Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 30, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113230909
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113230909.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa
spol. Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporcovi D. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, Ž., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia
na podporu práv spotrebiteľov, občianskeho združenia, so sídlom Seberíniho 9, Bratislava, IČO: 42 264
979,o zaplatenie 271,17 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 126,78 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 126,78 eur od 08.06.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 04.09.2013 (doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.09.2013) domáhal
súdnehovýroku,ktorýmbysúduložilodporcovipovinnosťzaplatiťnavrhovateľovisumu271,17eurspolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 08.06.2012 do zaplatenia a nahradiť mu

trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že uzavrel s odporcom Zmluvu č. S. (ďalej len „Zmluva“), ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky.

V zmysle predmetnej zmluvy navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM kartu, ktorá umožňuje odporcovi
využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. SIM karte bolo priradené účastnícke
telefónne číslo XXXXXXXXXX.

V snahe predísť procesnej neistote, pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej

náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 137,- eur s tým, že ustanovenie Dodatku, v ktorom je
dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie bolo v inom súdnom
konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka Rozsudkom KS Prešov so sp. zn. XCo XX/
XXXX a v súlade s ust. § 53a Občianskeho zákonníka je tak navrhovateľ ako dodávateľ služby povinný
zdržať sa používania takejto podmienky a v kontexte s ust. Čl.3 bod 3.7 Dodatku sa navrhovateľ
týmto návrhom na začatie konania v súlade s vyššie uvedeným domáha nároku vo výške škody voči

odporcovi,ktorávzniklanavrhovateľovizaodpredanýmobilnýtelefón/telekomunikačnézariadenieNokia
X3 Touch and Type, a to vo výške 137,- eur (ďalej len „škoda“). Uvedená škoda predstavuje rozdiel
medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalejlen „výsledná suma“), t.z. predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým,
že získal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnené oproti cene trhovej tak, že
podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil

svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť
riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

Uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle Dodatku plniť funkciu
paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia Zmluvy, ktorá by navrhovateľovi prípadne mohla
vzniknúť tým, že navrhovateľ si svoje povinnosti poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón/

telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu splnil, avšak odporca si svoju základnú povinnosť
(t.j. zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné
záväzky) nesplnila. Zmluvná pokuta neboli dojednané zo strany navrhovateľa s úmyslom privodiť
odporcovi neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad keď dôjde k porušeniu
povinností odporcu a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta mala byť
preventívnymauhradzovacímnástrojompreprípadporušeniazákladnéhozmluvnéhozáväzkuodporcu.

Po právoplatnosti vyššie uvedeného rozsudku navrhovateľ ustanovenia Zmluvy ( konkrétne Dodatku),
ktoré mu súdne rozhodnutie vytýkalo dal do súladu so zákonom a týmto súdnym rozhodnutím.

Odporca si bol v zmysle Dodatku vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je mu
predávaný za cenu v čl. 1 bode 1.3. Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou
(trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa odporca zaviazal užívať služby po dobu

dohodnuté v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo že navrhovateľovi vznikla škoda
(minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného/telekomunikačného zariadenia).

Okrem škody za akciový telefón/telekomunikačné zariadenie, navrhovateľovi vznikli ďalšie škody zo
zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačná a aktivačný
proces, SIM-kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorí si vyžaduje rozšírenie kapacity

investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si navrhovateľ neuplatňuje z dôvodu náročnosti
dokazovania. Z dôvodu náročnosti dokazovania iných škôd odlišných od škody za mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie boli v minulosti paušalizované zmluvné pokuty.

Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú odporca spôsobila navrhovateľovi je nasledovný:

Akciová cena Predajná cena Uplatnená škoda/výsledná suma

1,00 eur 138,00 eur 137,00 eur

Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 136,17 eur vyfakturovaných v
období 2012/01-2012/03.

Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 24.05.2012 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr
za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, vyzval ho na ich úhradu

v dodatočnej lehote.

PozaslaníPokusuopokonávkubolačasťpohľadávkyvovýške2,-eurodpísanáapretosijunavrhovateľ
neuplatňuje.

