Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6P/54/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313209973
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hozáková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5313209973.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, vo veci starostlivosti o maloletú Z.Q. Š.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Čadci, dieťa rodičov: matky Z. Š., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Č.. XXX, Č. a otca Z.
Š., nar. XX.X.XXXX, bytom D. Č.. XXXX/FX, Č., v konaní o zvýšenie výživného na maloleté dieťa takto

r o z h o d o l :

Súd výživné určené rozsudkom Okresného súdu v Čadci v koní 12C 620/00 zo dňa 19.1.2001, ktorým
bolo určené výživné na maloletú Z. Š., nar. XX.XX.XXXX sumou 2.000,- Sk (66,38 Eur) mesačne,
počnúc dňom podania návrhu 27.9.2013 z v y š u j e na sumu 150,- Eur mesačne, ktoré výživné j
e p o v i n n ý otec prispievať k rukám matky na maloletú Z. Š., nar. XX.XX.XXXX, vždy do 15. dňa

toho - ktorého mesiaca vopred.

Zameškané výživné za obdobie od 27.9.2013 do 29.4.2014 v sume 581,- Eur j e otec p o v i n n ý
splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20,- Eur počnúc prvou splátkou zročnou
v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok, ak bude vynechaná
hoci i len jedna splátka.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletej Z. Š. podala dňa 27.9.2013 návrh na zvýšenie výživného na maloletú, keď naposledy
bolo výživné určované rozsudkom Okresného súdu v Čadci 12C 620/00 zo dňa 19.1.2001, ktorý

nadobudol právoplatnosť čo do rozvodu manželstva dňa 23.2.2001 a následne aj čo do výšky výživného.
Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z potrieb maloletej a príjmu rodičov. Teda od
narodenia platí na výživu maloletej Z. otec sumou 2.000,- Sk (66,38 Eur) a za 13 rokov sa situácia
zmenila podstatným spôsobom.

Otec o maloletú neprejavuje žiaden záujem, nikdy jej nekúpil žiaden darček, ani jej neuhradil žiadne iné
výdavky na jej osobné potreby a s maloletou sa vôbec nestretáva. Maloletá Z. dospieva, náklady na jej

potreby sa podstatne zvýšili nielen z dôvodu jej fyzického vývoja, ale s tým spojené aj ďalšie výdavky
so vzdelávaním, kultúrou a inými potrebami. Navštevuje jazykovú školu a je potrebné zakúpiť učebnice
a slovník. Matka maloletej u svojho zamestnávateľa má príjem 470,- Eur, žiaden iný príjem nemá. V
spoločnej domácnosti žije iba s dcérou a svojou matkou, dôchodkyňou.

Matkamaloletejďalejuvádzala,ževýdavkynabývaniepredstavujúokolo200,-Eurmesačne,jejpotreby,
ošatenie, obuv, hygienické potreby okolo 150,- Eur, na stravu približne 300,- Eur mesačne. Maloletá

navštevuje školskú jedáleň a z dôvodu návštevy jazykovej školy platí cestovné do Č.. Mesačné náklady
na maloletú na učebné pomôcky, knihy, školské poplatky, stravovanie v školskej jedálni, strava, bývanie,
hygiena, ošatenie, vreckové, výdavky na kultúru a iné potrebné lieky, predstavujú sumu okolo 300,- Eur
mesačne. Žiadala preto, aby súd výživné zvýšil na 300,- Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu.Otec maloletej vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 13.2.2014 uvádzal, že v čase doručenia návrhu
bol práceneschopný, keď utrpel dňa 26.12.2013 nepracovný úraz kolena pravej nohy a podrobil sa

magnetickej rezonancii, v dôsledku výsledkov tohto vyšetrenia ošetrujúci lekár zvolí ďalší postup liečby.

