19 €.

Navrhovateľke súd uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania na účet advokáta podľa §
149 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,

vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo

predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.