Navrhovateľ si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými
podmienkami článok 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné

plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 08.06.2012.

Navrhovateľ teda žiadal priznať nárok na zaplatenie sumy 134,17 eur titulom neuhradených služieb a
137,- eur titulom náhrady škody.

Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.Podaním došlým súdu dňa 09.01.2014 zahlásil vstup do konania na stranu odporcu vedľajší účastník
- Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, a to podľa ustanovenia § 93 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V predmetnom podaní vedľajší účastník okrem iného namietal uplatnenie zmluvnej pokuty ako
neprijateľnej vo vzťahu k odporcovi spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 OSP: Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ustanovenia § 156 ods. 1 OSP: Rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda
senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s
odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 156 ods. 3 OSP: Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v
lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1 OSP: Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000
eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd v súlade s ustanovením 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s ustanoveniami § 156 ods. 1 a 3 a § 200ea
ods. 1 OSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 30.04.2014.

Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané oboznámením listinných dokladov, a to najmä Zmluvy
o pripojení č. S. zo dňa 27.06.2008, Dodatku k zmluve o pripojení č. S. zo dňa 14.02.2012, Prílohy
č. 1 Dodatku k zmluve o pripojení, Pokusu o pokonávku zo dňa 18.06.2012, Doručenkou, Faktúrami,

Všeobecnými podmienkami navrhovateľa a inými, mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

Podľa Zmluvy o pripojení č. S. zo dňa 12.01.2012 bolo zistené, že zmluva bola uzavretá medzi
účastníkmi konania podľa § 44 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Dňa 12.01.2012
bol uzavretý i dodatok k tejto zmluve o pripojení a v zmysle tohto dodatku bol odporcovi predaný mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie Nokia X3 Touch and Type za kúpnu cenu 1,- eur. Zároveň tu bola

dohoda o zmluvnej pokute vo výške 137,- eur podľa bodu 2.5. v prípade porušenia povinnosti účastníka.
Podľa bodu 3.7. odporca vyhlásil, že si je vedomý, že mu je telefón predávaný za cenu uvedenú v
dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou a poskytnutou zľavou len
z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie
tohto záväzku vzhľadom na výšku zľavy so spotrebiteľskej ceny, ako aj obsahu prílohy č. 1 by spôsobilo,

že navrhovateľovi vznikla škoda, a to minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telefónu.

Podľa Pokusu o pokonávku zo dňa 24.05.2012 bolo zistené, že navrhovateľ žiadal, aby odporca zaplatil
pohľadávku za zúčtovacie obdobie január 2012 suma 81,84 eur, február 2012 suma 50,27 eur a marec
2012 suma 4,06 eur, spolu celková pohľadávka 136,17 eur. Navrhovateľ žiadal, aby odporca zaplatil
najneskôr do 07.06.2012.

Podľa predložených faktúr bolo zistené, že navrhovateľ fakturoval odporcovi sumu 47,94 eur faktúrou
so splatnosťou 11.03.2012 č. faktúry XXXXXXXXXX, sumu 1,- eur faktúrou so splatnosťou 10.02.2012
č. faktúry XXXXXXXXXX, sumu 2,33 eur faktúrou so splatnosťou 11.03.2012 č. faktúry XXXXXXXXXX,
sumu 80,84 eur faktúrou so splatnosťou 10.02.2012 č. faktúry XXXXXXXXXX a sumu 4,06 eur faktúrou
so splatnosťou 09.04.2012 č. faktúry XXXXXXXXXX, a to za mesačné poplatky, upomienku, odpojenie

a iné služby.Navrhovateľ zároveň predložil aj všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s.
vydané v súlade so zákonom č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších

predpisov.

Podľa dokladu navrhovateľa mal súd zistené, že zariadenie Nokia X3 Touch and Type malo akciovú
cenu s DPH 1,- eur a predajná cena s DPH bola 138,- eur.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon“): Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže

vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona: Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať

a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,

b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,

2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,

3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,

4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového

spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,

5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,

6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa

§ 59 ods. 2,

d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,

e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,

f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,

g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,

i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a) zákona: Podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.