Uvádzal, že nemocenské dávky v Českej republike, kde pracuje, predstavujú 60 % z príjmu
zamestnanca, čo v jeho prípade je 495,- Eur. Je ženatý a so súčasnou manželkou majú ďalšie dieťa,
dcéru E., ktorá má zníženú imunitu, preto trpí častými zápalmi prínosových dutím, má chybné držanie

tela, atopickú dermatitídu, s čím sú spojené zvýšené náklady na jej ošetrovanie, zdravotnícke potreby
(krém na tvár a ruky, zvlášť obväzový materiál, vitamíny a lieky na podpory imunitného systému). Nosí
korzet a vložky do topánok. Má indikovanú kúpeľnú liečbu v Detských kúpeľoch F. a vzhľadom na to,
že dcéra má sedem rokov a je citovo na rodičov naviazaná, je potrebné, aby počas je pobytu bol s
ňou aspoň jeden z rodičov. Predložil na svoje tvrdenia potvrdenie ortopedickej a kožnej ambulancie a
odporúčanie kúpeľnej liečby z imunologickej ambulancie.

V otázke bývania otec maloletej poukázal na spoluvlastníctvo matky maloletej k rodinnému domu, v
ktorom býva a hodnotil a porovnával situáciu v čase, keď žili spolu oni ako manželia a súčasný stav na
jeho strane ako aj na strane matky dieťaťa. Vyjadroval sa k špecifikácii dokladov, ktoré predložila matka a
zaujal stanovisko, že 20,- Eur mesačne na knihy, pomôcky a školské poplatky považuje za neadekvátnu

sumu, pretože údajne žiaci dostávajú zdarma pomôcky a školské potreby platia jednorázovo. Ďalšie
výdavky,ktorénavrhovateľkauvádzavjazykovejškole,majúvzniknúťažvbudúcnosti.Tedapríjem,ktorý
matka dokumentovala, znamená, že je príjmom, ktorý pokrýva všetky potrebné výdavky. Tiež poukázal
na to, že matka maloletej Márie jazdí do práce autom, čo považuje za nadštandard a je nesporné, že
žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, dôchodkyňou, preto žiadal súd, aby bol zistený príjem

aj starej matky maloletej Z., teda G. D.. Poukázal na majetkové pomery matky dieťaťa, pretože zistil
z listov vlastníctva, že je spoluvlastníčkou nielen polovice rodinného domu, ale aj veľkého množstva
pozemkov v katastrálnom území D., ktoré vo svojom písomnom vyjadrení špecifikoval.

K otázke nezáujmu o maloletú dcéru otec tvrdil, že do troch rokov veku dieťaťa sa pravidelne informoval

u ošetrujúcej lekárky maloletej, potom na žiadosť adresovanú matke dieťaťa dostal odpoveď, že môže
dcéru vidieť v meste, kedy chce. Urobila to dva krát, ale prišla bez dcéry s papierom v ruke od lekára
o tom, že pre zlý zdravotný stav sa nemôže s ňou stretnúť. Ďalší kontakt s dcérou podmieňovala
zaplatením sumy 33,19 Eur za stretnutie. Neskôr oznámila otcovi, že sa nechce dcéra s ním zapisovať
a preto nevyvíjal ďalšiu aktivitu a iniciatívu, aby dieťa netraumatizoval.

Z ďalšieho dokazovania mal súd preukázané, že manželka otca dieťaťa je zamestnaná, pracuje v
spoločnosti E. v obchodnej zóne nákupného strediska v Čadci, kde jej priemerný mesačný príjem
predstavuje 188,62 Eur, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú zo správy zamestnávateľa manželky. V
priebehu konania otec maloletej Z. dňom 1.3.2014 je práceschopný, argumentuje tým, že dôvody, ktoré

ho viedli k ukončeniu práceneschopnosti a odmietnutiu plastiky roztrhnutého kolenného väzu, sú dlhá
práceneschopnosť a strata príjmu, ako aj riziko straty pracovného miesta, čo si nemôže dovoliť, pretože
je živiteľom rodiny. Ďalšími dôkazmi preukázal zhoršený zdravotný stav dcéry z terajšieho manželstva
E., keď poukázal a vyšpecifikoval množstvo výdavkov spojených so zdravotným stavom a potrebnou
liečbou maloletej dcéry z terajšieho manželstva, široko opisoval spôsob liečby a diagnostiku, ako aj

medikamentóznu liečbu.

Matka maloletej Z. vo svojom vyjadrení k doplneniu stanoviska odporcu mala výhrady k spôsobu liečbu
kolena odporcu. Vyjadrovala sa k zdravotným problémom dcéry, maloletej E., potencionálneho pobytu
niektorého z rodičov s maloletou E. pri pobyte v kúpeľoch, čo považovala za nadštandardný a neúčelový

výdavok a vyjadrovala sa k jednotlivým výdavkom, ktoré vyčíslil v rámci potrieb maloletej E. otec,
keď tvrdil, že náklady na jej školské a iné potreby sú 110,- Eur mesačne, keď argumentovala tým, že
tieto náklady môžu rozdeliť medzi dvoch rodičov, avšak o na je na výchovu a starostlivosť o maloletú
Z. sama. K tvrdeniam odporcu, že je vlastníčkou rodinného domu a spoluvlastníckych podielov na
pozemkoch, súd sa stotožnil s názorom, ktorý vyjadrila matka maloletej Z., že podľa špecifikácie listu

vlastníctva ide väčšinou o ornú pôdu a trávnaté porasty v prímestskej časti, kde intenzívne využívanie
tejto poľnohospodárskej pôdy najmä zo strany matky maloletej Z. je vylúčené, pretože je zamestnaná
a nemá vytvorené podmienky na to, aby z obrábania tejto poľnohospodárskej pôdy mala výnos, ktorý
by zásadným spôsobom ovplyvnil jej príjmy, aj vzhľadom na jej vysokoškolské vzdelanie odbornéhocharakteru, teda nezamerané na poľnohospodárstvo a obrábanie pôdy. Vyjadrovala sa aj k otázke
styku otca s maloletou Z., jazdenia do práce motorovým vozidlom, na základe ktorého rovnako súd
zaujal stanovisko, že nemožno považovať za nadštandardné jazdiť do práce motorovým vozidlom na

vzdialenosti 3 až 4 kilometre vzhľadom na poobedné a nočné služby matky dieťaťa, keď je účelnejšie
dopraviť sa v neskorých večerných hodinách domov motorovým vozidlom ako hromadnou dopravou,
ktorú skutočnosť súd akceptoval a tvrdenie o ďalších výhradách odporcu, že výdavky na jazykovú školu
vzniknú až v budúcnosti, je z hľadiska predloženého dokladu matkou neopodstatnené, pretože maloletá
Z. navštevuje jazykovú školu už v tomto školskom roku.

Podľa §-u 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri určovaní výživného, ktorým sa mení pôvodne určené výživné, sa rovnako vychádza zo zásad, ktoré
upravuje ustanovenie §-u 62 Zákona o rodine, keď obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa

svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Pri rozhodovaní o výživnom je potrebné vychádzať zo stavu, aký bol v jednotlivých časových úsekoch
po celé obdobie, za ktoré sa o výživnom rozhoduje. Je preto potrebné prihliadať na zmeny a skutočnosti,
ktoré sú rozhodujúce pre výšku výživného v priebehu celého obdobia, avšak v súdenom prípade aj

napriek tomu, že vyživovacia povinnosť otca bola určená v rozvodovom konaní v úplne útlom veku
maloletej Z., matka maloletej nepožiadala o zvýšenie výživného počas celých 13 rokov a žiadala zvýšiť
výživné iba odo dňa podania návrhu 27.9.2013. Za celé obdobie od prvého určenia výživného až do
podania návrhu otec na maloletú okrem určeného výživného neprispel žiadnymi finančnými ani inými
hodnotami, neprejavoval skutočný záujem o maloletú Z. a tvrdenie o tom, že matka si podmieňovala

stretávanie sa s maloletou Z. rôznymi požiadavkami, súd pri určovaní výživného nemôže zohľadňovať.
Ale ak by aj toto tvrdenie bolo pravdivé, maloletá Z. v súčasnej dobe už nie je v takom útlom veku, kedy
by nebolo možné za iniciatívy otca maloletú vyhľadať v škole, prípadne iným spôsobom, ak by skutočne
otec mal záujem so svojou dcérou sa stretávať.