Podľa ustanovenia 42 ods. 4 písm. b) zákona: Účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu
podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z. v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OZ“): Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení platnom v čase, v ktorom došlo k omeškaniu odporcu s plnením
peňažného záväzku voči navrhovateľovi: Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. (Sadzby sú uverejnené na internetovej stránke NBS SR).

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ: Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 OZ: Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 OZ: Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí
byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ: Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 OZ: Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo

dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa ustanovenia § 41 OZ: Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou
len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu
došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa ustanovenia § 101 ods. 1 OSP: Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania

najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že
dbajú na pokyny súdu.Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa § 120 ods. 3 OSP si súd
osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade
s ustanovením § 153 ods. 1 OSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného

z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich,
alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V konaní súd vykonal a zhodnotil dokazovanie podľa vyššie uvedených procesných zásad a dospel k
takému záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný aj keď len v časti a v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami ako aj zmluvami a dodatkami, ktoré boli uzavreté medzi účastníkmi konania. Nesporne
bolo v konaní preukázané, že účastníci uzavreli Zmluvu o pripojení č. S. dňa 12.01.2012 a dňa

12.01.2012 i dodatok k tejto zmluve s § 44 ods. 1 zákona. Na základe predmetnej zmluvy a dodatku
a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tu vznikla povinnosť odporcovi, aby zaplatil cenu
za poskytnutú verejnú elektronickú komunikačnú službu 126,78 eur. Pretože odporca riadne nezaplatil,
a to ani napriek výzve navrhovateľa bolo rozhodnuté o povinnosti odporcu zaplatiť dlžnú sumu, ako
cenu služieb v sume 126,78 eur a podľa citovaného ustanovenia § 517 ods. 1,2 OZ je povinný odporca

zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške určenej podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. 9 % ročne, a to
odo dňa 08.06.2012 do zaplatenia. Na základe pokusu o pokonávku zo dňa 24.05.2012 navrhovateľ
vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do 07.06.2012 a keďže odporca ani v tejto dodatočne
poskytnutej lehote nezaplatil, tak sa dostal do omeškania a odo dňa nasledujúceho 08.06.2012 mu
vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania.

Súd návrh vo zvyšku o zaplatenie sumy 137,- eur titulom náhrady škody a 7,39 eur titulom poplatkov za
poistenie faktúr, upomienku a odpojenie (účtované faktúrami č. XXXXXXXXXX suma mimo režim DPH
1,- eur za poistenie faktúr, č. XXXXXXXXXX suma mimo režim DPH 2,33 eur za upomienku a poistenie
faktúr a č. XXXXXXXXXX suma s DPH 4,06 eur za odpojenie) zamietol.

Ohľadne sumy 137,- eur navrhovateľ v konaní výslovne uviedol, že táto suma predstavuje náhradu

škody, na ktorú vzniklo navrhovateľovi právo pri porušení odporkyne riadne platiť za poskytované služby
a následné nedodržanie viazanosti 24 mesiacov. Súd dospel k takému záveru, že zaplatenia tejto sumy
sa navrhovateľ domáhal titulom náhrady škody, ktorý nárok vyplýva z bodu 3.7. dodatku k zmluve o
pripojení, kde sa výslovne konštatuje, že ak nebude dodržaná odporcom doba viazanosti, tak vzniká
právo na náhradu škody, a to vo výške minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného

telefónu. Cena mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia, za ktoré bolo predané odporkyni bola
1,- eur a predajná cena bola 138,- eur, čo je rozdiel 137,- eur.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že navrhovateľovi škoda podľa ustanovenia § 420 OZ nevznikla.
Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 OZ sú protiprávne konanie,
škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie. Protiprávne konanie

je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo opomenutí. Preto,
aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne je potrebné porušenie právnej povinnosti, ktorá bola
uložená občanovi. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych predpisov, zo zmluvy alebo
z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak konanie priamo porušuje
právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť sa nepredpokladá a

poškodený má povinnosť ju dokazovať. Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je
samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala
v majetkovej sfére poškodeného. Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné
objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk a skutočná
škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku

škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medziprotiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je
potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité
pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho

práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny
úkon, úmyselné konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná
udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré
prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou OZ zodpovednosť v
danom prípade spája. Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú

škodu je zavinenie, ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu
konaniu a k škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá
alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahrňovať všetky znaky príslušnej
skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník
je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie.
Znamená to, že poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej

výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu
domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že na škode z porušenia právnej
povinnosti nenesie žiadnu vinu. Táto domnienka sa týkala nedbanlivosti a nevzťahuje sa na úmyselné
konanie.

Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému záveru,

že nie sú splnené uvedené podmienky, a tak nie je tu daná ani zodpovednosť odporcu za škodu, ktorú
si uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní. Navrhovateľ uvádzal, že protiprávne konanie odporcu je v
tom, že tento porušil svoje povinnosti a riadne neplatil za poskytované služby, a tak nedodržal lehotu
viazanosti 24 mesiacov, resp. predĺženej viazanosti podľa dodatku k zmluve o pripojení. Následkom
tohto, a teda v príčinnej súvislosti s takýmto konaním vznikla škoda, ktorá vlastne pozostáva z rozdielu v

cene mobilného telefónu, a to akciovej cene, za ktorú bol tento predaný odporcovi a predajnej skutočnej
cene. Súd dospel k takému záveru, že u odporcu by bola splnená podmienka protiprávneho konania,
a to konania v rozpore so zmluvnými podmienkami tak, ako sú uvedené v dodatku, a to, že odporca
si riadne neplnil svoje povinnosti a neplatil za služby, a tak skutočne došlo zo strany navrhovateľa
k ukončeniu zmluvného vzťahu, a tak odporca nedodržal podmienku 24 mesačnej viazanosti, resp.

predĺženej viazanosti. Zároveň ale s takýmto konaním odporcu nie je v príčinnej súvislosti škoda tak, ako
si uplatňuje navrhovateľ. Škoda ako majetková ujma, a to zmenšenie majetkového stavu poškodeného
mala vzniknúť vtedy, keď navrhovateľ predal odporcovi podľa dodatku zľavnený mobilný telefón, čo bolo
dňa 12.01.2012, keď bol uzavretý predmetný dodatok k zmluve o pripojení. Tým, že navrhovateľ predal
zľavnený telefón odporcovi, podľa vyjadrenia navrhovateľa, došlo k vzniku škody, a to vo výške zľavy

z kúpnej ceny za mobilný telefón. Až následne odporca nedodržal svoju povinnosť a riadne neplatil
za služby poskytované navrhovateľom. V takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetkovej sféry
navrhovateľa, keď poskytol zľavu na mobilný telefón a až po uplynutí času došlo k porušeniu povinnosti
odporcu riadne platiť za služby v roku 2012, ako vyplýva z pokusu o pokonávku a z predložených faktúr.
Nebola teda splnená základná podmienka, a to, že existuje protiprávne konanie škodcu a v príčinnej

súvislosti s týmto protiprávnym konaním je vznik škody, pričom je zrejmé, že najskôr je protiprávne
konanie a až potom nasleduje vznik škody. Podľa navrhovateľovho vyjadrenia o vzniku škody, za ktorú je
zodpovedný odporca nebola zachovaná táto časová postupnosť a navrhovateľ v konaní nepreukázal, že
byškodaakozmenšeniejehomajetkuvzniklavdôsledkuprotiprávnehokonaniaodporcu,atoneplatenia
za služby poskytované navrhovateľom a následne ukončenia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi

konania. Podľa uzavretého dodatku k zmluve o pripojení, navrhovateľ poskytol odporcovi zľavu z ceny
mobilného telefónu a s týmto poskytnutím zľavy nie sú spojené žiadne právne následky pri porušení
povinnosti odporcu. Právo na náhradu škody nevyplýva z citovaného článku 3.7., aj keď sa v tomto
článku hovorí o škode. V tomto prípade ale neboli splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu podľa cit. § 420 Občianskeho zákonníka, a tak v tejto časti o zaplatenie sumy 137,- eur

ako náhrady škody, ako aj príslušného úroku z omeškania, bol návrh navrhovateľa ako nedôvodný
zamietnutý.

Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie poplatkov za poistenie faktúr, upomienku a odpojenie
(účtované faktúrami č. XXXXXXXXXX suma mimo režim DPH 1,- eur za poistenie faktúr, č.
XXXXXXXXXX suma mimo režim DPH 2,33 eur za upomienku a poistenie faktúr a č. XXXXXXXXXX

suma s DPH 4,06 eur za odpojenie), súd tento uplatnený nárok bez ohľadu na jeho pojmové označeniepovažoval z hľadiska právnej kvalifikácie podľa jeho obsahového vymedzenia za nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty, ako paušalizovanej náhrady škody za porušenie povinnosti odporcu zaplatiť faktúrami
účtovanú cenu služieb riadne a v lehote splatnosti. Súd je toho názoru, že takýto typ nároku nemôže

byť z právneho hľadiska považovaný za odplatu (cenu, resp. poplatok) za istú službu navrhovateľa
(ako dodávateľa) poskytnutú na základe požiadavky odporcu (ako spotrebiteľa), keďže z predmetných
faktúr a podstaty tohto poplatku vyplýva, že ide o poplatok viažuci sa primárne na porušenie povinnosti
odporcu zaplatiť cenu služieb riadne a včas v lehote splatnosti a až sekundárne na následné sankcie
odporcu zo strany navrhovateľa viažuce sa na porušenie jeho povinnosti (možná paušalizovaná náhrada

výdavkov spojených s realizáciou takéhoto upozornenia v dôsledku omeškania odporcu s úhradou
svojich peňažných záväzkov).

Súd je však toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal písomnú dohodu zmluvných strán o zmluvnej
pokute, ako to predpokladá ustanovenie § 544 ods. 2 OZ. Táto zmluvná pokuta medzi účastníkmi
konania nebola písomne dojednaná priamo v zmluve o pripojení ani dodatku k nej. Záver o jej písomnom
dojednaní možno hľadať v znení ust. čl. 11 bodu 11.1. Všeobecných podmienok. V zmysle ustanovenia

§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí byť zmluvná pokuta písomne dojednaná jednak čo do
základu, t.j. musí byť dojednaná vo väzbe na konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti jednou zmluvnou
stranou a súčasne aj čo do výšky, a to či už vo vyjadrení konkrétnou sumou, alebo iným spôsobom
jej určenia, aby bolo možné bezpochyby dôjsť na základe tohto spôsobu k jej konkrétnemu vyčísleniu.
Súd má však za to, že odkaz ustanovenia čl. 11 bodu 11.1. Všeobecných podmienok ohľadom výšky

zmluvnej pokuty na platný cenník navrhovateľa takéto predpoklady nenapĺňa, keďže vydanie cenníka
je nepochybne jednostranným právnym úkonom navrhovateľa stanovovaný tak len na základe prejavu
vôle jednej zmluvnej strany. Aj keď aktuálne platný Cenník navrhovateľa sa stal neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o pripojení, pri akejkoľvek zmene Cenníka zo strany navrhovateľa mohlo nepochybne dôjsť aj
k zmene výšky tejto zmluvnej pokuty, čo by však už nezodpovedalo prejavu vôle odporcu. V kontexte

tohto tak potom súd s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ v spojení s ustanovením § 40 ods.
1 OZ považoval predmetné dojednanie o zmluvnej pokute v ustanovení čl. 11 bodu 11.1 Všeobecných
podmienok za neplatné pre jeho neurčitosť a nedostatok písomnej formy.

Zároveň súd prihliadal aj na to, že je možné usudzovať aj na nedostatok vôle odporcu ako spotrebiteľa
podriadiť sa uvedenej zmluvnej podmienke v samotnom procese uzatvárania takejto zmluvy. V praxi

je totiž, ako už bolo vyššie uvedené, zmluva predkladaná navrhovateľom vo formulárovej podobe
(bez možnosti podrobnejšieho oboznámenia sa so Všeobecnými podmienkami, ako aj Cenníkom
navrhovateľa, čo nie je možné jednak z časového hľadiska, ako aj z dôvodu veľkosti písma vo
Všeobecných podmienkach hraničiaceho s čitateľnosťou) s vopred určenými podrobnými podmienkami
a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť

znenie zmluvy, ak chce s navrhovateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu a tým stráca reálny záujem na
oboznámení sa so znením Všeobecných podmienok. Z tohto pohľadu je možné dohodu o tejto zmluvnej
pokute považovať za neplatný právny úkon aj s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka pre nedostatok vôle odporcu.