Ďalej súd poukazuje na tú skutočnosť, že rodičia nemôžu robiť rozdiely medzi deťmi, ktoré žijú v
rozdielnych rodinách a sú to deti rovnakých rodičov, resp. jeden z rodičov je spoločným rodičom dieťaťa.
Odporca počas celého konania zdôrazňoval nevýhody a náklady spojené so zdravotným stavom a
potrebami maloletej dcéry z terajšieho manželstva a skôr kritiky sa vyjadroval k potrebám a nákladom
na výchovu a výživu maloletej Z.. Už i z takéhoto postoja je zjavné, že otec robí rozdiel medzi maloletou

E., ktorú vychováva so svojou súčasnou manželkou a maloletou Z., ku ktorej zjavne nemá taký hlboký
citový vzťah ako k dcére z terajšieho manželstva. Takýto postoj je neprípustný a deti rovnakých rodičov
majú právo na rovnaké vyživovacie a vzťahové povinnosti zo strany svojich biologických rodičov.

Súd je aj naďalej povinný pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadať na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará a aký je podiel každého z nich na starostlivosti o domácnosť a
podiel toho rodiča, ktorý osobnou starostlivosťou si plní časť vyživovacej povinnosti k dieťaťu, by mal byť
zohľadňovaný vždy. Na rozdiel od dieťaťa v útlom veku osobná starostlivosť u dieťaťa navštevujúceho
základnú školskú dochádzku sa pridržuje aj ďalšia povinnosť, ktorá sa týka školských záležitostí,
zabezpečenia mimoškolských aktivít dieťaťa a vo veku dospievania alebo blízkeho veku k tomuto veku

je starostlivosť náročná aj v oblasti ich kontroly a využívania voľného času. Preto by podiel rodiča, ktorý
sa osobne stará o maloleté dieťa, mal byť vzatý do úvahy.

V tejto súvislosti súdu neušlo pozornosti, že na výchovu maloletej Z. je matka sama, na druhej strane
otec, pokiaľ ide o starostlivosť o maloleté dieťa z terajšieho manželstva, si s matkou dieťaťa z manželstva

delí túto povinnosť a podieľajú sa spoločne na týchto problémoch, rovnako aj čo do finančného
prispievania na potreby a náklady domácnosti. Nemožno povedať, že by medzi príjmami matky maloletej
Z. a otca bol priepastný rozdiel, ale je možné poukázať na dosahovanie vyšších príjmov v rodine
otca, keď podľa potvrdenia zamestnávateľa otca za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 predstavoval
priemerný čistý mesačný príjem otca 24.274,- Kč, keď podľa kurzového lístka od 1.9.2013, kedy bol kurz

českej koruny k euru 25,735 Kč, v decembri 2013 27,480 Kč k euru, vo februári 2014 27,344 Kč a v
apríli 27,758,- Kč k euru. Teda priemerne za uvedené štyri mesiace je kurz jedného eura k českej korune
26,98 Eur. Teda v priemere kurzov z príjmu otca vykázaného jeho zamestnávateľom možno prepočítať
priemerný príjem otca v eurách 899,70 Eur, teda okolo 900,- Eur mesačne, keď zárobok manželky otcaje 189,- Eur, dosahuje príjem do tejto rodiny okolo 1.100,- Eur a na druhej strane príjem matky maloletej
Z. je 470,- Eur mesačne. Vzhľadom na vek maloletej Z. oproti veku maloletej dcéry odporcu z terajšieho
manželstva s prihliadnutím na všetky zdravotné problémy a výdavky tej - ktorej rodiny súd považoval

za primerané zvýšiť výživné, ktorým bude otec prispievať na maloletú Z. počnúc dňom podania návrhu
27.9.2013 sumou 150,- Eur mesačne.

Vzhľadom na výživné, ktoré doposiaľ otec maloletej Z. prispieval na výživu vo výške určenej pôvodne
súdom 66,38 Eur, predstavuje rozdiel medzi sumou výživného pôvodne určeného a výživného, ktoré v

tomto konaní určil súd, vo výške 83,- Eur, za sedem mesiacov odo dňa podania návrhu do rozhodnutia
súdu je rozdiel medzi pôvodne poukazovaným výživným a zvýšeným výživným ako zameškaným
výživným 581,- Eur. Súd zaviazal otca maloletej Z. zameškané výživné vo výške 581,- Eur splácať
spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20,- Eur, počnúc prvou splátkou zročnou v mesiaci
nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok, ak bude vynechaná hoci i len
jedna splátka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno
odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok
právoplatnéhorozsudkujezáväznýpreúčastníkovaprevšetkyorgány;akjenímrozhodnutéoosobnom
stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na
plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný,
len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).