Ak by súd aj pripustil, že došlo k platnému uzavretiu (z hľadiska formálnych predpokladov § 37 ods.

1 a § 40 ods. 1 v spojení s § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka) dohody o zmluvnej pokute, s
čím však nie je stotožnený, je v ďalšom toho názoru s poukazom na to, že medzi navrhovateľom a
odporcom išlo nepochybne o právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), že dohodu o tejto zmluvnej pokute je možné považovať s ohľadom na ustanovenie §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a

podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú (nespôsobujúcu však neplatnosť
iných zmluvných dojednaní § 41 Občianskeho zákonníka). Súd vychádzajúc z vyššie uvedenej právnej
kvalifikácie tohto dohodnutého práva primárne sa svojim vznikom viažuceho na omeškanie odporcu s
úhradou jej peňažných záväzkov dospel k záveru, že táto zmluvná podmienka z hľadiska svojej kauzy
(t.j. ekonomického dôvodu, ktorý vedie k jej zakotveniu do zmluvy) nie je ničím iným len duplicitným

prostriedkom sankcionovania odporcu za porušenie jej peňažných záväzkov (popri zákonnom práve
veriteľa/navrhovateľa na úroky z omeškania; aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate sankciou/
paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného
záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia) a do istej miery aj neprimeraným prostriedkomobchádzaniakogentnéhoustanovenia§517ods.2Občianskehozákonníkaonajvyššejprípustnejvýške
úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Pritom určite nemôže byť adekvátnou náhradou za
domnelé výdavky navrhovateľa spojené s poistením faktúr, upomienkou a odpojením SIM karty odporcu,

ktoré sú automaticky vykonané prostredníctvom elektronických prostriedkov navrhovateľa bez reálneho
podielu ľudského faktora a neprináša navrhovateľovi takmer žiadnu škodu vo forme s týmto spojených
vynaložených výdavkov. Rovnako je potrebné poukázať aj na to, že odpojenie z hľadiska jeho vzťahu k
vzniku práva navrhovateľa na zaplatenie ceny za poskytnuté služby, ani z hľadiska vzniku nejakých jeho
iných práv, nemá žiadnu právnu relevanciu a ide len o nadbytočný úkon. Je možné tak vychádzať z toho,

že ide o úkon, ktorým sa navrhovateľ snaží zdôvodňovať svoj neprimeraný nárok na zmluvnú pokutu
viažucu sa na porušenie povinnosti odporcu uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, dôvodiac,
že s týmto má spojené nejaké náklady. Pri uvedených úvahách súd napokon vychádzal aj zo znenia
Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, pretože túto je podľa názoru súdu nevyhnutné využívať
ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských
zmlúv. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka neprimeraná, znamená vytvoriť

vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke.

V neposlednom rade treba poukázať aj na to, že navrhovateľ ani nepreukázal, že by odporcovi vôbec
upomienky, na ktorých odoslanie odporcovi sa vznik zmluvnej pokuty sekundárne formálne viaže, zaslal
(neuniesol bremeno dôkazu podľa ustanovenia § 120 ods. 1 OSP) a rovnako to navrhovateľ v návrhu
ani len netvrdil.

Vo výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP,
podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný. Jeho úspech spočíva v priznaní istiny 126,78 eur a
úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 126,78 eur od 08.06.2012 do zaplatenia. Neúspech

navrhovateľa predstavuje zamietnutie návrhu čo do zaplatenia sumy 144,39 eur a úroku z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 144,39 eur od 08.06.2012 do zaplatenia. Je tak zrejmé, že navrhovateľ
bol v konaní približne rovnako úspešný, ako bol neúspešný. Možno tak hovoriť o približne rovnakom
úspechu tak navrhovateľa, ako i odporcu a preto o náhrade trov konania bolo rozhodnuté tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.